A čo utrpenie, ktoré Boh zakúsil, keď sa stal telom a žil medzi ľuďmi? Aké je to utrpenie? Rozumie tomu niekto naozaj? Niektorí ľudia hovoria, že Boh veľmi trpí, že hoci je samotným Bohom, ľudia nerozumejú Jeho podstate, ale vždy majú sklon zaobchádzať s Ním ako s človekom a On preto cíti krivdu a bezprávie – hovoria, že z týchto dôvodov je utrpenie Boha naozaj veľké. Iní ľudia hovoria, že Boh je nevinný a bez hriechu, ale že trpí rovnako ako ľudstvo, že po boku ľudí trpí prenasledovaním, ohováraním a potupou. Hovoria, že tiež znáša nepochopenie a vzburu svojich nasledovateľov, a preto sa podľa nich utrpenie Boha v skutočnosti nedá zmerať. Zdá sa, že Bohu nerozumiete naozaj. Boh vlastne toto utrpenie, o ktorom hovoríte, nevníma ako pravé utrpenie, pretože existuje aj väčšie utrpenie. Čo je teda pre samotného Boha pravým utrpením? Čo je pravým utrpením pre vtelené telo Boha? Boh nevníma ako utrpenie to, že mu ľudia nerozumejú, ani to, že ľudia do istej miery Boha nechápu a nevidia Ho ako Boha. Ľudia však majú často pocit, že Boh si musel vytrpieť veľkú nespravodlivosť, že v čase, ktorý trávi v tele, nemôže ľudstvu ukázať svoju osobu a umožniť ľuďom, aby videli Jeho veľkosť, že sa pokorne skrýva v bezvýznamnom tele a že to pre Neho musí byť veľké trápenie. Ľudia si berú k srdcu to, čomu dokážu porozumieť, a tú časť Božieho utrpenia, ktorú vidia. Vyjadrujú Mu súcit každého druhu a často za Jeho utrpenie dokonca ponúkajú aj malú pochvalu. V skutočnosti je to však inak – je rozdiel medzi tým, čomu ľudia z Božieho utrpenia rozumejú, a tým, čo Boh skutočne cíti. Hovorím vám pravdu – je jedno, či je to Boží Duch alebo vtelené telo Boha, utrpenie opísané vyššie nie je pravým utrpením. Čím potom Boh vlastne trpí? Porozprávajme sa o Božom utrpení len z pohľadu vteleného Boha.

Keď sa Boh stane telom a zmení sa na priemerného, normálneho človeka žijúceho medzi ľuďmi, či nevidí a nevníma metódy, zákony a teórie ľudí pre život? Aký má pocit z týchto metód a zákonov pre život? Pociťuje vo svojom srdci nenávisť? Prečo by pociťoval nenávisť? Aké sú metódy a zákony ľudstva pre život? Z akých zásad vychádzajú? Na čom sú založené? Všetky metódy a zákony ľudstva a podobne, ktoré sa týkajú spôsobu života, vznikli na základe logiky, poznatkov a filozofie satana. Ľudia žijúci podľa takýchto zákonov nemajú ľudskú prirodzenosť ani pravdu – všetci pravde vzdorujú a sú nepriateľskí voči Bohu. Keď sa pozrieme na podstatu Boha, vidíme, že Jeho podstata je pravým opakom logiky, poznatkov a filozofie satana. Jeho podstata je plná spravodlivosti, pravdy a svätosti a iných realít všetkých pozitívnych vecí. Čo cíti Boh, ktorý má túto podstatu a žije medzi takými ľuďmi? Čo pociťuje vo svojom srdci? Nie je plné bolesti? Jeho srdce sa zmieta v bolesti. V bolesti, ktorej žiadny človek nemôže porozumieť ani ju zažiť. Je to preto, lebo všetko, čomu čelí, s čím sa stretáva, čo počuje, vidí a zažíva, je skazenosť a zlo ľudstva a jeho vzdor a odpor voči pravde. Zdrojom Jeho utrpenia je všetko, čo pochádza od ľudí. To znamená, že keďže Jeho podstata nie je rovnaká ako skazení ľudia, skazenosť ľudstva sa stáva zdrojom Jeho najväčšieho utrpenia. Keď sa Boh stane telom, dokáže si nájsť niekoho, kto hovorí Jeho rečou? Medzi ľuďmi nie je možné takéhoto človeka nájsť. Neexistuje nikto, kto s Bohom môže komunikovať alebo si s Ním vymieňať myšlienky – aký pocit má podľa teba z toho Boh? Všetky veci, o ktorých sa ľudia rozprávajú, ktoré milujú, o ktoré sa usilujú alebo po ktorých túžia, majú do činenia s hriechom a zlými sklonmi. Keď Boh tomuto všetkému čelí, nie je to ako keby Mu bodli nôž do srdca? Mohol by vzhľadom na tieto veci pociťovať radosť v srdci? Mohol by nájsť útechu? Žijú s Ním ľudia plní vzdorovitosti a zla – akoby Jeho srdce netrpelo? Aké veľké je v skutočnosti toto utrpenie a koho to zaujíma? Kto sa o to stará? A kto je schopný to oceniť? Ľudia nemajú ako porozumieť srdcu Boha. Hlavne Jeho utrpenie je niečo, čo ľudia nedokážu oceniť, a ľudský chlad a necitlivosť Božie utrpenie len prehlbujú.

Niektorí ľudia často súcitia s ťažkou situáciou Krista, pretože v Biblii je nasledujúci verš: „Líšky majú nory a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu zložil.“ Keď to ľudia počujú, zoberú si to k srdcu a veria, že toto je najväčšie utrpenie Boha a najväčšie utrpenie Krista. Keď sa na to pozrieme z hľadiska faktov, je to tak? Nie, Boh si nemyslí, že tieto ťažkosti sú utrpením. Nikdy kvôli svojim ťažkostiam v tele nahlas neprotestoval proti nespravodlivosti a nikdy ľudí nenútil, aby Mu niečo splatili alebo Ho čímkoľvek odmenili. Keď je však svedkom všetkého, čo súvisí s ľudstvom, skazenými životmi a zlom skazených ľudí, keď vidí, že ľudstvo je v područí satana, ktorý ho väzní, a ono nemôže uniknúť, že ľudia žijúci v hriechu nevedia, čo je pravda, nemôže všetky tieto hriechy strpieť. Jeho odpor voči ľuďom sa každým dňom zväčšuje, musí to však všetko zniesť. Toto je veľké utrpenie Boha. Boh medzi svojimi nasledovateľmi nemôže v plnom rozsahu vyjadriť dokonca ani hlas svojho srdca alebo svoje emócie a nikto z Jeho nasledovateľov nemôže skutočne porozumieť Jeho utrpeniu. Nikto sa ani nesnaží porozumieť Jeho srdcu alebo ho utešiť, a tak toto trápenie trvá deň za dňom, rok za rokom, stále zas a znova. Čo v tomto všetkom vidíte? Boh od ľudí nevyžaduje nič za to, čo im dal, no kvôli svojej Božej podstate v žiadnom prípade nemôže znášať zlo, skazenosť a hriech ľudstva. Namiesto toho pociťuje veľký odpor a nenávisť, v dôsledku čoho Jeho srdce a telo znášajú nekonečné utrpenie. Videli ste to? S najväčšou pravdepodobnosťou to nikto z vás nemohol vidieť, pretože nikto z vás Bohu skutočne nerozumie. S postupom času by ste to mali sami zakúsiť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III