Jób žehná Božiemu menu a nemyslí na požehnania ani pohromu

Existuje skutočnosť, o ktorej sa v biblických príbehoch o Jóbovi nikdy nehovorí, a na tento fakt sa dnes zameriame. Hoci Jób nikdy nevidel Boha ani nepočul Božie slová na vlastné uši, v jeho srdci bolo pre Boha miesto. Aký bol Jóbov postoj k Bohu? Bolo to, ako už bolo spomenuté, „nech je požehnané Jahveho meno“. Jeho požehnanie Božieho mena bolo bezpodmienečné, bez ohľadu na kontext, a neviazalo sa na žiadny dôvod. Vidíme, že Jób dal svoje srdce Bohu, dovolil, aby bolo ovládané Bohom; všetky jeho myšlienky a rozhodnutia i všetky plány v jeho srdci boli otvorené Bohu a neboli pred Ním uzavreté. Jeho srdce Bohu neodporovalo a Jób Ho nikdy nežiadal, aby pre neho niečo urobil alebo mu niečo dal. Nemal extravagantné túžby, aby zo svojho uctievania Boha niečo získal. Jób nehovoril o obchodovaní s Bohom a nekládol na Boha žiadne požiadavky ani nároky. Chválil Božie meno z dôvodu veľkej Božej moci a autority pri riadení všetkých vecí, a nie preto, či získal požehnanie alebo ho zasiahla pohroma. Veril, že bez ohľadu na to, či Boh ľudí požehná alebo na nich zošle pohromu, Božia moc a autorita sa nezmenia, a že Božie meno by sa preto malo chváliť bez ohľadu na okolnosti daného človeka. Tento človek je požehnaný Bohom pre Božiu zvrchovanosť, a keď človeka postihne pohroma, tak aj to je pre Božiu zvrchovanosť. Božia moc a autorita ovládajú a usporadúvajú všetko, čo sa týka človeka; vrtochy ľudského šťastia sú prejavom Božej moci a autority a bez ohľadu na ľudský názor by sa Božie meno malo chváliť. To je to, čo Jób zažil a spoznal počas rokov svojho života. Všetky Jóbove myšlienky a činy sa dostali k Božím ušiam a pred Boha a Boh ich považoval za dôležité. Boh si cenil toto Jóbove poznanie a vážil si ho za to, že má také srdce. Toto srdce vždy a všade očakávalo Boží príkaz a bez ohľadu na čas alebo miesto privítalo všetko, čo sa mu prihodilo. Jób na Boha nekládol žiadne požiadavky. Od seba vyžadoval čakať na všetky opatrenia, ktoré prišli od Boha, prijímať ich, čeliť im a podriadiť sa im. Jób veril, že je to jeho povinnosť a že práve to Boh chce. Jób nikdy neuvidel Boha ani Ho nepočul vysloviť žiadne slová, vydať žiadne príkazy, učiť alebo ho o niečom poučovať. Slovami dneška, skutočnosť, že mal také poznanie a postoj k Bohu, keď mu Boh nedal žiadne osvietenie, vedenie alebo zaopatrenie v súvislosti s pravdou, bola vzácna a to, že takéto veci dokázal, bolo pre Boha dostatočné a Boh jeho svedectvo chválil a oceňoval. Jób nikdy nevidel Boha ani Ho osobne nepočul vysloviť nejaké učenie, ale pre Boha boli jeho srdce i Jób sám oveľa cennejší ako tí ľudia, ktorí pred Ním boli schopní hovoriť len z hľadiska hlbokej teórie, ktorí sa dokázali len chváliť a hovoriť o obetovaní, ale ktorí nikdy nemali pravé poznanie Boha a nikdy sa Ho skutočne nebáli. Lebo Jóbovo srdce bolo čisté a neskrývalo sa pred Bohom, jeho ľudská prirodzenosť bola čestná a dobrosrdečná a Jób miloval spravodlivosť a to, čo bolo pozitívne. Iba človek s takým srdcom a ľudskou prirodzenosťou mohol nasledovať Božiu cestu a bol schopný báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Takýto človek mohol vidieť Božiu zvrchovanosť, mohol vidieť Jeho autoritu a moc a dokázal dosiahnuť podriadenosť voči Jeho zvrchovanosti a usporiadaniam. Iba taký človek mohol skutočne chváliť Božie meno. Je to preto, lebo sa nepozeral na to, či ho Boh požehná alebo na neho zošle pohromu, lebo vedel, že všetko je ovládané Božou rukou a že ľudské obavy sú znakom hlúposti, nevedomosti a nedostatku rozumu, ako aj znakom pochybovania o skutočnosti Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami a chýbajúceho strachu z Boha. Jóbovo poznanie bolo presne také, aké Boh chcel. Mal teda Jób väčšie teoretické vedomosti o Bohu ako vy? Keďže v tom čase bolo málo Božieho diela a výrokov, nebolo ľahké dosiahnuť poznanie Boha. To, čo dosiahol Jób, bolo nemalým úspechom. Nezakúsil Božie dielo, nikdy nepočul Boha hovoriť ani nevidel Božiu tvár. To, že bol schopný mať takýto postoj k Bohu, bolo len výsledkom jeho ľudskej prirodzenosti a osobného úsilia, takého, aké dnešní ľudia nemajú. V tej dobe Boh povedal: „Nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého.“ Boh už v tej dobe o ňom urobil také hodnotenie a dospel k takémuto záveru. O koľko pravdivejšie by to bolo dnes?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II