Porozumenie Božej svätosti prostredníctvom toho, čo Boh robí človeku (Vybraná pasáž)

V dôsledku diskusie o podlosti satana, ktorú sme práve viedli, má každý pocit, akoby človek žil uprostred veľkého nešťastia a jeho život bol plný smoly. Aký však máte pocit teraz, keď hovorím o Božej svätosti a diele, ktoré Boh koná na človeku? (Veľmi dobrý.) Teraz vidíme, že všetko, čo Boh robí, všetko, čo tak snaživo pre človeka pripraví, je bezchybné. Všetko, čo Boh robí, je bez chyby, čo znamená, že to je dokonalé, a Boh nepotrebuje, aby to niekto opravoval, radil Mu alebo to menil. Všetko, čo Boh robí pre každého jednotlivca, je nespochybniteľné. Vedie každého za ruku, stará sa o teba v každom momente a ani raz ťa neopustil. Keď ľudia vyrastajú v takomto prostredí a zázemí, mohli by sme povedať, že vlastne vyrastajú na dlani Božej ruky? (Áno.) Ešte stále máte pocit straty? Cíti sa niekto ešte stále negatívne? Má niekto pocit, že Boh ľudstvo opustil? (Nie.) Tak čo presne potom Boh urobil? (Dával na ľudstvo pozor.) Nemožno spochybniť skvelú premyslenosť a starostlivosť, ktorú Boh vkladá do všetkého, čo robí. Ba čo viac, svoje dielo vždy vykonával bezpodmienečne. Nikdy nežiadal, aby ktokoľvek z vás poznal cenu, ktorú za vás platí, a aby ste preto voči Nemu pociťovali hlbokú vďaku. Žiadal to od vás Boh niekedy? (Nie.) Takmer každý jednotlivec sa počas dlhého ľudského života stretol s mnohými nebezpečnými situáciami a čelil mnohým pokušeniam. Je to tak preto, lebo satan stojí vedľa teba a neustále na teba upiera svoj zrak. Keď ťa postihne katastrofa, satan sa na tom zabáva. Keď sa ti stane pohroma, keď nič nejde správnym smerom, keď uviazneš v satanovej sieti, satan sa týmto veciam veľmi teší. Čo sa týka toho, čo robí Boh, ten ťa v každom okamihu chráni, odvádza ťa od jedného nešťastia za druhým a od jednej katastrofy za druhou. Preto hovorím, že všetko, čo človek má – pokoj a radosť, požehnanie a osobnú bezpečnosť –, je v skutočnosti pod Božou kontrolou. Boh usmerňuje každého človeka a rozhoduje o jeho osude. Má však Boh prehnanú predstavu o svojej pozícii, ako to hovoria niektorí ľudia? Oznamuje ti snáď „Ja som najväčší zo všetkých. Som to Ja, kto vás vedie. Musíte Ma prosiť o milosť a neposlušnosť bude potrestaná smrťou“? Hrozil Boh niekedy ľudstvu takýmto spôsobom? (Nie.) Povedal niekedy „Ľudstvo je skazené, takže je jedno, ako s ním zaobchádzam, možno s ním zaobchádzať akýmkoľvek spôsobom. Nemusím preň pripravovať rozumné opatrenia“? Rozmýšľa Boh takýmto spôsobom? Konal takto? (Nie.) Naopak, Boh zaobchádza s každým jedným človekom vážne a zodpovedne. Zaobchádza s tebou dokonca zodpovednejšie, než so sebou zaobchádzaš ty sám. Nie je to tak? Boh nerozpráva naprázdno, nepredvádza okázalo svoju vyvýšenú pozíciu a nie je k ľuďom povrchný. Namiesto toho čestne a potichu koná veci, ktoré sám potrebuje vykonať. Tieto veci prinášajú človeku požehnanie, pokoj a radosť. Pokojne a šťastne ho privádzajú pred zrak Boha a do Jeho rodiny. Ľudia potom žijú pred Bohom a prijímajú Božiu spásu s normálnym rozumom a myslením. Bol teda Boh vo svojom diele voči človeku nepoctivý? Preukazoval niekedy falošnú láskavosť, použil zopár zdvorilostí, aby s človekom jednal povrchne, a potom sa mu otočil chrbtom? (Nie.) Povedal Boh niekedy jednu vec a učinil druhú? Dával niekedy prázdne sľuby, chvastal sa a hovoril ľuďom, že pre nich môže urobiť to či ono, alebo že im to pomôže urobiť, no potom zmizol? (Nie.) V Bohu nie je žiadne klamstvo, žiadna faloš. Boh je verný a vo všetkom, čo koná, je pravdivý. Je jediný, s kým ľudia môžu počítať. Je to Boh, ktorému ľudia môžu zveriť svoje životy a všetko, čo majú. Keďže v Bohu nie je žiadne klamstvo, mohli by sme povedať, že je najúprimnejší? (Áno.) Samozrejme, môžeme! Slovo úprimný je však príliš slabé, príliš ľudské, keď sa použije v súvislosti s Bohom, takže aké iné slovo môžeme použiť? Také sú obmedzenia ľudského jazyka. Aj keď je do určitej miery nevhodné nazvať Boha úprimným, napriek tomu budeme toto slovo nateraz používať. Boh je verný a úprimný. Keď teda hovoríme o týchto stránkach, na čo narážame? Narážame na rozdiely medzi Bohom a človekom a medzi Bohom a satanom? Áno, to by sme mohli povedať. Je to preto, lebo človek v Bohu nemôže vidieť ani jednu stopu satanovej skazenej povahy. Hovorím to správne? Amen? (Amen!) V Bohu sa nezjavuje nič z podlej povahy satana. Všetko, čo Boh robí a zjavuje, je pre človeka plne prospešné a pomáha mu to. Robí sa to výlučne pre zabezpečenie človeka, je to plné života a človeku to poskytuje cestu, ktorou má ísť, a smer, ktorým sa má vybrať. Boh nie je skazený a navyše, môžeme pri pohľade na všetko, čo Boh robí, povedať, že je svätý? Keďže Boh nemá nič zo skazenej povahy ľudstva ani nič podobné satanskej podstate skazeného ľudstva, z tohto pohľadu môžeme definitívne povedať, že Boh je svätý. Boh nepreukazuje žiadnu skazenosť a počas svojho konania zjavuje vlastnú podstatu, čo úplne potvrdzuje, že je svätý. Vidíte to? Aby sme spoznali svätú Božiu podstatu, pozrime sa teraz na tieto dve stránky – po prvé, v Bohu nie je ani stopa po skazenej povahe a po druhé, podstata Božieho diela na človeku dovoľuje človeku vidieť vlastnú Božiu podstatu a táto podstata je výlučne pozitívna. Veci, ktoré človeku prináša každá časť Božieho diela, sú totiž všetky pozitívne. Boh v prvom rade vyžaduje od človeka, aby bol čestný – nie je to pozitívna vec? Boh dáva človeku múdrosť – nie je to pozitívne? Boh umožňuje človeku rozlišovať medzi dobrom a zlom – nie je to pozitívne? Dovoľuje človeku pochopiť zmysel a hodnotu ľudského života – nie je to pozitívne? Dovoľuje človeku vidieť do podstaty ľudí, udalostí a vecí v súlade s pravdou – nie je toto pozitívne? Je. A výsledkom tohto všetkého je skutočnosť, že človek už viac nie je zavádzaný satanom a satan mu ďalej nebude ubližovať ani ho ovládať. Inak povedané, tieto veci dovoľujú ľuďom úplne sa oslobodiť od skazenosti satana, a tak postupne kráčať po ceste bohabojnosti a vyhýbania sa zlu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI