Viete, ktorý poznatok je kľúčom k porozumeniu Božej spravodlivej povahy? Na túto tému sa dá zo skúseností povedať veľa, ale najprv vám musím spomenúť zopár hlavných bodov. Na to, aby človek porozumel Božej spravodlivej povahe, musí najprv porozumieť Božím emóciám: čo nenávidí, k čomu má odpor, čo miluje, ku komu je tolerantný a milosrdný, a akému typu človeka udeľuje toto milosrdenstvo. To je jeden z kľúčových bodov. Človek musí taktiež porozumieť tomu, že bez ohľadu na to, aký milujúci je Boh, koľko milosrdenstva a lásky pre ľudí má, netoleruje nikoho, kto urazí Jeho identitu a pozíciu, ani nikoho, kto urazí Jeho dôstojnosť. Hoci Boh ľudí miluje, nerozmaznáva ich. Dáva im svoju lásku, milosrdenstvo, toleranciu, ale nikdy ich nedržal ako vo vatičke. Boh má svoje princípy a svoje hranice. Odhliadnuc od toho, koľko Božej lásky si pocítil alebo aká hlboká táto láska môže byť, k Bohu sa nikdy nesmieš správať tak ako k inému človeku. Aj keď je pravda, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, pokiaľ človek nazerá na Boha ako na inú osobu, ako na inú osobu, ktorá je rovnocenná stvorenej bytosti, alebo ako na priateľa či objekt uctievania, potom Boh pred ním skryje svoju tvár a opustí ho. Toto je Jeho povaha a ľudia nesmú brať túto záležitosť na ľahkú váhu. Často vídame, že Boh sa o svojej povahe vyjadruje podobnými slovami: Nezáleží na tom, koľko ciest si prešiel, koľko práce si vykonal ani koľko utrpenia si prestál, pokiaľ urazíš Božiu povahu, On sa každému z vás odplatí podľa toho, čo ste vykonali. Znamená to, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, ale ľudia s Bohom nesmú zaobchádzať ako s priateľom alebo príbuzným. Nenazývaj Boha svojím „kamošom“. Bez ohľadu na to, koľko lásky si od Neho prijal, koľko tolerancie ti preukázal, s Bohom nikdy nesmieš zaobchádzať ako so svojím kamarátom. Toto je Božia spravodlivá povaha. Rozumiete tomu? Treba k tomu ešte niečo dodať? Máte nejaké predošlé porozumenie v otázke tejto záležitosti? Vo všeobecnosti je toto tá najjednoduchšia chyba, akej sa ľudia dopúšťajú, a to bez ohľadu na to, či rozumejú učeniam alebo či ešte nikdy predtým o tejto záležitosti neuvažovali. Keď ľudia urazia Boha, nemusí to byť kvôli jednej udalosti alebo jednej veci, ktorú povedali, skôr je to kvôli postoju, aký zastávajú, a stavu, v akom sa nachádzajú. Je to veľmi hrozivá vec. Niektorí ľudia veria, že Bohu rozumejú, že o Ňom majú nejaké vedomosti a dokonca môžu robiť veci, ktoré Boha uspokojujú. Začnú sa cítiť ako Bohu rovní a pociťovať, že svojimi obratnými manévrami sa im podarilo vytvoriť s Bohom priateľstvo. Takéto pocity sú veľmi nesprávne. Ak tvoje porozumenie tejto veci nie je hlboké, ak ti to nie je úplne jasné, potom veľmi ľahko urazíš Boha a Jeho spravodlivú povahu. Teraz už tomu rozumiete, však? Nie je Božia spravodlivá povaha jedinečná? Mohla by sa niekedy rovnať charakteru alebo morálnemu postaveniu človeka? V žiadnom prípade nie. Nesmieš preto zabúdať na to, že odhliadnuc od toho, ako Boh zaobchádza s ľuďmi alebo čo si o nich myslí, Jeho pozícia, autorita a identita sa nikdy nemenia. Pre ľudstvo je Božia identita vždy identitou toho, kto je zvrchovaným nad všetkými vecami – Stvoriteľa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII