Štvrtá časť

Pochopte Boží postoj a odložte bokom všetky mylné predstavy o Bohu

V akého Boha momentálne veríte? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Keď Boh vidí, že zlý človek pácha zlé skutky, pohŕda ním? (Áno, pohŕda.) Aký je Jeho postoj, keď vidí nevedomých ľudí robiť chyby? (Zármutok.) Aký je Jeho postoj, keď vidí ľudí, ktorí kradnú Jeho obety? (Pohŕda nimi.) Toto všetko je veľmi jasné. Keď Boh vidí niekoho, kto je zmätený vo svojej viere v Neho, kto sa v žiadnom prípade neusiluje o pravdu, aký je Boží postoj? Nie ste si celkom istí, však? „Zmätenosť“ ako postoj nie je hriechom, ani Boha neuráža a ľudia cítia, že to nie je nejaká veľká chyba. Povedzte Mi teda – aký je v tomto prípade Boží postoj? (Nie je ochotný ich uznať.) „Neochota uznať“ – čo je to za postoj? Znamená to, že Boh sa na týchto ľudí pozerá zvrchu a pohŕda nimi! Zaobchádza s nimi tak, že ich zámerne ignoruje. Boží prístup spočíva v tom, že ich odsunie bokom a nekoná na nich žiadne dielo, a to zahŕňa dielo osvietenia, osvetlenia, karhania a disciplinovania. S takýmito ľuďmi sa v Božom diele jednoducho nepočíta. Aký je Boží postoj k tým, ktorí zhoršujú Jeho povahu a porušujú Jeho správne ustanovenia? Krajná nenávisť! Boha nesmierne rozčuľujú ľudia, ktorí bez výčitiek zhoršujú Jeho povahu! „Rozčúlenie“ nie je viac než pocit či nálada; nezodpovedá jasnému postoju. Tento pocit – táto nálada – však takýmto ľuďom prinesie výsledok: naplní Boha krajnou nenávisťou! Aký je dôsledok tejto krajnej nenávisti? Dôsledkom je to, že Boh týchto ľudí odsunie bokom a nebude na nich zatiaľ reagovať. Potom počká, aby ich roztriedil „po jeseni“. Čo to znamená? Získajú títo ľudia ešte nejaké výsledky? Boh nikdy nemal v úmysle udeliť takýmto ľuďom nejaký výsledok! Nie je teda úplne normálne, že Boh teraz na takýchto ľudí nereaguje? (Áno, je to normálne.) Na čo sa majú takíto ľudia pripraviť? Mali by sa pripraviť na to, že ponesú negatívne dôsledky svojho správania a zlého konania, ktorého sa dopustili. To je Božia odpoveď takémuto človeku. Takže teraz takýmto ľuďom jasne hovorím: Nepridŕžajte sa už svojich mylných predstáv a nezaoberajte sa už žiadnymi zbožnými prianiami. Boh nebude k ľuďom tolerantný donekonečna. Ich priestupky a vzburu nebude znášať večne. Niektorí ľudia povedia: „Aj ja som videl zopár takýchto ľudí, ktorí pri modlitbe cítia mimoriadny dotyk Boha a potom srdcervúco plačú. Zvyčajne sú aj veľmi šťastní; zdá sa, že ich sprevádza Božia prítomnosť a Božie vedenie.“ Nerozprávajte takéto nezmysly! Srdcervúci plač nemusí nevyhnutne znamenať, že sa človeka dotýka Boh alebo že si človek vychutnáva Božiu prítomnosť, nieto ešte Božie vedenie. Ak ľudia Boha nahnevajú, bude ich ešte viesť? Skrátka, keď sa Boh rozhodol niekoho vyradiť a opustiť, výsledok toho človeka je už daný. Nezáleží na tom, aké príjemné pocity zažívajú, keď sa modlia, ani na tom, akú veľkú vieru v Boha majú v srdci, už to nemá zmysel. Dôležité je, že Boh nepotrebuje takýto druh viery; týchto ľudí už zavrhol. To, ako sa s nimi vysporiada v budúcnosti, je nepodstatné. Dôležité je, že v okamihu, keď títo ľudia rozhnevajú Boha, sú ich výsledky stanovené. Ak sa Boh rozhodol, že ich nezachráni, potom ich neminie trest. Taký je Boží postoj.

Hoci Božia podstata obsahuje prvok lásky a Boh je milosrdný ku každému jednému človeku, ľudia prehliadli a zabudli na to, že Jeho podstata je tiež dôstojná. To, že je láskavý, neznamená, že Ho ľudia môžu slobodne urážať bez toho, aby v Ňom vyvolali nejaké pocity alebo reakciu. A to, že je milosrdný, neznamená, že neuplatňuje žiadne zásady v tom, ako sa správa k ľuďom. Boh je živý, skutočne existuje. Nie je ani vymyslenou bábkou, ani žiadnym iným predmetom. Keďže skutočne existuje, mali by sme vždy pozorne načúvať hlasu Jeho srdca, venovať plnú pozornosť Jeho postojom a pochopiť Jeho pocity. Na definovanie Boha by sme nemali používať ľudské predstavy, ani by sme Mu nemali vnucovať ľudské myšlienky či priania, čím by sme Ho nútili správať sa k ľuďom ľudským spôsobom na základe ľudských predstáv. Ak to robíš, potom Boha hneváš, pokúšaš Jeho hnev a spochybňuješ Jeho dôstojnosť! Keď ste teda pochopili závažnosť tejto záležitosti, každého z vás vyzývam, aby ste boli vo svojom konaní opatrní a prezieraví. Buďte opatrní a prezieraví aj vo svojej reči – čím ste opatrnejší a prezieravejší v rámci svojho správania sa k Bohu, tým lepšie! Ak nechápeš, aký je postoj Boha, zdrž sa ľahkovážnych slov, nebuď neopatrný vo svojom konaní a svojvoľne neškatuľkuj. A čo je ešte dôležitejšie, nerob žiadne náhodné závery. Namiesto toho by si mal čakať a hľadať; aj takéto konanie je prejavom bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. A predovšetkým, ak to dokážeš a ak máš takýto postoj, Boh ti nebude dávať za vinu tvoju hlúposť, nevedomosť a nedostatočné pochopenie príčin vecí. Ba naopak, vďaka tvojmu postoju strachu z urážky Boha, úcte k Jeho úmyslom a ochote podriadiť sa Mu si Boh na teba spomenie, bude ťa viesť a osvieti ťa alebo bude tolerovať tvoju nezrelosť a nevedomosť. Naopak, ak by bol tvoj postoj k Nemu neúctivý – posudzoval by si Ho podľa seba alebo by si si ľubovoľne domýšľal a definoval Jeho myšlienky – Boh ťa odsúdi, zdisciplinuje a dokonca aj potrestá; alebo ti môže ponúknuť svoje pripomienky. Tie sa okrem iného budú týkať aj tvojho výsledku. Preto chcem ešte raz zdôrazniť: každý z vás by mal byť opatrný a prezieravý ohľadom všetkého, čo pochádza od Boha. Nerozprávaj nedbanlivo a nebuď neopatrný vo svojich činoch. Skôr než niečo povieš, mal by si sa zastaviť a zamyslieť: Mohol by tento môj čin nahnevať Boha? Bojím sa Boha tým, že tak konám? Aj v jednoduchých veciach by si sa mal snažiť prísť na odpovede na tieto otázky a venovať svojim úvahám viac času. Ak dokážeš skutočne praktizovať vieru podľa týchto princípov vo všetkých aspektoch, vo všetkých veciach a za každých okolností a zaujať takýto postoj najmä vtedy, keď niečomu nerozumieš, Boh ťa vždy povedie a ukáže ti cestu, po ktorej máš ísť. Bez ohľadu na divadlo, ktoré ľudia hrajú, Boh ich vidí celkom jasne a zreteľne. Ponúkne ti presné a primerané zhodnotenie týchto tvojich prejavov. Keď prejdeš poslednou skúškou, Boh vezme celé tvoje správanie a kompletne ho zosumarizuje, aby určil tvoj výsledok. Tento výsledok celkom iste presvedčí každého jedného človeka. Na tomto mieste by som vám chcel povedať toto: každý váš skutok, každý váš čin a každá vaša myšlienka rozhodujú o vašom osude.

Kto určuje výsledky ľudí?

Je tu ešte jedna mimoriadne dôležitá vec, o ktorej treba hovoriť, a tou je váš postoj k Bohu. Tento postoj je obzvlášť dôležitý! Rozhoduje o tom, či budete nakoniec kráčať smerom do záhuby, alebo v ústrety krásnemu konečnému osudu, ktorý pre vás Boh pripravil. Vo Veku kráľovstva Boh koná už vyše dvadsať rokov a možno ste si počas týchto dvoch desaťročí v hĺbke duše neboli celkom istí, ako ste na tom. V Božom srdci je však o každom z vás skutočný a pravdivý záznam. Odvtedy, čo Ho každý človek začal nasledovať a počúvať Jeho kázne, postupne chápajúc viac a viac pravdy, až dovtedy, čo každý človek začal vykonávať svoje povinnosti, si Boh viedol záznam o rozličných spôsoboch správania, ktoré možno pripísať každému človeku. Aké sú postoje ľudí, keď vykonávajú svoje povinnosti a čelia rozličným prostrediam a skúškam? Ako sa im darí? Aký majú z Boha pocit vo svojich srdciach? … Boh má o tom všetkom prehľad a záznam. Možno sú podľa vás tieto otázky mätúce. Avšak z miesta, kde stojí Boh, sú všetky jasné ako krištáľ a nie je v nich ani najmenší náznak nedbalosti. Ide o otázku, ktorá sa týka výsledku každého človeka a súvisí aj s osudom a budúcimi vyhliadkami každého človeka. Okrem toho na túto záležitosť Boh vynakladá všetko svoje starostlivé úsilie. Preto by ju Boh nikdy ani trochu nezanedbal a netoleruje ani žiadnu neopatrnosť. Boh zaznamenáva príbeh ľudstva i to, ako celé ľudstvo nasleduje Boha, od začiatku až do konca. Tvoj postoj k Nemu počas tohto obdobia určil tvoj osud. Nie je to tak? Veríš, že Boh je spravodlivý? Je Jeho konanie primerané? Máte vo svojich hlavách ešte nejaké iné predstavy o Bohu? (Nie.) Čo by ste teda povedali: má výsledky ľudí určiť Boh, alebo samotní ľudia? (Má ich určiť Boh.) Kto je ten, čo ich určuje? (Boh.) Nie ste si istí, však? Bratia a sestry z Hongkongu, prehovorte – kto ich určuje? (Ľudia si ich určujú sami.) Určujú si ich ľudia sami? Neznamenalo by to potom, že výsledky ľudí nemajú nič spoločné s Bohom? Bratia a sestry z Južnej Kórey, prehovorte. (Boh stanovuje výsledky ľudí na základe všetkých ich činov a skutkov a zároveň podľa toho, na akej ceste sa nachádzajú.) Toto je veľmi objektívna odpoveď. Je tu skutočnosť, o ktorej vás všetkých musím informovať: počas Božieho diela spásy Boh stanovil pre ľudí normu. Táto norma sa zakladá na tom, že musia počúvať Božie slovo a nasledovať Božiu cestu. Práve táto norma sa používa na posúdenie výsledkov ľudí. Ak budeš praktizovať vieru v súlade s touto Božou normou, môžeš dosiahnuť dobrý výsledok; ak nie, nemôžeš ho dosiahnuť. Čo myslíš, kto teda určuje tento výsledok? Nie je to Boh sám, kto ho určuje, ale skôr Boh a ľudia spoločne. Je to tak? (Áno.) Prečo je to tak? Je to preto, lebo Boh je ten, kto sa chce aktívne zapojiť do diela spásy ľudstva a pripraviť preň nádherný konečný osud. Ľudia sú predmetom Božieho diela a tento výsledok, tento konečný osud, je to, čo im Boh pripravuje. Keby neexistovali objekty, na ktorých by mohol konať, nemusel by toto dielo vykonávať; keby toto dielo nevykonával, ľudia by nemali príležitosť dosiahnuť spásu. Ľudia sú tí, ktorí majú byť spasení, a hoci spása je pasívnou časťou tohto procesu, o tom, či Boh bude vo svojom diele spásy ľudstva úspešný, rozhoduje postoj tých, ktorí túto úlohu zohrávajú. Keby nebolo vedenia, ktoré ti Boh poskytuje, nepoznal by si Jeho normu a nemal by si ani cieľ. Ak poznáš túto normu, tento cieľ, ale i napriek tomu nespolupracuješ, neuvádzaš to do praxe alebo nezaplatíš cenu, tento výsledok nedosiahneš. Preto hovorím, že výsledok človeka nemožno oddeliť od Boha a nemožno ho oddeliť ani od osoby. Teraz teda viete, kto určuje výsledky ľudí.

Ľudia majú tendenciu definovať Boha na základe skúsenosti

Všimli ste si niečo pri komunikácii na tému poznania Boha? Všimli ste si, že Jeho postoj v týchto dňoch prešiel premenou? Je Jeho postoj k ľuďom nemenný? Bude Boh stále takýto? Bude všetku svoju lásku a milosrdenstvo k ľuďom šíriť donekonečna? Táto otázka zahŕňa aj Božiu podstatu. Vráťme sa k už spomínanej otázke takzvaného márnotratného syna. Keď ste mali odpovedať na túto otázku, vaše odpovede neboli veľmi jednoznačné. Inak povedané, stále veľmi dobre nechápete Božie úmysly. Keďže ľudia vedia, že Boh miluje ľudstvo, definujú Ho ako symbol lásky. Veria, že bez ohľadu na to, čo ľudia robia, bez ohľadu na to, ako sa správajú, bez ohľadu na to, ako sa správajú k Bohu a akí vzdorovití môžu byť, na ničom z toho v skutočnosti nezáleží, pretože Boh je láskavý a Jeho láska je neobmedzená a nezmerná. Boh je láskavý, preto môže byť k ľuďom tolerantný. Boh je láskavý, preto môže byť k ľuďom milosrdný, milosrdný k ich nezrelosti, nevedomosti a vzdorovitosti. Je to naozaj tak? Niektorí ľudia, po tom, čo raz alebo dokonca viackrát zažijú Božiu trpezlivosť, považujú tieto skúsenosti za zásadné vo svojom vlastnom chápaní Boha a veria, že Boh bude voči nim navždy trpezlivý a milosrdný. Následne počas svojho života túto Božiu trpezlivosť prijmú a považujú ju za normu, podľa ktorej s nimi Boh zaobchádza. Sú aj takí, ktorí po tom, čo raz okúsili Božiu toleranciu, Boha navždy zadefinujú ako tolerantného – a v ich mysliach je táto tolerancia neobmedzená, bezpodmienečná a dokonca úplne bezzásadová. Sú takéto presvedčenia správne? Vždy, keď sa hovorí o Božej podstate alebo povahe, pôsobíte zmätene. Keď vás takto vidím, veľmi Ma to znepokojuje. Počuli ste veľa právd o Božej podstate; vypočuli ste si aj veľa debát o Jeho povahe. Vo vašich mysliach sú však tieto otázky a pravda o týchto aspektoch len spomienkami zakladajúcimi sa na teórii a písanom slove. Vo vašom každodennom živote nie je nikto z vás nikdy schopný zažiť alebo vnímať Božiu povahu takú, aká skutočne je. Preto ste všetci popletení vo svojich názoroch. Všetci slepo veríte, a to až do takej miery, že zaujímate k Bohu neúctivý postoj a dokonca Ho zamietate. K čomu vedie to, že zaujímate takýto postoj k Bohu? Vedie to k tomu, že o Bohu stále robíte nejaké závery. Keď získate trochu poznania, hneď sa cítite veľmi spokojní, akoby ste dospeli k poznaniu Boha v Jeho celistvosti. Potom dochádzate k názoru, že Boh je taký, aký je, a nenechávate Ho voľne plynúť. Okrem toho vždy, keď Boh urobí niečo nové, jednoducho odmietate pripustiť, že On je Boh. Keď raz Boh vyhlási: „Ľudstvo už nemilujem; už nepreukážem ľuďom žiadne milosrdenstvo; už nebudem voči nim tolerantný ani trpezlivý; priam kypím krajnou nenávisťou a odporom voči nim“, takéto vyhlásenia vyvolajú konflikt hlboko v srdciach ľudí. Niektorí z nich dokonca povedia: „Ty už nie si môj Boh; už nie si Boh, ktorého chcem nasledovať. Týmto Mu hovoríš: Už nemôžeš byť mojím Bohom a ja Ťa už nemusím ďalej nasledovať. Ak mi už nechceš preukazovať milosrdenstvo, lásku a toleranciu, prestanem Ťa nasledovať. Ak budeš voči mne tolerantný donekonečna, ak budeš mať so mnou vždy trpezlivosť a ukážeš mi, že Ty si láska, že Ty si trpezlivosť a tolerancia, len vtedy Ťa môžem nasledovať a len vtedy Ťa budem dôverne nasledovať až do konca. Keďže mám Tvoju trpezlivosť a milosrdenstvo, moja vzdorovitosť a moje priestupky mi môžu byť odpustené a nastálo prepáčené a ja môžem hrešiť kedykoľvek a kdekoľvek, vyznať sa z hriechov a bude mi kedykoľvek a kdekoľvek odpustené. A môžem Ťa tiež kedykoľvek a kdekoľvek hnevať. Ty by si na mňa nemal mať žiadne názory ani o mne vyvodzovať závery.“ Aj keď nikto z vás o takejto otázke neuvažuje tak subjektívne alebo vedome, vždy, keď pokladáš Boha za nástroj, ktorý slúži na odpustenie tvojich hriechov, alebo za predmet, ktorý slúži na dosiahnutie nádherného konečného osudu, nenápadne si postavil živého Boha do opozície voči sebe, do pozície svojho nepriateľa. To je to, čo vidím. Možno stále opakuješ veci ako „verím v Boha“, „usilujem sa o pravdu“, „chcem zmeniť svoju povahu“, „chcem sa vyslobodiť spod vplyvu temnoty“, „chcem uspokojiť Boha“, „chcem sa podriadiť Bohu“, „chcem byť Bohu verný a dobre si plniť svoje povinnosti“ a podobne. No bez ohľadu na to, ako sladko znejú tvoje slová, bez ohľadu na to, koľko teórie ovládaš a aká je táto teória pôsobivá alebo dôstojná, faktom zostáva, že v súčasnosti je medzi vami mnoho takých, ktorí sa už naučili, ako používať ustanovenia, učenia, teórie, ktoré ste si osvojili, na vyvodzovanie záverov o Bohu, čím Ho prirodzene staviate do opozície voči sebe. Hoci si si možno osvojil slová a učenia, nevstúpil si naozaj do reality pravdy, takže je pre teba veľmi ťažké priblížiť sa k Bohu, spoznať a pochopiť Ho. To je také žalostné!

V jednom videu som videl nasledujúcu scénu: niekoľko sestier malo výtlačok knihy Slovo sa zjavuje v tele a držali ju veľmi vysoko; dvíhali ju medzi sebou, vysoko nad hlavami. Hoci to bol len obraz, to, čo to vo mne vyvolalo, nebol obraz; skôr Ma to priviedlo k myšlienke, že to, čo každý človek „drží vysoko“ vo svojom srdci, nie je Božie slovo, ale kniha Božieho slova. Je to nesmierne smutná vec. Takéto konanie vôbec nie je to isté ako držať Boha vysoko, pretože vaše nepochopenie Boha dospelo až do takej miery, že aj veľmi zrejmá otázka, mimoriadne nepodstatná záležitosť, vás núti vymýšľať si vlastné predstavy. Keď vás o niečo žiadam a hovorím s vami vážne, odpovedáte dohadmi a vlastnými predstavami. Niektorí z vás dokonca nasadia pochybovačný tón a na Moje otázky odpovedajú otázkami. To Mi ešte jasnejšie hovorí, že Boh, v ktorého veríte, nie je pravý Boh. Po toľkých rokoch čítania Božích slov používate tieto slová, Božie dielo a ďalšie učenia na to, aby ste o Ňom opäť robili závery. Okrem toho sa nikdy ani len neusilujete pochopiť Boha; nikdy sa nesnažíte spoznať Jeho úmysly, pochopiť Jeho postoj k ľuďom alebo porozumieť tomu, ako Boh rozmýšľa, prečo je smutný, prečo sa hnevá, prečo zavrhuje ľudí a podobne. Okrem toho ešte viac ľudí verí, že Boh vždy mlčal, pretože jednoducho pozoruje rôzne činy ľudí, bez toho, aby k nim zaujímal nejaký postoj alebo mal o nich nejaké predstavy. Ďalšia skupina ľudí verí, že Boh nevydá ani hlásku, pretože súhlasil, a mlčí, pretože čaká, alebo preto, že nemá žiadny postoj. Myslia si, že keďže Boží postoj už bol dôkladne rozpracovaný v knihe a v plnej miere zjavený ľudstvu, netreba ho ľuďom zas a znova opakovať. Aj keď Boh mlčí, stále má svoj postoj a názor, ako aj normu, ktorej dodržiavanie vyžaduje od ľudí. Hoci sa Ho ľudia nesnažia pochopiť ani Ho nehľadajú, Boží postoj je veľmi jasný. Spomeňte si na niekoho, kto kedysi vášnivo nasledoval Boha, ale potom Ho v istom okamihu opustil a odišiel. Ak by sa tento človek chcel teraz vrátiť, prekvapivo neviete, aký by bol Boží názor alebo aký by bol Jeho postoj. Nie je to obzvlášť smutné? Faktom je, že ide o pomerne povrchnú záležitosť. Ak by ste skutočne rozumeli Božiemu srdcu, poznali by ste Jeho postoj k takémuto človeku a neposkytli by ste nejednoznačnú odpoveď. Keďže to však neviete, dovoľte Mi, aby som vás do toho zasvätil.

Boží postoj k tým, ktorí utečú počas konania Jeho diela

Takíto ľudia sú všade – keď sa z rôznych dôvodov presvedčia o Božej ceste, mlčky, bez rozlúčky odchádzajú a robia, čo sa im zachce. Zatiaľ sa nebudeme zaoberať dôvodmi, prečo títo ľudia odchádzajú; najprv sa pozrieme na to, aký je Boží postoj k takýmto ľuďom. Je to veľmi zrejmé. V momente, keď odídu, sa v Božích očiach skončil časový úsek ich viery. Neukončil ju konkrétny človek, ale Boh. To, že tento človek opustil Boha, znamená, že už Boha odmietol, že Ho už nechce a že už neprijíma Božiu spásu. Keďže takíto ľudia Boha nechcú, môže ich On ešte chcieť? Navyše, keď majú títo ľudia taký postoj, taký názor, a sú už pevne rozhodnutí opustiť Boha, už tým zhoršili Božiu povahu. A to aj napriek tomu, že možno nepodľahli zúrivosti a nepreklínali Boha, aj napriek tomu, že sa možno nedopustili žiadneho podlého ani neprimeraného správania, či tomu, že títo ľudia si myslia: „Ak nadíde deň, keď sa vonku dostatočne vybláznim alebo keď budem Boha ešte na niečo potrebovať, vrátim sa. Alebo ak ma Boh zavolá, vrátim sa.“ Alebo hovoria: „Keď mi navonok ublížia alebo keď zistím, že vonkajší svet je príliš temný a zlý a ja už nebudem chcieť ísť s davom, vrátim sa k Bohu.“ Aj keď si títo ľudia v duchu vypočítali, kedy presne sa vrátia, a aj keď sa snažia nechať si otvorené zadné vrátka pre svoj návrat, neuvedomujú si, že bez ohľadu na to, čomu veria a ako plánujú, je to všetko len zbožné prianie. Ich najväčšou chybou je, že nemajú jasno v tom, ako ich túžba odísť vplýva na Boha. V momente, keď sa rozhodli opustiť Boha, On ich úplne opúšťa; v tom čase už vo svojom srdci určil výsledok daného človeka. Aký je to výsledok? Taký, že tento človek bude jednou z myší, a preto zahynie spolu s nimi. Ľudia sú teda často svedkami takejto situácie: niekto opustí Boha, ale nie je potrestaný. Boh koná na základe svojich vlastných princípov. Niektoré veci sú viditeľné, zatiaľ čo iné sa vyvodzujú len v Božom srdci, takže ľudia nemôžu vidieť výsledky. Časť, ktorá je pre ľudí viditeľná, nemusí byť nevyhnutne pravou stránkou vecí, ale tá druhá strana – strana, ktorú ty nevidíš – naozaj zahŕňa skutočné a úprimné Božie myšlienky a závery.

Ľudia, ktorí počas Božieho diela utečú, sú tí, ktorí opúšťajú pravú cestu

Prečo Boh udeľuje ľuďom, ktorí počas Jeho diela utečú, také prísne tresty? Prečo je na nich taký nahnevaný? V prvom rade vieme, že Božou povahou je majestát a hnev. Boh nie je ovca, ktorú by mohol niekto zabiť, a už vôbec nie bábka, ktorú by mohli ľudia ovládať, ako sa im zachce. Nie je ani kopou prázdneho vzduchu, ktorej možno rozkazovať. Ak skutočne veríš, že Boh existuje, mal by si mať bohabojné srdce a mal by si vedieť, že Jeho podstata je taká, že Ho nesmieš nahnevať. Tento hnev môže vyvolať nejaké slovo, možno myšlienka, možno nejaké ohavné správanie či forma mierneho správania alebo správania, ktoré je v ľudských očiach a ľudskej etike prijateľné; alebo ho možno vyvolá nejaké učenie či teória. Keď však už raz nahneváš Boha, prišiel si o príležitosť a nastali tvoje posledné dni. To je hrozná vec! Ak nedokážeš pochopiť, že Boha nesmieš uraziť, možno sa Ho nebojíš a možno Ho urážaš bežne. Ak nevieš, ako sa Boha báť, potom nie si schopný báť sa Ho a nebudeš vedieť, ako sa vydať na cestu nasledovania Božej cesty – báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Keď si uvedomíš a budeš si vedomý toho, že Boha nesmieš uraziť, zistíš, čo robiť, aby si sa bál Boha a vyhýbal sa zlu.

Nasledovanie cesty bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu nemusí byť nutne o tom, koľko pravdy poznáš, koľko skúšok si absolvoval alebo ako veľmi si bol disciplinovaný. Záleží skôr na tom, aký postoj k Bohu uchovávaš vo svojom srdci a akú podstatu vyjadruješ. Podstaty ľudí a ich subjektívne postoje sú veľmi dôležité a rozhodujúce. Čo sa týka tých, ktorí sa zriekli Boha a opustili Ho, ich pohŕdavé postoje voči Nemu a ich srdcia, ktoré nenávidia pravdu, už zhoršili Jeho povahu, takže pokiaľ ide o Neho, nikdy im nebude odpustené. Vedeli o Božej existencii, boli informovaní o tom, že Boh už prišiel, a dokonca okúsili nové Božie dielo. Neodišli preto, že by boli oklamaní alebo zmätení, a už vôbec nie preto, že by boli nútení odísť. Ide skôr o to, že sa rozhodli opustiť Boha vedome a s jasnou mysľou. Ich odchod nebol spôsobený tým, že by boli zavádzaní alebo popletení, a už vôbec neboli nútení odísť. Preto v Božích očiach nie sú baránkami, ktoré sa vzdialili od stáda, nieto ešte zblúdilými márnotratnými synmi. Odišli beztrestne – a takýto stav, takáto situácia zhoršuje Božiu povahu, a práve v dôsledku tohto zhoršenia im Boh udeľuje zúfalé výsledky. Nie je takýto druh výsledku desivý? Ak teda ľudia nepoznajú Boha, môžu Ho uraziť. To nie je žiadna maličkosť! Ak ľudia neberú Boží postoj vážne a stále sú presvedčení, že sa teší na ich návrat, pretože patria medzi Jeho stratené ovečky a On stále čaká, že zmenia názor, potom už nie sú ďaleko od dní svojho trestu. Boh ich nielenže odmietne prijať – keďže už druhýkrát zhoršili Jeho povahu, ale celá vec je ešte hroznejšia! Neúctivé postoje týchto ľudí už porušili Božie správne ustanovenia. Prijme ich ešte? V Jeho srdci sú Božie princípy týkajúce sa tejto záležitosti také, že ak si je niekto istý tým, ktorá cesta je pravá, no i tak vedome a s jasnou mysľou odmietne Boha a odíde od Neho, Boh takémuto človeku zatarasí cestu k spáse a brána do kráľovstva bude preňho odvtedy zatvorená. Keď tento človek opäť príde a zaklope, Boh mu dvere neotvorí; tento človek bude navždy vymknutý. Možno niektorí z vás čítali biblický príbeh o Mojžišovi. Po tom, čo Boh Mojžiša pomazal, 250 vodcov prejavilo Mojžišovi neposlušnosť pre jeho konanie a z rôznych iných dôvodov. Komu sa odmietli podriadiť? Mojžiš to nebol. Odmietli sa podriadiť Božím opatreniam; odmietli sa v súvislosti s touto otázkou podriadiť Božiemu dielu. Riekli toto: „Berieš si toho na seba priveľa, keď vidíš, že celé zhromaždenie je sväté, každý z nich, a Jahve je medzi nimi.“ Sú tieto slová a riadky z ľudského pohľadu veľmi vážne? Nie, nie sú vážne. Aspoň doslovný význam týchto slov nie je vážny. Z právneho hľadiska neporušujú žiadne zákony, pretože pri pohľade zvonku nejde o nepriateľský jazyk či slovník, a už vôbec nemajú rúhavý podtón. Sú to len bežné vety, nič viac. Čím to teda je, že tieto slová môžu tak veľmi nahnevať Boha? Je to preto, že neboli vyslovené ľuďom, ale Bohu. Postoj a povaha, ktoré vyjadrujú, je presne to, čo zhoršuje Božiu povahu, a urážajú Božiu povahu, ktorá sa nemá urážať. Všetci vieme, aké boli napokon výsledky týchto vodcov. Čo sa týka ľudí, ktorí opustili Boha, aký je ich názor? Aký je ich postoj? A prečo ich názor a postoj spôsobujú, že Boh s nimi takto zaobchádza? Dôvodom je to, že hoci jasne vedia, že On je Boh, aj tak sa Ho rozhodli zradiť, a preto nemajú vôbec žiadnu šancu dosiahnuť spásu. Ako sa píše v Biblii: „Ak totiž po poznaní pravdy svojvoľne zhrešíme, neostane nám už žiadna obeta za hriechy.“ (Heb 10, 26) Teraz to už chápete jasne?