Do akej miery je ľudské dielo dielom Ducha Svätého a do akej miery je to ľudská skúsenosť? Možno povedať, že ľudia stále nerozumejú týmto otázkam, a to preto, lebo nerozumejú princípom diela Ducha Svätého. Keď hovorím o „ľudskom diele“, mám, samozrejme, na mysli dielo tých, ktorí sú nositeľmi diela Ducha Svätého, alebo tých, ktorých Duch Svätý používa. Nemám na mysli dielo, ktoré vzniklo z vôle človeka, ale dielo apoštolov, robotníkov alebo obyčajných bratov a sestier, ktoré spadá do pôsobnosti diela Ducha Svätého. „Ľudské dielo“ sa tu nevzťahuje na dielo vteleného Boha, ale na rozsah a princípy diela, ktoré Duch Svätý vykonáva na ľuďoch. Aj keď predstavujú princípy a rozsah diela Ducha Svätého, nie sú totožné s princípmi a rozsahom diela vteleného Boha. Ľudské dielo má ľudskú podstatu a princípy, Božie dielo má Božiu podstatu a princípy.

Dielo v prúde Ducha Svätého, či už je to vlastné Božie dielo alebo dielo, pri ktorom používa ľudí, je dielom Ducha Svätého. Podstatou samotného Boha je Duch, ktorého možno nazvať Duchom Svätým alebo sedemnásobne zosilneným Duchom. V konečnom dôsledku sú Duchom Božím, hoci sa Duch Boží nazýval v rôznych obdobiach rôznymi menami. Ich podstata je však stále rovnaká. Preto dielo samotného Boha je dielom Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo vteleného Boha nie je ničím iným ako pôsobením Ducha Svätého. Aj dielo, pri ktorom sa používajú ľudia, je dielom Ducha Svätého. Avšak Božie dielo je úplným vyjadrením Ducha Svätého, čo je absolútna pravda, zatiaľ čo dielo, pri ktorom sa používajú ľudia, je zmiešané s mnohými ľudskými záležitosťami a nie je priamym vyjadrením Ducha Svätého, nehovoriac o Jeho úplnom výraze. Dielo Ducha Svätého je rozmanité a nie je ohraničené žiadnymi podmienkami. Dielo Ducha Svätého sa prejavuje u každého človeka inak. Prejavuje rôzne podstaty a je rozdielne v závislosti od obdobia, ako aj krajiny. Samozrejme, aj keď Duch Svätý pôsobí mnohými rôznymi spôsobmi a podľa mnohých princípov, bez ohľadu na to, ako a na akých ľuďoch toto dielo vykonáva, Jeho podstata je vždy rôzna. Celé dielo vykonané na rôznych ľuďoch má svoje princípy a môže predstavovať podstatu svojich predmetov. Je to tak preto, že dielo Ducha Svätého má celkom špecifický rozsah a je celkom merateľné. Dielo vykonané vo vtelenom tele nie je rovnaké ako dielo, ktoré sa koná na ľuďoch, a aj toto dielo sa líši podľa kvality osoby, na ktorej sa koná. Dielo vykonané vo vtelenom tele sa nekoná na ľuďoch a nie je rovnaké ako to, ktoré sa koná na ľuďoch. Stručne povedané, bez ohľadu na to, ako sa koná, dielo, ktoré sa vykonáva na rôznych predmetoch, nie je nikdy rovnaké a princípy, podľa ktorých Boh koná, sa líšia v závislosti od stavu a prirodzenosti rôznych ľudí, na ktorých pôsobí. Duch Svätý koná v rôznych ľuďoch vychádzajúc z ich vrodenej podstaty a nekladie na nich požiadavky, ktoré túto podstatu presahujú, ani na nich nekoná dielo, ktoré presahuje ich vrodené kvality. Dielo Ducha Svätého na človeku teda umožňuje ľuďom vidieť podstatu predmetu daného diela. Vrodená podstata človeka sa nemení a jeho vrodená kvalita je obmedzená. Duch Svätý používa ľudí alebo v nich pôsobí v súlade s ich obmedzenou kvalitou, aby z toho mali osoh. Keď Duch Svätý koná v ľuďoch, ktorých používa, ich talenty a vrodené kvality sa rozvíjajú, nie brzdia. Ich vrodené kvality sa využívajú v službe dielu. Dá sa povedať, že Boh využíva tie ľudské stránky, ktoré sa dajú použiť v Jeho diele, aby v ňom dosiahol výsledky. Naproti tomu dielo, ktoré sa koná vo vtelenom tele, vyjadruje dielo Ducha priamo a je neskreslené ľudskou mysľou a myšlienkami. Nemôžu ho dosiahnuť ani ľudské nadanie, ani skúsenosť alebo vrodený stav človeka. Celé tie nespočetné skutky Ducha Svätého sú určené na blaho a formovanie človeka. Niektorí ľudia sa však môžu zdokonaliť, zatiaľ čo iní na to nemajú podmienky, čo znamená, že sa nedokážu zdokonaliť a sotva môžu byť spasení, a hoci mohli byť obdarení dielom Ducha Svätého, nakoniec sú vyradení. Tým chcem povedať, že aj keď dielo Ducha Svätého má ľudí formovať, nedá sa povedať, že všetci, ktorí dostali dielo Ducha Svätého, budú úplne zdokonalení, pretože cesta, ktorú mnohí ľudia vo svojom úsilí nasledujú, nie je cestou k zdokonaleniu. Majú len jednostranné pôsobenie Ducha Svätého a nie subjektívnu ľudskú spoluprácu ani náležité ľudské úsilie. Dielo Ducha Svätého na týchto ľudí teda prichádza preto, aby slúžilo tým, ktorí sa zdokonaľujú. Ľudia ho nemôžu priamo vidieť, ani sa ho priamo dotknúť. Môžu ho vyjadriť len tí, ktorí majú dar diela, čo znamená, že dielo Ducha Svätého sa dáva nasledovníkom prostredníctvom vyjadrení ľudí.

Dielo Ducha Svätého sa uskutočňuje a napĺňa prostredníctvom mnohých typov ľudí a rôznych podmienok. Hoci dielo vteleného Boha môže predstavovať dielo celého obdobia a vstup ľudí do celého obdobia, prácu na detailoch ich vstupu musia stále vykonávať tí, ktorých používa Duch Svätý, a nie vtelený Boh. Takže Božie dielo alebo vlastná Božia služba, je dielom vteleného Božieho tela, ktoré človek nemôže robiť namiesto Neho. Dielo Ducha Svätého sa napĺňa prostredníctvom mnohých rôznych typov ľudí. Žiaden jednotlivec ho nemôže úplne dosiahnuť alebo ho úplne vyjadriť. Tí, ktorí vedú cirkvi, tiež nemôžu úplne reprezentovať dielo Ducha Svätého, môžu vykonávať len určitú vodcovskú prácu. Dielo Ducha Svätého teda môžeme rozdeliť na tri časti: vlastné Božie dielo, dielo ľudí, ktorých používa, a dielo na všetkých, ktorí sú v prúde Ducha Svätého. Vlastným Božím dielom je vedenie celého obdobia. Dielo tých, ktorých Boh používa, je to, že sú vyslaní alebo prijímajú poverenia po tom, čo Boh vykonal svoje vlastné dielo, aby viedol všetkých Božích nasledovníkov, a to sú tí, ktorí spolupracujú na Božom diele. Dielo, ktoré Duch Svätý vykonáva na tých, ktorí sú v prúde, predstavuje udržiavanie svojho celého vlastného diela, teda celého svojho riadenia a svedectva, a zároveň zdokonaľovanie tých, ktorí môžu byť zdokonalení. Tieto tri zložky spolu predstavujú úplné dielo Ducha Svätého, ale bez diela samotného Boha by dielo riadenia v celom rozsahu stagnovalo. Dielo samotného Boha zahŕňa dielo celého ľudstva a predstavuje aj dielo celého obdobia, čo znamená, že vlastné Božie dielo predstavuje všetku dynamiku a smerovanie diela Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo apoštolov prichádza až po vlastnom Božom diele a vychádza z neho. Toto obdobie nevedie ani nepredstavuje smerovanie diela Ducha Svätého v celom období. Apoštoli konajú len dielo, ktoré by mal konať človek a nemá vôbec nič spoločné s dielom riadenia. Dielo, ktoré uskutočňuje Sám Boh, je projekt v rámci diela riadenia. Ľudským dielom je len vykonávať povinnosť, na ktorú sa používajú ľudia, a s dielom riadenia to nesúvisí. Napriek tomu, že obe sú dielom Ducha Svätého, vzhľadom na rozdiely v identitách a stvárnení diela, existujú jasné a podstatné rozdiely medzi vlastným Božím a ľudským dielom. Okrem toho sa rozsah práce, ktorú vykonáva Duch Svätý, líši podľa predmetov s rôznymi identitami. Toto sú princípy a rozsah diela Ducha Svätého.

Ľudské dielo je znakom jeho skúseností a ľudskej prirodzenosti. To, čo človek ponúka, a dielo, ktoré koná, ho reprezentujú. Ľudské dielo zahŕňa jeho pohľad, uvažovanie, logiku a jeho bohatú predstavivosť. Ľudská skúsenosť dokáže obzvlášť výrazne charakterizovať jeho dielo a skúsenosti človeka sa stávajú súčasťami jeho diela. Ľudské dielo môže vyjadrovať jeho skúsenosť. Keď niektorí ľudia prežívajú niečo negatívne, jazyk ich duchovného spoločenstva bude zväčša pozostávať z negatívnych prvkov. Pokiaľ je ich skúsenosť po určitý čas pozitívna a majú predovšetkým pozitívny prístup k životu, ich duchovné spoločenstvo je veľmi povzbudivé a ľudia od nich môžu čerpať kladné postoje. Ak sa nejaký robotník stane na určitý čas negatívnym, jeho duchovné spoločenstvo bude vždy niesť negatívne prvky. Takýto druh duchovného spoločenstva je deprimujúci a ostatní budú po ňom podvedome deprimovaní. Stav nasledovníkov sa mení v závislosti od stavu vodcu. Aký je robotník vo vnútri, také je aj jeho prejavovanie a pôsobenie Ducha Svätého sa často mení so stavom človeka. Pôsobí podľa skúseností ľudí a nikoho nenúti, ale kladie na nich požiadavky podľa normálneho vývoja ich skúseností. To znamená, že ľudské duchovné spoločenstvo sa líši od Božieho slova. Duchovné spoločenstvo ľudí sprostredkováva ich individuálny pohľad a skúsenosti, vyjadruje ich postoje a skúsenosti na základe Božieho diela. Ich zodpovednosťou je po tom, čo Boh koná alebo prehovorí, zistiť, čo z toho by mali praktizovať alebo do čoho by mali vstupovať, a potom to odovzdať nasledovníkom. Ľudské dielo preto predstavuje jeho vstup a praktizovanie. Samozrejme, že takéto dielo je zmiešané s ľudskými ponaučeniami a skúsenosťami alebo niektorými ľudskými myšlienkami. Nech už Duch Svätý koná v človeku alebo vo vtelenom Bohu, robotníci vždy vyjadrujú to, čím sú. Hoci je to Duch Svätý, kto koná, dielo je založené na tom, čím človek prirodzene je, pretože Duch Svätý nekoná bez základu. Inými slovami, dielo nevzniká z ničoho, ale vždy sa koná v súlade so skutočnými okolnosťami a reálnymi podmienkami. Iba tak sa môže premeniť ľudská povaha a zmeniť jeho staré predstavy a staré myšlienky. To, čo človek vyjadruje, je to, čo vidí, prežíva a čo si vie predstaviť, a to je možné dosiahnuť ľudským myslením, aj keď ide o učenie alebo predstavy. Ľudské dielo nemôže prekročiť rozsah jeho skúseností, ani to, čo človek vidí alebo si dokáže predstaviť alebo vymyslieť, bez ohľadu na veľkosť tohto diela. Všetko, čo Boh vyjadruje, je to, čím je On sám, a to je pre človeka nedosiahnuteľné – teda mimo dosahu ľudského myslenia. Boh vyjadruje svoje dielo vedenia celého ľudstva, a to nesúvisí s detailmi ľudskej skúsenosti, ale zaoberá sa skôr svojím vlastným riadením. To, čo vyjadruje človek, je jeho skúsenosť, zatiaľ čo to, čo vyjadruje Boh, je Jeho bytie, ktoré je Jeho vrodenou povahou, mimo dosahu človeka. Skúsenosť človeka je jeho pohľad a poznanie získané na základe vyjadrenia Božieho bytia. Takýto pohľad a poznanie sa označujú ako bytie človeka a základom ich vyjadrenia je ľudská vrodená povaha a kvalita – preto sa nazývajú aj ľudským bytím. Človek dokáže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo zažíva a vidí. Nikto nemôže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo nezažil, nevidel alebo čo jeho myslenie nemôže dosiahnuť, pretože to sú veci, ktoré v sebe nemá. Ak to, čo človek vyjadruje, nevyplýva z jeho skúseností, je to jeho predstava alebo učenie. Jednoducho povedané, v jeho slovách nie je realita. Keby si nikdy neprišiel do kontaktu so spoločenskými záležitosťami, nedokázal by si sa jasne vysporiadať v duchovnom spoločenstve so zložitými spoločenskými vzťahmi. Keby si nemal rodinu a iní by rozprávali o rodinných veciach, nerozumel by si väčšine toho, o čom hovoria. Takže to, v akom duchovnom spoločenstve sa človek nachádza, a práca, ktorú vykonáva, odráža jeho vnútorné bytie. Ak by niekto s tebou v duchovnom spoločenstve zdieľal svoje chápanie napomínania a súdu, ale ty by si s tým nemal žiadnu skúsenosť, neodvážil by si sa poprieť jeho poznanie a už vôbec by si sa neodvážil byť si tým stopercentne istý. Je to preto, že jeho duchovné spoločenstvo je niečo, čo si nikdy nezažil, nikdy nespoznal a tvoja myseľ si to nedokáže predstaviť. Z jeho poznania si môžeš vziať len cestu, ako podstúpiť napomínanie a súd v budúcnosti. Táto cesta však môže byť len spoznaním učenia a nemôže nahradiť tvoje vlastné chápanie, a už vôbec nie tvoju skúsenosť. Možno si myslíš, že to, čo hovoria, je celkom správne, ale z vlastnej skúsenosti to v mnohých ohľadoch považuješ za neuskutočniteľné. Možno máš pocit, že niečo z toho, čo počuješ, je úplne neuskutočniteľné. Vtedy máš o tom svoje predstavy, a hoci ich prijímaš, robíš to len neochotne. Z tvojej vlastnej skúsenosti sa však poznanie, z ktorého si vyvodil predstavy, stane tvojím spôsobom praktizovania, a čím viac praktizuješ, tým lepšie chápeš pravú hodnotu a význam slov, ktoré si počul. Po získaní vlastnej skúsenosti môžeš hovoriť o poznaní, aké by si mal získať z toho, čo si zažil. Okrem toho dokážeš tiež rozlišovať medzi tými, ktorých poznanie je skutočné a praktické, a tými, ktorých poznanie je založené na učení a je bezcenné. To, či sú vedomosti, ktoré deklaruješ, v súlade s pravdou, do veľkej miery závisí od toho, či máš s nimi praktickú skúsenosť. Kde je tvoja skúsenosť pravdivá, tam bude tvoje poznanie praktické a hodnotné. Skrze svoju skúsenosť môžeš tiež získať schopnosť rozlišovať a prehľad, prehĺbiť svoje poznanie a znásobiť svoju múdrosť a zdravý rozum o tom, ako by si sa mal správať. Poznanie, ktoré vyjadrujú ľudia, ktorí nevlastnia pravdu, je učením, bez ohľadu na to, aké vznešené môže byť. Títo ľudia môžu byť veľmi inteligentní, keď ide o telesné záležitosti, ale nedokážu rozlišovať, keď ide o duchovné záležitosti. Je to preto, lebo takíto ľudia nemajú vôbec žiadne skúsenosti s duchovnými záležitosťami. Nie sú osvietení v duchovných záležitostiach a nemajú duchovné porozumenie. Nech už vyjadruješ akýkoľvek druh poznania, pokiaľ je to tvoje bytie, potom je to tvoja osobná skúsenosť, tvoje skutočné poznanie. To, o čom diskutujú ľudia, ktorí hovoria iba o učení – to sú tí, ktorí nevlastnia ani pravdu, ani skutočnosť –, možno tiež nazvať ich bytím, pretože k svojmu učeniu dospeli iba hlbokým rozjímaním, ktoré je výsledkom ich hlbokého prežívania. A predsa je to len učenie, nič viac ako predstavivosť! Skúsenosti všetkých typov ľudí odrážajú to, čo je v ich vnútri. Kto nemá žiadne duchovné skúsenosti, nemôže hovoriť o poznaní pravdy, ani o správnom poznaní rôznych duchovných vecí. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je vo svojom vnútri – to je isté. Ak niekto túži po poznaní duchovných vecí a poznaní pravdy, musí mať reálnu skúsenosť. Ak nedokážeš jasne hovoriť o zdravom rozume v ľudskom živote, o čo menej budeš schopný hovoriť o duchovných veciach? Tí, ktorí vedia viesť cirkvi, prinášajú ľuďom život a sú pre nich apoštolmi, musia mať skutočnú skúsenosť, správne chápať duchovné veci, správne pochopiť pravdu a mať s ňou skúsenosť. Len takíto ľudia sú oprávnení byť robotníkmi alebo apoštolmi, ktorí vedú cirkvi. Inak môžu len nasledovať ako tí najnižší a nemôžu viesť, a už vôbec nie byť apoštolmi, ktorí dokážu prinášať ľuďom život. Úlohou apoštolov totiž nie je ponáhľať sa alebo bojovať. Ich úlohou je vykonávať prácu spočívajúcu v službe životu a viesť druhých v premene ich pováh. Tí, ktorí túto činnosť vykonávajú, sú poverení prevziať na seba veľkú zodpovednosť, ktorú nezvládne len tak hocikto. Takúto prácu môžu vykonávať len tí, ktorí žijú život, teda tí, ktorí majú skúsenosť s pravdou. Nemôže ju vykonávať ktokoľvek, kto si vie odriekať, ponáhľať sa alebo je ochotný sa namáhať. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s pravdou, ktorí neboli orezávaní ani súdení, nedokážu vykonávať tento druh práce. Ľudia bez skúseností, ktorí nežijú v realite, nie sú schopní jasne vidieť skutočnosť, pretože oni sami nemajú tento druh bytia. Tento typ ľudí teda nielenže nie je schopný vykonávať vodcovskú prácu, ale ak zostanú bez pravdy dlhší čas, budú vyradení. Postoj, ktorý vyjadruješ, môže byť dôkazom ťažkostí, ktoré v živote prežívaš, toho, za čo si napomínaný a tiež súdený. Platí to aj pre skúšky: kde je človek zušľachtený a kde je slabý, sú oblasti, v ktorých má skúsenosti a svoju cestu. Ak napríklad niekto trpí frustráciou v manželstve, často bude v duchovnom spoločenstve myslieť takto: „vďaka Bohu, chvála Bohu, musím uspokojiť Božie úmysly, obetovať celý svoj život a svoje manželstvo úplne odovzdať do Božích rúk. Som ochotný zveriť Bohu celý svoj život.“ Všetko, čo je v človeku, môže poukázať na to, čím je prostredníctvom duchovného spoločenstva. Tempo jeho reči, to, či hovorí nahlas alebo potichu – tieto záležitosti nesúvisia so skúsenosťou a nemôžu predstavovať to, čo niekto má a čím je. Môžu prezradiť len to, či je charakter človeka dobrý alebo zlý, alebo či je jeho prirodzenosť dobrá alebo zlá, ale nemôžu sa rovnať tomu, či má niekto skúsenosti. Schopnosť vyjadrovať sa pri rozhovoroch alebo dar, či rýchlosť reči sú len záležitosťou praxe a nemôžu nahradiť skúsenosti človeka. Keď hovoríš o svojich individuálnych skúsenostiach, si v duchovnom spoločenstve s tým, čo považuješ za dôležité, a so všetkými vecami, ktoré sú v tvojom vnútri. Moja reč predstavuje Moje bytie, ale to, čo hovorím, je mimo dosahu človeka. To, čo hovorím, človek nezažíva, nemôže to vidieť, nemôže sa toho ani dotknúť, ale je to to, čím som. Niektorí ľudia pripúšťajú len to, že som zažil len to, s čím som v duchovnom spoločenstve, ale neuznávajú, že je to priamy prejav Ducha. Samozrejme, že to, čo hovorím, som aj zažil. To Ja som šesťtisíc rokov vykonával dielo riadenia. Zažil som všetko od začiatku stvorenia ľudstva až po súčasnosť. Ako by som o tom nedokázal rozprávať? Pokiaľ ide o prirodzenosť človeka, vidím to jasne. Už oddávna som to pozoroval. Ako by som o tom nevedel jasne hovoriť? Keďže jasne vidím jadro človeka, som oprávnený človeka napomínať a súdiť ho, pretože celý človek pochádza odo Mňa, ale satan ho skazil. Prirodzene som tiež oprávnený hodnotiť dielo, ktoré som vykonal. Hoci toto dielo nevykonáva Moje telo, je priamym výrazom Ducha, a to je to, čo mám a čím som. Preto som oprávnený to vyjadriť a konať dielo, ktoré by som mal robiť. Ľudia rozprávajú len o tom, čo zažili, čo videli, čo ich myseľ dokáže uchopiť a čo vnímajú zmyslami. To je to, s čím môžu byť v duchovnom spoločenstve. Slová, ktoré vyslovuje vtelené Božie telo, sú priamym výrazom Ducha a vyjadrujú dielo, ktoré vykonal Duch a telo ho nezažilo ani nevidelo. Napriek tomu vyjadruje svoje bytie, keďže podstatou tela je Duch a On vyjadruje dielo Ducha. Je to dielo, ktoré už vykonal Duch, hoci je mimo dosahu tela. Po vtelení skrze výraz tela Boh umožňuje ľuďom spoznať Božie bytie a umožňuje im uvidieť Božiu povahu a dielo, ktoré vykonal. Dielo človeka dáva ľuďom väčšiu jasnosť v tom, do čoho by mali vstupovať a čomu by mali rozumieť. Zahŕňa to vedenie ľudí k porozumeniu a prežívaniu pravdy. Ľudské dielo spočíva v podporovaní ľudí. Božie dielo zas v otváraní nových ciest a období pre ľudstvo, v zjavovaní toho, čo smrteľníci nepoznajú, a v tom, že im Boh umožňuje spoznať svoju povahu. Božím dielom je viesť celé ľudstvo.

Celé dielo Ducha Svätého sa vykonáva v prospech ľudí. Všetko je to o vzdelávaní ľudí. Niet diela, ktoré by ľuďom neprinášalo úžitok. Bez ohľadu na to, či je pravda hlboká alebo plytká, a kvalitu tých, ktorí pravdu prijímajú, čokoľvek Duch Svätý robí, prináša to ľuďom osoh. Dielo Ducha Svätého sa však nedá vykonať priamo. Musí sa vyjadriť skrze ľudí, ktorí s Ním spolupracujú. Iba tak možno dospieť k výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. Samozrejme, keď Duch Svätý pôsobí priamo, nič nie je poškvrnené. No keď Duch Svätý pôsobí prostredníctvom človeka, je to značne pošpinené a nejde o pôvodné dielo Ducha Svätého. Vzhľadom na to sa pravda v rôznej miere mení. Nasledovníci tak nedostávajú pôvodný zámer Ducha Svätého, ale kombináciu pôsobenia Ducha Svätého, skúseností a poznania človeka. Časť toho, čo nasledovníci prijímajú a čo je dielom Ducha Svätého, je správna, zatiaľ čo skúsenosti a poznanie človeka, ktoré dostávajú, sa líšia, pretože robotníci sú rôzni. Tí osvietení a pod vedením Ducha Svätého budú mať aj naďalej skúsenosti založené na tomto osvietení a vedení. V týchto skúsenostiach sa spája ľudská myseľ a skúsenosť, ako aj ľudská prirodzenosť, a po nich nadobúdajú poznanie alebo pohľad, ktorý by mali mať. Toto je spôsob praktizovania človeka po zakúsení pravdy. Tento spôsob praktizovania nie je vždy rovnaký, pretože ľudia majú rôzne skúsenosti a zažívajú rôzne veci. Takto to isté osvietenie Ducha Svätého vedie k rôznemu poznaniu a praktizovaniu, pretože tí, ktorí toto osvietenie prijímajú, sú rôzni. Niektorí ľudia robia počas praktizovania drobné, zatiaľ čo iní veľké chyby a niektorí sa dopúšťajú len samých omylov. Je to preto, že ľudia sa líšia svojou schopnosťou chápania a tiež preto, že ich vrodené kvality sú rozdielne. Niektorí vypočutému posolstvu rozumejú tak a iní zasa inak, keď počujú pravdu. Niektorí sa mierne odchýlia, zatiaľ čo iní nepochopia skutočný význam pravdy vôbec. Preto chápanie človeka určuje to, ako bude viesť ostatných. To je úplná pravda, pretože práca človeka je jednoducho vyjadrením jeho bytia. Ľudia pod vedením tých, čo chápu pravdu správne, ju budú tiež správne chápať. Aj keď sa u niektorých vyskytne absurdné porozumenie, je ich veľmi málo a nie každý bude taký ako toto. Ak má niekto absurdné porozumenie pravdy, tí, ktorí ho nasledujú, zaiste tiež budú skreslení, a títo ľudia budú absurdní v každom zmysle slova. To, do akej miery nasledovníci chápu pravdu, do veľkej miery závisí od robotníkov. Božia pravda je, samozrejme, správna, bezchybná a absolútne zaručená. Robotníci však nie sú úplne presní a nedá sa povedať, že by boli celkom spoľahliví. Ak budú robotníci veľmi prakticky uvádzať pravdu do praxe, potom budú aj nasledovníci vedieť, ako ju praktizovať. Ak však robotníci nebudú poznať spôsob, ako pravdu praktizovať, ale budú mať len učenie, potom nasledovníci nebudú poznať realitu. Kvality a povaha nasledovníkov sú dané narodením a nesúvisia s robotníkmi, ale to, do akej miery nasledovníci pochopia pravdu a poznajú Boha, závisí od robotníkov (to platí len pre niektorých ľudí). Aký je robotník, takí budú aj nasledovníci, ktorých vedie. To, čo robotník vyjadruje, je jeho vlastné bytie, a to bez výnimky. Požiadavky, ktoré kladie na tých, ktorí ho nasledujú, sú také, aké je on sám ochotný alebo schopný splniť. Väčšina robotníkov používa to, čo sami robia, ako základ na kladenie požiadaviek na svojich nasledovníkov aj napriek tomu, že je veľa toho, čo ich nasledovníci vôbec nedokážu uskutočniť – a to, čo človek nemôže dosiahnuť, sa stáva prekážkou pre jeho vstup.

Dielo tých, ktorí podstúpili orezávanie, prešli súdom a napomínaním, má oveľa menej odchýlok a výraz ich diela je oveľa presnejší. Tí, ktorí sa pri práci spoliehajú na svoju prirodzenosť, sa dopúšťajú pomerne veľkých chýb. Práca nezdokonalených ľudí sa vyznačuje príliš veľkou mierou ich vlastnej prirodzenosti, čo predstavuje veľkú prekážku pre pôsobenie Ducha Svätého. Bez ohľadu na dobré kvality človeka, každý musí podstúpiť orezávanie a súd, kým môže začať konať dielo Božieho poverenia. Ak sa človek nepodrobil takémuto súdu, jeho dielo, nech by bolo akokoľvek dobre vykonané, nebude v súlade so zásadami pravdy a vždy bude výsledkom jeho vlastnej prirodzenosti a ľudskej dobroty. Dielo tých, ktorí prešli orezávaním a súdom, je oveľa presnejšie ako dielo tých, ktorí orezávaním a súdom neprešli. Tí, ktorí neprešli súdom, sa prejavujú iba ľudským telom a myšlienkami, zmiešanými s veľkou dávkou ľudskej inteligencie a vrodeného talentu. To však nie je verné ľudské vyjadrenie Božieho diela. Tých, ktorí takýchto ľudí nasledujú, k nim privádzajú ich vrodené kvality. Keďže vyjadrujú príliš veľa ľudských postojov a skúseností, ktoré sú takmer odtrhnuté od pôvodného Božieho zámeru a priveľmi sa od neho odkláňajú, dielo tohto typu človeka nemôže priviesť ľudí k Bohu, ale skôr k človeku. Teda tí, ktorí neprešli súdom a napomínaním, nie sú spôsobilí vykonávať dielo Božieho poverenia. Práca kvalifikovaného robotníka môže priviesť ľudí na správnu cestu a zabezpečiť im lepší vstup do pravdy. Jeho dielo môže ľudí privádzať k Bohu. Okrem toho sa jeho dielo môže od človeka k človeku líšiť a nie je viazané pravidlami, čo ľuďom umožňuje oslobodenie a slobodu a schopnosť postupne v živote rásť a hlbšie vstupovať do pravdy. Dielo nekvalifikovaného robotníka je zďaleka nedostačujúce. Jeho dielo je pochabé. Dokáže ľudí privádzať len k pravidlám a to, čo od nich požaduje, sa od jednotlivca k jednotlivcovi nelíši. Nekoná podľa skutočných potrieb ľudí. V tomto type diela je príliš veľa pravidiel a učení a nedokáže ľudí priviesť do reality ani k normálnemu praktickému rastu v živote. Ľuďom len umožňuje dodržiavať niekoľko bezcenných pravidiel. Takéto vedenie môže ľudí len zviesť na scestie. Vedie ťa k tomu, aby si sa mu podobal. Môže ťa priviesť k tomu, čo má a čím je. Kľúčom k tomu, aby nasledovníci rozpoznali, či sú vodcovia kvalifikovaní, je pozrieť sa na cestu, ktorou kráčajú, a na výsledky ich diela a zistiť, či nasledovníci dostávajú zásady v súlade s pravdou a či sú ich spôsoby praktizovania vhodné na ich premenu. Mal by si rozlišovať medzi rôznymi dielami rôznych typov ľudí. Nemal by si byť nerozumným nasledovníkom. Súvisí to so vstupom ľudí. Ak nedokážeš rozlíšiť, ktoré vedenie človeka má svoju cestu a ktoré nie, budeš ľahko zavádzaný. Toto všetko má priamy vplyv na tvoj vlastný život. V diele nezdokonalených ľudí je priveľa prirodzenosti a mieša sa s priveľkou mierou ľudskej vôle. Ich bytím je prirodzenosť – to, s čím sa narodili. Nežijú život, v ktorom ich Boh už orezal, ani realitu, v ktorej už boli premenení. Ako môže takáto osoba podporovať tých, ktorí sa snažia o život? Život, ktorým človek pôvodne disponuje, je jeho vrodená inteligencia alebo talent. Tento druh inteligencie alebo talentu je dosť vzdialený od presných Božích požiadaviek na človeka. Ak človek nebol zdokonalený a jeho skazená povaha nebola orezaná, medzi tým, čo vyjadruje a pravdou bude veľká priepasť. To, čo človek vyjadruje, bude zmiešané s nejasnými vecami, ako sú jeho predstavivosť a jednostranné skúsenosti. Navyše, bez ohľadu na to, ako koná, ľudia cítia, že neexistuje žiadny celkový cieľ ani pravda vhodná na vstup všetkých ľudí. Väčšina toho, čo sa od ľudí vyžaduje, je nad ich schopnosti, akoby boli kačice, ktoré majú sedieť na bidle. To je dielo ľudskej vôle. Skazená povaha človeka, jeho myšlienky a predstavy prenikajú do všetkých častí jeho tela. Človek sa nerodí s inštinktom praktizovať pravdu, ani nemá inštinkt na to, aby ju priamo pochopil. Keď k tomu pridáme skazenú ľudskú povahu – keď takýto prirodzený človek koná, nevyvolá to narušenia? Zdokonalený človek však má skúsenosť s pravdou, ktorú by ľudia mali pochopiť, a pozná ich skazené povahy, takže nejasné a nereálne veci v jeho diele postupne ubúdajú, ľudskej falše je stále menej a jeho dielo a služba sa čoraz viac približujú k úrovni, ktorú vyžaduje Boh. Tak ľudské dielo vstúpilo do pravdy-reality a stalo sa aj realistickým. Najmä myšlienky v ľudskej mysli blokujú pôsobenie Ducha Svätého. Človek má bohatú predstavivosť, rozumnú logiku a dlhoročné skúsenosti s vybavovaním rôznych vecí. Ak tieto stránky človeka neprejdú orezávaním a nápravou, všetky sa stanú prekážkou v diele. Preto ľudské dielo nemôže dosiahnuť najvyšší stupeň presnosti, najmä dielo nezdokonalených ľudí.