Viesť človeka bolo na začiatku, počas starozákonného Veku zákona, ako viesť život dieťaťa. Najstaršie ľudstvo sa novo zrodilo z Jahveho. Boli to Izraeliti. Nechápali, ako sa majú báť Boha ani ako žiť na zemi. To znamená, že Jahve stvoril ľudstvo, čiže Adama a Evu, ale nedal im schopnosti, aby pochopili, ako sa báť Jahveho alebo ako sa riadiť Jahveho zákonmi na zemi. Keby ich Jahve priamo neviedol, nikto by to nemohol vedieť priamo, pretože na začiatku človek takéto schopnosti nemal. Vedel len, že Jahve je Boh, ale pokiaľ ide o to, ako sa Ho báť, aký druh správania sa dá nazývať strachom z Neho, s akou mysľou sa Ho má človek báť alebo čo má obetovať zo strachu k Nemu, človek nemal absolútne žiadnu predstavu. Vedel len, ako sa tešiť z toho, z čoho sa dalo tešiť medzi všetkými vecami, ktoré stvoril Jahve, ale pokiaľ ide o to, aký spôsob života na zemi je hodný stvorenej bytosti, človek nemal ani tušenia. Bez niekoho, kto by ho poučil, bez niekoho, kto by ho osobne viedol, by toto ľudstvo nikdy neviedlo život hodný ľudstva, ale ostalo by v tajnom satanovom zajatí. Jahve stvoril ľudstvo, to znamená, že stvoril predkov ľudstva, Evu a Adama, ale neobdaril ich žiadnym ďalším rozumom ani múdrosťou. Hoci už žili na zemi, nerozumeli takmer ničomu. A tak Jahveho dielo pri stvorení ľudstva bolo dokončené len napoly a zďaleka nebolo úplné. Jahve z hliny vytvoril len model človeka a dal mu svoj dych, ale bez toho, aby človeka obdaril dostatočnou ochotou báť sa Ho. Na začiatku človek nemal bohabojné srdce ani sa Ho neobával. Človek vedel len počúvať Jeho slová, ale nepoznal základné znalosti o spôsobe života na zemi ani normálne pravidlá spôsobu ľudského života. A tak, hoci Jahve stvoril muža a ženu a dokončil projekt siedmich dní, v žiadnom prípade nedokončil stvorenie človeka, pretože človek bol len plevou a chýbala mu realita ľudského bytia. Vedel len, že to Jahve stvoril ľudstvo, ale netušil, ako sa má riadiť Jeho slovami alebo zákonmi. A tak, keď vzniklo ľudstvo, Jahveho dielo sa ani zďaleka neskončilo. Jahve ešte stále musel naplno viesť ľudstvo k tomu, aby pred Neho predstúpilo, aby bolo schopné spolunažívať na zemi a báť sa Ho a aby dokázalo pod Jeho vedením nastúpiť na správnu cestu žitia normálneho ľudského života na zemi. Iba tak sa úplne dovŕšilo dielo, ktoré sa zásadne konalo pod Jahveho menom, čiže len takto sa úplne dovŕšilo Jahveho dielo stvorenia sveta. Po stvorení ľudstva teda musel niekoľko tisíc rokov usmerňovať spôsob ľudského života na zemi, aby sa ľudstvo mohlo riadiť Jeho nariadeniami a zákonmi a zapájať sa do všetkých činností normálneho ľudského žitia na zemi. Až potom bolo Jahveho dielo úplne dokončené. Na toto dielo sa podujal po stvorení ľudstva a pokračoval v ňom až do Jakubovej éry, keď z dvanástich Jakubových synov vytvoril dvanásť kmeňov Izraela. Odvtedy sa celý izraelský ľud stal ľudským pokolením, ktoré Jahve oficiálne viedol na zemi. Izrael sa stal konkrétnym miestom na zemi, kde konal svoje dielo. Jahve urobil z týchto ľudí prvú skupinu, na ktorej oficiálne vykonal svoje dielo na zemi. Celú izraelskú krajinu urobil východiskovým bodom svojho diela, pričom ju použil ako začiatok ešte väčšieho diela, aby všetci ľudia, ktorí sa z Neho zrodili na zemi, vedeli, ako sa Ho majú báť a ako majú na zemi žiť. A tak sa skutky Izraelitov stali príkladom, ktorý mali nasledovať ľudia pohanských národov, a to, čo sa hovorilo medzi izraelským ľudom, sa stalo slovami, ktoré mali počúvať ľudia pohanských národov. Boli totiž prví, ktorí prijali Jahveho zákony a prikázania, a tak boli aj prví, ktorí vedeli, ako sa báť Jahveho ciest. Boli to predkovia ľudského pokolenia, ktorí poznali Jahveho cesty, ako aj zástupcovia ľudského pokolenia, ktorých si Jahve vybral. Keď prišiel Vek milosti, Jahve už človeka takto neviedol. Človek zhrešil a oddal sa hriechu, a tak začal človeka z hriechu zachraňovať. Takto človeka karhal, až kým sa úplne nevyslobodil z hriechu. V posledných dňoch človek klesol na taký stupeň skazenosti, že dielo tohto veku sa môže uskutočniť len skrze súd a napomínanie. Len takto sa môže dielo dokončiť. Toto dielo sa uskutočňuje už niekoľko vekov. Inými slovami, Boh používa svoje meno, svoje dielo a rôzne Božie obrazy, aby oddelil jeden vek od druhého a uskutočnil prechod medzi nimi. Božie meno a Božie dielo reprezentujú Boží vek a Božie dielo v každom veku. Predpokladajme, že Božie dielo v každom veku by bolo vždy rovnaké a Boh by sa vždy nazýval tým istým menom – ako by Ho človek potom spoznal? Boh sa musí volať Jahve a okrem Boha menom Jahve nie je Bohom nik, kto má iné meno. Alebo Boh môže byť len Ježiš a okrem mena Ježiš sa nesmie nazývať žiadnym iným menom; okrem Ježiša nie je Bohom ani Jahve, ani Všemohúci Boh. Človek verí, že je pravda, že Boh je všemohúci, ale Boh je Boh, ktorý je s človekom, a musí sa volať Ježiš, lebo Boh je s človekom. To však znamená prispôsobiť sa učeniu a obmedziť Boha na určitý rozsah. A tak v každom veku platí, že dielo, ktoré Boh koná, meno, ktorým sa nazýva, a obraz, ktorý na seba berie – dielo, ktoré koná v každej fáze až do dnešných čias –, sa v žiadnom veku neriadi jediným predpisom ani nepodlieha žiadnym obmedzeniam. On je Jahve, ale je aj Ježiš, rovnako ako Mesiáš a Všemohúci Boh. Jeho dielo môže prechádzať postupnou premenou, čomu zodpovedajú aj zmeny v Jeho mene. Žiadne meno Ho nemôže reprezentovať úplne, ale všetky mená, ktorými sa nazýva, Ho môžu reprezentovať, a dielo, ktoré koná v každom veku, predstavuje Jeho povahu. Predpokladajme, že keď nadídu posledné dni, Boh, ktorého vidíš, je stále Ježiš. Navyše zostupuje na bielom oblaku, stále má Ježišovu podobu a slová, ktoré hovorí, sú stále Ježišovými slovami: „Milujte svojho blížneho ako seba samého, postite sa a modlite, milujte svojich nepriateľov tak, ako si vážite svoj vlastný život, buďte zhovievaví k iným a buďte trpezliví a pokorní. Toto všetko musíte robiť skôr, než sa stanete Mojimi učeníkmi. A keď budete toto všetko robiť, môžete vstúpiť do môjho kráľovstva.“ Nepatrí to k dielu Veku milosti? Nebolo by to, čo hovorí, cestou Veku milosti? Ako by ste sa cítili, keby ste počuli tieto slová? Nemali by ste pocit, že toto je stále Ježišovo dielo? Nebolo by to jeho kopírovanie? Mohol by v ňom človek nájsť potešenie? Cítili by ste, že Božie dielo môže zostať len také, aké je teraz, a ďalej sa nemôže rozvíjať. Jeho moc je obmedzená, už nemá žiadne nové dielo, ktoré by mohol vykonať, a svoju moc dotiahol na hranicu svojich možností. Pred dvetisíc rokmi bol Vek milosti a o dvetisíc rokov neskôr stále hlása cestu Veku milosti a núti ľudí k pokániu. Ľudia by povedali: „Bože, Tvoja moc je obmedzená. Veril som, že si taký múdry, a predsa poznáš len zhovievavosť a zaoberáš sa len trpezlivosťou. Vieš len milovať svojho nepriateľa a nič viac.“ Boh by v mysli človeka ostal navždy taký, aký bol vo Veku milosti. Človek by vždy veril, že Boh je milujúci a súcitný. Myslíš si, že Božie dielo bude vždy kráčať po tej istej starej vyšliapanej ceste? A tak v tejto fáze Jeho diela nebude ukrižovaný a všetko, čo uvidíte a čoho sa dotknete, sa bude líšiť od všetkého, čo ste si predstavovali alebo o čom ste počuli rozprávať. Dnes sa Boh nestýka s farizejmi ani nedovolí, aby Ho svet poznal, a tí, ktorí Ho poznajú, ste len vy, čo Ho nasledujete, lebo On už nebude ukrižovaný. Ježiš vo Veku milosti otvorene kázal po celej krajine kvôli svojmu dielu evanjelia. Stýkal sa s farizejmi kvôli dielu ukrižovania; keby sa s nimi nestýkal a tí, čo boli pri moci, by o Ňom nikdy nevedeli, ako by mohol byť odsúdený a potom zradený a pribitý na kríž? A tak sa stýkal s farizejmi kvôli ukrižovaniu. Dnes koná svoje dielo v skrytosti, aby sa vyhol skúškam. V oboch Božích vteleniach sú Jeho pôsobenie a význam odlišné. Aj prostredie je iné, takže ako by mohlo byť dielo, ktoré koná, úplne rovnaké?

Mohlo by Ježišovo meno – „Boh s nami“ – predstavovať Božiu povahu v jej celistvosti? Mohlo by úplne vyjadrovať Boha? Ak človek hovorí, že Boh sa môže volať iba Ježiš a nesmie mať žiadne iné meno, pretože Boh nemôže zmeniť svoju povahu, tieto slová sú skutočne rúhaním! Veríš, že len meno Ježiš, Boh s nami, môže vyjadrovať Boha v Jeho úplnosti? Boh sa môže nazývať mnohými menami, ale medzi nimi nie je ani jedno, ktoré by dokázalo obsiahnuť celého Boha, ani jedno, ktoré by Ho mohlo úplne reprezentovať. A tak má Boh mnoho mien, ale tie nedokážu úplne vyjadriť Božiu povahu, lebo tá je taká bohatá, že jednoducho presahuje schopnosť človeka poznať ju. Neexistuje spôsob, ako by človek pomocou ľudského jazyka mohol úplne vystihnúť Boha. Ľudstvo má len obmedzenú slovnú zásobu, ktorou môže obsiahnuť všetko, čo vie o Božej povahe: veľký, uctievaný, úžasný, nepochopiteľný, najvyšší, svätý, spravodlivý, múdry a tak ďalej. Toľko slov! Tento obmedzený slovník nie je schopný opísať tú malú časť Božej povahy, ktorej bol človek svedkom. Postupom času mnohí ďalší pridávali slová, o ktorých si mysleli, že dokážu lepšie opísať horlivosť v ich srdciach: Boh je taký veľký! Boh je taký svätý! Boh je taký milý! Dnes takéto ľudské výroky dosiahli svoj vrchol, no človek sa stále nedokáže jasne vyjadriť. A tak má Boh podľa človeka mnoho mien, a predsa nemá jedno meno, a to preto, lebo Božia bytosť je taká bohatá a ľudský jazyk taký chudobný. Jedno konkrétne slovo alebo meno nedokáže predstavovať Boha v jeho úplnosti. Myslíš si teda, že Jeho meno možno ustáliť? Boh je taký veľký a taký svätý, a predsa Mu nedovolíš, aby v každom novom veku menil svoje meno? Preto v každom veku, v ktorom Boh osobne koná svoje vlastné dielo, používa meno, ktoré sa pre daný vek hodí, aby vystihlo dielo, ktoré chce vykonať. Používa toto konkrétne meno, ktoré má prechodný význam, aby predstavovalo Jeho povahu v danom veku. To Boh používa ľudský jazyk na vyjadrenie svojej vlastnej povahy. Aj napriek tomu si mnohí ľudia, ktorí majú duchovné skúsenosti a videli Boha na vlastné oči, myslia, že toto jedno konkrétne meno nie je schopné predstavovať Boha v jeho celistvosti – žiaľ, s tým sa nedá nič urobiť –, takže človek už Boha neoslovuje žiadnym menom, ale nazýva ho jednoducho „Boh“. Akoby srdce človeka bolo plné lásky, a predsa aj obťažkané protirečeniami, pretože človek nevie, ako si Boha vysvetliť. To, čím Boh je, je také hojné, že sa to jednoducho nedá opísať. Neexistuje jediné meno, ktoré by dokázalo zhrnúť Božiu povahu, a neexistuje ani jediné meno, ktoré by dokázalo opísať všetko, čo Boh má a čím je. Ak sa ma niekto spýta: „Aké presné meno používaš?“, odpoviem mu: „Boh je Boh!“ Nie je to najlepšie meno pre Boha? Nie je to najlepšie vystihnutie Božej povahy? Keď je to tak, prečo vynakladáte toľko úsilia na hľadanie Božieho mena? Prečo by ste si mali namáhať mozog, nejesť a nespať, a to všetko pre meno? Príde deň, keď sa Boh nebude volať Jahve, Ježiš ani Mesiáš – bude jednoducho Stvoriteľ. V tom čase sa prestanú používať všetky mená, ktoré si na zemi prisvojil, pretože Jeho dielo na zemi sa skončí, a potom už nebudú existovať žiadne Jeho mená. Keď sa všetko dostane pod nadvládu Stvoriteľa, načo bude potrebovať veľmi primerané, ale neúplné meno? Ešte stále teraz hľadáš Božie meno? Ešte stále sa odvažuješ tvrdiť, že Boh sa volá len Jahve? Ešte stále sa odvažuješ tvrdiť, že Boha možno nazvať len Ježišom? Dokážeš uniesť hriech rúhania sa proti Bohu? Mal by si vedieť, že Boh pôvodne nemal žiadne meno. Prijal jedno, dve alebo mnoho mien len preto, lebo musel konať svoje dielo a riadiť ľudstvo. Nech sa volá akýmkoľvek menom – vari si Ho sám slobodne nevybral? Potreboval by teba – stvorenú bytosť –, aby si o tom rozhodol? Meno, ktorým sa Boh nazýva, je meno, ktoré je v súlade s tým, čo človek dokáže pochopiť, s ľudskou rečou, ale toto meno nie je niečo, čo človek môže zovšeobecniť. Môžeš len povedať, že na nebi je Boh, že sa volá Boh, že je to sám Boh s veľkou mocou, ktorý je taký múdry, taký vznešený, taký úžasný, taký tajomný a taký všemohúci, a potom už nemôžeš povedať nič viac. Tento malý kúsok je všetko, čo môžeš vedieť. Ak je to tak, vari môže samotné meno Ježiš predstavovať samotného Boha? Keď prídu posledné dni, hoci je to stále Boh, kto koná svoje dielo, Jeho meno sa musí zmeniť, lebo nastane iný vek.

Mohol by Boh, ktorý je najväčší v celom vesmíre i vo vyššej sfére, úplne vysvetliť seba samého pomocou obrazu tela? Boh sa zaodieva do tohto tela, aby mohol vykonať jednu fázu svojho diela. Tento obraz tela nemá žiadny osobitný význam. Nesúvisí s plynutím vekov a nemá nič spoločné s Božou povahou. Prečo Ježiš nedovolil, aby Jeho obraz pretrval? Prečo nedovolil, aby človek namaľoval Jeho obraz, aby ho mohol odovzdať ďalším generáciám? Prečo nedovolil, aby ľudia uznali, že Jeho obraz je obrazom Božím? Hoci bol obraz človeka stvorený na Boží obraz, bolo by možné, aby podoba človeka predstavovala vznešený Boží obraz? Keď sa Boh stáva telom, len zostupuje z neba do konkrétneho tela. Je to Jeho Duch, ktorý zostupuje do tela, skrze ktoré koná dielo Ducha. Je to Duch, ktorý sa prejavuje v tele, a je to Duch, ktorý v tele koná svoje dielo. Dielo vykonané v tele plne reprezentuje Ducha a telo slúži pre dielo, ale to neznamená, že obraz tela je náhradou za skutočný obraz samého Boha. Toto nie je cieľom ani významom Boha, ktorý sa stal telom. On sa stáva telom len preto, aby si Duch našiel miesto na prebývanie, ktoré by vyhovovalo Jeho pôsobeniu, aby mohol lepšie uskutočniť svoje dielo v tele, aby ľudia mohli vidieť Jeho skutky, pochopiť Jeho povahu, počuť Jeho slová a spoznať zázrak Jeho diela. Jeho meno predstavuje Jeho povahu. Jeho dielo predstavuje Jeho identitu, ale nikdy nepovedal, že Jeho zjavenie v tele predstavuje Jeho podobu. To je len ľudská predstava. A tak rozhodujúcimi stránkami Božieho vtelenia sú Jeho meno, Jeho dielo, Jeho povaha a Jeho pohlavie. Tie sa používajú na predstavenie Jeho riadenia v tomto veku. Jeho zjavenie v tele nemá nijaký vzťah k Jeho riadeniu, je len pre Jeho vtedajšie dielo. Napriek tomu nie je možné, aby vtelený Boh nemal žiadnu konkrétnu podobu, a tak si vyberá vhodnú rodinu, ktorá určuje Jeho podobu. Keby Božia podoba mala mať reprezentatívny význam, potom by Boha predstavovali aj všetci, ktorí majú črty tváre podobné Jemu. Nebola by to hrubá chyba? Ježišov portrét namaľoval človek, aby Ho mohol uctievať. Duch Svätý mu vtedy nedal žiadne osobitné pokyny, a tak človek odovzdával tento pomyselný portrét ďalej až do dnešných čias. V skutočnosti to človek podľa pôvodného Božieho úmyslu nemal urobiť. Len ľudská horlivosť spôsobila, že Ježišov portrét sa zachoval až dodnes. Boh je Duch a človek nikdy nedokáže obsiahnuť to, čo je v konečnom dôsledku Jeho obraz. Ten môže predstavovať len Jeho povaha. Pokiaľ ide o podobu Jeho nosa, úst, očí a vlasov, tie obsiahnuť nedokážeš. Keď mal Ján zjavenie, uvidel obraz Syna človeka: z Jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč, Jeho oči boli ako plamene ohňa, Jeho hlava a vlasy boli biele ako vlna, Jeho nohy boli ako vyleštený bronz a okolo Jeho hrude bol zlatý pás. Hoci Jeho slová boli mimoriadne živé, obraz Boha, ktorý opísal, nebol obrazom stvorenej bytosti. To, čo videl, bola len vízia, a nie obraz osoby z hmotného sveta. Ján síce mal víziu, ale nebol svedkom skutočnej podoby Boha. Obraz vteleného Božieho tela, ktorý je obrazom stvorenej bytosti, nie je schopný reprezentovať Božiu povahu v jej úplnosti. Keď Jahve stvoril ľudstvo, povedal, že tak urobil na svoj obraz, a stvoril muža a ženu. Vtedy povedal, že stvoril muža a ženu na Boží obraz. Hoci sa obraz človeka podobá Božiemu obrazu, nemožno to chápať tak, že podoba človeka je Božím obrazom. A nemôžeš použiť ani ľudský jazyk, aby si úplne vystihol Boží obraz, pretože Boh je taký vznešený, taký veľký, taký úžasný a nepochopiteľný!

Keď Ježiš prišiel konať svoje dielo, bolo to pod vedením Ducha Svätého. Konal tak, ako chcel Duch Svätý, a nie podľa starozákonného Veku zákona ani podľa Jahveho diela. Hoci dielo, ktoré Ježiš prišiel vykonať, nebolo riadiť sa Jahveho zákonmi a prikázaniami, Ich zdroj bol jeden a ten istý. Dielo, ktoré vykonal Ježiš, reprezentovalo Ježišovo meno a Vek milosti. Pokiaľ ide o dielo, ktoré vykonal Jahve, to reprezentovalo Jahveho i Vek zákona. Ich dielo bolo dielom jedného Ducha v dvoch rôznych vekoch. Dielo, ktoré vykonal Ježiš, mohlo predstavovať iba Vek milosti, a dielo, ktoré vykonal Jahve, mohlo predstavovať iba starozákonný Vek zákona. Jahve viedol iba ľud Izraela a Egypta a všetky národy mimo Izraela. Ježišovo dielo v novozákonnom Veku milosti bolo dielom Boha menom Ježiš, keď viedol tento vek. Ak hovoríš, že Ježišovo dielo bolo založené na Jahveho diele, že nezačal žiadne nové dielo a že všetko, čo robil, bolo podľa Jahveho slov, podľa Jahveho diela a Izaiášových proroctiev, potom by Ježiš nebol Bohom, ktorý sa stal telom. Keby takto vykonával svoje dielo, bol by apoštolom alebo pracovníkom Veku zákona. Ak je to tak, ako hovoríš, potom by Ježiš nemohol začať vek ani by nemohol vykonávať žiadne iné dielo. Rovnako aj Duch Svätý musí vykonávať svoje dielo zásadne skrze Jahveho a inak ako cez Jahveho by Duch Svätý nemohol vykonať žiadne nové dielo. Je nesprávne, ak človek chápe Ježišovo dielo takto. Ak človek verí, že dielo, ktoré vykonal Ježiš, bolo vykonané podľa Jahveho slov a Izaiášových proroctiev, bol potom Ježiš vtelený Boh, alebo bol jedným z prorokov? Podľa tohto názoru by neexistoval Vek milosti a Ježiš by nebol vtelením Boha, pretože dielo, ktoré vykonal, by nemohlo predstavovať Vek milosti a mohlo by predstavovať len starozákonný Vek zákona. Nový vek by mohol existovať len vtedy, keď by Ježiš prišiel vykonať nové dielo, začať nový vek, prelomiť dielo, ktoré predtým vykonal v Izraeli, a vykonávať svoje dielo nie v súlade s dielom, ktoré vykonal Jahve v Izraeli, ani so svojimi starými pravidlami, ani v súlade s nejakými predpismi, ale skôr vykonávať nové dielo, ktoré mal vykonať. Boh sám prichádza, aby začal vek, a Boh sám prichádza, aby tento vek ukončil. Človek nie je schopný vykonať dielo započatia a ukončenia veku. Ak by Ježiš po svojom príchode nedoviedol Jahveho dielo do konca, potom by to bol dôkaz, že bol len človekom a nebol schopný reprezentovať Boha. Práve preto, lebo Ježiš prišiel a ukončil Jahveho dielo, pokračoval v Jahveho diele, a navyše vykonal svoje vlastné, nové dielo, to dokazuje, že to bol nový vek a že Ježiš bol sám Boh. Vykonávali dve zreteľne odlišné fázy diela. Jedna fáza sa vykonávala v chráme a druhá mimo chrámu. Jedna fáza spočívala vo vedení života človeka podľa zákona a druhá v prinášaní obety za hriech. Tieto dve fázy diela sa výrazne líšili; to oddeľuje nový vek od starého a je úplne správne tvrdiť, že ide o dva rôzne veky. Miesto Ich diela bolo iné, obsah Ich diela bol iný a cieľ Ich diela bol iný. Ako také ich možno rozdeliť na dva veky: na Nový a Starý zákon, teda na nový a starý vek. Keď Ježiš prišiel, nevošiel do chrámu, čo dokazuje, že Jahveho vek sa skončil. Nevstúpil do chrámu, pretože Jahveho dielo v chráme sa skončilo a nebolo ho potrebné vykonať znova, čo by znamenalo zopakovať ho. Iba tým, že opustil chrám, začal nové dielo a nastúpil novú cestu mimo chrámu, mohol priviesť Božie dielo k zenitu. Keby nebol vyšiel z chrámu, aby konal svoje dielo, Božie dielo by bolo stagnovalo na základoch chrámu a nikdy by nedošlo k novým zmenám. A tak, keď Ježiš prišiel, nevstúpil do chrámu a nekonal svoje dielo v chráme. Vykonával ho mimo chrámu, viedol učeníkov a slobodne sa pustil do svojho diela. Keď Boh odišiel z chrámu, aby konal svoje dielo, znamenalo to, že Boh má nový plán. Jeho dielo sa malo konať mimo chrámu a malo to byť nové dielo, ktoré nebolo obmedzené v spôsobe jeho vykonávania. Hneď ako prišiel Ježiš, ukončil Jahveho dielo počas starozákonného veku. Hoci sa nazývali dvoma rôznymi menami, bol to ten istý Duch, ktorý uskutočňoval obe fázy diela, a vykonávané dielo bolo nepretržité. Keďže meno a obsah diela boli odlišné, odlišný bol aj vek. Keď prišiel Jahve, bol to Jahveho vek, a keď prišiel Ježiš, bol to Ježišov vek. A tak s každým príchodom sa Boh nazýva jedným menom, predstavuje jeden vek a začína novú cestu; a na každej novej ceste prijíma nové meno, čo svedčí o tom, že Boh je vždy nový a nikdy nie starý a že Jeho dielo nikdy neprestáva napredovať. Dejiny vždy napredujú i Božie dielo vždy napreduje. Aby Boží šesťtisícročný plán riadenia dosiahol svoj koniec, musí stále napredovať. Každý deň musí vykonať nové dielo, každý rok musí vykonať nové dielo; musí začať nové cesty, začať nové epochy, začať nové a väčšie dielo a spolu s nimi priniesť nové mená a nové dielo. Duch Boží v každom okamihu koná nové dielo a nikdy sa nepridŕža starých metód a pravidiel. Ani Jeho dielo sa nikdy nezastavilo, ale každým okamihom sa uskutočňuje. Ak hovoríš, že dielo Ducha Svätého je nemenné, prečo potom Jahve žiadal kňazov, aby mu slúžili v chráme, ale Ježiš do chrámu nevstúpil napriek tomu, že keď prišiel, ľudia hovorili aj o Ňom, že je veľkňaz, že je z Dávidovho domu a tiež veľkňaz a veľký kráľ? A prečo neprinášal obety? Vstúpiť či nevstúpiť do chrámu – nie je toto všetko dielom samotného Boha? Ak, ako si to človek predstavuje, Ježiš príde znova a v posledných dňoch sa bude stále volať Ježiš a stále bude prichádzať na bielom oblaku a zostupovať medzi ľudí v Ježišovej podobe: nebolo by to opakovanie Jeho diela? Je Duch Svätý schopný lipnúť na starom? Všetko, čomu človek verí, sú predstavy, a všetko, čo človek chápe, je podľa doslovného významu a tiež podľa jeho predstavivosti. Je to v rozpore so zásadami pôsobenia Ducha Svätého a nič z toho nie je v súlade s Božím úmyslom. Boh by takto nepôsobil. Boh nie je taký hlúpy a nerozumný a Jeho dielo nie je také jednoduché, ako si predstavuješ. Na základe všetkého, čo si človek predstavuje, Ježiš príde na oblaku a zostúpi medzi vás. Uvidíte toho, ktorý vám na oblaku povie, že je Ježiš. Uvidíte aj stopy po klincoch na Jeho rukách a spoznáte, že je to Ježiš. A On vás opäť spasí a bude vaším mocným Bohom. Spasí vás, dá vám nové meno a každému z vás dá biely kamienok a potom budete môcť vstúpiť do nebeského kráľovstva a budete prijatí do raja. Nie sú takéto presvedčenia ľudskými predstavami? Pôsobí Boh podľa ľudských predstáv, alebo pôsobí proti nim? Nepochádzajú všetky ľudské predstavy od satana? Nie sú všetky ľudské predstavy skazené satanom? Keby Boh konal svoje dielo podľa ľudských predstáv, nestal by sa potom satanom? Nebol by rovnakého druhu ako stvorené bytosti? Keďže stvorené bytosti natoľko skazil satan, že sa človek stal satanovým stelesnením, keby Boh konal podľa satanových predstáv, nebol by potom v spojení so satanom? Ako môže človek pochopiť Božie dielo? Preto by Boh nikdy nepôsobil podľa ľudských predstáv a nikdy by nepôsobil tak, ako si to predstavuješ. Sú ľudia, ktorí hovoria, že Boh sám povedal, že príde na oblaku. Je pravda, že to povedal sám Boh, ale či nevieš, že nikto z ľudí nemôže pochopiť Božie tajomstvá? Či nevieš, že nikto z ľudí nedokáže vysvetliť Božie slová? Si si bez najmenších pochybností istý, že ťa osvietil a osvetlil Duch Svätý? Azda to nebolo tak, že sa ti Duch Svätý ukázal takýmto priamym spôsobom? Bol to Duch Svätý, kto ťa poučil, alebo ťa k tomu presvedčeniu viedli tvoje vlastné predstavy? Povedal si: „To povedal sám Boh.“ My však nemôžeme používať svoje vlastné predstavy a myseľ na meranie Božích slov. Čo sa týka slov, ktoré povedal Izaiáš, môžeš s absolútnou istotou vysvetliť Jeho slová? Odvážiš sa vysvetliť Jeho slová? Keď sa neodvážiš vysvetliť Izaiášove slová, prečo sa odvážiš vysvetľovať Ježišove slová? Kto je vznešenejší – Ježiš, alebo Izaiáš? Keďže odpoveďou je Ježiš, prečo sa púšťaš do vysvetľovania Ježišových slov? Vari by ti Boh vopred povedal o svojom diele? Ani jedna stvorená bytosť to nemôže vedieť, dokonca ani poslovia v nebi, ani Syn človeka, tak ako by si to mohol vedieť ty? Človek má príliš veľa nedostatkov. To, čo je teraz pre vás rozhodujúce, je poznať tri fázy diela. Tieto tri fázy od Jahveho diela k Ježišovmu a od Ježišovho diela k dielu súčasnej fázy pokrývajú v súvislej línii celú škálu Božieho riadenia a všetky sú dielom jedného Ducha. Boh od stvorenia sveta vždy riadil ľudstvo. On je začiatok a koniec, On je prvý a posledný, On je ten, kto začína vek, a ten, kto ho končí. Tri fázy diela v rôznych vekoch a na rôznych miestach sú nepochybne dielom jedného Ducha. Všetci, ktorí tieto tri fázy oddeľujú, sa stavajú proti Bohu. Teraz by si mal pochopiť, že celé dielo od prvej fázy až po dnešok je dielom jedného Boha, dielom jedného Ducha. O tom nemožno pochybovať.