Božia záchrana človeka sa neuskutočňuje priamo metódou Ducha a identitou Ducha, pretože človek sa nemôže Jeho Ducha ani dotknúť, ani Ho vidieť, ani sa k Nemu priblížiť. Ak by sa pokúsil zachrániť človeka priamo pomocou metódy Ducha, človek by nedokázal prijať Jeho spásu. Ak by si Boh na seba nevzal vonkajšiu podobu stvoreného človeka, človek by spásu nezískal žiadnym spôsobom. Človek sa k Nemu nemá ako priblížiť, tak ako sa nikto nemohol priblížiť k Jahveho oblaku. Iba ak sa stane stvorenou ľudskou bytosťou, to znamená, že svoje slovo vloží do hmotného tela, ktorým sa stane, môže osobne pôsobiť slovom na všetkých, ktorí Ho nasledujú. Iba vtedy môže človek osobne vidieť a počuť Jeho slovo, ba navyše získať Jeho slovo a týmto spôsobom dosiahnuť úplnú spásu. Keby sa Boh nestal telom, nikto z mäsa a krvi by nezískal takú veľkú spásu, ani jediný človek by nebol zachránený. Ak by Boží Duch pôsobil priamo uprostred ľudstva, celé ľudstvo by bolo zničené, alebo by sa bez akejkoľvek možnosti nadviazať kontakt s Bohom dostalo do úplného zajatia satana. Prvé vtelenie malo za cieľ vykúpiť človeka z hriechu, vykúpiť ho prostredníctvom hmotného tela Ježiša, čo znamená, že On zachránil človeka z kríža, no skazená satanská povaha v ňom naďalej zostala. Druhé vtelenie už nemá slúžiť ako obeta za hriech, ale má úplne spasiť tých, ktorí boli vykúpení z hriechu. Deje sa to tak, aby tí, ktorým bolo odpustené, mohli byť oslobodení od svojich hriechov a úplne očistení, a po zmene povahy sa oslobodili od satanovho vplyvu temnoty a vrátili sa pred Boží trón. Iba tak môže byť človek úplne posvätený. Po ukončení Veku zákona a zahájení Veku milosti začal Boh konať dielo spásy, ktoré pokračuje až do posledných dní, kedy ľudstvo úplne očistí pri súde a napomínaní ľudského pokolenia za jeho vzdorovitosť. Až potom Boh ukončí svoje dielo spásy a vstúpi do odpočinku. Preto sa Boh stal telom len dvakrát v troch etapách diela, aby sám vykonal svoje dielo medzi ľuďmi. Je to preto, že iba jedna z troch etáp diela má ukázať ľuďom, ako viesť svoje životy, zatiaľ čo ostatné dve pozostávajú z diela spásy. Jedine ak sa Boh stane telom, môže žiť po boku človeka, prežívať utrpenie sveta a žiť v normálnom hmotnom tele. Len takto môže ľuďom poskytnúť skutočnú cestu, ktorú ako stvorené bytosti potrebujú. Človek prijíma plnú spásu od Boha skrze Jeho vtelenie, a nie priamo z neba ako odpoveď na svoje modlitby. Človek je z mäsa a kostí, nemá ako vidieť Božieho Ducha, tým menej sa k Jeho Duchu priblížiť, takže môže prísť do styku jedine s vteleným telom Boha. Iba prostredníctvom toho je človek schopný pochopiť všetky cesty a pravdy a tak získať úplnú spásu. Druhé vtelenie bude stačiť na zbavenie človeka od hriechov a na jeho úplné očistenie. Preto sa druhým vtelením ukončí celé Božie dielo v tele a význam Božieho vtelenia sa naplní. Od toho momentu sa Božie dielo v tele nadobro skončí. Po druhom vtelení sa už kvôli svojmu dielu tretíkrát telom nestane. Celé Jeho riadenie sa týmto ukončí. Vtelením posledných dní si úplne získa svoj vyvolený ľud a ľudstvo v posledných dňoch bude roztriedené podľa druhu. On nebude viac konať dielo spásy ani sa nevráti do tela, aby vykonal nejaké skutky. V diele posledných dní je slovo mocnejšie ako prejavy znamení a zázrakov a autorita slova prevyšuje autoritu znamení a zázrakov. Slovo odhaľuje všetky skazené povahy pochované hlboko v srdci človeka. Neexistuje žiadny spôsob, ako ich môžeš sám rozpoznať. Keď sa pred tebou odhalia skrze slovo, prirodzene ich objavíš. Nebudeš ich môcť poprieť a budeš úplne presvedčený. Nie je toto autorita slova? To je výsledok, ktorý sa dnes dosahuje pôsobením slova. Človek preto nemôže byť úplne spasený od svojich hriechov cez uzdravenie z choroby a vyhnanie démonov, ani sa nemôže stať úplným prostredníctvom prejavov znamení a zázrakov. Moc liečiť choroby a vyháňať démonov dáva človeku len milosť, ale telo človeka stále patrí satanovi a skazená satanská povaha v ňom naďalej prebýva. Inými slovami, to, čo nebolo očistené, stále patrí hriechu a špine. Iba po očistení cez pôsobenie slova môže byť človek získaný Bohom a posvätený. Keď sa z človeka vyhnali démoni a bol vykúpený, znamenalo to len toľko, že bol vytrhnutý zo satanových rúk a vrátil sa k Bohu. Avšak ak ho Boh neočistí a nezmení, zostáva skazeným človekom. V človeku stále pretrváva špina, odpor a vzdorovitosť. Človek sa vrátil k Bohu iba skrze Jeho vykúpenie, ale nemá ani najmenšie poznanie Boha a je stále schopný vzdorovať Mu a zrádzať Ho. Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka preto nie je nič iné ako prípad vykúpenia, keď sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa očisteným. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé dnešné dielo sa vykonáva tak, aby sa človek očistil a zmenil. Skrze súd a napomínanie slovom, rovnako ako skrze zušľachťovanie, môže človek odvrhnúť svoju skazenosť a očistiť sa. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za etapu spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa podmaňovaním a zároveň druhou etapou v diele spásy. Boh získa človeka prostredníctvom súdu a napomínania, pričom slovo sa použije na zušľachtenie, odsúdenie a úplné odhalenie všetkých nečistôt, predstáv, pohnútok a individuálnych túžob v ľudskom srdci. Hoci človek mohol byť vykúpený a hriechy mu mohli byť odpustené, znamená len to, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, keď sa človek, ktorý žije v hmotnom tele, neoslobodil od hriechu, môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna zjavovať svoju skazenú satanskú povahu. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudstva hreší cez deň, len aby sa večer vyspovedala. Preto platí, že hoci bude obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť od hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, lebo človek má stále skazenú povahu. Keď si napríklad ľudia uvedomili, že pochádzajú z Moábu, začali sa ponosovať, prestali sa usilovať o život a stali sa úplne negatívnymi. Nedokazuje to, že ľudstvo sa ešte stále nedokáže úplne podriadiť Božej nadvláde? Nie je presne toto ich skazená satanská povaha? Keď si sa nepodriadil napomínaniu, tvoje ruky sa zdvíhali vyššie ako všetky ostatné, dokonca vyššie ako Ježišove. A hlasno si kričal: „Buď milovaným synom Božím! Buď Božím dôverníkom! Radšej by sme zomreli ako sa klaňali satanovi! Vzdoruj starému satanovi! Vzdoruj veľkému červenému drakovi! Nech moc veľkého červeného draka hanebne padne! Nech nás Boh učiní úplnými!“ Tvoje výkriky boli hlasnejšie než výkriky všetkých ostatných. Potom však nadišiel čas napomínania a skazená povaha ľudstva sa opäť odhalila. Potom ich náreky ustali a ich odhodlanie stroskotalo. To je skazenosť človeka. Preniká hlbšie ako hriech, je to niečo, čo zasial satan a čo je v človeku hlboko zakorenené. Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy. Nevie, ako rozpoznať svoju vlastnú, hlboko zakorenenú prirodzenosť a musí sa spoliehať na súd slovom, aby tento výsledok dosiahol. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť. Človek takto v minulosti kričal, pretože nechápal svoju vnútornú skazenú povahu. To sú tie nečistoty, ktoré sú v človeku. Počas takého dlhého obdobia súdu a napomínania žil človek v atmosfére napätia. Nedosiahlo sa toto všetko skrze slovo? Nekričal si aj ty tak nahlas pred skúškou vykonávateľov služby? „Vstúp do kráľovstva! Každý, kto prijme toto meno, vstúpi do kráľovstva! Všetci budú mať účasť pri Bohu!“ Keď nadišla skúška vykonávateľov služby, už si viac nekričal. Na samom začiatku všetci kričali: „Ó, Bože! Kdekoľvek ma umiestniš, podriadim sa Tvojmu vedeniu.“ Po tom, čo boli prečítané Božie slová „Kto bude Mojím Pavlom?“, človek povedal: „Som ochotný!“ Vtedy uvidel slová: „A čo Jóbova viera?“ A na to povedal: „Som ochotný vziať na seba Jóbovu vieru. Bože, prosím Ťa, podrob ma skúške!“ Keď nadišla skúška vykonávateľov služby, okamžite sa zrútili a sotva sa znova postavili na nohy. Potom sa postupne ich srdce začalo zbavovať nečistôt. Nedosiahlo sa to skrze slovo? Takže to, čo ste dnes zažili, sú výsledky dosiahnuté skrze slovo, dokonca väčšie ako tie, ktoré Ježiš dosiahol konaním znamení a zázrakov. Božia sláva, ktorú vidíš, a Božia autorita, ktorú vidíš, nie sú viditeľné iba cez ukrižovanie, uzdravovanie z chorôb a vyháňanie démonov, ale ešte viac cez súd Jeho slova. To ti dokazuje, že Božia autorita a moc nespočívajú len v konaní znamení, uzdravovaní z chorôb a vyháňaní démonov, ale že súd Božieho slova lepšie zastupuje Božiu autoritu a odhaľuje Jeho všemohúcnosť.

To, čo človek dosiahol teraz – jeho terajšie duchovné postavenie, poznanie, láska, vernosť, podriadenosť a pochopenie –, to sú výsledky dosiahnuté súdom slova. To, že si verný a zostávaš stáť až do dnešného dňa, sa dosiahlo prostredníctvom slova. Teraz človek vidí, že dielo vteleného Boha je vskutku neobyčajné a obsahuje veľa vecí, ktoré človek nemôže dosiahnuť a ktoré sú tajomstvami a zázrakmi. Mnohí sa preto podriadili. Niektorí sa od svojho narodenia nikdy nikomu nepodriadili, no keď dnes vidia Božie slová, úplne sa podriadia bez toho, aby si všimli, že tak urobili, a neodvažujú sa skúmať ani hovoriť nič iné. Ľudstvo podľahlo slovu a klania sa pred súdom slova. Ak by Duch Boží hovoril priamo k človeku, všetci ľudia by sa podriadili hlasu, padli by bez slov zjavenia, podobne ako Pavol padol na zem vo svetle na ceste do Damasku. Ak by Boh pokračoval týmto spôsobom, človek by nikdy nebol schopný spoznať svoju vlastnú skazenosť skrze súd slova, a tým dosiahnuť spásu. Len keď sa Boh stane telom, môže osobne preniesť svoje slová do uší každej ľudskej bytosti, aby všetci tí, ktorí majú uši, mohli počuť Jeho slová a prijať Jeho dielo súdu slovom. Iba tak sa dosiahne výsledok Jeho slovom, a nie Duchom, ktorý sa prejavuje za účelom zastrašenia človeka k podriadenosti. Iba prostredníctvom tohto praktického a zároveň mimoriadneho diela sa môže úplne odhaliť stará ľudská povaha, ukrytá hlboko vo vnútri po mnoho rokov, aby ju človek mohol rozpoznať a zmeniť. Tieto veci sú skutočným dielom vteleného Boha, v ktorom hovorí a vykonáva súd praktickým spôsobom a dosahuje výsledky súdu nad človekom skrze slovo. Toto je autorita vteleného Boha a význam Božieho vtelenia. Deje sa to preto, aby sa prejavila autorita vteleného Boha, aby sa prejavili výsledky dosiahnuté pôsobením slova a aby sa prejavila skutočnosť, že Duch prišiel v tele a preukazuje svoju autoritu tým, že súdi človeka slovom. Hoci Jeho telo má vonkajšiu podobu bežnej a normálnej ľudskej prirodzenosti, Jeho slová dosahujú výsledky, aby ukázali človeku, že má plnú autoritu, že On sám je Boh a že Jeho slová sú vyjadrením samotného Boha. Týmto spôsobom celé ľudstvo uvidí, že On je samotný Boh, že je Bohom, ktorý sa stal telom, nikto Ho nemôže uraziť, nikto nemôže prekonať Jeho súd slova a žiadna sila temnoty nemôže zvíťaziť nad Jeho autoritou. Človek sa Mu úplne podriaďuje, pretože On je Slovo, ktoré sa stalo telom, pre Jeho autoritu a Jeho súd slovom. Dielo, ktoré prináša Jeho vtelené telo, je autoritou, ktorú vlastní. Stal sa telom, pretože aj telo môže mať autoritu a dokáže praktickým spôsobom vykonávať medzi ľuďmi skutky, ktoré budú pre človeka viditeľné a hmatateľné. Toto dielo je oveľa praktickejšie ako dielo, ktoré koná priamo Boží Duch, ktorý má všetku autoritu a jeho výsledky sú tiež zjavné. Je to preto, že vtelené Božie telo môže hovoriť a konať praktickým spôsobom. Vonkajšia podoba Jeho tela síce nemá žiadnu autoritu, ale človek sa k nej môže priblížiť, zatiaľ čo Jeho podstata autoritu má, avšak Jeho autorita nie je pre nikoho viditeľná. Keď hovorí a koná, človek nedokáže odhaliť existenciu Jeho autority. To Mu uľahčuje vykonávať dielo praktickým spôsobom. Celé toto praktické dielo prináša výsledky. Aj keď si nikto neuvedomuje, že Boh má autoritu, nevidí, že sa nesmie uraziť, ani nevidí Jeho hnev, Boh dosahuje zamýšľané výsledky svojich slov skrze svoju zahalenú autoritu, svoj skrytý hnev a slová, ktoré otvorene hovorí. Inými slovami, človek je úplne presvedčený skrze Jeho tón hlasu, prísnosť Jeho reči a všetku múdrosť Jeho slov. Týmto spôsobom sa človek podriaďuje slovu vteleného Boha, ktoré zdanlivo nemá žiadnu autoritu, čím sa napĺňa Boží cieľ spásy človeka. Toto je ďalší aspekt významu Jeho vtelenia: hovoriť praktickejším spôsobom a dovoliť, aby realita Jeho slov pôsobila na človeka a ten tak mohol byť svedkom moci Božieho slova. Preto ak by toto dielo nebolo vykonané prostredníctvom vtelenia, nedosiahlo by ani tie najmenšie výsledky a nebolo by schopné úplne zachrániť hriešnych ľudí. Keby sa Boh nestal telom, zostal by pre človeka neviditeľným a nehmotným Duchom. Človek, stvorenie tela, on a Boh patria do dvoch rôznych svetov a majú rôzne prirodzenosti. Boží Duch je nezlučiteľný s človekom, ktorý je z tela, a jednoducho neexistuje spôsob, ako medzi nimi vytvoriť vzťah, nehovoriac o tom, že človek nie je schopný premeniť sa na ducha. Preto sa Boží Duch musí stať stvorenou bytosťou, aby mohol konať svoje pôvodné dielo. Boh môže vystúpiť na najvyššie miesto a pokoriť sa, aby sa stal ľudským stvorením, konať medzi ľuďmi skutky a žiť medzi nimi, ale človek nemôže vystúpiť na najvyššie miesto a stať sa duchom, a už vôbec nedokáže zostúpiť na najnižšie miesto. Preto sa Boh musí stať telom, aby vykonal svoje dielo. Z rovnakého dôvodu aj počas prvého vtelenia mohlo človeka vykúpiť iba telo vteleného Boha skrze Jeho ukrižovanie, zatiaľ čo by nebolo možné, aby bol ako obeta za hriech človeka ukrižovaný Duch Boží. Boh sa mohol priamo stať telom, aby slúžil ako obeta za hriech človeka, ale človek nemohol priamo vystúpiť do neba, aby prijal obetu za hriech, ktorú mu Boh pripravil. Keďže je to tak, jediné, čo by bolo možné, by bolo požiadať Boha, aby niekoľkokrát prebehol medzi nebom a zemou, nie aby človek vystúpil do neba a prijal túto spásu, pretože človek padol a jednoducho nemohol vystúpiť do neba, nieto ešte získať obetu za hriech. Preto bolo nevyhnutné, aby Ježiš prišiel medzi ľudí a osobne vykonal dielo, ktoré jednoducho nemohol vykonať človek. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to z absolútnej nevyhnutnosti. Keby mohol Duch Boží priamo vykonať ktorúkoľvek z etáp, nepodriadil by sa potupe vtelenia.

V tejto záverečnej etape diela sa výsledky dosahujú skrze slovo. Skrze slovo človek pochopí mnohé tajomstvá a dielo, ktoré Boh vykonal v predošlých generáciách. Skrze slovo osvieti človeka Duch Svätý. Skrze slovo človek pochopí tajomstvá, ktoré minulé generácie nikdy predtým nerozlúštili, rovnako ako dielo prorokov a apoštolov minulých čias a princípy, podľa ktorých konali. Skrze slovo človek tiež pochopí povahu samotného Boha, ako aj vzdorovitosť a odpor človeka a spozná svoju vlastnú podstatu. Prostredníctvom týchto krokov diela a všetkých vyslovených slov človek spozná dielo Ducha, dielo, ktoré koná vtelené Božie telo, a celú Jeho povahu. Tvoje poznatky o Božom diele riadenia počas šesťtisíc rokov si tiež získal prostredníctvom slova. Nedosiahol si poznanie tvojich predošlých predstáv a úspech, keď si sa ich zbavoval, tiež skrze slovo? V predchádzajúcej etape robil Ježiš znamenia a zázraky, ale v tejto etape žiadne znamenia a zázraky nie sú. Či si sa tiež nedozvedel skrze slovo o dôvode, prečo Boh nezjavuje znamenia a zázraky? Preto slová vyslovené v tejto etape prevyšujú dielo apoštolov a prorokov minulých generácií. Dokonca ani proroctvá vypovedané prorokmi nemohli dosiahnuť takýto výsledok. Proroci vyslovovali iba proroctvá, predpovedali, čo sa stane v budúcnosti, ale nehovorili o diele, ktoré chcel Boh v tom čase vykonať. Nehovorili ani preto, aby viedli ľudstvo v ich životoch, odovzdávali ľuďom pravdy, alebo aby im odhaľovali tajomstvá, a už vôbec nie preto, aby im dávali život. V slovách vyslovených v tejto etape sa nachádza proroctvo a pravda, ale tieto slová slúžia hlavne na to, aby dali človeku život. Dnešné slová sa nepodobajú proroctvám prorokov. Táto etapa diela je určená na život človeka, na zmenu jeho životnej povahy, a nie na predpovedanie proroctiev. Jahveho dielo bolo prvou etapou: Jeho úlohou bolo pripraviť človeku cestu k uctievaniu Boha na zemi. Išlo o dielo počiatku za účelom nájdenia miesta vzniku diela na zemi. V tom čase učil Jahve Izraelitov, aby zachovávali sobotu, ctili si svojich rodičov a žili spoločne v mieri. Bolo to preto, že ľudia v tej dobe nechápali, ako vznikol človek a ako sa má žiť na zemi. Bolo potrebné, aby Boh v prvej etape diela viedol ľudí v ich životoch. Ľudstvo nikdy predtým nepoznalo ani nevlastnilo nič z toho, čo mu hovoril Jahve. Vtedy Boh vyzval mnohých prorokov, aby vyslovili proroctvá, a všetci tak robili pod Jahveho vedením. To bol len jeden z aspektov Božieho diela. V prvej etape sa Boh nestal telom, a tak dával pokyny všetkým kmeňom a národom prostredníctvom prorokov. Keď Ježiš pôsobil vo svojej dobe, nehovoril tak veľa ako dnes. Etapa diela slova posledných dní sa v minulých storočiach a generáciách dosiaľ nikdy neuskutočnila. Hoci Izaiáš, Daniel a Ján vyslovili veľa proroctiev, ich proroctvá sa úplne odlišovali od dnešných slov. Vyslovovali len proroctvá, no dnešné slová nie sú proroctvami. Keby som premenil všetko, o čom teraz hovorím, na proroctvá, pochopili by ste to? Predpokladajme, že to, o čom som hovoril, sa týkalo záležitostí po Mojom odchode, tak ako by ste potom mohli získať pochopenie? Dielo slova nebolo nikdy vykonané za čias Ježiša ani vo Veku zákona. Možno niektorí povedia: „Či nehovoril aj Jahve slová počas svojho pôsobenia? Či nehovoril aj Ježiš vo svojej dobe slová okrem uzdravovania chorôb, vyháňania démonov a konania znamení a zázrakov?“ Medzi tým, čo sa hovorí, sú rozdiely. Aká bola podstata slov, ktoré vyslovil Jahve? On len viedol ľudstvo k tomu, ako žiť svoj život na zemi, a to sa netýkalo duchovných záležitostí v živote. Prečo sa hovorí, že keď prehovoril Jahve, vydal pokyny ľuďom na všetkých miestach? Výraz „dávať pokyny“ znamená výslovne povedať a priamo rozkazovať. Neposkytol človeku život, jednoducho človeka vzal za ruku a učil ho, ako sa Ho má báť bez zbytočných podobenstiev. Cieľom diela, ktoré Jahve vykonal v Izraeli, nebolo orezávať človeka, disciplinovať ho, ani ho súdiť či napomínať, ale viesť ho. Jahve prikázal Mojžišovi, aby povedal svojmu ľudu, že má zbierať na púšti mannu. Každé ráno pred východom slnka ľudia zbierali mannu, ktorá im v ten deň vystačila na zasýtenie. Manna sa nedala uchovávať do nasledujúceho dňa, pretože by splesnivela. Nepoučoval ľudí, neodhaľoval ich prirodzenosti ani ich nápady či myšlienky. Nemenil ľudí, skôr ich viedol v ich životoch. Vtedajší ľudia boli ako deti, ničomu nerozumeli a boli schopní len niektorých základných mechanických pohybov, a tak Jahve iba stanovil zákony, aby viedol zástupy.

Na šírenie evanjelia musíš jasne porozumieť vnútornému príbehu, podstate a významu diela vykonaného v každej etape, aby všetci tí, ktorí hľadajú pravým srdcom, získali vedomosti o dnešnom diele a boli dôkladne presvedčení. Učiň tak, aby počúvaním tvojho prehovoru v spoločenstve mohli ostatní pochopiť Jahveho dielo, Ježišovo dielo a celé dielo dnešného Boha, ako aj súvislosti a rozdiely medzi týmito tromi etapami diela. Učiň tak, aby ostatní po skončení počúvania videli, že tieto tri etapy sa navzájom nerušia, ale že všetky sú dielom toho istého Ducha. Síce pôsobia v rôznych vekoch, obsah diela, ktoré uskutočňujú, je odlišný a slová, ktoré hovoria, sú odlišné, no predsa sa riadia tými istými princípmi. To sú najväčšie vízie, ktoré by mali pochopiť všetci ľudia, ktorí nasledujú Boha.