Druhá časť

Nasledujte Božiu cestu: bojte sa Boha a vyhýbajte sa zlu

Existuje jedno úslovie, ktoré by ste mali vziať na vedomie. Verím, že toto úslovie je veľmi dôležité, pretože Mne prichádza na um nespočetne veľakrát každý jeden deň. Prečo je to tak? Je to tak preto, že vždy, keď sa s niekým stretnem, vždy, keď počujem niekoho príbeh a vždy, keď si vypočujem skúsenosť alebo svedectvo veriaceho človeka, používam toto úslovie, aby som vo svojom srdci určil, či tento človek je alebo nie je typom človeka, ktorého Boh chce a ktorého má rád. Ako teda toto úslovie znie? Teraz určite napäto čakáte. Keď vám toto úslovie odhalím, možno sa budete cítiť sklamaní, pretože sú medzi vami takí, ktorí ho už dlhé roky skloňujú vo všetkých pádoch. Ja som ho však ani raz nespomenul. Toto úslovie prebýva v Mojom srdci. Takže, aké je toto úslovie? Znie takto: „Nasledujte Božiu cestu: bojte sa Boha a vyhýbajte sa zlu.“ Nie je mimoriadne prosté? Napriek svojej jednoduchosti však ľudia, ktorí týmto slovám skutočne hlboko rozumejú, pocítia, že majú veľkú váhu, že toto úslovie je pre praktizovanie viery človeka veľmi cenné, že je to verš z jazyka života, ktorý obsahuje skutočnosť pravdy, že predstavuje celoživotný cieľ pre tých, ktorí sa snažia uspokojiť Boha, a že je to celoživotná cesta, ktorou by sa mal uberať každý, kto berie ohľad na Božie úmysly. Ako to teda vnímate vy – nie je tento výrok pravdivý? Má alebo nemá taký veľký význam? Možno o ňom niektorí z vás premýšľajú a snažia sa ho pochopiť a možno sú medzi vami aj takí, ktorí o ňom dokonca pochybujú: Je toto úslovie veľmi dôležité? Má veľký význam? Je potrebné ho tak zdôrazňovať? Možno sú medzi vami aj takí, ktorým sa toto úslovie príliš nepáči. Domnievajú sa totiž, že vziať Božiu cestu a zhrnúť ju do jediného úslovia je príliš zjednodušujúce. Vziať všetko, čo Boh povedal, a zhrnúť to do jediného výroku – neznamenalo by to, že Boh je príliš bezvýznamný? Je to tak? Je možné, že väčšina z vás úplne nechápe hlboký význam týchto slov. Aj keď ste si ich všetci zapísali, nemáte v úmysle uložiť si tento výrok do srdca; jednoducho ste si ho zapísali do svojich zápisníkov, aby ste sa k nemu vo voľnom čase vracali a uvažovali o ňom. Niektorí z vás sa ani nebudú namáhať, aby si toto úslovie zapamätali, nieto ešte, aby sa ho pokúsili dobre využiť. Prečo však toto úslovie spomínam? Bez ohľadu na váš pohľad a na to, čo si myslíte, musel som toto úslovie spomenúť, pretože je zásadné pre to, ako Boh určuje výsledky ľudí. Bez prihliadnutia na to, ako tento výrok momentálne chápete alebo ako k nemu pristupujete, aj tak vám poviem toto: Ak ľudia dokážu uviesť slová tohto výroku do praxe, zažiť ich a dosiahnuť normu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, potom majú istotu, že prežijú a určite získajú dobré výsledky. Ak však nedokážeš naplniť normu stanovenú týmto výrokom, potom možno povedať, že tvoj výsledok je neznámy. O tomto výroku vám hovorím pre vašu vlastnú duševnú prípravu, a preto, aby ste vedeli, akú normu používa Boh, aby si vás preveril. Ako som vám práve povedal, tento výrok je mimoriadne dôležitý pre Božiu spásu ľudstva, ako aj pre to, ako Boh určuje výsledky ľudí. V akom zmysle je relevantný? Určite to chcete vedieť, preto o tom dnes budeme hovoriť.

Boh využíva rôzne skúšky, aby preveril, či sa Ho ľudia boja a vyhýbajú sa zlu

V každom veku Božieho diela Boh ľuďom venuje isté slová a oznamuje im isté pravdy. Tieto pravdy slúžia ako cesta, ktorej by sa ľudia mali pridŕžať, ktorú by mali nasledovať, ktorá im umožňuje báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Ľudia by ju mali uvádzať do praxe a držať sa jej vo svojom živote a počas svojej životnej cesty. Práve z týchto dôvodov Boh dáva tieto výroky ľudstvu. Týchto slov, ktoré pochádzajú od Boha, by sa ľudia mali držať, pretože držať sa ich znamená získať život. Ak sa ich človek nedrží, neuvádza ich do praxe a nežije Božie slová vo svojom živote, nepraktizuje pravdu. Okrem toho platí, že ak ľudia nepraktizujú pravdu, potom sa neboja Boha a nevyhýbajú sa zlu, ani nemôžu uspokojiť Boha. Ľudia, ktorí nie sú schopní uspokojiť Boha, nemôžu prijať Jeho chválu. Takíto ľudia nezískajú žiadny výsledok. Ako teda Boh v priebehu svojho diela určuje výsledok človeka? Aké metódy používa na určenie výsledku človeka? Možno v tejto chvíli ešte trochu tápete, ale keď vám poviem o tomto procese, bude vám to celkom jasné, pretože mnohí z vás to už sami zažili.

V priebehu svojho diela, už od počiatku, Boh pripravil skúšky pre každého človeka – alebo takpovediac pre každého človeka, ktorý Ho nasleduje – a tieto skúšky sú rôzne veľké. Sú ľudia, ktorí zakúsili skúšku odmietnutia zo strany rodiny, tí, ktorí zažili skúšku nepriateľského prostredia, tí, ktorí sa museli vysporiadať so skúškou zatknutia a mučenia, tí, ktorí boli postavení pred skúšku voľby, aj tí, ktorí čelili skúške peňazí a postavenia. Stručne povedané, každý z vás čelil rôznym skúškam. Prečo Boh koná práve takto? Prečo sa ku každému správa takýmto spôsobom? O aký výsledok sa usiluje? Chcem vám oznámiť dôležitú informáciu: Boh chce zistiť, či je daný človek typom človeka, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Znamená to, že keď ťa Boh skúša a stavia ťa tvárou v tvár určitým okolnostiam, Jeho úmyslom je zistiť, či si človek, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Ak niekto čelí povinnosti strážiť obetu a táto povinnosť vedie k tomu, že sa dostane do kontaktu s Božou obetou, povedal by si, že je to niečo, čo pripravil Boh? Nepochybne áno! Všetko, s čím sa stretneš, je niečo, čo pripravil Boh. Keď sa stretneš s touto záležitosťou, Boh ťa bude potajme pozorovať a sledovať, aké rozhodnutia robíš, ako praktizuješ vieru a aké myšlienky ti napadajú. Boha najviac zaujíma konečný výsledok, pretože práve tento výsledok Mu pomôže určiť, či si v tejto konkrétnej skúške splnil Jeho normu. Keď sa však ľudia stretnú s nejakým problémom, často sa nezamýšľajú nad tým, prečo mu čelia, čo od nich Boh očakáva, čo v nich chce vidieť alebo čo chce od nich získať. Takíto ľudia si zoči-voči tomuto problému len pomyslia: „Toto je niečo, čomu musím čeliť; musím byť opatrný, nie ľahkovážny! Nech sa deje čokoľvek, toto je Božia obeta a ja sa jej nemôžem dotknúť.“ Ľudia s takýmito zjednodušenými myšlienkami sa domnievajú, že si splnili svoje povinnosti. Priniesol by výsledok tejto skúšky Bohu uspokojenie alebo nie? Len do toho, hovor o tom. (Ak majú ľudia bohabojné srdce, keď budú čeliť povinnosti, ktorá im umožní prísť do kontaktu s Božou obetou, zvážia, aké ľahké by bolo uraziť Božiu povahu, a to ich prinúti postupovať opatrne.) Tvoja odpoveď je na správnej ceste, ale ešte nie je úplne správna. Nasledovať Božiu cestu neznamená dodržiavať povrchné predpisy; skôr to znamená, že keď čelíš nejakému problému, v prvom rade ho budeš vnímať ako situáciu, ktorú pripravil Boh, ako povinnosť, ktorú ti udelil, alebo ako úlohu, ktorú ti zveril. Keď čelíš takémuto problému, mal by si ho dokonca vnímať ako skúšku, ktorú pre teba pripravil Boh. Keď sa stretneš s týmto problémom, musíš mať vo svojom srdci normu a veriť, že táto záležitosť pochádza od Boha. Musíš premýšľať o tom, ako sa s ňou vysporiadať tak, aby si mohol splniť svoju zodpovednosť a zároveň zostať verný Bohu, ako aj o tom, ako to urobiť bez toho, aby si Ho rozzúril alebo urazil Jeho povahu. Pred chvíľou sme hovorili o strážení obetí. Táto záležitosť zahŕňa obety a tiež sa týka tvojej povinnosti a zodpovednosti. Táto zodpovednosť je tvojou povinnosťou. Keď však čelíš tomuto problému, stretávaš sa s pokušením? Áno. Odkiaľ toto pokušenie pochádza? Toto pokušenie pochádza od satana a tiež zo zlých, skazených ľudských pováh. Keďže je tu pokušenie, táto záležitosť zahŕňa postavenie svedectva, ktoré by ľudia mali vydať, čo je aj tvojou zodpovednosťou a povinnosťou. Niektorí ľudia hovoria: „Je to maličkosť, naozaj z toho treba robiť takú vedu?“ Áno, je to viac než potrebné! Je to preto, že ak chceme nasledovať Božiu cestu, nemôžeme rezignovať na nič, čo sa nám alebo okolo nás deje, dokonca ani na drobnosti; či už si myslíme, že by sme tomu mali venovať pozornosť alebo nie, pokiaľ čelíme nejakému problému, nesmieme ho nechať tak. Všetko, čo sa nám deje, by sme mali vnímať ako skúšky, ktoré nám dal Boh. Čo si myslíš o tomto spôsobe nazerania na veci? Ak máš takýto postoj, potom to potvrdzuje jednu skutočnosť: v hĺbke duše sa bojíš Boha a si ochotný vyhýbať sa zlu. Ak máš takúto túžbu uspokojiť Boha, potom tvoje praktizovanie nebude ďaleko od splnenia normy o bázni pred Bohom a vyhýbaniu sa zlu.

Často sa nájdu ľudia, ktorí veria, že záležitosti, ktorým sa nevenuje veľká pozornosť a ktoré sa zvyčajne nespomínajú, sú len nepodstatné hlúposti, ktoré nemajú nič spoločné s praktizovaním pravdy. Keď sa títo ľudia stretnú práve s takouto záležitosťou, príliš sa nad ňou nezamýšľajú a nechajú ju plávať. V skutočnosti však bola lekciou, ktorú treba preskúmať – lekciou o tom, ako sa báť Boha a ako sa vyhýbať zlu. Okrem toho by si sa mal ešte viac zaujímať o to, čo robí Boh, keď sa pred tebou táto záležitosť vynorí. Boh je priamo po tvojom boku a sleduje každé tvoje slovo a čin, pozoruje všetko, čo robíš a ako sa menia tvoje myšlienky – to je Božie dielo. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Ak je to pravda, prečo som to zatiaľ nepocítil?“ Nepocítil si to, pretože si si ako hlavnú cestu nezvolil cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Preto nemôžeš cítiť jemné pôsobenie Boha v ľuďoch, ktoré sa prejavuje podľa ich rôznych myšlienok a činov. Si popletený! Čo je hlavné? A čo zasa vedľajšie? Záležitosti, ktoré sa týkajú nasledovania Božej cesty, sa nedelia na hlavné a vedľajšie, všetky sú veľmi dôležité – dokážeš tomu porozumieť? (My tomu dokážeme porozumieť.) Pokiaľ ide o každodenné záležitosti, sú také, ktoré ľudia považujú za veľmi dôležité a významné, zatiaľ čo iné vnímajú ako maličkosti. Ľudia často považujú tieto hlavné záležitosti za veľmi dôležité a vnímajú to tak, že ich zoslal Boh. Keď sa však tieto hlavné záležitosti dejú, z dôvodu svojho nezrelého duchovného postavenia a nízkej kvality ľudia často zaostávajú za Božími zámermi a nie sú schopní získať zjavenia ani skutočné poznanie, ktoré by malo hodnotu. Čo sa týka vedľajších záležitostí, tie ľudia jednoducho prehliadajú a postupne si ich nechávajú ujsť pomedzi prsty. Ľudia tak prišli o mnoho príležitostí, aby ich Boh preskúmal a skúšal. Čo to znamená, ak vždy prehliadaš ľudí, udalosti, predmety či situácie, ktoré pre teba Boh nachystal? Znamená to, že každý deň, ba dokonca v každom okamihu, sa neustále vzdávaš Božieho zdokonaľovania tvojej osoby, ako aj Jeho vedenia. Vždy, keď pre teba Boh pripraví nejakú situáciu, potajme ťa pozoruje, dozerá na tvoje srdce, sleduje tvoje myšlienky a úvahy, dáva pozor, ako premýšľaš a čaká, ako sa zachováš. Ak si ľahkovážny človek – človek, ktorý sa nikdy vážne nezapodieval Božou cestou, Jeho slovami alebo pravdou –, potom nebudeš dbať na to, čo chce Boh dokončiť, ani venovať pozornosť požiadavkám, ktoré na teba kládol, keď pre teba nachystal istú situáciu. Nebudeš tušiť ani to, ako ľudia, udalosti a predmety, s ktorými prichádzaš do kontaktu, súvisia s pravdou alebo Božími úmyslami. Ako bude Boh postupovať ďalej, keď na tebe nepostrehne žiadne výsledky ani po tom, čo budeš čeliť opakovaným okolnostiam a skúškam, ako je táto? Po tom, čo si opakovane čelil skúškam, si si vo svojom srdci neuctil Boha ako veľkého ani si nevnímal okolnosti, ktoré pre teba pripravil, také, aké sú: skúšky a previerky od Boha. Namiesto toho si postupne odmietal všetky príležitosti, ktoré ti Boh poskytol, a nechal si si ich zas a znova ujsť. Nie je toto krajná ľudská vzbura? (Je.) Bude sa Boh preto cítiť zranený? (Bude.) Omyl, Boh sa nebude cítiť zranený! Keď Ma počujete takéto niečo hovoriť, opäť vás to šokuje. Možno si myslíte: „Nebolo pred tým povedané, že Boh sa vždy cíti zranený? Nebude sa teda Boh cítiť zranený? Kedy sa potom bude cítiť zranený?“ Skrátka, Boh sa v tejto situácii nebude cítiť zranený. Aký je teda Boží postoj k vyššie uvedenému typu správania? Keď ľudia odmietajú skúšky a testy, ktoré im Boh zosiela, a keď sa im vyhýbajú, Boh má k takýmto ľuďom len jeden postoj. Aký postoj to je? Boh takýto typ ľudí z hĺbky svojho srdca zavrhuje. Výraz „zavrhovať“ má dve významové roviny. Ako to mám vysvetliť z Môjho uhla pohľadu? Výraz „zavrhovať“ v sebe obsahuje význam odporu a nenávisti. A čo jeho druhá významová vrstva? To je tá časť, ktorá naznačuje, že sa niečoho vzdávame. Vy všetci viete, čo znamená „vzdať sa niečoho“, však? V skratke, „zavrhovať“ je výraz značiaci konečnú Božiu reakciu a postoj k ľuďom, ktorí sa takto správajú. Je to krajná nenávisť voči nim a odpor, a tak teda Boh učiní rozhodnutie, že ich opustí. Je to konečné Božie rozhodnutie voči človeku, ktorý nikdy nenasledoval Božiu cestu, nikdy sa nebál Boha a nevyhýbal sa zlu. Uvedomujete si teraz všetci dôležitosť výroku, ktorý som spomenul predtým?

Rozumiete teraz metóde, ktorú Boh používa na určovanie výsledkov ľudí? (Každý deň chystá rôzne okolnosti.) Chystá rôzne okolnosti – to je niečo, čo ľudia môžu cítiť a čoho sa môžu dotknúť. Aké sú teda Božie pohnútky, prečo to robí? Jeho motívom je dať každému človeku rôzne druhy skúšok v rôznom čase a na rôznych miestach. Aké vlastnosti človeka počas skúšky preveruje? Skúška stanovuje, či si typom človeka, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu pri každom probléme, ktorému čelíš, o ktorom počuješ, ktorý vidíš a osobne prežívaš. Každý bude čeliť takémuto druhu skúšky, pretože Boh je spravodlivý voči všetkým ľuďom. Niektorí z vás povedia: „Verím v Boha už mnoho rokov, tak ako je možné, že som ešte žiadnej skúške nečelil?“ Ty máš pocit, že si ešte žiadnej skúške nečelil, ale len preto, že vždy, keď pre teba Boh nachystal okolnosti, ty si ich nebral vážne a nechcel si nasledovať Božiu cestu. Takže si Božie skúšky jednoducho vôbec neuvedomuješ. Niektorí ľudia povedia: „Čelil som už niekoľkým skúškam, ale neviem, ako správne praktizovať vieru. Aj keď som ju praktizoval, stále neviem, či som počas Božích skúšok obstál.“ Ľudia v takomto stave rozhodne netvoria menšinu. Podľa čoho teda Boh posudzuje ľudí? Je to presne tak, ako som povedal pred chvíľou: ide o to, či sa bojíš Boha a vyhýbaš sa zlu vo všetkom, čo robíš, čo si myslíš a čo vyjadruješ. Takto sa dá rozpoznať, či si človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Je tento koncept jednoduchý alebo nie? Ľahko sa to hovorí, ale je ľahké ho uviesť do praxe? (Nie je to také ľahké.) Prečo to nie je také ľahké? (Lebo ľudia nepoznajú Boha a nevedia, ako Boh zdokonaľuje ľudí, takže keď sa stretnú s problémami, nevedia, ako hľadať pravdu, aby vyriešili svoje ťažkosti. Musia prejsť rôznymi skúškami, zušľachťovaním, napomínaním a súdmi, kým si osvoja skutočnú bázeň pred Bohom.) Vy by ste to mohli podať takto, ale pokiaľ ide o vás, zdá sa, že báť sa Boha a vyhýbať sa zlu je práve teraz veľmi ľahko uskutočniteľné. Prečo to vravím? Vravím to preto, že ste si vypočuli veľa kázní a dostali nemalú dávku „polievania“ z pravdy-reality; to vám umožnilo teoreticky a intelektuálne pochopiť, ako sa báť Boha a vyhýbať sa zlu. Pokiaľ ide o to, ako túto bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu skutočne uviesť do praxe, všetky tieto poznatky vám veľmi pomohli a priniesli vám pocit, že je to ľahko dosiahnuteľné. Prečo to teda ľudia nikdy nemôžu skutočne dosiahnuť? Je to preto, že ľudská prirodzenosť-podstata sa Boha nebojí a má rada zlo. To je ten pravý dôvod.

Nebáť sa Boha a nevyhýbať sa zlu znamená odporovať Bohu

Dovoľte Mi, aby som sa vás na úvod opýtal, odkiaľ pochádza úslovie „báť sa Boha a vyhýbať sa zlu“. (Kniha Jóbova.) Keďže sme spomenuli Jóba, pohovorme si o ňom. Pracoval Boh v Jóbovej dobe na spáse a podmanení si ľudstva? Nie. Nie je to tak? A pokiaľ ide o Jóba, koľko mal vtedy poznatkov o Bohu? (Nie veľa.) Mal Jób viac alebo menej poznatkov o Bohu, ako máte vy teraz? Prečo sa neodvažujete odpovedať? Táto otázka sa dá zodpovedať veľmi ľahko. Menej! To je isté! V súčasnosti stojíte tvárou v tvár Bohu a tvárou v tvár Božím slovám. Máte oveľa viac poznatkov o Bohu ako Jób. Prečo to spomínam? S akým cieľom toto všetko hovorím? Chcel by som vám vysvetliť istú skutočnosť, ale skôr než to urobím, chcem vám položiť jednu otázku: Jób vedel o Bohu veľmi málo, a predsa sa Ho bál a vyhýbal sa zlu. Prečo to ľudia v súčasnosti nerobia? (Sú hlboko skazení.) To, že sú hlboko skazení, je povrchný jav, ktorý spôsobuje tento problém, ale Ja by som na to nikdy takto nenazeral. Často si beriete zaužívané učenia a slová, ako napríklad „hlboká skazenosť“, „vzbura proti Bohu“, „nelojálnosť voči Bohu“, „nedostatok podriadenosti“, „nemať rád pravdu“ a podobne, a používate ich na vysvetlenie podstaty každého jedného problému. Toto je mylný spôsob praktizovania. Používanie tej istej odpovede na vysvetlenie rozličných záležitostí nevyhnutne vyvoláva rúhavé podozrenia o pravde a Bohu. Nerád počúvam takéto odpovede. Popremýšľajte o tom dlho a dôkladne! Nikto z vás sa nad touto záležitosťou ani trochu nezamyslel, no Ja to vidím a cítim každý deň. A tak, zatiaľ čo vy konáte, Ja sa pozerám. Keď niečo robíte, nemôžete cítiť podstatu svojho konania, ale keď sa pozerám Ja, vidím a cítim ju. Čo je teda táto podstata? Prečo ľudia v dnešnej dobe nie sú schopní báť sa Boha a vyhýbať sa zlu? Vaše odpovede ani zďaleka nedokážu vysvetliť podstatu tohto problému, a už vôbec ho nedokážu vyriešiť. Je to preto, lebo má zdroj, ktorého si nie ste vedomí. Čo je to za zdroj? Viem, že o ňom chcete počuť, preto vám o ňom porozprávam.

Ako sa Boh díva na ľudí od chvíle, keď začal konať svoje dielo? Boh ich zachránil; ľudí pokladal za členov svojej rodiny, za predmet svojho diela, za tých, ktorých si chcel podmaniť a zachrániť, a za tých, ktorých chcel zdokonaliť. Taký bol Boží postoj k ľudstvu na začiatku Jeho diela. Aký však bol v tom čase postoj ľudstva k Bohu? Boh bol pre ľudí neznámy a považovali Ho za cudzinca. Dalo by sa povedať, že ich postoj k Bohu nezožal tie správne výsledky a že nemali jasnú predstavu o tom, ako by sa mali k Bohu správať. Preto sa k Nemu správali tak, ako sa im zachcelo, a robili si, čo sa im páčilo. Mali o Bohu nejakú mienku? Spočiatku nie; ich takzvaná mienka pozostávala len z istých predstáv a domnienok o Ňom. Uznávali to, čo zodpovedalo ich predstavám, a keď niečo ich predstavám nezodpovedalo, navonok sa tomu podriadili, ale v hĺbke srdca cítili silný rozpor a odmietali to. Taký bol vzťah medzi Bohom a ľuďmi na začiatku: Boh ich vnímal ako členov rodiny, no oni sa k Nemu správali ako k cudzincovi. Po určitom období Božieho diela však ľudia pochopili, čo sa snaží dosiahnuť, a spoznali, že je pravým Bohom. Prišli tiež na to, čo môžu od Boha získať. Ako ľudia v tom čase vnímali Boha? Vnímali Ho ako záchranné lano a dúfali, že sa im dostane Jeho milosti, požehnania a zasľúbenia. Ako v tom čase vnímal Boh ľudí? Vnímal ich ako ciele, ktoré si chcel podmaniť. Boh chcel použiť slová, aby ich súdil, skúmal a podroboval skúškam. Avšak pokiaľ išlo o vtedajších ľudí, Boh bol pre nich len objektom, ktorý mohli použiť na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Ľudia si uvedomili, že pravda od Boha si ich môže podmaniť a zachrániť, že majú možnosť získať od Neho vytúžené veci, ako aj dosiahnuť vytúžený konečný osud. Preto sa v ich srdciach objavila troška úprimnosti a začali byť ochotní nasledovať tohto Boha. Čas plynul a vďaka tomu, že získali určité povrchné a učené poznatky o Bohu, dalo by sa dokonca povedať, že sa s Ním ľudia začali „oboznamovať“. Spoznali Jeho slová, kázania, pravdy, ktoré hlásal, a Jeho dielo. Preto sa mylne domnievali, že Boh im už nie je neznámy a že už vykročili na cestu, na ktorej sa mohli dostať do súladu s Bohom. Dovtedy si už ľudia vypočuli veľa kázní o pravde a zažili veľa z Božieho diela. Napriek tomu sa väčšine ľudí pre rušivé vplyvy a prekážky spôsobené mnohými rôznymi faktormi a okolnosťami nedarí uviesť pravdu do praxe ani nie sú schopní uspokojiť Boha. Ľudia sú čoraz nedbanlivejší a čoraz viac im chýba dôvera. Premáha ich pocit, že ich vlastné výsledky sú neznáme. Neodvažujú sa prichádzať so žiadnymi extravagantnými nápadmi a neusilujú sa o pokrok; len zdráhavo kráčajú vpred, krôčik po krôčiku. S ohľadom na súčasný stav ľudí, aký je Boží postoj k nim? Chce im len odovzdať tieto pravdy a vštepiť im svoju cestu, a potom nachystať rôzne okolnosti, aby ich vyskúšal rôznymi spôsobmi. Jeho cieľom je vziať tieto slová, tieto pravdy a svoje dielo a privodiť výsledok, vďaka ktorému budú ľudia schopní báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Väčšina ľudí, ktorých som videl, iba prijíma Božie slová a považuje ich za učenia, obyčajné slová, predpisy, ktoré treba dodržiavať. Vo svojom konaní a reči – alebo keď čelia skúškam – nepovažujú Božiu cestu za tú, ktorej by sa mali pridržiavať. To platí najmä vtedy, keď ľudia čelia veľkým skúškam. Zatiaľ som nezaregistroval žiadneho človeka, ktorý by praktizoval svoju vieru v zmysle bázne pred Bohom a vyhýbal sa zlu. Preto je Boží postoj k ľuďom plný mimoriadneho odporu a averzie! Napriek tomu, že im opakovane, dokonca stokrát, zoslal do cesty skúšky, stále nemajú jasný postoj, ktorým by preukázali svoje odhodlanie: „Chcem sa báť Boha a vyhýbať sa zlu!“ Keďže ľudia nemajú toto odhodlanie a nedávajú ho najavo, súčasný Boží postoj k nim nie je rovnaký ako v minulosti, keď voči nim prejavoval milosrdenstvo, toleranciu, zhovievavosť a trpezlivosť. Namiesto toho je z ľudstva nesmierne sklamaný. Kto spôsobil toto sklamanie? Od koho závisí Boží postoj k ľuďom? Závisí od každého jedného človeka, ktorý Ho nasleduje. V rámci svojho dlhoročného diela vzniesol Boh voči ľuďom mnohé požiadavky a nachystal pre nich mnohé okolnosti. Bez ohľadu na to, ako si počínali, a bez ohľadu na ich postoj k Bohu však ľudia nedokázali praktizovať vieru v jasnom súlade s cieľom báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Preto teraz vyslovím zhrnutie a pomocou neho vysvetlím všetko, čo sme si práve povedali o tom, prečo ľudia nedokážu nasledovať Božiu cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Ako znie toto zhrnutie? Znie takto: Boh považuje ľudí za predmet svojej spásy a svojho diela; ľudia považujú Boha za svojho nepriateľa a za svoj protiklad. Máš už teraz v tejto otázke jasno? Je úplne zrejmé, aký je postoj ľudstva, aký je postoj Boha a aký je vzťah medzi ľuďmi a Bohom. Bez ohľadu na to, koľko kázní ste si vypočuli, tie veci, o ktorých ste si urobili vlastnú mienku, ako napríklad byť verný Bohu, podriadiť sa Bohu, hľadať spôsob, ako sa dostať do súladu s Bohom, vydať Bohu celý svoj život a chcieť žiť pre Boha – pre Mňa tieto veci nie sú príkladom vedomého nasledovania Božej cesty, ktorou je báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, ale sú to len kanály, prostredníctvom ktorých môžete dosiahnuť isté ciele. Aby ste ich dosiahli, neochotne dodržiavate určité predpisy. A práve tieto predpisy odvádzajú ľudí ešte ďalej od cesty bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu a opäť stavajú Boha do protikladu k ľudstvu.

Dnešná téma je trochu ťažká, no i tak stále dúfam, že keď budete prechádzať budúcimi skúsenosťami a nadchádzajúcim obdobím, budete schopní urobiť to, čo som vám práve nakázal. Nepovažujte Boha len za akýsi prázdny vzduch – akoby existoval len vtedy, keď je pre vás prospešný, ale keď z Neho nemáte žiadny úžitok, tak Ho niet. Hneď ako sa ti v podvedomí objaví takáto myšlienka, už si Boha rozhneval. Možno sú ľudia, ktorí hovoria: „Nepovažujem Boha len za prázdny vzduch. Vždy sa k Nemu modlím, vždy sa Ho snažím uspokojiť a všetko, čo robím, spadá do rozsahu, kritérií a princípov, ktoré Boh vyžaduje. Rozhodne nepraktizujem vieru na základe svojich vlastných predstáv.“ Áno, tento spôsob, akým praktizuješ vieru, je správny. No i tak, čo si pomyslíš, keď narazíš na problém? Ako praktizuješ vieru, keď čelíš nejakej ťažkosti? Niektorí ľudia cítia, že Boh existuje, keď sa k Nemu modlia a úpenlivo Ho prosia, ale vždy, keď čelia nejakému problému, vyrukujú s vlastnými predstavami a chcú sa nimi riadiť. To znamená, že Boha považujú len za prázdny vzduch a takáto situácia spôsobuje, že Boh v ich mysliach prestáva existovať. Ľudia veria, že Boh by mal existovať, keď Ho potrebujú, ale nie vtedy, keď Ho nepotrebujú. Ľudia si myslia, že praktizovanie založené na ich vlastných predstavách postačuje. Veria, že môžu robiť, čo sa im zachce; jednoducho neveria, že potrebujú hľadať Božiu cestu. Čo sa týka ľudí, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v takejto situácii a uviazli v takomto stave, vari si nekoledujú o nebezpečenstvo? Niektorí ľudia hovoria: „Či už si koledujem o nebezpečenstvo, alebo nie, mám vieru už mnoho rokov a verím, že Boh ma neopustí, pretože by to nezniesol.“ Iní vravia: „Verím v Pána odvtedy, čo som bol v matkinom lone. Je to už štyridsať alebo päťdesiat rokov, takže z časového hľadiska som najviac súci na to, aby ma Boh zachránil, ako aj na to, aby som prežil. Počas týchto štyroch alebo piatich desaťročí som zanechal svoju rodinu aj prácu a vzdal som sa všetkého, čo som vlastnil – napríklad peňazí, postavenia, pôžitkov a času s rodinou. Nejedol som veľa chutných jedál, neužil som si veľa zábavy, nenavštívil som veľa zaujímavých miest a dokonca som zažil utrpenie, ktoré by bežní ľudia nevydržali. Ak ma Boh pre toto všetko nemôže zachrániť, potom sa so mnou zaobchádza nespravodlivo a ja nedokážem veriť v takéhoto Boha.“ Má veľa ľudí takýto názor? (Áno.) Nuž, potom vám dnes pomôžem pochopiť istú skutočnosť: všetci ľudia s takýmto názorom si pod sebou pília konár. Je to preto, lebo si zastierajú oči vlastnými predstavami. Práve tieto predstavy, ako aj ich vlastné závery, nahrádzajú kritériá, ktoré Boh od ľudí požaduje, a bránia im prijať skutočné Božie úmysly. To spôsobuje, že nie sú schopní vycítiť Jeho pravú existenciu, ale aj to, že prichádzajú o možnosť byť zdokonalení Bohom a vzdávajú sa akejkoľvek časti alebo podielu na Božom zasľúbení.