Prvá časť

Najprv si zaspievajme chválospev: Hymnus kráľovstva (I) Kráľovstvo zostupuje na zem.

Zástupy volajú na Moju slávu, zástupy Ma velebia, všetky ústa menujú jediného pravého Boha. Kráľovstvo zostupuje na zem do sveta ľudí.

1  Zástupy volajú na Moju slávu, zástupy Ma velebia, všetky ústa menujú jediného pravého Boha, všetci ľudia upierajú zrak na Moje skutky. Kráľovstvo zostupuje na zem do sveta ľudí. Moja osobnosť je plnohodnotná a štedrá. Kto by sa neradoval? Kto by netancoval od šťastia? Ó, Sion! Ó, Sion! Ó, Sion! Vztýč svoju víťaznú zástavu a oslavuj Ma! Spievaj svoje oslavné piesne o víťazstve a hlásaj Moje sväté meno!

2  Všetky stvorenia zo všetkých končín zeme! Ponáhľajte sa očistiť, aby ste sa mohli stať Mojou obetou! Ó, súhvezdia na nebesiach! Ponáhľajte sa na svoje miesta a ukážte nebesiam Moju všemohúcu moc! Načúvam hlasom ľudí na zemi, ktorí svoju nekonečnú lásku a úctu ku Mne vyjadrujú piesňou! Há, há, há, há. Há, há, há, há. Há, há. V tento deň, keď všetky stvorenia ožívajú, zostupujem do sveta ľudí. V tejto chvíli, práve v tomto okamihu, prepukávajú všetky kvety do divokého rozkvetu, všetky vtáky spievajú akoby jedným hlasom, všetko navôkol naplno pulzuje od radosti! Za zvuku kráľovskej salvy sa satanovo kráľovstvo rúca. V tento deň, keď všetky stvorenia ožívajú, zostupujem do sveta ľudí. V tejto chvíli, práve v tomto okamihu, prepukávajú všetky kvety do divokého rozkvetu, všetky vtáky spievajú akoby jedným hlasom, všetko navôkol naplno pulzuje od radosti! Za zvuku kráľovskej salvy sa satanovo kráľovstvo rúca rozdrvené v burácaní hymny kráľovstva, aby už nikdy viac nepovstalo!

3  Kto na zemi by sa opovážil postaviť a vzdorovať? So svojím zostupom na zem prinášam plamene, prinášam hnev a katastrofy každého druhu. Pozemské kráľovstvá sú odteraz Mojím kráľovstvom! Po oblohe sa valia a plynú biele mračná. Pod oblohou sa hladiny jazier a riek prudko zvyšujú a radostne chrlia strhujúcu melódiu. Odpočívajúce zvieratá vychádzajú zo svojich brlohov a všetci ľudia sú Mnou prebudení zo spánku. Konečne nastal deň, na ktorý čakali celé zástupy ľudí! Konečne nastal deň, na ktorý čakali celé zástupy ľudí! Obetujú Mi svoje najkrajšie piesne! Obetujú Mi svoje najkrajšie piesne! Obetujú Mi svoje najkrajšie piesne!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, Hymnus kráľovstva

Na čo myslíte vždy, keď spievate túto pieseň? (Pociťujeme povzbudenie a nadšenie a myslíme na to, aká veľkolepá je krása kráľovstva, ako budú ľudia a Boh navždy spolu.) Zamyslel sa niekto nad tým, akú podobu musia ľudia nadobudnúť, aby mohli byť s Bohom? Akú podobu musia mať vo vašich predstavách ľudia, aby sa mohli spojiť s Bohom a tešiť sa z božského života, ktorý bude nasledovať v kráľovstve? (Ich povahy by sa mali zmeniť.) Ich povahy by sa mali zmeniť, ale do akej miery? Akí budú po tom, čo sa zmenia ich povahy? (Stanú sa svätými.) Aké je kritérium svätosti? (Všetky myšlienky a ohľady človeka musia byť v súlade s Kristom.) Ako sa taký súlad prejavuje? (Človek neodporuje Bohu ani Ho nezrádza, dokáže sa Mu úplne podriadiť a má bohabojné srdce.) Niektoré z vašich odpovedí sú na správnej ceste. Otvorte svoje srdcia, vy všetci, a vyslovte to, čo chcete povedať. (Ľudia, ktorí žijú s Bohom v kráľovstve, by mali byť schopní plniť si svoje povinnosti – verne – tým, že sa budú usilovať o pravdu a nebudú obmedzovaní žiadnou osobou, udalosťou ani vecou. Potom sa budú môcť vymaniť spod vplyvu temnoty, naladiť svoje srdcia na Boha, báť sa Ho a vyhýbať sa zlu.) (Náš pohľad na veci sa zosúladí s Bohom a my sa môžeme vymaniť spod vplyvu temnoty. Aspoň sa dostaneme tam, kde nás už nebude využívať satan, kde sa zbavíme skazenej povahy a podriadime sa Bohu. Veríme, že je nevyhnutné, aby sa ľudia vymanili spod vplyvu temnoty. Ľudia, ktorí sa nedokážu vymaniť spod vplyvu temnoty a uniknúť satanovým putám, nedosiahli Božiu spásu.) (Aby ľudia naplnili normu pre zdokonalenie Bohom, musia byť s Ním jedno srdce a jedna myseľ. A už Mu viac nesmú odporovať. Musia byť schopní poznať sami seba, praktizovať pravdu, získať Božie pochopenie, milovať Boha a zladiť sa s Ním. To je všetko, čo je potrebné.)

Akú veľkú váhu majú v srdciach ľudí ich výsledky

Zdá sa, že na cestu, ktorej by ste sa mali pridŕžať, máte nejaký názor a že ste ju do istej miery pochopili či ocenili. Avšak to, či sa všetky slová, ktoré ste vyslovili, ukážu ako prázdne alebo skutočné, závisí od vášho zamerania v každodennom živote. V priebehu rokov ste všetci zožali isté ovocie z každého aspektu pravdy, a to tak z hľadiska učenia, ako aj skutočného obsahu pravdy. To dokazuje, že ľudia v súčasnosti kladú veľký dôraz na usilovanie sa o pravdu, v dôsledku čoho každý aspekt a zložka pravdy určite zapustili korene v srdciach niektorých ľudí. Čoho sa však obávam najviac? Ide o to, že aj napriek skutočnosti, že tieto predmety pravdy a tieto teórie zapustili korene vo vašich srdciach, ich skutočný obsah tam má len nepatrnú podstatu. Keď vás postretnú ťažkosti a budete čeliť skúškam a rozhodnutiam, ako veľmi vám pomôže praktický úžitok z reality týchto právd? Pomôže vám prekonať ťažkosti a zvládnuť skúšky tak, že uspokojíte Božie úmysly? Budete stáť uprostred vašich skúšok pevne a vydávať zvučné svedectvo o Bohu? Zamýšľali ste sa niekedy nad týmito otázkami? Pýtam sa vás: Čo je pre vás vo vašich srdciach a vo všetkých vašich každodenných myšlienkach a úvahách najdôležitejšie? Dospeli ste niekedy k nejakému záveru v tejto záležitosti? Čo si myslíte, že je pre vás najdôležitejšie? Niektorí ľudia hovoria: „Je to praktizovanie pravdy, prirodzene.“ Iní vravia: „Samozrejme, že je to každodenné čítanie Božích slov.“ A ďalší zasa: „Je to, samozrejme, každodenné prichádzanie pred Boha a modlenie sa k Nemu.“ Alebo: „Samozrejme, že je to riadne plnenie si každodennej povinnosti.“ Sú dokonca aj takí, ktorí hovoria, že neustále myslia len na to, ako uspokojiť Boha, ako sa Mu vo všetkom podriadiť a ako konať v súlade s Jeho úmyslami. Je to správne? Je to všetko, čo existuje? Niektorí napríklad tvrdia: „Chcem sa iba podriadiť Bohu, ale zakaždým, keď natrafím na nejaký problém, nedokážem to.“ Iní hovoria: „Chcem len uspokojiť Boha. A bolo by fajn, ak by sa mi to podarilo aspoň raz, ale nikdy Ho nedokážem uspokojiť.“ Iní zasa: „Chcem sa len podriadiť Bohu. V čase skúšok sa chcem iba vydať na milosť Jeho ovládaniu a podriadiť sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniu, bez akýchkoľvek sťažností alebo požiadaviek. A predsa sa mi to takmer nikdy nepodarí.“ Iní dokonca vravia: „Keď sa mám rozhodnúť, nikdy si nevyberiem praktizovanie pravdy. Vždy chcem uspokojiť telo a naplniť svoje osobné, sebecké túžby.“ Prečo to tak je? Skôr než príde Božia skúška, dokážete sa viackrát prekonať? Budete skúšať a podrobovať sa stále novým a novým skúškam? Zistite, či sa dokážete skutočne podriadiť Bohu a naozaj Ho uspokojiť a či Mu dokážete zaručiť, že Ho nezradíte. Zistite, či sa dokážete zdržať uspokojovania seba samých a napĺňania svojich sebeckých túžob a namiesto toho uspokojovať iba Boha bez toho, aby ste urobili nejaké individuálne rozhodnutia. Robí to niekto z vás? V podstate existuje len jedna skutočnosť, ktorú máte priamo pred očami, a práve tá každého z vás najviac zaujíma a túžite ju poznať – zaujíma vás otázka výsledku a konečného osudu každého jedného z vás. Možno si to neuvedomujete, ale toto je čosi, čo nikto nemôže poprieť. Pokiaľ ide o pravdu o ľudských výsledkoch, o Božom prísľube ľudstvu a o tom, k akému konečnému osudu chce Boh ľudí priviesť, viem, že sú medzi vami takí, ktorí už niekoľkokrát študovali Božie slová venované týmto témam. Potom sú tu takí, ktorí opakovane hľadajú odpoveď a neustále nad ňou v duchu premýšľajú, no neprichádzajú na nič, alebo možno dospejú nanajvýš k nejakému nejasnému záveru. Napokon si aj tak nie sú istí, aký druh výsledku ich čaká. Pri plnení svojich povinností má väčšina ľudí tendenciu chcieť poznať definitívne odpovede na nasledujúce otázky: „Aký bude môj výsledok? Môžem kráčať po tejto ceste až do samého konca? Ako Boh pristupuje k ľudstvu?“ Niektorí majú dokonca takéto obavy: „V minulosti som urobil niektoré veci a niektoré veci som povedal. Vzdoroval som Bohu, spáchal som činy, ktoré Ho zradili, a v niektorých prípadoch som Ho neuspokojil, zranil som Jeho city, sklamal som Ho a spôsobil som, že ma nenávidí a neznáša. Možno preto je môj výsledok neznámy.“ Dalo by sa povedať, že väčšina ľudí si nie je istá svojím vlastným výsledkom. Nik sa neodváži povedať: „Mám stopercentnú istotu, že ja prežijem. Som si stopercentne istý, že dokážem naplniť Božie úmysly. Som človek, ktorý je v súlade s Božími úmyslami; som ten, ktorého Boh chváli.“ Niektorí ľudia si myslia, že je mimoriadne ťažké nasledovať Božiu cestu a že praktizovanie pravdy je to najťažšie zo všetkého. V dôsledku toho sú takíto ľudia presvedčení, že im niet pomoci, a neodvažujú sa dúfať v dosiahnutie dobrého výsledku. Alebo možno veria, že nedokážu naplniť Božie úmysly, a preto neprežijú. Na základe toho tvrdia, že nemajú žiadny výsledok a nemôžu dosiahnuť dobrý konečný osud. Bez ohľadu na to, ako presne ľudia zmýšľajú, všetci už mnohokrát uvažovali o svojich výsledkoch. Neprestajne kalkulujú a plánujú ohľadom svojej budúcnosti a toho, čo dostanú, keď Boh dokončí svoje dielo. Niektorí zaplatia dvojnásobnú cenu; niektorí opustia svoje rodiny a odídu zo zamestnania; niektorí sa zrieknu manželstva; niektorí odstúpia, aby sa vydali Bohu; niektorí opustia svoje domovy, aby vykonávali svoje povinnosti; niektorí si vyberú náročnú cestu a začnú sa venovať tým najtrpkejším a najvyčerpávajúcejším úlohám; niektorí sa rozhodnú darovať svoj majetok a odovzdajú svoje všetko, zatiaľ čo iní sa rozhodnú hľadať pravdu a usilovať sa o poznanie Boha. Bez ohľadu na váš výber spôsobu praktizovania, je spôsob, akým praktizujete, dôležitý či nie? (Nie, nie je.) Ako potom vysvetlíme túto „nedôležitosť“? Ak nie je dôležitá metóda praktizovania, čo je potom dôležité? (Dobré správanie navonok neznačí praktizovanie pravdy.) (Myšlienky žiadneho jednotlivca nie sú dôležité; zásadné je, či praktizujeme pravdu a či máme srdce milujúce Boha.) (Pád antikristov a falošných vodcov nám pomáha pochopiť, že vonkajšie správanie nie je to najpodstatnejšie. Navonok sa zdá, že sa vzdali mnohých vecí a sú ochotní za to zaplatiť, ale pri rozbore vidíme, že jednoducho nemajú bohabojné srdce, skôr Bohu vo všetkých ohľadoch vzdorujú. V rozhodujúcich chvíľach sa vždy postavia na stranu satana a vyrušujú Božie dielo. Preto musíme zvážiť hlavne to, na koho stranu sa postavíme, keď príde čas, a aké stanovisko k týmto veciam zaujmeme.) Všetci hovoríte dobre a zdá sa, že už máte základné pochopenie a poznáte normu, ktorú treba dodržiavať, pokiaľ ide o praktizovanie pravdy, o Božie úmysly a o to, čo Boh od ľudstva žiada. To, že dokážete takto hovoriť, je veľmi dojemné. Hoci niečo z toho, čo vravíte, nie je úplne presné, už ste sa priblížili k správnemu výkladu pravdy – a to dokazuje, že ste si už vytvorili svoje vlastné skutočné chápanie ľudí, udalostí a predmetov okolo seba, celého svojho okolia tak, ako ho usporiadal Boh, a všetkého, čo vidíte. Ide o chápanie, ktoré je blízke pravde. Aj keď to, čo ste povedali, nie je celkom úplné a použili ste niekoľko nie veľmi vhodných slov, vaše chápanie sa už blíži k realite pravdy. Keď vás počujem takto hovoriť, cítim sa veľmi dobre.

Ľudské presvedčenie nemôže nahradiť pravdu

Niektorí ľudia dokážu znášať ťažkosti, zaplatiť cenu, navonok sa správajú ukážkovo, sú pomerne uznávaní a tešia sa obdivu iných. Povedali by ste, že tento druh vonkajšieho správania možno považovať za praktizovanie pravdy? Možno určiť, či takíto ľudia uspokojujú Božie úmysly? Prečo ľudia zas a znova vidia takýchto jednotlivcov a myslia si, že uspokojujú Boha, kráčajú po ceste praktizovania pravdy a nasledujú Božiu cestu? Prečo takto niektorí ľudia zmýšľajú? Existuje na to len jedno vysvetlenie. Aké? Mnoho ľudí totiž nemá v niektorých otázkach celkom jasno – ako napríklad, čo znamená praktizovať pravdu, uspokojovať Boha a naozaj vlastniť pravdu-realitu. Preto sa niektorí ľudia často dajú zavádzať tými, ktorí navonok pôsobia duchovne, vznešene, ušľachtilo a veľkolepo. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí dokážu výrečne hovoriť o slovách a učeniach a ktorých reč a činy sa zdajú byť hodné obdivu, tí, ktorí sa nimi dajú oklamať, sa nikdy nepozreli na podstatu svojich činov, na zásady skrývajúce sa za ich skutkami, ani na to, aké sú ich ciele. Ba čo viac, nikdy sa nepozreli ani na to, či sa títo ľudia naozaj podriaďujú Bohu, a ani nezistili, či sa skutočne boja Boha a vyhýbajú zlu. Nikdy nerozpoznali ľudskú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí. Naopak, počnúc prvým krokom, keď sa s nimi zoznámili, postupne začali týchto ľudí obdivovať a uctievať a napokon sa stali ich modlami. Navyše, u niektorých ľudí sú idoly, ktoré uctievajú – a ktoré, ako veria, že môžu opustiť svoje rodiny a zamestnanie a ktoré sa zdajú byť povrchne schopné zaplatiť cenu –, tými, čo skutočne uspokojujú Boha a môžu naozaj dosiahnuť dobré výsledky a dobré konečné osudy. V ich mysliach sú tieto modly tými, ktorých Boh chváli. Čo ich vedie k tomu, aby niečomu takému verili? Čo je podstatou tejto záležitosti? K akým dôsledkom môže viesť? Poďme najprv diskutovať o otázke jej podstaty.

Tieto otázky týkajúce sa názorov ľudí, ich spôsobov praktizovania, zásad, ktoré sa rozhodli prijať, a toho, na čo sa každý z nich zameriava, v podstate nemajú nič spoločné s Božími požiadavkami voči ľudstvu. Či už sa ľudia zameriavajú na povrchnosti alebo na hlboké otázky, na slová a učenia alebo na skutočnosť, nepridŕžajú sa toho, čoho by sa mali pridŕžať najviac, ani nepoznajú to, čo by mali poznať najlepšie. Dôvodom je to, že ľudia vôbec nemajú radi pravdu; celkovo nie sú ochotní venovať čas a snahu hľadaniu a uplatňovaniu zásad praxe, ktoré sa nachádzajú v Božích výrokoch. Namiesto toho radšej používajú skratky a súhrnne hodnotia to, čomu rozumejú a čo poznajú ako dobrú prax a dobré správanie. Tento súhrn sa potom stáva ich vlastným cieľom, za ktorým sa snažia ísť a ktorý považujú za pravdu, určenú na praktizovanie. Priamym dôsledkom tohto je, že ľudia používajú dobré ľudské správanie ako náhradu za praktizovanie pravdy, čo zároveň uspokojuje ich túžbu získať si priazeň Boha. To im poskytuje prostriedky na boj s pravdou, ktoré používajú aj na argumentáciu a súperenie s Bohom. Ľudia zároveň bezcharakterne odsúvajú Boha na vedľajšiu koľaj a na Jeho miesto stavajú modly, ktoré obdivujú. Existuje len jedna hlavná príčina, ktorá spôsobuje, že ľudia konajú a zaujímajú také nevedomé postoje alebo majú jednostranné stanoviská a praktiky – a dnes vám o nej poviem: príčina spočíva v tom, že aj keď ľudia možno nasledujú Boha, každý deň sa k Nemu modlia a dennodenne čítajú Jeho výroky, v skutočnosti nechápu Jeho úmysly. Tam je pes zakopaný. Keby niekto rozumel Božiemu srdcu a vedel, čo má rád, čo nenávidí, čo chce, čo zavrhuje, koho miluje, koho nemá rád, aké kritérium používa, keď kladie na ľudí svoje požiadavky, a aký prístup uplatňuje pri ich zdokonaľovaní, mohol by mať takýto človek stále svoj osobný názor? Mohli by takíto ľudia jednoducho odísť a uctievať niekoho iného? Mohol by sa ich modlou stať obyčajný človek? Ľudia, ktorí chápu Božie úmysly, majú o niečo racionálnejší pohľad na vec. Neurobia si náhodne modlu zo skazeného človeka, ani sa popri kráčaní po ceste praktizovania pravdy nebudú domnievať, že slepé dodržiavanie niekoľkých jednoduchých pravidiel alebo zásad sa rovná uvádzaniu pravdy do praxe.

Existuje mnoho názorov na kritériá, podľa ktorých Boh určuje výsledky ľudí

Vráťme sa k tejto téme a diskutujme ďalej o otázke výsledku.

Keď vezmeme do úvahy, že každého človeka zaujíma jeho vlastný výsledok, viete, ako ho Boh určuje? Akým spôsobom Boh stanovuje niečí výsledok? A okrem toho, aké kritérium používa na jeho stanovenie? Keď výsledok človeka ešte nie je stanovený, čo robí Boh, aby ho zjavil? Vie to niekto? Ako som povedal pred chvíľou, sú ľudia, ktorí už veľmi dlho skúmajú Božie slová v snahe nájsť nejaké náznaky o výsledkoch ľudí, o kategóriách, na ktoré sa tieto výsledky delia, a o rôznych výsledkoch, ktoré čakajú na rôzne druhy ľudí. Dúfajú tiež, že sa im podarí zistiť, ako Božie slovo vplýva na výsledky ľudí, aké kritérium používa a ako presne stanovuje výsledok človeka. Napokon však títo ľudia nikdy nenájdu žiadne odpovede. V skutočnosti sa toho o tejto otázke v rámci Božích výrokov povedalo len veľmi málo. Prečo je to tak? Pokým sa výsledky ľudí ešte nezjavia, Boh nechce nikomu prezradiť, čo sa nakoniec stane, ani nechce nikoho vopred informovať o jeho konečnom osude – pre ľudstvo by to totiž nebolo vôbec prospešné. Tu a teraz vám chcem povedať len o spôsobe, akým Boh určuje výsledky ľudí, o zásadách, ktoré používa vo svojom diele na určenie a prejavenie týchto výsledkov, a o norme, ktorú používa na určenie toho, či niekto prežije alebo nie. Nie sú to otázky, ktoré vás najviac znepokojujú? Ako teda ľudia veria, že Boh stanovuje výsledky ľudí? Práve ste sa o tom čiastočne zmienili: niektorí z vás povedali, že to súvisí s verným plnením si povinností a vydaním sa Bohu; iní zasa, že ide o podriadenie sa Bohu a Jeho uspokojenie; ďalší tvrdili, že dôležitým faktorom je vydať sa Bohu na milosť a nemilosť; a poniektorí povedali, že kľúčom je nepútať na seba pozornosť… Keď uvádzate tieto pravdy do praxe a keď praktizujete svoju vieru v súlade so zásadami, ktoré považujete za správne, viete, čo si o tom myslí Boh? Uvažovali ste niekedy o tom, či takýto postup uspokojuje Jeho úmysly? Spĺňa Jeho normu? Napĺňa Jeho požiadavky? Verím, že väčšina ľudí sa nad týmito otázkami príliš nezamýšľa. Jednoducho len mechanicky aplikujú časť Božieho slova, časť kázní alebo normy určitých duchovných predstaviteľov a nútia sa robiť rôzne veci. Veria, že toto je správny spôsob, a tak sa ho stále pridŕžajú a vykonávajú ho bez ohľadu na to, čo sa nakoniec stane. Niektorí ľudia si myslia: „Mám vieru už toľko rokov, vždy som ju praktizoval takto. Cítim, že som naozaj uspokojil Boha a že som z toho aj veľa vyťažil. Je to preto, že som počas tohto obdobia pochopil mnohé pravdy, ako aj mnohé veci, ktoré som predtým nechápal. Konkrétne sa zmenili mnohé moje predstavy a názory, výrazne sa zmenili moje životné hodnoty a teraz tomuto svetu celkom dobre rozumiem.“ Títo ľudia veria, že ide o žatvu a že je to konečný výsledok Božieho diela pre ľudstvo. Ak by sme vzali do úvahy všetky tieto normy a vaše praktizovanie viery, čo si myslíte, uspokojujete Božie úmysly? Niektorí z vás úplne sebaisto povedia: „Samozrejme! Praktizujeme vieru podľa Božieho slova; praktizujeme ju podľa toho, čo kázal a zvestoval Najvyšší. Vždy si plníme svoje povinnosti a neustále nasledujeme Boha, ktorého sme nikdy neopustili. Preto môžeme s úplnou istotou povedať, že uspokojujeme Boha. Bez ohľadu na to, do akej miery chápeme Jeho úmysly a Jeho slovo, vždy sme na ceste, na ktorej sa usilujeme byť v súlade s Bohom. Pokiaľ konáme a praktizujeme vieru správne, potom určite dosiahneme správny výsledok.“ Čo si myslíte o tomto pohľade? Je správny? Možno sa nájdu aj takí, ktorí povedia: „Nikdy predtým som o týchto veciach neuvažoval. Len sa domnievam, že pokiaľ budem vykonávať svoju povinnosť a konať v súlade s požiadavkami Božích výrokov, potom prežijem. Nikdy som sa nezaoberal otázkou, či dokážem uspokojiť Božie srdce, ani som nikdy neuvažoval nad tým, či spĺňam Bohom určenú normu. Keďže mi Boh nikdy nič nepovedal ani mi neposkytol žiadne jasné pokyny, verím, že pokiaľ budem neprestajne pracovať, bude spokojný a nemal by na mňa klásť žiadne ďalšie požiadavky.“ Sú tieto presvedčenia správne? V Mojom ponímaní tento spôsob praktizovania viery, tento spôsob myslenia a tieto názory zahŕňajú nereálne predstavy, ako aj trochu zaslepenosti. Možno sa pre to, čo hovorím, niektorí z vás cítia trochu sklamaní a pomyslia si: „Zaslepenosť? Ak je to zaslepenosť, potom je naša nádej na spásu a prežitie veľmi malá a neistá, však? Tým, že to formuluješ takto, nedávaš nám náhodou studenú sprchu?“ Bez ohľadu na to, čomu veríte, to, čo hovorím a robím, vo vás nemá vyvolať pocit, akoby ste dostávali studenú sprchu. Skôr to má zlepšiť vaše chápanie Božích úmyslov a toho, čo si Boh myslí, čo chce dosiahnuť, aké typy ľudí má rád, čo neznáša, čím pohŕda, aký typ človeka chce získať a aký typ človeka zavrhuje. Má to dodať vašej mysli jasnosť a umožniť vám jasne pochopiť, ako veľmi sa činy a myšlienky každého z vás vzdialili od normy, ktorú požaduje Boh. Naozaj treba diskutovať o týchto témach? Viem totiž, že máte vieru už veľmi dlho a počuli ste mnoho kázní, ale najviac vám chýbajú práve tieto veci. Hoci ste si do svojich zápisníkov zapísali každú pravdu, naučili ste sa a vryli si do srdca niektoré veci, ktoré vy osobne považujete za dôležité, a hoci plánujete tieto veci používať na to, aby ste uspokojili Boha počas svojho praktizovania viery, aby ste ich použili, keď sa ocitnete v núdzi, a na prekonanie ťažkých chvíľ, ktoré vás čakajú, alebo jednoducho na to, aby vás tieto veci sprevádzali počas vášho života, pokiaľ ide o Mňa, bez ohľadu na to, ako to robíte, ak to jednoducho robíte, nie je to až také dôležité. Čo je teda veľmi dôležité? Dôležité je to, že kým praktizuješ vieru, musíš v hĺbke duše s úplnou istotou vedieť, či všetko, čo robíš – každý jeden skutok –, je alebo nie je v súlade s tým, čo chce Boh. A či všetky tvoje činy, všetky tvoje myšlienky, výsledky a cieľ, ktoré chceš dosiahnuť, skutočne uspokojujú Božie úmysly a napĺňajú Jeho požiadavky, ako aj to, či On ich schvaľuje alebo nie. Práve to je veľmi dôležité.