Keď ho Boh napomenul, Peter sa modlil: „Ach, Bože! Moje telo je vzdorovité a Ty ma napomínaš a súdiš. Teším sa z Tvojho napomínania a Tvojho súdu, a hoci ma nechceš, v Tvojom súde vidím svätú a spravodlivú povahu. Keď ma súdiš, aby druhí mohli v Tvojom súde vidieť Tvoju spravodlivú povahu, pociťujem spokojnosť. Ak to môže vyjadriť Tvoju povahu a umožniť, aby Tvoju spravodlivú povahu videli všetky stvorené bytosti, a ak vďaka tomu môže byť moja láska k Tebe čistejšia, aby som sa podobal na toho, kto je spravodlivý, potom je Tvoj súd dobrý, pretože taká je Tvoja dobrá vôľa. Viem, že je vo mne ešte stále veľa vzdoru a že stále nie som hoden, aby som pred Teba predstúpil. Želám si, aby si ma súdil ešte viac, či už prostredníctvom nepriateľského prostredia alebo veľkého utrpenia. Nech urobíš čokoľvek, ja si to cením. Tvoja láska je veľmi hlboká a som ochotný vydať sa napospas Tvojmu milosrdenstvu bez najmenšej sťažnosti.“ Toto sú Petrove poznatky po tom, ako zažil Božie dielo, a je to aj svedectvo o jeho láske k Bohu. Dnes ste už boli podmanení – ako sa však toto podmanenie vo vás prejavuje? Niektorí ľudia hovoria: „Moje podmanenie je najvyššia milosť a povýšenie od Boha. Len teraz si uvedomujem, že život človeka je prázdny a bez významu. Človek prežíva svoj život v zhone, privádza na svet a vychováva generáciu detí za generáciou a nakoniec mu neostane nič. Dnes, keď ma Boh podmanil, videl som, že takýto spôsob života nemá hodnotu, je to skutočne bezvýznamný život. Pokojne môžem zomrieť a hotovo!“ Môže Boh získať takýchto podmanených ľudí? Môžu sa stať ukážkami a vzormi? Takíto ľudia môžu slúžiť ako príklad negatívnosti, nemajú žiadne ambície a nesnažia sa sami seba zlepšovať. Hoci sa počítajú medzi podmanených, takíto negatívni ľudia nie sú schopní zdokonalenia. Peter na sklonku svojho života, keď bol zdokonalený, povedal: „Ó, Bože! Keby som mal ešte niekoľko rokov žiť, chcel by som dosiahnuť čistejšiu a hlbšiu lásku k Tebe.“ Keď mal byť pribitý na kríž, v srdci sa modlil: „Ó, Bože! Teraz prišiel Tvoj čas. Prišiel čas, ktorý si pre mňa pripravil. Musím byť pre Teba ukrižovaný, musím o Tebe podať toto svedectvo. Dúfam, že moja láska dokáže uspokojiť Tvoje požiadavky a môže sa stať čistejšou. To, že dnes môžem pre Teba zomrieť a byť kvôli Tebe pribitý na kríž, je pre mňa potešujúce a upokojujúce, pretože nič mi nerobí väčšiu radosť, než byť pre Teba ukrižovaný a uspokojiť Tvoje želania, vydať sa Ti a ponúknuť Ti svoj život. Ó, Bože! Si taký milý! Keby si mi dovolil žiť, bol by som ešte ochotnejší Ťa milovať. Kým som nažive, budem Ťa milovať. Prajem si, aby som Ťa miloval hlbšie. Súdiš ma, napomínaš a skúšaš, pretože nie som spravodlivý, pretože som zhrešil. A Tvoja spravodlivá povaha je pre mňa čoraz očividnejšia. Je to pre mňa požehnanie, pretože som schopný Ťa milovať hlbšie a som ochotný Ťa milovať takýmto spôsobom, aj keď Ty ma nemiluješ. Som ochotný zočiť Tvoju spravodlivú povahu, pretože vďaka tomu dokážem lepšie žiť život, ktorý má zmysel. Cítim, že môj život je teraz zmysluplnejší, pretože som ukrižovaný kvôli Tebe, a kvôli Tebe má zmysel zomrieť. Stále však nie som spokojný, pretože toho o Tebe viem príliš málo. Viem, že nemôžem úplne splniť Tvoje želania a vrátil som Ti toho príliš málo. Vo svojom živote som Ti nedokázal vrátiť svoju celistvosť. Od toho mám ďaleko. Ako sa teraz obzerám späť, cítim sa byť Tvojím dlžníkom a mám len túto chvíľu, aby som napravil všetky svoje chyby a nahradil všetku lásku, ktorú som Ti neoplatil.“

Človek sa musí usilovať žiť život, ktorý má zmysel, a nemal by sa uspokojiť so svojou aktuálnou situáciou. Aby žil Petrov obraz, musí mať jeho poznatky a skúsenosti. Človek sa musí usilovať o veci, ktoré sú vyššie a zmysluplnejšie. Musí sa usilovať o hlbšiu, čistejšiu lásku k Bohu a život, ktorý má hodnotu a zmysel. Len toto je život, len potom bude človek rovnaký ako Peter. Musíš sa zameriavať na to, aby si bol aktívny pri vstupe na pozitívnu stranu, a nesmieš pasívne dovoliť, aby si sa pre chvíľkové uľahčenie vrátil na zlé chodníčky a ignoroval hlbšie, konkrétnejšie a praktickejšie pravdy. Tvoja láska musí byť praktická a musíš nájsť spôsoby, ako sa oslobodiť od tohto zvráteného, bezstarostného života, ktorý sa ničím nelíši od života zvieraťa. Musíš žiť život, ktorý má zmysel a hodnotu a nesmieš sa klamať ani zaobchádzať so svojím životom ako s hračkou. Pre nikoho, kto má snahu milovať Boha, neexistujú nedosiahnuteľné pravdy a spravodlivosť, za ktorými by nemohol pevne stáť. Ako by si mal žiť svoj život? Ako by si mal milovať Boha a využiť túto lásku na uspokojenie Jeho úmyslov? V tvojom živote nie je nič väčšie. V prvom rade musíš mať takéto túžby a vytrvalosť a nemal by si byť ako tí slabosi bez chrbtovej kosti. Musíš sa naučiť, ako prežívať zmysluplný život a zmysluplné pravdy a nemal by si sa k sebe v tomto smere správať ľahostajne. Tvoj život prejde bez toho, aby si si to uvedomil. Budeš mať potom ďalšiu príležitosť milovať Boha? Môže človek milovať Boha, keď je mŕtvy? Musíš mať rovnaké ambície a svedomie ako Peter. Tvoj život musí byť zmysluplný a nesmieš so sebou hrať hry. Ako ľudská bytosť a človek, ktorý sa usiluje o Boha, musíš byť schopný starostlivo zvážiť, ako zaobchádzať so svojím životom, ako by si sa mal obetovať Bohu, ako mať v Neho zmysluplnejšiu vieru a – keďže Boha miluješ – ako by si Ho mal milovať spôsobom, ktorý je čistejší, krajší a lepší. Dnes nemôžeš byť len spokojný s tým, ako si podmanený, ale musíš zvážiť aj cestu, po ktorej pôjdeš v budúcnosti. Musíš mať ambície a odvahu byť zdokonalený a nemal by si o sebe vždy zmýšľať ako o neschopnom človeku. Má pravda svojich obľúbencov? Môže byť pravda úmyselne proti ľuďom? Ak sa usiluješ o pravdu, môže ťa zdrviť? Ak stojíš pevne za spravodlivosťou, zrazí ťa na zem? Ak je skutočne tvojím cieľom usilovať sa o život, môže ti život uniknúť? Ak si bez pravdy, nie je to preto, lebo ťa pravda ignoruje, ale preto, lebo sa jej vyhýbaš. Ak nevieš stáť pevne za spravodlivosťou, nie je to preto, lebo sa so spravodlivosťou niečo stalo, ale preto, lebo si myslíš, že je v rozpore s faktami. Ak si nezískal život ani po tom, ako si sa oň mnoho rokov usiloval, nie je to preto, lebo život nemá vo vzťahu k tebe svedomie, ale preto, lebo ty nemáš svedomie vo vzťahu k životu a odohnal si ho. Ak žiješ vo svetle a nedokázal si svetlo získať, nie je to preto, lebo svetlo ťa nedokáže osvietiť, ale preto, lebo si nevenoval žiadnu pozornosť existencii svetla, a tak ťa potichu opustilo. Ak sa neusiluješ, potom možno len konštatovať, že si bezcenný odpad a nemáš vo svojom živote odvahu ani ducha odolávať silám temnoty. Si príliš slabý! Nedokážeš utiecť silám satana, ktoré ťa obliehajú, a si ochotný viesť len tento bezpečný a istý život a zomrieť v nevedomosti. To, čo by si mal dosiahnuť, je tvoje úsilie byť podmanený – to je tvoja záväzná povinnosť. Ak si spokojný s tým, že si podmanený, potom vyháňaš existenciu svetla. Za pravdu musíš trpieť, musíš sa jej vydať, strpieť pre ňu poníženie, a aby si získal viac pravdy, musíš viac trpieť. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť kvôli pokojnému rodinnému životu a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a poctivosť kvôli chvíľkovému pôžitku. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a v živote by si sa mal usilovať o cestu, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto neslušný život a neusiluješ sa o žiadne ciele, nemrháš svojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nemajú integritu ani dôstojnosť. Ich existencia nemá zmysel!

Boh napomína a súdi, pretože si to vyžaduje Jeho dielo, a aj preto, lebo to potrebuje človek. Človek potrebuje byť napomínaný a súdený a len vtedy môže dosiahnuť lásku k Bohu. Dnes ste úplne presvedčení, no keď sa stretnete s najmenšou prekážkou, budete v problémoch. Vaše duchovné postavenie je stále príliš nízke a stále potrebujete zažiť viac takých napomenutí a súdov, aby ste získali hlbšie poznatky. Dnes viac-menej máte trochu bohabojné srdce, obávate sa Boha a viete, že je pravým Bohom, necítite však k Nemu veľkú lásku a už vôbec ste nedosiahli čistú lásku. Vaše poznatky sú príliš povrchné a vaše duchovné postavenie stále nie je dostatočné. Keď skutočne zažijete nejaké prostredie, stále ste nepodali svedectvo. Pri svojom vstupe ste príliš málo iniciatívni a nemáte poňatia o tom, ako praktizovať. Väčšina ľudí je pasívna a neaktívna. Boha milujú len tajne v srdci, nemajú však žiadny spôsob praktizovania ani im nie je jasné, aké sú ich ciele. Tí, ktorí boli zdokonalení, majú nielen normálnu ľudskú prirodzenosť, ale vlastnia aj pravdy, ktoré prevyšujú mieru svedomia – sú vyššie ako normy svedomia. Svoje svedomie nepoužívajú len na oplatenie Božej lásky, ale navyše spoznali Boha a videli, že je milý a hodný lásky človeka a že je v Ňom toho toľko, čo možno milovať. Človek si nemôže pomôcť a musí Ho milovať! Láska k Bohu zo strany tých, ktorí boli zdokonalení, má za cieľ naplniť ich osobné ambície. Ich láska je spontánna. Je to láska, ktorá nežiada nič za odplatu, nie je to transakcia. Milujú Boha len preto, lebo Ho poznajú. Takíto ľudia sa nestarajú o to, či im Boh udelí nejaké milosti, a stačí im len to, keď Boha uspokojujú. Nedohadujú sa s Bohom ani nemerajú svoju lásku k Bohu svedomím: „Niečo si mi dal, tak Ťa za to milujem. Ak mi nič nedáš, nemám pre Teba nič za odplatu.“ Tí, ktorí boli zdokonalení, si vždy myslia, že: „Boh je Stvoriteľ a koná na nás svoje dielo. Keďže mám túto príležitosť, situáciu a spôsobilosť byť zdokonalený, mal by som sa snažiť žiť život, ktorý má zmysel, a mal by som Ho uspokojiť.“ Je to rovnaké ako to, čo zažil Peter: v čase svojej najväčšej slabosti sa modlil k Bohu a povedal: „Ó, Bože! Bez ohľadu na čas alebo miesto, Ty vieš, že na Teba vždy pamätám. Nezáleží na čase ani mieste, Ty vieš, že Ťa chcem milovať, ale moje duchovné postavenie je príliš nízke. Som príliš slabý a bezmocný, moja láska je príliš obmedzená a moja úprimnosť k Tebe je príliš biedna. V porovnaní s Tvojou láskou jednoducho nie som súci žiť. Želám si len, aby môj život nebol márny a mohol som Ti nielen oplatiť Tvoju lásku, ale zároveň Ti zasvätiť všetko, čo mám. Ak Ťa dokážem uspokojiť, ako stvorená bytosť budem mať pokoj v duši a nebudem žiadať nič viac. Hoci som teraz slabý a bezmocný, nezabudnem na Tvoje napomenutia a nezabudnem na Tvoju lásku. Teraz nerobím nič viac, len Ti splácam Tvoju lásku. Ó, Bože, cítim sa strašne! Ako Ti môžem vrátiť lásku vo svojom srdci, ako môžem urobiť všetko, čo je v mojich silách, byť schopný splniť Tvoje želania a ponúknuť Ti všetko, čo mám? Poznáš slabosť človeka. Ako môžem byť hodný Tvojej lásky? Ó, Bože! Vieš, že moje duchovné postavenie je nízke, že moja láska je príliš biedna. Ako môžem v tomto prostredí urobiť to najlepšie, čo dokážem? Viem, že by som Ti mal oplatiť Tvoju lásku. Viem, že by som Ti mal dať všetko, čo mám, ale dnes je moje duchovné postavenie príliš nízke. Žiadam Ťa, aby si mi dal silu a svedomie, aby som bol schopnejší čistej lásky, ktorú Ti zasvätím, a schopnejší zasvätiť Ti všetko, čo mám. Budem Ti môcť nielen splatiť Tvoju lásku, ale budem schopnejší zakúsiť Tvoje napomínanie, súd a skúšky, ba dokonca aj vážnejšie prekliatia. Dovolil si mi uzrieť Tvoju lásku a ja Ťa nedokážem nemilovať. A hoci som dnes slabý a bezmocný, ako by som na Teba mohol zabudnúť? Vďaka Tvojej láske, napomínaniu a súdu Ťa poznám, no zároveň sa cítim neschopný uspokojiť Tvoju lásku, pretože Ty si taký veľký. Ako môžem zasvätiť Stvoriteľovi všetko, čo mám?“ Takáto bola Petrova žiadosť, no jeho duchovné postavenie bolo príliš nedostatočné. V tejto chvíli sa cítil, ako keby sa mu do srdca zaryl nôž. Bol v agónii. Nevedel, čo má v tejto situácii robiť. Napriek tomu sa ďalej modlil: „Ó, Bože! Človek má duchovné postavenie dieťaťa, jeho svedomie je slabé a jediná vec, ktorú môžem dosiahnuť, je odplatiť Ti Tvoju lásku. Dnes neviem, ako uspokojiť Tvoje úmysly, a želám si len, aby som urobil všetko, čo môžem, dal všetko, čo mám, a zasvätil Ti všetko, čo mám. Bez ohľadu na Tvoj súd, bez ohľadu na Tvoje napomínanie, bez ohľadu na to, čo mi nadelíš, bez ohľadu na to, čo mi vezmeš, zbav ma aj tej najmenšej sťažnosti na Teba. Keď si ma napomínal a súdil, často som reptal a nebol som schopný dosiahnuť čistotu a splniť Tvoje želania. Moja odplata za Tvoju lásku sa zrodila z donútenia a v tejto chvíli sám seba nenávidím ešte viac.“ Peter sa takto modlil, pretože hľadal čistejšiu lásku k Bohu. Hľadal a úpenlivo prosil, a navyše sa obviňoval a spovedal sa Bohu zo svojich hriechov. Cítil sa byť Božím dlžníkom a pociťoval k sebe nenávisť, no napriek tomu bol aj trochu smutný a negatívny. Vždy mal pocit, že sa nemôže vyrovnať Božím úmyslom a nedokáže urobiť všetko, čo je v jeho silách. Peter sa v tejto situácii stále usiloval o Jóbovu vieru. Videl, aká veľká bola Jóbova viera, pretože Jób videl, že všetko, čo má, mu nadelil Boh, a bolo prirodzené, že Boh mu aj všetko vzal a obdaril toho, koho chcel – taká bola spravodlivá Božia povaha. Jób sa nesťažoval a stále dokázal Boha chváliť. Peter sa tiež poznal a v srdci sa modlil: „Dnes by som sa nemal uspokojiť s tým, že Ti lásku odplácam pomocou svojho svedomia, ani s tým, koľko lásky Ti vrátim, pretože moje myšlienky sú príliš skazené a nedokážem Ťa vnímať ako Stvoriteľa. Keďže stále nie som hodný Ťa milovať, musím si vypestovať schopnosť zasvätiť Ti všetko, čo mám, a urobiť tak ochotne, musím poznať všetko, čo si vykonal, a nesmiem robiť žiadne vlastné rozhodnutia, musím zočiť Tvoju lásku a byť schopný vysloviť Ti chválu a velebiť Tvoje sväté meno, aby si prostredníctvom mňa mohol získať veľkú slávu. Som ochotný pevne stáť za týmto svedectvom o Tebe. Ó, Bože! Tvoja láska je taká vzácna a krásna. Ako by som si mohol želať žiť v rukách zla? Nestvoril si ma azda Ty? Ako by som mohol žiť v moci satana? Radšej by som si zvolil, aby celá moja bytosť žila uprostred Tvojho napomínania. Nie som ochotný žiť v moci zla. Ak môžem byť očistený a môžem Ti zasvätiť všetko, čo mám, som ochotný obetovať svoje telo a myseľ Tvojmu súdu a napomínaniu, pretože nenávidím satana a nie som ochotný žiť v jeho moci. Tým, že ma súdiš, ukazuješ svoju spravodlivú povahu. Som šťastný a ani trochu sa nesťažujem. Ak si dokážem plniť povinnosť stvorenej bytosti, chcem, aby celý môj život sprevádzal Tvoj súd, prostredníctvom ktorého spoznám Tvoju spravodlivú povahu a zbavím sa vplyvu zla.“ Peter sa vždy modlil takto, vždy takto hľadal a dosiahol relatívne vysokú sféru. Bol nielen schopný odplatiť Božiu lásku, ale čo je dôležitejšie, splnil aj svoju povinnosť stvorenej bytosti. Nielenže ho neobviňovalo jeho svedomie, ale dokonca dokázal prekročiť normy svedomia. Petrove modlitby sa naďalej dostávali nahor pred Boha, takže jeho ambície boli ešte vyššie a jeho srdce čoraz viac milovalo Boha. Trpel mučivou bolesťou, no napriek tomu nezabudol milovať Boha a stále sa snažil dosiahnuť schopnosť chápať Božie úmysly. Vo svojich modlitbách vyslovil tieto slová: „Nedosiahol som nič viac, len som Ti odplatil Tvoju lásku. Nepodal som o Tebe svedectvo pred satanom, neoslobodil som sa spod vplyvu satana a stále žijem v tele. Prajem si použiť svoju lásku na porážku a zahanbenie satana a uspokojiť tak Tvoje úmysly. Chcem sa Ti celý odovzdať a nedať ani ten najmenší kúsok zo seba satanovi, pretože satan je Tvoj nepriateľ.“ Čím viac Peter hľadal týmto smerom, tým viac bol pohnutý a tým viac poznatkov mal o týchto veciach. Bez toho, aby si to uvedomil, zistil, že by sa mal oslobodiť spod vplyvu satana a úplne sa vrátiť k Bohu. Takúto sféru dosiahol. Prekračoval vplyv satana, zbavoval sa pôžitkov a radostí tela a bol ochotný hlbšie zakúšať Božie napomínanie i súd. Povedal: „Hoci žijem v Tvojom napomínaní a súde, bez ohľadu na ťažkosti, ktoré sú s tým spojené, nie som ochotný žiť v moci satana a nie som ochotný strpieť jeho klamstvá. Robí mi radosť žiť s Tvojimi kliatbami a bolí ma žiť so satanovými požehnaniami. Milujem Ťa tým, že žijem s Tvojím súdom, a to mi robí veľkú radosť. Tvoje napomínanie a súd sú spravodlivé a sväté. Ich cieľom je očistiť ma, ba čo viac, spasiť ma. Najradšej by som celý svoj život strávil uprostred Tvojho súdu, aby som mohol byť v Tvojej opatere. Nie som ochotný ani na okamih žiť v moci satana. Chcem, aby si ma očistil. Aj keď znášam útrapy, nechcem, aby ma satan využíval a klamal. Mňa, túto stvorenú bytosť, by si mal použiť, vlastniť, súdiť a napomínať. Dokonca by si ma mal prekliať. Moje srdce sa teší, keď si ochotný žehnať mi, pretože som videl Tvoju lásku. Ty si Stvoriteľ a ja som stvorená bytosť – nemal by som Ťa zradiť ani žiť v moci satana a satan by ma nemal vykorisťovať. Mal by som byť Tvojím koňom alebo volom, nie žiť pre satana. Radšej budem žiť uprostred Tvojho napomínania, bez telesnej slasti, a urobilo by mi to radosť, aj keby som mal prísť o Tvoju milosť. Hoci nemám Tvoju milosť, teší ma, že ma napomínaš a súdiš. Je to Tvoje najlepšie požehnanie, Tvoja najväčšia milosť. Hoci si vždy majestátny a na mňa nahnevaný, stále Ťa nedokážem opustiť ani Ťa dosť milovať. Najradšej by som býval v Tvojom dome, chcel by som, aby si ma preklínal, napomínal a trestal. Nie som ochotný žiť v moci satana ani sa naháňať a usilovať len kvôli telu a už vôbec nie som ochotný žiť pre telo.“ Petrova láska bola čistá. Toto je zážitok zdokonalenia a najvyššia sféra zdokonalenia. Neexistuje život, ktorý by bol zmysluplnejší. Prijal Božie napomínanie a súd, cenil si spravodlivú Božiu povahu a nič na Petrovi nebolo vzácnejšie. Povedal: „Satan mi dáva materiálne pôžitky, ale necením si ich. Prišlo na mňa Božie napomínanie a súd – v tom sa mi dostáva milosti, v tom nachádzam potešenie a v tom som požehnaný. Keby neexistoval Boží súd, nikdy by som Boha nemiloval a stále by som žil v moci satana, stále by ma ovládal a riadil. Keby to tak bolo, nikdy by som sa nestal skutočnou ľudskou bytosťou, pretože by som nebol schopný uspokojiť Boha a nezasvätil by som sa Mu celý. Hoci mi Boh nežehná, necháva ma bez vnútornej útechy, ako keby vo mne horel oheň, bez pokoja a radosti, a hoci Božie napomínanie a disciplinovanie ma nikdy neminú, v Božom napomínaní a súde môžem vidieť Jeho spravodlivú povahu. Teší ma to; v živote nie je nič cennejšie ani zmysluplnejšie. Hoci sa z Jeho ochrany a starostlivosti stalo nemilosrdné napomínanie, súd, kliatby a údery, tieto veci mi stále robia radosť, pretože ma dokážu lepšie očistiť a zmeniť, priviesť ma bližšie k Bohu, som tak schopnejší Boha milovať a moja láska k Bohu môže byť čistejšia. Takto som schopný plniť si svoju povinnosť stvorenej bytosti, privádza ma to pred Boha a oslobodzuje spod vplyvu satana, takže satanovi už viac neslúžim. Keď nebudem žiť v moci satana a budem schopný Bohu zasvätiť všetko, čo mám, a všetko, čo môžem urobiť, bez toho, aby som niečo zadržiaval – vtedy budem úplne spokojný. Je to Božie napomínanie a súd, čo ma zachránilo, a môj život nemožno od Božieho napomínania a súdu oddeliť. Môj život na zemi podlieha moci satana, a keby nebolo starostlivosti a ochrany Božieho napomínania a súdu, navždy by som žil v moci satana, a navyše by som nemal príležitosť ani prostriedky, aby som žil život, ktorý má zmysel. Len ak ma Božie napomínanie a súd nikdy neopustia, bude Boh schopný ma očistiť. Len vďaka Jeho tvrdým slovám, spravodlivej povahe a majestátnemu súdu som získal najvyššiu ochranu, začal som žiť vo svetle a získal Božie požehnania. Mať možnosť byť očistený, oslobodiť sa od satana a žiť pod Božou nadvládou – to je dnes najväčšie požehnanie v mojom živote.“ Toto je najvyššia sféra, akú Peter zažil.

Toto je presne stav, ktorý človek musí po zdokonalení dosiahnuť. Ak ho nedokážeš dosiahnuť, potom nemôžeš žiť zmysluplný život. Človek žije v tele, čo znamená, že žije v ľudskom pekle, a bez Božieho súdu a napomínania je rovnako nečistý ako satan. Ako by človek mohol byť svätý? Peter veril, že Božie napomínanie a súd sú pre človeka najlepšou ochranou a najväčšou milosťou. Len prostredníctvom Božieho napomínania a súdu sa človek mohol prebudiť a znenávidieť telo, znenávidieť satana. Prísnym disciplinovaním Boh oslobodzuje človeka spod vplyvu satana, vyslobodzuje ho z jeho vlastného malého sveta a umožňuje mu žiť vo svetle Božej prítomnosti. Neexistuje lepšia spása ako napomínanie a súd! Peter sa modlil: „Ó, Bože! Kým ma napomínaš a súdiš, budem vedieť, že si ma neopustil. Aj keď mi nedávaš radosť ani pokoj, nútiš ma žiť v utrpení a nespočetnekrát ma karháš, kým ma neopustíš, moje srdce bude pokojné. Dnes sa Tvoje napomínanie a súd stali mojou najlepšou ochranou a mojím najväčším požehnaním. Milosť, ktorú mi dávaš, ma chráni. Milosť, ktorú mi dnes udeľuješ, je prejavom Tvojej spravodlivej povahy a je to napomínanie a súd. Navyše je to skúška, ba viac než to, je to život v utrpení.“ Peter bol schopný odložiť radosti tela bokom a hľadať hlbšiu lásku a väčšiu ochranu, pretože z Božieho napomínania a súdu získal veľmi veľa milosti. Ak si človek vo svojom živote želá byť očistený a dosiahnuť zmeny vo svojej povahe, ak chce žiť život, ktorý má zmysel, a plniť si svoju povinnosť stvorenej bytosti, musí prijať Božie napomínanie a súd a nesmie dovoliť, aby ho opustilo Božie disciplinovanie a údery, aby sa tak mohol oslobodiť spod manipulácie a vplyvu satana a žiť v Božom svetle. Vedzte, že Božie napomínanie a súd sú svetlom, svetlom spásy človeka, a že pre človeka niet lepšieho požehnania, milosti a ochrany. Človek žije pod vplyvom satana a existuje v tele. Ak nebude očistený a nezíska Božiu ochranu, bude ešte zvrátenejší. Ak chce milovať Boha, potom musí byť očistený a zachránený. Peter sa modlil: „Bože, keď so mnou zaobchádzaš láskavo, som potešený a pociťujem spokojnosť. Keď ma napomínaš, pociťujem ešte väčšiu útechu a radosť. Hoci som slabý a znášam nevýslovné utrpenie, Ty napriek slzám a smútku vieš, že za tento smútok môže moja vzdorovitosť a slabosť. Plačem, pretože nemôžem uspokojiť Tvoje úmysly, cítim smútok a ľútosť, pretože nestačím na Tvoje požiadavky. Som však ochotný túto oblasť dosiahnuť, som ochotný urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som Ťa uspokojil. Tvoje napomínanie mi prinieslo ochranu a poskytlo mi tú najlepšiu spásu. Tvoj súd zatieňuje Tvoju znášanlivosť a trpezlivosť. Bez Tvojho napomínania a súdu by som sa netešil Tvojmu milosrdenstvu a láskyplnej opatere. Dnes o to viac vidím, že Tvoja láska prekročila nebesá a vynikla nad všetkými ostatnými vecami. Tvoja láska nie je len milosrdenstvom a láskyplnou opaterou, ale je to viac, je to napomínanie a súd. Tvoje napomínanie a súd mi dali tak veľa. Bez nich by žiadny človek nebol očistený a nik by nebol schopný zažiť lásku Stvoriteľa. Hoci som strpel stovky skúšok a trápení, a dokonca som sa dostal blízko k smrti, umožnilo mi to skutočne Ťa spoznať a získať najvyššiu spásu. Keby ma Tvoje napomínanie, súd a disciplinovanie mali opustiť, ocitol by som sa v temnote, v moci satana. V čom je telo človeka prínosom? Ak by ma mali Tvoje napomínanie a súd opustiť, bolo by to, ako keby ma opustil Tvoj Duch, akoby si už nebol so mnou. Ak by to tak bolo, ako by som mohol ďalej žiť? Ak na mňa zošleš chorobu a zoberieš mi slobodu, môžem žiť ďalej, no keby ma niekedy malo opustiť Tvoje napomínanie a súd, nemal by som ako ďalej žiť. Keby som bol bez Tvojho napomínania a súdu, stratil by som Tvoju lásku – lásku, ktorá je pre mňa príliš hlboká, aby som ju vyjadril slovami. Bez Tvojej lásky by som žil v moci satana a nebol by som schopný vidieť Tvoju nádhernú tvár. Ako by som mohol ďalej žiť? Takú temnotu, taký život by som nevydržal. Keď si so mnou, je to akoby som Ťa videl, tak ako by som Ťa mohol opustiť? Prosím ťa, žiadam ťa, nevezmi mi moju najväčšiu útechu, aj keď je to len pár slov uistenia. Tešil som sa z Tvojej lásky a dnes nemôžem byť od Teba ďaleko. Ako by som Ťa mohol nemilovať? Pre Tvoju lásku som vyronil mnoho sĺz žiaľu, no napriek tomu som vždy cítil, že takýto život je zmysluplnejší, dokáže ma viac obohatiť, zmeniť a umožniť mi dosiahnuť pravdu, ktorú by stvorené bytosti mali vlastniť.“