Tretia časť

Ako Boh určuje výsledky ľudí a kritériá, podľa ktorých sa pri tom riadi

Skôr než prijmeš nejaké názory alebo závery, mal by si najprv pochopiť, aký je Boží postoj k tebe a čo si Boh myslí, aby si sa potom mohol rozhodnúť, či je tvoje myslenie správne alebo nie. Boh nikdy nepoužil čas ako meradlo na určenie výsledku človeka, ani nikdy nepodmienil takéto určenie tým, koľko človek trpel. Čo teda Boh používa ako kritérium na určenie výsledku človeka? Určovanie výsledku človeka na základe času by predstavám ľudí zodpovedalo najviac. Často sa stretávate s ľuďmi, ktorí v určitom okamihu obetovali veľa, vynaložili veľa snahy, zaplatili obrovskú cenu a veľmi trpeli. Práve týchto ľudí, podľa toho, ako to vidíte vy, môže Boh zachrániť. Všetko, čo títo ľudia preukazujú a žijú, je presne v súlade s predstavami ľudí o Bohom stanovených kritériách, ktoré určujú výsledok človeka. Nech už veríte čomukoľvek, nebudem tieto príklady uvádzať jeden po druhom. Skrátka, všetko, čo nie je normou v rámci Božieho myslenia, pochádza z ľudskej predstavivosti a všetky takéto veci sú ľudskými predstavami. Ak budeš slepo trvať na svojich vlastných predstavách a špekuláciách, aký výsledok dosiahneš? Je pomerne jasné, že dôsledkom môže byť len to, že ťa Boh zavrhne. Je to preto, že sa pred Ním vždy oháňaš svojou spôsobilosťou, súťažíš a hádaš sa s Ním a nesnažíš sa naozaj pochopiť Jeho myslenie, Jeho úmysly či Jeho postoj k ľudstvu. Takýto postup vyzdvihuje teba samého ako veľkého, ale nectí Boha ako veľkého. Veríš v seba, neveríš v Boha. Boh takýchto ľudí nechce a ani im neprinesie spásu. Ak dokážeš upustiť od takéhoto pohľadu a tiež prehodnotiť svoje minulé mylné názory, ak dokážeš postupovať podľa Božích požiadaviek, ak odteraz dokážeš praktizovať cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, ak dokážeš uctievať Boha ako veľkého vo všetkých veciach a upustiť od svojich osobných špekulácií, názorov či presvedčení, aby si definoval seba a Boha, a ak namiesto toho dokážeš hľadať Božie úmysly vo všetkých ohľadoch, spoznať a pochopiť Jeho postoj k ľudstvu a uspokojiť Ho tým, že splníš Jeho kritériá, bude to skvelé! Bude to znamenať, že sa chystáš nastúpiť na cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu.

Ak Boh nepoužíva rôzne myšlienky, predstavy a názory ľudí ako kritériá, podľa ktorých určuje ich výsledky, aké kritérium používa na určovanie výsledkov ľudí? Na určovanie ich výsledkov používa skúšky. Existujú dve kritériá, podľa ktorých Boh používa skúšky na určovanie výsledkov ľudí: prvým je počet skúšok, ktorými ľudia prejdú, a druhým je dopad týchto skúšok na ľudí. Práve tieto dva ukazovatele určujú výsledok človeka. Teraz si tieto dve kritériá rozoberieme podrobnejšie.

Spočiatku, keď človek čelí skúške od Boha (táto skúška môže byť pre teba nepodstatná, nestojaca za zmienku), Boh ti dá jasne najavo, že je nad tebou Jeho ruka a že je to On, kto pre teba túto situáciu nachystal. Kým si ešte duchovným postavením nezrelý, Boh ti pripraví skúšky, aby ťa preveril, a tieto skúšky budú zodpovedať tvojmu duchovnému postaveniu, teda tomu, čo si schopný pochopiť a čo dokážeš vydržať. Ktorá tvoja časť bude podliehať skúške? Tvoj postoj k Bohu. Je tento postoj veľmi dôležitý? Samozrejme, že je! Je nanajvýš dôležitý! Tento ľudský postoj je výsledkom, po ktorom Boh túži, a preto je z Jeho pohľadu najdôležitejší zo všetkého. Inak by Boh nevynakladal svoje úsilie na ľudí a nepúšťal by sa do takého diela. Prostredníctvom týchto skúšok chce Boh vidieť tvoj postoj k Nemu; chce zistiť, či si na správnej ceste. Chce tiež vedieť, či sa Ho bojíš a či sa vyhýbaš zlu. Preto bez ohľadu na to, či v danom čase chápeš z pravdy veľa alebo málo, stále budeš čeliť Božím skúškam a keď pochopíš z pravdy viac, bude pre teba naďalej chystať primerané skúšky. Keď budeš opäť čeliť skúške, Boh bude chcieť zistiť, či tvoj názor, tvoje myšlienky a tvoj postoj k Nemu sa za uplynulé obdobie nejako zlepšili. Niektorí ľudia sa čudujú: „Prečo chce Boh vždy poznať postoje ľudí? Nebol už svedkom toho, ako praktizujú pravdu? Prečo chce ešte stále vidieť ich postoje?“ To sú nezmyselné drísty! Vzhľadom na to, že Boh takto koná, musí v tom spočívať Jeho úmysel. Boh ľudí neustále pozoruje, dáva pozor na každé ich slovo a čin, každý ich skutok a pohyb; dokonca sleduje každú ich myšlienku a predstavu. Boh registruje všetko, čo sa ľuďom prihodí – ich dobré skutky, chyby, priestupky, dokonca aj ich vzbury a zrady – ako dôkaz, na základe ktorého určuje ich výsledky. Krok za krokom, ako sa Božie dielo vyzdvihuje, si vypočuješ viac právd a prijmeš viac pozitívnych vecí a informácií a lepšie pojmeš skutočnosť pravdy. Počas tohto procesu sa budú zvyšovať aj Božie požiadavky na teba a v rámci neho pre teba Boh nachystá aj náročnejšie skúšky. Jeho cieľom je preskúmať, či sa tvoj postoj k Nemu medzičasom zmenil k lepšiemu. Samozrejme, keď sa tak stane, postoj, ktorý od teba Boh požaduje, sa prispôsobí tvojmu chápaniu pravdy-reality.

Postupne, ako sa bude zvyšovať tvoje duchovné postavenie, bude sa zvyšovať aj norma, ktorú od teba Boh vyžaduje. Kým si ešte nezrelý, určí pre teba len veľmi nízku normu, ktorú musíš splniť. Keď bude tvoje duchovné postavenie trochu vyššie, primerane zvýši aj tvoju normu. Čo však Boh urobí po tom, ako pochopíš celú pravdu? Dopustí, aby si čelil ešte väčším skúškam. Uprostred týchto skúšok chce od teba získať hlbšie poznanie o Ňom a chce u teba pozorovať skutočnú bázeň pred Ním. V tom období budú Jeho požiadavky na teba vyššie a „prísnejšie“, ako boli v čase, keď bolo tvoje duchovné postavenie ešte nezrelé (ľudia ich môžu vnímať ako prísne, ale Boh ich v skutočnosti považuje za primerané). Keď Boh skúša ľudí, akú realitu chce vytvoriť? Neustále požaduje, aby Mu ľudia odovzdali svoje srdce. Niektorí ľudia povedia: „Ako Mu ho môžem dať? Konal som svoju povinnosť, zanechal som svoj domov a zdroj obživy a vydal som sa Mu. Nie je to azda znak toho, že Bohu odovzdávam svoje srdce? Ako inak by som Mu mohol odovzdať svoje srdce? Je možné, že to vlastne neboli správne spôsoby, ako Bohu odovzdať srdce? Čo Boh konkrétne žiada?“ Jeho požiadavka je veľmi prostá. V skutočnosti existujú ľudia, ktorí už Mu v rôznej miere odovzdali svoje srdce počas rôznych etáp svojich skúšok, ale drvivá väčšina ľudí svoje srdce Bohu nikdy neodovzdá. Keď ťa Boh skúša, vidí, či je tvoje srdce s Ním, s telom alebo so satanom. Keď ťa Boh skúša, vidí, či Mu oponuješ alebo si v pozícii, ktorá s Ním nie je v súlade, a tiež vidí, či je tvoje srdce na Jeho strane. Keď si nezrelý a čelíš skúškam, máš málo dôvery a nemôžeš presne vedieť, čo musíš urobiť, aby si uspokojil Božie úmysly, pretože tvoje chápanie pravdy je obmedzené. Ak sa však ešte dokážeš pravdivo a úprimne modliť k Bohu a ak si ochotný odovzdať Mu svoje srdce, nechať Ho, aby nad tebou vládol, a obetovať Mu všetko, čo si najviac ceníš, potom si Mu už odovzdal svoje srdce. Keď budeš počúvať viac kázní a väčšmi chápať pravdu, postupne bude rásť aj tvoje duchovné postavenie. V tom čase už nebude norma Božích požiadaviek rovnaká, ako keď si bol nezrelý. Bude od teba požadovať vyššiu. Zatiaľ čo ľudia postupne odovzdávajú svoje srdcia Bohu, tie sa Mu pomaly približujú. Keď sa ľudia dokážu naozaj priblížiť k Bohu, ich srdcia budú čoraz viac bohabojné. Práve po takomto srdci Boh túži.

Keď chce Boh získať niečie srdce, podrobí danú osobu mnohým skúškam. Ak počas týchto skúšok Boh nezíska srdce tohto človeka alebo ak neuvidí, že daný človek preukazuje nejaký postoj – to znamená, ak neuvidí, že praktizuje vieru alebo Mu svojím správaním preukazuje bázeň, a ak v ňom nespozoruje ani postoj a odhodlanie vyhýbať sa zlu –, po mnohých skúškach s ním Boh stratí trpezlivosť a už ho viac nebude tolerovať. Nebude ho ďalej skúšať a nebude na ňom viac konať svoje dielo. Ako to teda ovplyvní výsledok tohto človeka? Žiadny výsledok nezíska. Možno neurobil nič zlé; možno nespôsobil žiadne ťažkosti ani nenarušil žiadny poriadok. Možno otvorene neodporoval Bohu. Srdce tejto osoby však zostáva pred Bohom skryté. Nikdy nemala jasný postoj a názor na Boha a Boh nemôže jasne vidieť, že Mu odovzdala svoje srdce alebo že sa usiluje báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Boh s takýmito ľuďmi stráca trpezlivosť a už za nich nezaplatí žiadnu cenu, neprejaví im milosrdenstvo ani na nich nebude konať svoje dielo. Život takéhoto človeka vo viere v Boha sa už skončil. Je to preto, že v tých mnohých skúškach, ktoré mu Boh pripravil, nedosiahol želaný výsledok. Existuje teda veľa ľudí, u ktorých som nikdy nepostrehol osvietenie a osvetlenie Duchom Svätým. Ako sa to dá určiť? Títo ľudia možno veria v Boha už mnoho rokov a navonok sú veľmi aktívni, prečítali mnoho kníh, vybavili mnoho záležitostí, vypísali tucet zápisníkov a ovládajú množstvo slov a učení. No nevidno na nich žiadny pokrok, ich názory na Boha zostávajú neviditeľné a ich postoje sú stále nejasné. Inak povedané, ich srdcia nemožno vidieť, sú neustále zahalené a zapečatené – sú uzavreté pred Bohom. Preto Boh nikdy nevidel ich skutočné srdcia, nezahliadol v týchto ľuďoch skutočnú bázeň pred Ním, ba čo viac, nevidel, ako nasledujú Jeho cestu. Ak si Boh takýchto ľudí nezískal doteraz, môže si ich získať v budúcnosti? Nemôže! Bude sa naďalej snažiť získať to, čo sa nedá získať? Nebude! Aký je teda súčasný Boží postoj k takýmto ľuďom? (Zavrhuje a ignoruje ich.) Ignoruje ich! Boh takýmto ľuďom nevenuje pozornosť; zavrhuje ich. Vy ste si tieto slová zapamätali veľmi rýchlo a veľmi presne. Zdá sa, že ste pochopili to, čo ste si vypočuli!

Sú ľudia, ktorí začínajú nasledovať Boha nezrelí a nevedomí. Nerozumejú Jeho úmyslom a nevedia, čo znamená veriť v Neho. Osvojujú si človekom vytvorený a mylný spôsob viery v Boha a Jeho nasledovania. Keď takíto ľudia čelia skúškam, neuvedomujú si to. Zostávajú necitliví voči Božiemu vedeniu a osvieteniu. Nevedia, čo to znamená odovzdať svoje srdce Bohu alebo stáť pevne počas skúšky. Boh dá takýmto ľuďom obmedzený čas a počas tohto času im umožní pochopiť povahu svojich skúšok a to, aké sú Jeho úmysly. Následne musia dať najavo svoj názor. Na tých, ktorí sa nachádzajú v tejto etape, Boh stále čaká. Čo sa týka tých, ktorí majú určité názory, no stále váhajú, ktorí chcú odovzdať svoje srdce Bohu, ale nie sú s tým zmierení, a ktorí sa napriek tomu, že uviedli do praxe niektoré základné pravdy, snažia skryť a vzdať sa, keď čelia veľkým skúškam – aký má k nim Boh postoj? Boh od nich stále niečo očakáva a výsledok závisí od ich postoja a počínania. Ak ľudia aktívne nenapredujú, čo urobí Boh? Vzdá sa ich. Je to preto, že skôr než sa ťa Boh vzdá, ty si sa už vzdal sám seba. Nemôžeš teda obviňovať Boha za takéto konanie. Voči Bohu by si nemal pociťovať krivdu.

Rôzne rozpaky, ktoré v ľuďoch vyvoláva praktická otázka

Existuje ešte jeden typ človeka, ktorý má najtragickejší výsledok zo všetkých; je to typ človeka, ktorý spomínam najmenej rád. Nie je tragický preto, že dostal Boží trest, alebo preto, že Jeho požiadavky naňho sú prísne, a preto má tragický výsledok; je tragický skôr preto, že si to celé spôsobuje sám. Ako sa zvykne hovoriť: kope si vlastný hrob. Aký človek to robí? Títo ľudia nekráčajú po správnej ceste a ich výsledky sú vopred odhalené. V Božích očiach sú takíto ľudia najväčším predmetom Jeho nenávisti. Z ľudského hľadiska sú najúbohejší. Keď začnú nasledovať Boha, sú veľmi horliví; sú ochotní zaplatiť nejednu cenu, majú dobrú mienku o perspektívach Božieho diela a svoju budúcnosť si predstavujú v pestrých farbách. Tiež mimoriadne dôverujú Bohu, pretože veria, že môže ľudí urobiť úplnými a priviesť ich k veľkolepému konečnému osudu. Napriek tomu títo ľudia potom v priebehu Božieho diela z nejakého dôvodu utečú. Čo v tomto prípade znamená, že „utečú“? Znamená to, že zmiznú bez rozlúčky, bez vydania jediného hláska; odídu bez jediného slova. Aj keď takíto ľudia tvrdia, že veria v Boha, na svojej ceste viery nikdy naozaj nezapustia korene. Preto bez ohľadu na to, ako dlho v Neho veria, sú stále schopní odvrátiť sa od Boha. Niektorí ľudia odchádzajú, aby začali podnikať, niektorí, aby si žili svoj život, niektorí, aby zbohatli, a niektorí odchádzajú, aby sa oženili a mali deti… Medzi tými, čo odídu, sú takí, ktorých neskôr začne hrýzť svedomie a chcú sa vrátiť, aj takí, čo len veľmi ťažko prežívajú a nakoniec sa roky rokúce ponevierajú svetom. Títo ponevierači zažívajú veľa utrpenia a veria, že žiť vo svete je príliš bolestivé a že sa nemôžu oddeliť od Boha. Chcú sa vrátiť do Božieho domu, aby získali útechu, pokoj a radosť, a chcú naďalej veriť v Boha, aby unikli nešťastiu alebo dosiahli spásu a nádherný konečný osud. Títo ľudia totiž veria, že Božia láska je bezhraničná a že Jeho milosť je nevyčerpateľná. Myslia si, že bez ohľadu na to, čo človek urobí, Boh by mu mal odpustiť a tolerovať jeho minulosť. Títo ľudia neustále opakujú, že sa chcú vrátiť a plniť si svoje povinnosti. Sú dokonca takí, ktorí odovzdajú časť svojho majetku cirkvi v nádeji, že si tým vydláždia cestu späť do Božieho domu. Aký je Boží postoj k takýmto ľuďom? Ako by mal určovať ich výsledky? Neváhaj a vyjadri sa. (Myslel som si, že Boh takýto typ ľudí prijme, ale po tom, čo som práve teraz počul, cítim, že to tak nemusí byť.) Zdôvodni to. (Takíto ľudia prichádzajú pred Boha len preto, aby ich výsledkom nebola smrť. Neprichádzajú veriť v Boha z úprimného srdca. Prichádzajú preto, lebo vedia, že Božie dielo sa čoskoro skončí, a tak podliehajú mylnej predstave, že môžu len tak prísť a získať požehnania.) Hovoríš, že títo ľudia neveria v Boha úprimne, takže ich nemôže prijať, však? (Áno.) (Ja to chápem tak, že takíto ľudia sú len oportunisti a v Boha neveria úprimne.) Neprišli veriť v Boha, sú to oportunisti. Správne! Títo oportunisti sú typom ľudí, ktorých každý nenávidí. Plavia sa tým smerom, ktorým fúka vietor, a nič nespravia len tak, pokiaľ z toho niečo nemajú, takže samozrejme, že sú hodní opovrhnutia! Má nejaký ďalší brat alebo sestra názor, o ktorý sa chce podeliť? (Boh ich už neprijme, pretože Jeho dielo sa čoskoro dokončí a teraz je čas, keď sa určujú výsledky ľudí. Práve v tomto čase sa títo ľudia chcú vrátiť – nie preto, že by sa skutočne chceli usilovať o pravdu, ale preto, že vidia, že sa schyľuje ku katastrofám, alebo preto, že sú ovplyvnení vonkajšími faktormi. Keby mali naozaj v úmysle usilovať sa o pravdu, nikdy by neutiekli uprostred Božieho diela.) Sú tu ešte nejaké iné názory? (Nebudú akceptované. Boh im už v skutočnosti poskytol príležitosti, ale oni trvali na tom, že k Nemu zaujmú nedbanlivý postoj. Nehľadiac na to, aké sú úmysly týchto ľudí, a aj keď sa naozaj kajajú, Boh im aj tak nedovolí vrátiť sa. Je to preto, že im dal toľko príležitostí, ale oni už prejavili svoj postoj: chceli Boha opustiť. Z tohto dôvodu, ak sa teraz pokúsia vrátiť, Boh ich neprijme.) (Súhlasím s tým, že Boh neprijme takýto typ človeka, pretože ak človek zažil pravú cestu a okúsil Božie dielo počas takého dlhého obdobia, no i tak sa môže vrátiť do sveta a do satanovho objatia, potom je to obrovská zrada voči Bohu. Napriek tomu, že Božou podstatou je milosrdenstvo a láska, záleží na tom, na akého človeka je táto podstata zameraná. Ak daný človek prichádza pred Boha a hľadá útechu alebo niečo, na čo by mohol upnúť svoje nádeje, potom jednoducho nie je typom človeka, ktorý úprimne verí v Boha, a Božie milosrdenstvo voči takýmto ľuďom siaha len do istej miery.) Ak je Božou podstatou milosrdenstvo, prečo ho tomuto typu ľudí neudelí trochu viac? Nenaskytla by sa mu potom pri troche milosrdenstva príležitosť? V minulosti ľudia často hovorili, že Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby; ak sa jedna zo sto oviec stratí, Boh zanechá tých deväťdesiatdeväť a pôjde hľadať tú chýbajúcu. Keď teraz ide o týchto ľudí, mal by ich Boh prijať a dať im pre ich úprimnú vieru druhú šancu? To v podstate nie je ťažká otázka; je veľmi jednoduchá! Ak skutočne chápete Boha a naozaj Ho poznáte, netreba veľa vysvetľovať – a ani veľa špekulovať, však? Vaše odpovede sú na správnej ceste, ale stále zďaleka nedosahujú Boží postoj.

Práve teraz niektorí z vás vyjadrili presvedčenie, že Boh nemôže prijať takýto typ človeka. Iní sa nevyjadrili príliš zreteľne a mysleli si, že Boh ich môže, ale aj nemusí prijať – tento postoj je umiernenejší. Boli medzi vami aj takí, ktorí vyjadrili nádej, že Boh tento typ človeka prijme – tento postoj je nejednoznačnejší. Tí z vás, ktorí sú si istí svojím názorom, veria, že Boh konal veľmi dlho a že Jeho dielo je dokončené, takže nemusí byť voči týmto ľuďom tolerantný; myslíte si, že ich už znova neprijme. Tí umiernenejší z vás sú presvedčení, že tieto záležitosti by sa mali riešiť podľa individuálnych okolností. Ak sú srdcia týchto ľudí neoddeliteľné od Boha a ak v Neho úprimne veria a usilujú sa o pravdu, Boh by mal zabudnúť na ich predošlé slabosti a chyby – mal by im odpustiť, dať im druhú šancu a dovoliť im vrátiť sa do Jeho domu a prijať Jeho spásu. Ak však títo ľudia neskôr opäť utečú, Boh ich už nebude chcieť a to, že ich opustí, nemožno považovať za nespravodlivosť. Existuje aj ďalšia skupina, ktorá dúfa, že Boh môže takého človeka prijať. Táto skupina si nie je celkom istá, či to Boh skutočne urobí alebo nie. Ak veria, že by mal takýto typ človeka prijať, ale On to neurobí, zdá sa, že tento názor je trochu v nesúlade s Božím pohľadom. Ak veria, že Boh by takého človeka nemal prijať, a Boh naopak vyhlási, že Jeho láska k ľuďom je bezhraničná a že je ochotný dať tomuto typu človeka ešte jednu šancu, nie je to potom príklad obnaženia ľudskej nevedomosti? V každom prípade, všetci máte svoje vlastné názory. Tieto názory predstavujú istý druh poznania v rámci vašich vlastných myšlienok; sú tiež odrazom hĺbky vášho chápania pravdy a Božích úmyslov. Je správne to tak pomenovať, však? Je skvelé, že máte na túto záležitosť svoj názor. Stále tu však vyvstáva otázka, či sú vaše názory správne. Všetci ste trochu znepokojení, však? „Čo je teda správne? Nedokážem to vidieť jasne a neviem presne, čo si Boh myslí, nič mi totiž nepovedal. Ako môžem vedieť, čo si myslí? Boží postoj k ľuďom je láska. Ak vychádzam z postoja, ktorý mal v minulosti, mal by takého človeka prijať, ale nie je mi príliš jasný Boží postoj v súčasnosti. Môžem len povedať, že možno tohto človeka prijme a možno nie.“ Je to smiešne, však? Táto otázka vás naozaj zaskočila. Ak nemáte na túto záležitosť správny názor, čo budete robiť potom, keď sa vaša cirkev skutočne stretne s takýmto človekom? Ak túto situáciu nezvládnete správne, mohli by ste uraziť Boha. Nie je to nebezpečné?

Prečo som sa chcel opýtať, čo si myslíte o otázke, ktorú som práve nastolil? Chcel som otestovať vaše názory, overiť si, aké máte poznatky o Bohu a nakoľko rozumiete Jeho úmyslom a postojom. Aká je odpoveď? Odpoveďou sú samotné vaše názory. Niektorí z vás sú veľmi konzervatívni a niektorí z vás používajú svoju predstavivosť na hádanie. Čo je to „hádanie“? Znamená to, že nie ste schopní rozpoznať, ako Boh myslí, a tak prichádzate s nepodloženými domnienkami, že Boh by mal myslieť nejakým vami určeným spôsobom; sami vlastne neviete, či máte pravdu alebo nie, a tak zastávate nejednoznačný názor. Čo ste zistili zoči-voči tejto skutočnosti? Keď ľudia nasledujú Boha, málokedy venujú pozornosť Jeho úmyslom a málokedy berú do úvahy Jeho myšlienky a Jeho postoj k ľuďom. Ľudia nerozumejú Božím myšlienkam, a tak keď sa ťa niekto spýta na Jeho úmysly a povahu, si zmätený; upadáš do hlbokej neistoty a potom buď hádaš, alebo špekuluješ. Čo je to za zmýšľanie? Značí to jednu skutočnosť: väčšina ľudí, ktorí veria v Boha, Ho považuje za obyčajný prázdny vzduch a za čosi, čo v jednej chvíli zdanlivo existuje a v ďalšej nie. Prečo to vysvetľujem práve takto? Pretože vždy, keď čelíte nejakému problému, nepoznáte Božie úmysly. Prečo nepoznáte Jeho úmysly? Nielen teraz, ale od začiatku do konca nepoznáte Boží postoj k tomuto problému. Nedokážeš si to predstaviť a nevieš, aký je Boží postoj, ale zamyslel si sa nad tým poriadne? Snažil si sa ho spoznať? Diskutoval si o tom v duchovnom spoločenstve? Nie! To potvrdzuje jednu skutočnosť: tvoj Boh nemá nič spoločné so skutočným Bohom. Vo svojej viere v Boha uvažuješ len o svojich úmysloch a úmysloch svojich vodcov; zamýšľaš sa len nad povrchným a doktrinálnym významom Božích slov bez toho, aby si sa skutočne snažil spoznať alebo vôbec hľadať Božie úmysly. Nie je to presne tak? Podstata tejto záležitosti je celkom desivá! Za všetky tie roky som videl mnoho ľudí, ktorí veria v Boha. Na čo ich viera premenila Boha v ich mysliach? Niektorí ľudia veria v Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom. Nevedia odpovedať na otázky o Božej existencii, pretože nedokážu cítiť ani vnímať Jeho prítomnosť či neprítomnosť, nieto Ho ešte jasne vidieť alebo pochopiť. Podvedome si myslia, že Boh neexistuje. Iní veria v Boha, ako keby bol človekom. Domnievajú sa, že nedokáže robiť všetky veci, ktoré nedokážu robiť ani oni, a že by mal myslieť tak, ako myslia oni. Ich definícia Boha je „neviditeľná a nedotknuteľná osoba“. Existuje aj skupina ľudí, ktorí veria v Boha ako bábku. Títo ľudia veria, že Boh nemá žiadne emócie. Myslia si, že Boh je hlinená socha a že keď čelí nejakému problému, nezaujme žiadny postoj, nemá svoj názor ani predstavu; veria, že je vydaný na milosť a nemilosť ľuďom. Ľudia jednoducho veria tomu, čomu chcú veriť. Ak si Ho predstavujú ako veľkého, potom je veľký; ak si Ho predstavujú ako malého, potom je malý. Keď ľudia zhrešia a potrebujú Božie milosrdenstvo, toleranciu a lásku, predpokladajú, že Boh by im mal preukázať svoje milosrdenstvo. Vo svojej mysli si vymyslia nejakého „Boha“ a potom tohto „Boha“ prinútia, aby splnil ich požiadavky a uspokojil všetky ich túžby. Bez ohľadu na čas a miesto a na to, čo títo ľudia robia, vo svojom zaobchádzaní s Bohom a vo svojej viere si osvoja túto fantáziu. Sú dokonca aj takí, ktorí aj po zhoršení Božej povahy stále veria, že ich Boh môže zachrániť, pretože predpokladajú, že Božia láska je bezhraničná a Jeho povaha spravodlivá a že bez ohľadu na to, ako veľmi človek Boha urazí, On si nič z toho nebude pamätať. Domnievajú sa, že keďže ľudské chyby, ľudské priestupky a ľudská vzbura sú len chvíľkovým prejavom povahy človeka, Boh dá ľuďom viacero šancí a bude k nim tolerantný a trpezlivý; veria, že ich bude stále milovať ako predtým. Preto v sebe živia veľkú nádej na dosiahnutie spásy. V skutočnosti je jedno, ako ľudia veria v Boha, pokiaľ sa neusilujú o pravdu, bude k nim mať negatívny postoj. Je to preto, že v rámci tvojej viery v Boha, aj keď si vzal do rúk knihu Božích slov a považoval ju za poklad a každý deň si ju študoval a čítal, skutočného Boha si odložil bokom. Vnímal si Ho len ako prázdny vzduch alebo osobu – a niektorí z vás Ho považujú iba za bábku. Prečo to podávam takto? Robím to preto, lebo podľa mňa, či už čelíte nejakému problému alebo nejakej okolnosti, tie veci, ktoré existujú vo vašom podvedomí, tie veci, ktoré si vnútorne vytvárate, nikdy nemali nič spoločné s Božími slovami alebo s usilovaním sa o pravdu. Vieš len to, čo si sám myslíš, aký je tvoj vlastný názor, a potom svoje vlastné predstavy a názory vnucuješ Bohu. V tvojej mysli sa stávajú Božími názormi a ty si z nich vytváraš normy, ktoré neochvejne dodržiavaš. Takýto postup ťa časom čoraz viac vzďaľuje od Boha.