Božie požehnania

Gn 17, 4-6 Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.

Gn 18, 18-19 Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané. Veď ho poznám a viem, že prikáže svojim synom a svojmu domu zachovávať Jahveho cestu, aby vykonávali spravodlivosť a súd, aby Jahve splnil Abrahámovi to, čo mu sľúbil.

Gn 22, 16-18 „Prisahal som na seba,“ riekol Jahve, „lebo si to urobil a neušetril si svojho jediného syna. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu, a tvoje potomstvo obsadí bránu svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol Môj hlas.“

Jób 42, 12 A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.

Jedinečný spôsob a vlastnosti Stvoriteľových výrokov sú symbolom Jeho jedinečnej identity a autority (Vybrané pasáže)

Mnohí chcú hľadať a získať Božie požehnania, ale nie každý ich môže získať, lebo Boh má svoje vlastné zásady a žehná človeka svojím vlastným spôsobom. Prísľuby, ktoré Boh dáva človeku, a množstvo milosti, ktoré mu udeľuje, sa prideľujú na základe myšlienok a činov človeka. O čom teda svedčia Božie požehnania? Čo v nich môžu ľudia vidieť? Odložme teraz bokom diskusiu o tom, akých ľudí Boh požehnáva a o princípoch Božieho požehnania človeka. Namiesto toho sa pozrime na Božie požehnanie človeka s cieľom spoznať Božiu autoritu, z pohľadu spoznania Božej autority.

Všetky štyri vyššie uvedené úryvky Písma hovoria o Božom požehnaní človeka. Podrobne opisujú príjemcov Božích požehnaní, akými sú Abrahám a Jób, a tiež dôvody, prečo Boh udelil svoje požehnanie, a čo toto požehnanie obsahovalo. Tón a spôsob Božích výrokov, perspektíva a pozícia, z ktorej hovoril, umožňujú ľuďom vážiť si to, že ten, kto udeľuje požehnania, a príjemca týchto požehnaní majú výrazne odlišnú identitu, postavenie a podstatu. Tón a spôsob týchto výrokov a pozícia, z ktorej boli vyslovené, sú jedinečné pre Boha, ktorý má identitu Stvoriteľa. Má autoritu a moc, ako aj česť Stvoriteľa a majestát, o ktorom nikto nepochybuje.

Najprv sa pozrime na knihu Genezis 17, 4-6: „Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.“ Tieto slová boli zmluvou, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, ako aj Božím požehnaním Abraháma: Boh ho učinil otcom národov a urobil ho veľmi plodným. Vzišli z neho národy a vzišli z neho i králi. Vidíš v týchto slovách Božiu autoritu? A ako ju vnímaš? Ktorý aspekt podstaty Božej autority vidíš? Pri pozornom čítaní týchto slov nie je ťažké zistiť, že autorita a identita Boha sa jasne prejavuje v znení Božích výrokov. Napríklad, keď Boh hovorí: „Moja zmluva je s tebou a budeš… som ťa učinil… urobím ťa…“ také frázy ako „budeš“ a „urobím ťa“, ktorých znenie potvrdzuje Božiu identitu a autoritu, sú v jednom ohľade ukazovateľom Stvoriteľovej vernosti; v inom zvláštne slová, ktoré používa Boh s identitou Stvoriteľa a zároveň sú súčasťou bežnej slovnej zásoby. Ak niekto povie, že dúfa, že iný človek bude veľmi plodný, urobia sa z neho národy a vyjdú z neho králi, potom je to nepochybne akési želanie, nie prisľúbenie alebo požehnanie. Ľudia sa teda neodvážia povedať: „Urobím ťa takým a onakým, budeš taký a onaký,“ pretože vedia, že takú moc nemajú. Nezáleží to od nich a aj keby niečo také povedali, ich slová by boli čistým nezmyslom, poháňaným ich túžbami a ambíciami. Odváži sa niekto hovoriť takýmto veľkolepým tónom, ak cíti, že nemôže splniť svoje želania? Každý praje svojim potomkom všetko dobré a dúfa, že budú vynikať a tešiť sa z veľkého úspechu. „Aké veľké šťastie by bolo, keby sa jeden z nich stal vládcom! Ak by sa jeden z nich stal guvernérom, tiež by to bolo dobré – len aby bol niekto z nich významný!“ To všetko sú želania ľudí, ale svojim potomkom môžu priať len požehnanie a nemôžu naplniť ani uskutočniť žiadne zo svojich sľubov. Vo svojom srdci každý jasne vie, že nemá moc dosiahnuť takéto veci, lebo všetko, čo sa ho týka, je mimo jeho kontroly, a ako by teda mohol rozkazovať o osude iných? Tieto slová môže Boh povedať preto, lebo disponuje takouto autoritou a je schopný splniť všetky prísľuby, ktoré dáva človeku, a uskutočniť všetky požehnania, ktoré človeku udeľuje. Človeka stvoril Boh a pre Boha by bolo hračkou urobiť niekoho nesmierne plodným; na to, aby sa niekoho potomkom darilo, by stačilo Jeho jediné slovo. Boh by sa pre takúto vec nikdy nemusel zapotiť, zaťažovať sa tým ani sa pre to príliš namáhať. Ide totiž o samotnú Božiu moc a autoritu.

Cítite po prečítaní vety „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané“ z knihy Genezis 18, 18 Božiu autoritu? Vnímate výnimočnosť Stvoriteľa? Vnímate Jeho nadradenosť? Božie slová sú isté. Boh nevyslovuje takéto slová preto, že by si bol istý úspechom, alebo na to, aby ho takto prezentoval. Naopak, sú dôkazom autority Božích výrokov a sú prikázaním, ktoré napĺňa Božie slová. Existujú dva výrazy, ktorým by ste tu mali venovať pozornosť. Keď Boh hovorí: „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané,“ je v týchto slovách nejaký prvok dvojzmyselnosti? Nejaký prvok, ktorý by vyvolával obavy alebo strach? Kvôli slovám „určite“ a „bude“ obsiahnutým v Božích výrokoch sa tieto prvky, ktoré sú človeku vlastné a často sa v ňom prejavujú, nikdy nevzťahovali na Stvoriteľa. Nikto by sa neodvážil použiť takéto slová, keď želá druhým dobro ani požehnať druhého s takou istotou, že mu dá veľký a mocný národ, alebo prisľúbiť, že v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Čím istejšie sú Božie slová, tým viac o niečom svedčia – a čo je to niečo? Sú dôkazom toho, že Boh má autoritu, ktorou môže tieto veci vykonať a že ich uskutočnenie je nevyhnutné. Boh si bol vo svojom srdci bez najmenšieho zaváhania istý všetkým, čím Abraháma požehnal. Navyše sa to všetko uskutočnilo v súlade s Jeho slovami a žiadna sila to nemohla zmeniť, prekaziť, znemožniť alebo narušiť ich naplnenie. Bez ohľadu na to, čo by sa ešte stalo, nič by nemohlo zrušiť alebo ovplyvniť naplnenie a uskutočnenie Božích slov. Toto je samotná moc slov vyrieknutých z úst Stvoriteľa a autorita Stvoriteľa, ktorá nestrpí odmietanie človeka! Máš po prečítaní týchto slov ešte stále pochybnosti? Tieto slová zazneli z Božích úst a v Božích slovách je moc, majestát a autorita. Takúto moc a autoritu a nevyhnutnosť vykonania skutočnosti nedosiahne ani neprekoná žiadna stvorená či nestvorená bytosť. Len Stvoriteľ môže hovoriť s ľuďmi takýmto tónom a intonáciou a fakty preukázali, že Jeho prísľuby nie sú prázdnymi slovami ani márnymi chválami, ale vyjadrením jedinečnej autority, ktorú neprekoná žiadna osoba, udalosť ani vec.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I