Ľudské dielo ostáva v určitom rozsahu a je obmedzené. Jeden človek môže vykonávať len dielo v určitej fáze a nemôže vykonávať dielo celého obdobia – inak by ľudí voviedol doprostred pravidiel. Ľudské dielo sa môže uplatniť len v určitom čase alebo fáze. Je to preto, lebo skúsenosť človeka má svoj rozsah. Človek nemôže porovnávať ľudské dielo s Božím. Spôsoby ľudského praktizovania a jeho poznanie pravdy sa vzťahujú na určitý rozsah. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráča človek, je úplne úmyslom Ducha Svätého, pretože človek môže byť Duchom Svätým len osvietený a nemôže Ním byť úplne naplnený. Veci, ktoré môže človek zakúsiť, sú všetky v dosahu normálnej ľudskej prirodzenosti a nemôžu prekročiť rozsah myšlienok normálnej ľudskej mysle. Všetci tí, ktorí vedia žiť pravdu-realitu, ju prežívajú v rámci tohto rozsahu. Keď zažívajú pravdu, je to vždy skúsenosť normálneho ľudského života osvieteného Duchom Svätým. Nie je to spôsob prežívania, ktorý sa odchyľuje od normálneho ľudského života. Pravdu osvietenú Duchom Svätým zažívajú na základe svojho ľudského života. Táto pravda sa navyše líši od človeka k človeku a jej hĺbka súvisí so stavom človeka. O ceste, ktorou ľudia kráčajú, možno povedať len toľko, že je to normálny ľudský život niekoho, kto sa usiluje o pravdu, a možno ju nazvať cestou, ktorou kráča normálny človek osvietený Duchom Svätým. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú, je cestou, ktorou kráča Duch Svätý. Podľa normálnej ľudskej skúsenosti, keďže ľudia, ktorí sa usilujú, nie sú rovnakí, nie je rovnaké ani pôsobenie Ducha Svätého. Okrem toho, keďže prostredie, ktoré ľudia zakúšajú, a rozsah ich skúseností nie sú rovnaké, a vzhľadom na spojenie ich mysle a myšlienok, je ich skúsenosť v rôznej miere zmiešaná. Každý človek chápe pravdu na základe svojich odlišných, individuálnych podmienok. Ľudské chápanie skutočného významu pravdy nie je úplné a tvorí len jeden alebo niekoľko jej aspektov. Rozsah pravdy, ktorú človek prežíva, sa u jednotlivých ľudí líši podľa ich podmienok. Takto poznanie tej istej pravdy, vyjadrenej rôznymi ľuďmi, nie je rovnaké. Znamená to, že ľudská skúsenosť má vždy obmedzenia a nemôže úplne predstavovať úmysly Ducha Svätého. Ani ľudské dielo nemožno vnímať ako Božie, aj keď to, čo človek vyjadruje, veľmi dobre zodpovedá Božím úmyslom a jeho skúsenosť sa veľmi približuje dielu zdokonaľovania, ktoré koná Duch Svätý. Človek môže byť iba Božím služobníkom a konať dielo, ktoré mu Boh zveril. Môže len vyjadriť poznanie osvietené Duchom Svätým a pravdy, ktoré získal na základe svojich osobných skúseností. Nie je spôsobilý a nespĺňa podmienky na to, aby predstavoval výstup Ducha Svätého. Nemá právo hovoriť, že jeho dielo je Božím dielom. Človek má ľudské pracovné princípy a všetci ľudia majú rôzne skúsenosti a disponujú rôznymi podmienkami. Ľudské dielo zahŕňa všetky jeho skúsenosti, ktoré získal osvietením Ducha Svätého. Tieto skúsenosti môžu predstavovať len bytie človeka a nepredstavujú bytie Boha ani úmysly Ducha Svätého. Preto sa o ceste, po ktorej kráča človek, nedá povedať, že je cestou, ktorou kráča Duch Svätý, keďže ľudské dielo nemôže predstavovať dielo Božie a dielo a skúsenosti človeka nie sú úplnými úmyslami Ducha Svätého. Ľudské dielo je náchylné na podliehanie pravidlám a postup jeho diela sa ľahko zúži na obmedzený rozsah a nedokáže viesť ľudí k slobodnej ceste. Väčšina nasledovníkov žije v obmedzenom rozsahu a aj ich spôsob prežívania má obmedzený rozsah. Ľudská skúsenosť je vždy obmedzená. Metóda, ktorou človek koná dielo, je tiež obmedzená na niekoľko typov a nedá sa porovnať s dielom Ducha Svätého alebo s dielom samotného Boha. Je to preto, že ľudská skúsenosť je v konečnom dôsledku obmedzená. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, neviaže sa na pravidlá. Nech sa vykonáva akýmkoľvek spôsobom, neobmedzuje sa na jedinú metódu. Pre Božie dielo neexistujú žiadne pravidlá – všetko Jeho dielo je uvoľnené a slobodné. Bez ohľadu na to, koľko času človek strávi Jeho nasledovaním, nemôže vyselektovať žiadne zákony, ktoré by riadili Boží spôsob konania. Hoci sa Jeho dielo riadi princípmi, vždy sa vykonáva novými spôsobmi a vždy má nový vývoj, a to je mimo dosahu človeka. V jednom období môže Boh vykonávať niekoľko rôznych druhov diela a viesť ľudí rôznymi spôsobmi, vďaka čomu majú vždy nové vstupy a zmeny. Zákony Jeho diela nedokážeš rozoznať preto, lebo vždy koná novými spôsobmi, a len tak Boží nasledovníci nebudú spútaní pravidlami. Dielo samotného Boha sa vždy vyhýba ľudským predstavám a čelí im. Svoju povahu môžu premeniť len tí, ktorí Ho nasledujú a hľadajú s úprimným srdcom. Budú môcť žiť slobodne, bez toho, aby boli obmedzení nejakými pravidlami alebo limitovaní nejakými náboženskými predstavami. Ľudské dielo kladie na ľudí nároky na základe ich vlastných skúseností a toho, čo môžu sami dosiahnuť. Štandard týchto požiadaviek je v určitom rozsahu ohraničený a spôsoby ich praktizovania sú tiež veľmi obmedzené. Nasledovníci tak nevedome žijú v tomto obmedzenom rozsahu a postupom času sa z týchto vecí stávajú pravidlá a rituály. Ak dielo jednej etapy vedie niekto, kto neprešiel osobným zdokonaľovaním Boha a neprijal súd, všetci jeho nasledovníci sa stanú religionistami a odborníkmi na odpor voči Bohu. Preto, ak je niekto spôsobilým vodcom, tento človek musel podstúpiť súd a prijať zdokonalenie. Tí, ktorí neprešli súdom, hoci môžu disponovať pôsobením Ducha Svätého, vyjadrujú len nejasné a nepraktické veci. Časom zavedú ľudí do nejasných a nadprirodzených pravidiel. Dielo, ktoré koná Boh, sa nezhoduje s ľudským telom. Nie je v súlade s ľudskými myšlienkami, ale odporuje ľudským predstavám. Nie je poznačené nejasným náboženským koloritom. Výsledky Božieho diela nemôže získať niekto, kto Ním nebol zdokonalený, pretože sú mimo dosahu ľudského myslenia.

V mysli človeka sa dá dielo dosiahnuť príliš ľahko. Napríklad pastori a vodcovia v náboženskom svete sa pri konaní diela spoliehajú na svoje nadanie a postavenie. Ľudia, ktorí ich dlhodobo nasledujú, sa ich nadaním infikujú a budú ovplyvnení ich bytím. Zameriavajú sa na ľudské nadanie, schopnosti a poznanie, venujú pozornosť nadprirodzeným veciam a mnohým hlbokým, nereálnym učeniam (tieto hlboké učenia sú, samozrejme, nedosiahnuteľné). Nezameriavajú sa na zmeny v povahách ľudí, ale skôr na prípravu ľudí na kázanie a konanie, na zdokonaľovanie ich vedomostí a na ich početné náboženské učenia. Nezameriavajú sa na to, do akej miery sa zmení povaha ľudí, ani na to, nakoľko ľudia rozumejú pravde. Nezaujímajú sa o ich podstatu a už vôbec sa nesnažia spoznať ich normálne a abnormálne stavy. Nevyvracajú predstavy ľudí, ani ich neodhaľujú, a už vôbec ich neorezávajú za ich nedostatky alebo skazenosť. Väčšina tých, ktorí ich nasledujú, slúžia svojimi darmi a jediné, čo šíria, sú náboženské predstavy a teologické teórie, ktoré sú odtrhnuté od reality a úplne neschopné dávať ľuďom život. V skutočnosti je podstatou ich práce pestovanie talentov, výchova človeka, ktorý nemá nič, na talentovaného absolventa seminára, ktorý neskôr pokračuje vo svojom konaní a vo vedení. Dokážeš v šesťtisícročnom diele Boha rozoznať nejaké zákonitosti? V diele, ktoré koná človek, je veľa pravidiel a obmedzení a ľudský mozog je príliš dogmatický. To, čo človek vyjadruje, sú preto poznanie a realizácie, ktoré sú v rámci jeho skúseností. Mimo toho nie je schopný vyjadriť nič iné. Jeho skúsenosti ani poznanie nepramenia z jeho vrodeného nadania alebo inštinktu. Vznikajú vďaka Božiemu vedeniu a priamemu usmerňovaniu. Človek má len schopnosť prijať toto usmerňovanie a žiadnu inú schopnosť, ktorá by mohla priamo vyjadrovať to, čo je božská prirodzenosť. Nedokáže byť zdrojom. Môže byť len nádobou, ktorá prijíma vodu z prameňa. To je ľudský inštinkt, schopnosť, ktorú by mal mať človek ako ľudská bytosť. Ak človek stratí schopnosť, vďaka ktorej prijíma Božie slovo, a stratí ľudský inštinkt, príde aj o to najcennejšie a stratí aj svoju povinnosť stvoreného človeka. Ak niekto nepozná Božie slovo a nemá skúsenosť s Jeho dielom, príde o svoju povinnosť, ktorú by mal vykonávať ako stvorená bytosť, a stráca dôstojnosť stvorenej bytosti. Je Božím inštinktom vyjadriť, čo je božská prirodzenosť, či už telom, alebo priamo Duchom. To je Božia služba. Človek vyjadruje svoje vlastné skúsenosti alebo poznanie (teda vyjadruje to, čím je) počas Božieho konania, alebo po ňom. Ide o inštinkt človeka a povinnosť človeka a to je to, čo by mal človek dosiahnuť. Hoci ľudské vyjadrovanie ani zďaleka nedosahuje to, čo vyjadruje Boh, a viaže sa na mnohé pravidlá, človek musí plniť povinnosť, ktorú by mal plniť, a robiť to, čo musí. Mal by urobiť všetko, čo je v ľudských silách, aby plnil svoju povinnosť, a nemal by mať voči tomu ani najmenšiu výhradu.

Po rokoch konania diela človek zhrnie skúsenosti so svojím dlhoročným dielom, ako aj múdrosť a pravidlá, ktoré nazbieral. Ten, kto koná už dlho, dokáže vycítiť pohyb pôsobenia Ducha Svätého. Vie, kedy Duch Svätý koná a kedy nie. Vie, ako byť v duchovnom spoločenstve a zároveň niesť bremeno, a je si vedomý normálneho stavu diela Ducha Svätého a normálneho stavu rastu ľudí v živote. Takým je človek, ktorý už dlho vykonáva dielo a pozná pôsobenie Ducha Svätého. Tí, ktorí konajú už dlho, hovoria sebaisto a bez náhlenia, a i keď nemajú čo povedať, sú pokojní. Vo svojom vnútri môžu naďalej v modlitbe hľadať pôsobenie Ducha Svätého. V konaní diela sú skúsení. Ten, kto už dlho koná dielo, má veľa skúseností a zobral si mnoho ponaučení. Má v sebe veľa toho, čo bráni pôsobeniu Ducha Svätého. Je to nedostatok jeho dlhoročného konania diela. Ten, kto ešte len začal vykonávať dielo, nie je poznačený ľudskými lekciami ani skúsenosťami a je obzvlášť stratený v tom, ako koná Duch Svätý. Postupne sa však v priebehu vykonávania diela naučí vycítiť, ako koná Duch Svätý, a uvedomí si, čo má robiť, aby získal pôsobenie Ducha Svätého, presne zasiahol zraniteľné miesta druhých a ďalšie podobné bežné poznatky, ktorými by mali disponovať tí, ktorí konajú dielo. Časom túto múdrosť a bežné poznatky o diele spozná ako vlastnú dlaň a bude sa zdať, že ich pri konaní diela s ľahkosťou používa. Keď však Duch Svätý zmení spôsob svojho pôsobenia, človek sa stále drží svojich starých poznatkov o diele, starých pravidiel pri konaní diela a o novej dynamike diela vie len veľmi málo. Roky vykonávania diela a naplnenia prítomnosťou a vedením Ducha Svätého mu prinášajú čoraz viac lekcií o diele a čoraz viac skúseností. Takéto veci človeka napĺňajú sebadôverou, ktorá nie je pýchou. Inak povedané, má celkom radosť zo svojho vlastného diela a je spokojný so získaným všeobecným poznaním o konaní Ducha Svätého. Najmä s tým, že získal alebo uskutočnil také veci, ktoré iní nezískali, mu dodáva ešte väčšiu dôveru v seba samého. Zdá sa, že dielo Ducha Svätého v ňom nemôže nikdy vyhasnúť, zatiaľ čo iní nemajú nárok na toto osobitné zaobchádzanie. Môžu ho využívať len ľudia jeho druhu, ktorí roky vykonávali dielo a ich prínos má značnú hodnotu. Tieto veci sa pre človeka stávajú veľkou prekážkou na prijatie nového diela Ducha Svätého. Aj keď človek môže prijať nové dielo, nedokáže tak urobiť zo dňa na deň. Určite prejde niekoľkými zostupmi a pádmi, kým ho prijme. Túto situáciu možno zmeniť len postupne po tom, čo orezal svoje staré predstavy a prehodnotí svoju starú povahu. Bez toho, aby prešiel týmito krokmi, nepopustí a neprijme ľahko nové učenie a dielo, ktoré nie sú v súlade s jeho starými predstavami. Je to najťažšia vec, s ktorou sa musí vyrovnať, a nie je ľahké ju zmeniť. Ak je človek ako robotník schopný naraz dosiahnuť pochopenie diela Ducha Svätého a zhrnúť jeho dynamiku a ak je schopný nedať sa obmedziť svojimi skúsenosťami pri konaní diela a prijať nové dielo vo svetle starého diela, potom je múdry človek a kvalifikovaný robotník. Ľudia často konajú práve takto: niekoľko rokov konajú dielo bez toho, aby boli schopní zhrnúť svoje skúsenosti s dielom, alebo po zhrnutí svojich skúseností a múdrosti týkajúcich sa diela sa bránia prijať nové dielo a nedokážu správne pochopiť staré a nové dielo ani s ním správne zaobchádzať. S ľuďmi je naozaj ťažké pracovať! Väčšina z vás je taká. Tí, ktorí zažili roky pôsobenia Ducha Svätého, ťažko prijímajú nové dielo a sú stále plní predstáv, ktoré nedokážu odhodiť, zatiaľ čo človeku, ktorý práve začal vykonávať dielo, chýbajú o ňom všeobecné poznatky a nevie si poradiť ani s niektorými najjednoduchšími vecami. S vami ľuďmi je to naozaj ťažké! Tí, ktorí majú vyšší vek, sú takí pyšní a namyslení, že zabudli, odkiaľ prišli. Na mladších ľudí sa vždy pozerajú zvrchu, no nedokážu prijať nové dielo a vzdať sa predstáv, ktoré si za tie roky nazbierali a uchovali. Hoci tí mladí, neznalí ľudia dokážu prijať niečo z nového diela Ducha Svätého a sú celkom nadšení, vždy sa zamotajú a nevedia, čo majú robiť, keď sa vyskytnú problémy. Sú nadšení, ale neznalí. O diele Ducha Svätého majú len malé vedomosti a nedokážu ich vo svojom živote použiť. Je to úplne zbytočné učenie. Ľudí ako vy je príliš veľa. Koľkí z vás sú použiteľní? Koľkí sa dokážu podriadiť osvieteniu a osvetleniu Ducha Svätého a darí sa im konať v súlade s Božími úmyslami? Zdá sa, že tí z vás, ktorí ste boli doteraz nasledovníkmi, boli ste veľmi podriadení, ale v skutočnosti ste sa nevzdali svojich predstáv, stále hľadáte v Biblii, veríte v nejasnosti alebo blúdite v predstavách. Niet nikoho, kto by pozorne skúmal dnešné praktické dielo alebo sa doň hlbšie zahĺbil. Dnešnú cestu prijímate pomocou svojich starých predstáv. Čo môžete takouto vierou získať? Dalo by sa povedať, že sa vo vás skrýva mnoho predstáv, ktoré ešte neboli zjavené, a že jednoducho vynakladáte maximálne úsilie na to, aby ste ich skryli, a nedali sa ľahko zjaviť. Nové dielo neprijímate úprimne a nemienite sa vzdať svojich starých predstáv. Máte príliš veľa filozofií pre svetské záležitosti, ktoré sú príliš podstatné. Nevzdávate sa svojich starých predstáv a s novým dielom zaobchádzate neochotne. Vaše srdcia sú príliš zlomyseľné a vy si jednoducho neberiete kroky nového diela k srdcu. Môžu takí márniví ľudia ako vy konať dielo šírenia evanjelia? Dokážete sa pustiť do diela jeho šírenia v celom vesmíre? Tieto vaše praktiky vám bránia v premene vašej povahy a v spoznávaní Boha. Ak budete takto pokračovať, určite budete vyradení.

Je potrebné vedieť rozlíšiť Božie a ľudské dielo. Čo vidíš v ľudskom diele? Je v ňom mnoho prvkov ľudskej skúsenosti. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je. Aj Božie dielo vyjadruje to, čím Boh je, ale Jeho bytie sa od ľudského líši. Ľudské bytie odráža skúsenosť a život človeka (to, čo človek vo svojom živote zažíva, s čím sa stretáva, či jeho filozofie pre svetské záležitosti) a ľudia žijúci v rôznych prostrediach tak vyjadrujú rôzne bytia. To, či máš skúsenosti so spoločnosťou, ako naozaj žiješ vo svojej rodine a čo v nej prežívaš, možno vidieť v tom, ako sa prejavuješ, zatiaľ čo na diele vteleného Boha nemožno vidieť, či má sociálne skúsenosti. On dobre pozná jadro človeka a môže odhaliť všetky druhy praktizovania vzťahujúce sa na všetky druhy ľudí. Ešte lepšie dokáže odhaliť skazené povahy a vzdorovité správanie ľudí. Nežije medzi svetskými ľuďmi, ale pozná prirodzenosť smrteľníkov a všetku skazenosť svetských ľudí. Také je Jeho bytie. Aj keď sa svetom nezapodieva, vie, ako s ním zaobchádzať, pretože plne rozumie ľudskej prirodzenosti. Vie o pôsobení Ducha, ktoré ľudské oči nevidia a uši nepočujú, a to tak dnes, ako aj v minulosti. Súčasťou toho je múdrosť, ktorá nie je filozofiou pre svetské záležitosti, a zázraky, ktoré ľudia len ťažko chápu. Je to Jeho bytie, otvorené a zároveň pred ľuďmi skryté. To, čo vyjadruje, nie je bytie nejakej neobyčajnej osoby, ale vrodené vlastnosti a bytie Ducha. Boh necestuje po svete, ale vie o ňom všetko. Stýka sa s „antropoidmi“, ktorí nemajú nijaké poznanie ani rozhľad, ale vyjadruje slová, ktoré sú vyššie ako poznanie a prevyšujú veľkých ľudí. Žije v skupine nechápavých a otupených ľudí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť a nechápu konvencie a život ľudstva, ale môže od ľudstva požadovať, aby žilo normálnou ľudskou prirodzenosťou, a zároveň odhaľuje prízemnú a nízku ľudskú prirodzenosť človeka. To všetko je Jeho bytie, ktoré je vyššie ako bytie akéhokoľvek človeka z mäsa a kostí. Boh nemusí prežiť komplikovaný, ťažkopádny a nečistý spoločenský život, aby mohol konať dielo, ktoré musí, a aby úplne odhalil jadro skazeného ľudstva. Špinavý spoločenský život neformuje Jeho telo. Jeho dielo a slová len odhaľujú vzdorovitosť človeka a neposkytujú mu skúsenosti a poučenia, ako zaobchádzať so svetom. Boh nemusí skúmať spoločnosť alebo rodinu človeka, keď mu dáva život. Odhalenie a súdenie človeka nie je vyjadrením skúseností Jeho tela. Zjavuje tým ľudskú nespravodlivosť po tom, čo už dlho pozná vzdorovitosť človeka a opovrhuje skazenosťou ľudstva. Celé dielo, ktoré koná, má zjaviť Jeho postoj k človeku a vyjadriť Jeho bytie. Toto dielo môže vykonávať iba On a nie je to niečo, čo by mohol dosiahnuť človek z mäsa a kostí. Z Jeho diela človek nevie vyčítať, akou osobou Boh je. Človek Ho tiež na základe Jeho diela nedokáže zaradiť medzi stvorené osoby. Jeho bytie Ho tiež robí neklasifikovateľným ako stvorenú osobu. Človek Ho môže považovať len za nečloveka, ale nevie, do ktorej kategórie Ho zaradiť, a tak je nútený zaradiť Ho do kategórie Boha. Od človeka to nie je nerozumné, pretože Boh vykonal medzi ľuďmi veľa skutkov, ktoré človek nedokáže vykonať.

Dielo, ktoré koná Boh, nereprezentuje skúsenosť Jeho tela a dielo, ktoré koná človek, reprezentuje jeho skúsenosť. Každý hovorí o svojich vlastných skúsenostiach. Boh môže vyjadriť pravdu priamo, zatiaľ čo človek môže vyjadriť len skúsenosť, ktorá zodpovedá jeho skúsenosti s pravdou. Božie dielo nemá žiadne pravidlá a nepodlieha časovým ani geografickým obmedzeniam. Môže vyjadriť to, čím je, kedykoľvek a kdekoľvek. Koná tak, ako sa Mu to páči. Ľudské dielo má podmienky a súvislosti. Bez nich by človek nemohol pracovať a nevedel by vyjadriť svoje poznanie Boha ani svoju skúsenosť s pravdou. Na to, aby sa dalo povedať, či je niečo vlastným Božím alebo ľudským dielom, musíš jednoducho porovnať rozdiely medzi týmito dvoma dielami. Ak neobsahuje dielo vykonané samotným Bohom, len dielo človeka, jednoducho spoznáš, že učenie človeka je vysoké a prevyšuje schopnosti kohokoľvek iného. Jeho tón reči, princípy riešenia vecí a jeho skúsený a stabilný spôsob konania prevyšujú možnosti iných. Všetci obdivujete týchto ľudí s dobrými kvalitami a vznešenými vedomosťami, ale z Božieho diela a slov nedokážeš rozpoznať, aká veľká je Jeho ľudská prirodzenosť. Naopak, Boh je obyčajný, a keď pôsobí, je normálny a praktický, no zároveň pre smrteľníkov nezmerateľný, a preto majú ľudia srdcia plné strachu z Neho. Možno je skúsenosť človeka v jeho konaní mimoriadne pokročilá alebo jeho predstavivosť a uvažovanie obzvlášť vyspelé a jeho ľudská prirodzenosť je mimoriadne dobrá. Takéto vlastnosti môžu u ľudí získať len obdiv, ale nie vzbudiť ich strach a des. Všetci obdivujú tých, ktorí dobre konajú, majú obzvlášť hlboké skúsenosti a vedia praktizovať pravdu, ale takíto ľudia nikdy nedokážu vyvolať strach, ale iba obdiv a závisť. Tí, ktorí zažili Božie dielo, však Boha neobdivujú. Naopak, cítia, že Jeho dielo je mimo ľudského dosahu a je pre človeka nepochopiteľné, že je svieže a nádherné. Keď ľudia okúsia Božie dielo, ich prvé zistenie o Ňom je, že je nepochopiteľný, múdry a úžasný, a podvedome sa Ho boja a cítia tajomstvo diela, ktoré koná a ktoré je mimo dosahu ľudskej mysle. Ľudia chcú len splniť Jeho požiadavky, uspokojiť Jeho úmysly. Nechcú Ho prekonať, pretože dielo, ktoré koná, presahuje ľudské myslenie a predstavivosť a človek by ho nemohol vykonať namiesto Neho. Ani sám človek nepozná svoju nedostatočnosť, a predsa Boh vytýčil novú cestu a prišiel priviesť človeka do novšieho a krajšieho sveta, a tak ľudstvo dosiahlo nový pokrok a prežilo nový začiatok. To, čo ľudia cítia k Bohu, nie je obdiv, alebo skôr nie je to výlučne obdiv. Ich najhlbšou skúsenosťou je strach a láska. Majú pocit, že Boh je naozaj úžasný. Koná dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, a hovorí veci, ktoré človek nedokáže povedať. Ľudia, ktorí okúsili Božie dielo, majú vždy neopísateľný pocit. Tí s dostatočne hlbokými skúsenosťami dokážu pochopiť Božiu lásku. Cítia Jeho milotu a to, že Jeho dielo je také múdre a úžasné, a tým sa medzi nimi vytvára nekonečná sila. Nie je to des ani príležitostná láska a rešpekt, ale hlboký zmysel Božieho súcitu k človeku a Jeho tolerancia k nemu. Ľudia, ktorí zažili Jeho napomínanie a súd, však cítia Jeho vznešenosť a to, že netoleruje žiadne urážky. Dokonca ani tí, ktorí okúsili veľa z Jeho diela, Ho nedokážu pochopiť. Všetci, ktorí sa Ho naozaj boja, vedia, že Jeho dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ale vždy ide proti nim. On od ľudí nechce, aby Ho absolútne obdivovali alebo sa Mu zdanlivo podriaďovali. Skôr by mali dosiahnuť pravý strach a podriadenosť. Pri toľkých Jeho dielach sa Ho vo svojom srdci bojí každý, kto má naozajstnú skúsenosť, ktorá je na vyššej úrovni ako obdiv. Ľudia spoznali Jeho povahu vďaka Jeho dielu napomínania a súdu, a preto sa Ho vo svojich srdciach boja. Boha sa má báť a podriadiť sa Mu, pretože Jeho bytie a povaha nie sú totožné s tými, ktoré majú stvorené bytosti, a presahujú ich. Boh existuje sám o sebe, je večný a je to nestvorené bytie. Len On je hodný strachu a podriadenosti a človek toho nie je hoden. Preto všetci, ktorí zažili Jeho dielo a skutočne Ho spoznali, pociťujú vo svojich srdciach k Nemu strach. Avšak tí, ktorí sa svojich predstáv o Ňom nezbavili – tí, ktorí Ho jednoducho nepovažujú za Boha –, nemajú z Neho v srdciach strach, a hoci Ho nasledujú, nie sú podmanení. Sú to od prírody vzdorovití ľudia. Týmto spôsobom chce dosiahnuť, aby všetky stvorené bytosti mali srdcia plné strachu k Stvoriteľovi, uctievali Ho a bezpodmienečne sa poddali Jeho nadvláde. To je konečný výsledok, ktorý má celé Jeho dielo dosiahnuť. Ak sa ľudia, ktorí zažili takéto dielo, Boha ani trochu v srdciach neboja a ak sa ich vzdorovitosť z minulosti vôbec nezmení, potom budú určite vyradení. Ak je postoj človeka k Bohu len taký, že Ho z diaľky obdivuje alebo Mu prejavuje úctu, a ani trochu Ho nemiluje, potom je to výsledok, ku ktorému dospel človek bez srdca milujúceho Boha, a chýbajú mu predpoklady na to, aby bol zdokonalený. Ak ani toľko vynaloženej práce nestačí na získanie pravej lásky človeka, potom tento človek nezískal Boha a úprimne sa neusiluje o pravdu. Ten, kto nemiluje Boha, nemiluje pravdu, a preto nemôže získať Boha, a už vôbec nie získať Božie schválenie. Hoci títo ľudia zakúsia pôsobenie Ducha Svätého a Jeho súd, nie sú schopní mať bohabojné srdce. Ich prirodzenosť je nemenná a majú mimoriadne nenávistnú povahu. Všetci, ktorí nemajú bohabojné srdce, budú vyradení, budú predmetom trestu a potrestaní rovnako ako tí, ktorí konajú zlo. Budú trpieť ešte viac ako tí, ktorí páchali neprávosti.