Čo znamená byť zdokonalený? Čo znamená byť podmanený? Aké kritériá je potrebné splniť, aby boli ľudia podmanení? A aké kritériá je potrebné splniť, aby boli zdokonalení? Účelom podmanenia a zdokonalenia je urobiť človeka úplným, aby mu bolo možné prinavrátiť jeho pôvodnú podobu a oslobodiť ho od skazenej satanskej povahy a vplyvu satana. Toto podmanenie prichádza na začiatku konania diela na človeku. Ide skutočne o prvý krok diela. Zdokonaľovanie je druhý krok a predstavuje ukončenie diela. Každá ľudská bytosť musí podstúpiť proces podmanenia. V opačnom prípade by nemala ako poznať Boha ani by nevedela, že Boh existuje. Znamená to, že by nebolo možné, aby Boha uznala. A keď ľudia neuznajú Boha, Boh ich ani nemôže učiniť úplnými, pretože na takúto úplnosť nespĺňaš kritériá. Ak Boha ani len neuznávaš, ako Ho môžeš poznať? Ako sa o Neho môžeš usilovať? Nebudeš o Ňom ani schopný svedčiť a už vôbec nebudeš mať vieru, aby si Ho uspokojil. Takže prvým krokom každého, kto sa chce stať úplným, musí byť podstúpenie diela podmanenia. To je prvá podmienka. Ale podmanenie aj zdokonalenie majú za cieľ vykonať dielo na ľuďoch a zmeniť ich a obe sú súčasťou diela riadenia človeka. Na to, aby sa z niekoho stala úplná bytosť, sú potrebné obidva kroky a ani jeden z nich nemožno zanedbať. Je pravda, že „byť podmanený“ neznie veľmi dobre, no proces podmanenia niekoho je v skutočnosti procesom jeho zmeny. Keď budeš podmanený, tvoja skazená povaha sa možno úplne nevykorení, budeš to však vedieť. Prostredníctvom diela podmanenia spoznáš svoju nízku prirodzenosť, ako aj väčšinu svojej vlastnej vzdorovitosti. Hoci tieto veci nebudeš schopný odstrániť ani zmeniť počas krátkeho trvania diela podmanenia, dozvieš sa o nich a to bude základom tvojho zdokonalenia. Ako také sa podmanenie a zdokonalenie vykonávajú s cieľom zmeniť ľudí, zbaviť ich skazených satanských pováh, aby sa mohli plne oddať Bohu. Byť podmaneným je len prvý krok zmeny ľudských pováh a tiež prvý krok v tom, aby sa ľudia plne oddali Bohu. Je to menej než krok zdokonalenia. Povaha života podmanenej osoby sa zmení oveľa menej než osoby, ktorá bola zdokonalená. Byť podmaneným a byť zdokonaleným sa od seba koncepčne líšia, pretože sú to rôzne fázy diela a pretože ľudia sa v dôsledku nich držia rôznych noriem. Pri podmanení sa držia nižších noriem, zatiaľ čo pri zdokonaľovaní vyšších. Zdokonalení ľudia sú spravodliví, učinení svätými. Sú vykryštalizovanými výsledkami diela riadenia ľudstva alebo konečnými produktmi. Hoci nie sú zdokonalenými ľuďmi, sú to ľudia, ktorí chcú žiť zmysluplné životy. Podmanení ľudia zas uznávajú existenciu Boha len slovom. Uznávajú, že Boh bol vtelený, že Slovo sa zjavilo v tele a že Boh prišiel na zem, aby vykonal dielo súdu a napomínania. Uznávajú tiež, že Boží súd a napomínanie a Jeho údery a zušľachťovanie sú pre človeka prospešné. Len nedávno začali mať do istej miery ľudskú podobu. Majú určité poznatky o živote, stále ho však vnímajú hmlisto. Inými slovami, ešte len začínajú vlastniť ľudskú prirodzenosť. Také sú dôsledky podmanenia. Keď sa ľudia vydajú na cestu k zdokonaleniu, ich staré povahy sa dokážu zmeniť. Ich životy navyše naďalej rastú a postupne vstupujú čoraz hlbšie do pravdy. Sú schopní nenávidieť svet a všetkých tých, ktorí sa neusilujú o pravdu. Nenávidia predovšetkým sami seba, no čo je viac, sami seba jasne poznajú. Sú ochotní žiť podľa pravdy a dávajú si za cieľ usilovať sa o ňu. Nie sú ochotní žiť v myšlienkach, ktoré sú produktom ich vlastných mozgov, a pociťujú odpor k samospravodlivosti, povýšenosti a namyslenosti človeka. Hovoria so silným zmyslom pre náležitosť, s vecami zaobchádzajú s rozvahou a múdrosťou a sú lojálni a podriadení voči Bohu. Ak zažijú príklad napomínania a súdu, nielenže sa nestanú negatívnymi alebo slabými, ale sú vďační za toto napomínanie a súd od Boha. Veria, že nemôžu byť bez Božieho napomínania a súdu, že ich to chráni. Neusilujú sa o vieru pokoja a radosti a snahy nasýtiť sa chlebom. Neusilujú sa ani o prchavé telesné pôžitky. Toto sa deje v tých, ktorí sú zdokonalení. Ľudia po svojom podmanení uznajú, že existuje Boh, ale toto uznanie sa v nich prejavuje obmedzeným množstvom spôsobov. Čo v skutočnosti znamená Slovo zjavujúce sa v tele? Čo znamená vtelenie? Čo vykonal vtelený Boh? Aký je cieľ a význam Jeho diela? Čo si získal po prežití toľko z Jeho diela, po okúsení Jeho skutkov v tele? Až keď pochopíš všetky tieto veci, staneš sa niekým, kto je podmanený. Ak len hovoríš, že uznávaš existenciu Boha, ale neopustíš, čo by si mal opustiť, a nevzdáš sa telesných pôžitkov, ktorých by si sa mal vzdať, a namiesto toho naďalej túžiš po telesnom uspokojení, ako si po ňom vždy túžil, a ak nie si schopný zbaviť sa žiadnych predsudkov voči bratom a sestrám a neplatíš žiadnu cenu vykonávaním mnohých jednoduchých praktík, dokazuje to, že ešte len musíš byť podmanený. V takom prípade, to bude všetko nanič, aj keď toho veľa chápeš. Podmanení sú ľudia, ktorí dosiahli nejaké úvodné zmeny a úvodný vstup. Keď ľudia zažijú Boží súd a napomínanie, získajú prvotné poznatky o Bohu a dosiahnu prvotné pochopenie pravdy. Možno nebudeš schopný plne vstúpiť do reality hlbších, podrobnejších právd, ale vo svojom živote si schopný zaviesť do praxe mnoho základných právd, ako sú tie, ktoré sa týkajú tvojich telesných pôžitkov alebo osobného postavenia. Toto všetko je dôsledok dosiahnutý v ľuďoch počas procesu podmaňovania. U podmanených možno vidieť aj zmeny v povahe, napríklad v tom, ako sa obliekajú, ako vystupujú a ako žijú – toto všetko sa môže zmeniť. Ich pohľad na vieru v Boha sa zmení, majú jasno v cieľoch svojho snaženia a majú vyššie ambície. Počas diela podmanenia dochádza aj k zodpovedajúcim zmenám v povahe ich života. Zmeny sú prítomné, sú však plytké, predbežné a výrazne nižšej kvality než zmeny v povahe a cieľoch snaženia tých, ktorí boli zdokonalení. Ak sa v priebehu podmanenia povaha človeka vôbec nezmení a nezíska žiadnu pravdu, takýto človek je odpad a je úplne zbytočný! Ľudia, ktorí neboli podmanení, nemôžu byť zdokonalení! Ak sa človek usiluje len o podmanenie, nemôže sa v plnej miere stať úplným, aj keď jeho povaha počas diela podmanenia vykazuje určité zodpovedajúce zmeny. Stratí tiež prvotné pravdy, ktoré získal. Je obrovský rozdiel medzi zmenou v povahách tých, ktorí sú podmanení, a tých, ktorí sú zdokonalení. Podmanenie je však prvým krokom v rámci zmeny, je to základ. Neprítomnosť tejto úvodnej zmeny je dôkazom, že človek v skutočnosti Boha vôbec nepozná, pretože tento poznatok vychádza zo súdu a takýto súd je hlavnou časťou diela podmanenia. Preto musia byť všetci tí, ktorí sú zdokonalení, najskôr podmanení. V opačnom prípade ich nemožno zdokonaliť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (4)