Boh sa stal telom, pretože predmetom Jeho diela nie je duch satana ani žiadna nehmotná vec, ale človek, ktorý je z tela a satan ho skazil. Boh si za predmet svojho diela zvolil telesného človeka práve preto, lebo telo človeka bolo skazené. Navyše, keďže človek je predmetom skazenosti, Boh z neho spravil jediný predmet svojho diela počas všetkých etáp svojho diela spásy. Človek je smrteľná bytosť z tela a krvi a Boh je Jediný, kto dokáže človeka zachrániť. Aby Boh mohol konať svoje dielo, musí sa stať telom, ktoré má rovnaké vlastnosti ako človek, aby Jeho dielo mohlo dosiahnuť lepšie účinky. Boh sa musí stať telom, aby vykonal svoje dielo práve preto, že človek má telo a nedokáže premôcť hriech ani sa tela zbaviť. Hoci sa podstata a totožnosť vteleného Boha výrazne líšia od podstaty a totožnosti človeka, Jeho vzhľad je totožný so vzhľadom človeka. Vyzerá ako normálny človek a vedie život normálneho človeka a tí, čo Ho vidia, nedokážu postrehnúť žiadny rozdiel v porovnaní s normálnym človekom. Tento normálny vzhľad a normálna ľudská prirodzenosť Mu postačujú na to, aby konal svoje božské dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti. Jeho telo Mu umožňuje konať Jeho dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti a pomáha Mu konať Jeho dielo medzi ľuďmi. Jeho normálna ľudská prirodzenosť Mu navyše pomáha vykonávať dielo spásy medzi ľuďmi. Hoci Jeho normálna ľudská prirodzenosť spôsobila medzi ľuďmi veľa rozruchu, tento rozruch neovplyvnil normálne účinky Jeho diela. Stručne povedané, dielo Jeho normálneho tela je pre človeka tým najväčším osohom. Hoci väčšina ľudí Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť neakceptuje, Jeho dielo môže stále dosahovať výsledky. Tieto výsledky sa dosiahnu vďaka Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti. O tom niet pochýb. Z Jeho diela v tele získava človek desaťnásobne alebo mnohonásobne viac vecí než z predstáv o Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré medzi ľuďmi existujú, a Jeho dielo v konečnom dôsledku všetky takéto predstavy pohltí. A účinok, ktorý dosiahlo Jeho dielo, teda poznatky, ktoré o Ňom má človek, výrazne prevyšujú predstavy človeka o Ňom. Dielo, ktoré koná v tele, sa nedá predstaviť alebo odmerať, pretože Jeho telo sa líši od ktorejkoľvek telesnej ľudskej bytosti. Vonkajšia schránka je síce totožná, podstata však nie je rovnaká. Jeho telo v človeku vyvoláva veľa predstáv o Bohu, no človeku tiež môže umožniť získať množstvo poznatkov a dokonca si môže podmaniť akéhokoľvek človeka, ktorý má podobnú vonkajšiu schránku. On totiž nie je len človekom, ale Bohom s vonkajšou schránkou človeka a nikto Ho nemôže úplne pochopiť alebo Mu porozumieť. Neviditeľného a nehmotného Boha všetci milujú a vítajú. Ak bude Boh len neviditeľným Duchom, človek v Boha ľahko uverí. Ľudia môžu dať voľný priebeh svojej predstavivosti, môžu si ako obraz Boha zvoliť akýkoľvek obraz, ktorý sa im páči, aby sa potešili a cítili šťastní. Ľudia takto môžu bez akýchkoľvek zábran urobiť čokoľvek, čo sa ich vlastnému Bohu najviac páči a čo chce, aby urobili. Ba čo viac, ľudia veria, že nikto voči Bohu nie je vernejší a oddanejší než oni a že všetci ostatní sú pohanskí psi, ktorí nie sú verní Bohu. Možno povedať, že toto hľadajú tí, ktorých viera v Boha je hmlistá a založená na učení. To, čo hľadajú, je viac-menej to isté, len s malými odchýlkami. Líšia sa len obrazy Boha v ich predstavách, no ich podstata je v skutočnosti rovnaká.

Človeka netrápi jeho bezstarostná viera v Boha a verí v Boha, ako sa mu páči. To je jedno z „ľudských práv a slobôd“, do ktorých nikto nemôže zasahovať, pretože ľudia veria vo svojho vlastného Boha, a nie v Boha niekoho iného. Je to ich súkromné vlastníctvo a takýto druh súkromného vlastníctva má takmer každý. Ľudia považujú toto vlastníctvo za cenný poklad, no pre Boha neexistuje nič poníženejšie alebo bezcennejšie, pretože niet jasnejšieho prejavu odporu voči Bohu, než je toto súkromné vlastníctvo človeka. Boh sa stáva hmotným telom, ktorého môže človek vidieť a dotknúť sa ho, kvôli dielu vteleného Boha. Nie je to beztvarý Duch, ale telo, ktoré človek môže vidieť a s ktorým môže prísť do kontaktu. Väčšina Bohov, v ktorých ľudia veria, sú však beztvaré božstvá bez tela, ktoré majú zároveň ľubovoľnú formu. Vtelený Boh sa takto stal nepriateľom väčšiny tých, ktorí veria v Boha, a tí, čo nedokážu prijať vtelenie Boha, sa podobne stali odporcami Boha. Človek má predstavy nie kvôli svojmu spôsobu myslenia alebo kvôli svojej vzdorovitosti, ale kvôli tomuto svojmu súkromnému vlastníctvu. Práve kvôli tomuto vlastníctvu väčšina ľudí zomiera a život človeka ničí tento hmlistý Boh, ktorého sa nemožno dotknúť, nemožno Ho vidieť a ktorý v skutočnosti neexistuje. Človek nestráca svoj život kvôli vtelenému Bohu a už vôbec nie kvôli Bohu na nebesiach, ale kvôli Bohu, ktorý je výsledkom vlastnej predstavivosti človeka. Jediný dôvod, prečo vtelený Boh prišiel do tela, sú potreby skazeného človeka. Je to kvôli potrebám človeka, nie Boha, a všetky Jeho obete a utrpenie sú kvôli ľudstvu, a nie v prospech samotného Boha. Pre Boha neexistujú klady a zápory alebo odmeny. Nebude žať nejakú budúcu úrodu, ale tú, ktorá Mu pôvodne patrila. Všetko, čo robí a obetuje pre ľudstvo, nie je preto, aby získal nejaké veľké odmeny – robí to výlučne pre ľudstvo. Hoci sa Božie dielo v tele spája s mnohými nepredstaviteľnými ťažkosťami, účinky, ktoré v konečnom dôsledku dosiahne, vysoko prevyšujú účinky diela, ktoré koná priamo Duch. Dielo tela zahŕňa mnoho útrap a telo nemôže mať rovnako veľkú totožnosť ako Duch, nemôže vykonávať rovnaké nadprirodzené skutky ako Duch a už vôbec nemôže mať rovnakú autoritu ako Duch. Napriek tomu je podstata diela, ktoré koná toto obyčajné telo, oveľa vyššia než podstata diela, ktoré koná priamo Duch, a samotné toto telo je odpoveďou na potreby celého ľudstva. Pre tých, ktorí majú byť zachránení, je úžitková hodnota Ducha oveľa nižšia než úžitková hodnota tela – dielo Ducha dokáže obsiahnuť celý vesmír, všetky pohoria, rieky, jazerá a oceány, no dielo tela sa účinnejšie dotýka každého človeka, s ktorým príde do kontaktu. A čo viac, človek dokáže lepšie pochopiť hmotné telo Boha a viac Mu dôveruje. Môže si ďalej prehĺbiť svoje poznatky o Bohu a môže to v ňom zanechať hlbší dojem z praktických skutkov Boha. Dielo Ducha je zahalené tajomstvom. Pre smrteľnú bytosť je ťažšie ho predpovedať a ešte ťažšie uvidieť, preto sa môže spoliehať len na bezvýznamné predstavy. Dielo tela je však normálne a opiera sa o praktickosť. Je v ňom bohatá múdrosť a je to fakt, ktorý človek vidí na vlastné oči. Človek môže mať osobnú skúsenosť s múdrosťou diela Boha a nemusí zapájať svoju bujnú predstavivosť. Toto je presnosť a praktická hodnota diela Boha v tele. Duch môže robiť len veci, ktoré sú pre človeka neviditeľné a ťažko predstaviteľné, napríklad osvietenie Ducha, pohyby Ducha a usmerňovanie Ducha, no pre človeka, ktorý má svoju myseľ, to nemá jasný zmysel. Je to len pohyb alebo širší význam, bez možnosti poskytnúť slovné pokyny. Dielo Boha v tele je však úplne iné – zahŕňa presné usmerňovanie slovami a má jasné úmysly a jasné požadované ciele. Človek tak nemusí tápať alebo zapájať svoju predstavivosť a už vôbec nie hádať. Toto je jasnosť diela v tele a jeho veľká odlišnosť od diela Ducha. Dielo Ducha je vhodné len pre obmedzený rozsah a nemôže nahradiť dielo tela. Dielo tela poskytuje človeku oveľa presnejšie a potrebné ciele a oveľa praktickejšie, cennejšie poznatky než dielo Ducha. Pre skazeného človeka má najväčšiu hodnotu dielo, ktoré ponúka presné slová a jasné ciele, o ktoré sa možno usilovať a ktoré sú viditeľné a hmatateľné. Vkusu človeka vyhovuje len realistické dielo a včasné usmerňovanie a len praktické dielo môže človeka zachrániť pred jeho skazenou a zvrátenou povahou. Toto môže dosiahnuť len vtelený Boh. Len vtelený Boh môže zachrániť človeka pred jeho kedysi skazenou a zvrátenou povahou. Hoci Duch je vrodenou podstatou Boha, takéto dielo môže vykonať len Jeho telo. Keby Duch konal sám, Jeho dielo by nemohlo byť účinné – toto je čistá pravda. Hoci sa z väčšiny ľudí kvôli tomuto telu stali nepriatelia Boha, keď svoje dielo dokončí, tí, čo sú proti Nemu, nielen prestanú byť Jeho nepriateľmi, ale stanú sa Jeho svedkami. Stanú sa svedkami, ktorých si podmanil, svedkami, ktorí sú s Ním v súlade a ktorých nemožno od Neho oddeliť. Postará sa, aby človek poznal dôležitosť Jeho diela v tele pre človeka a človek bude poznať dôležitosť tohto tela pre zmysel ľudskej existencie a Jeho praktickú hodnotu, ktorá sa týka rastu ľudského života. Bude tiež vedieť, že toto telo sa stane živou fontánou života, od ktorej sa človek nemôže odlúčiť. Hoci vtelené Božie telo ani zďaleka nedosahuje totožnosť a postavenie Boha a človeku sa zdá, že nie je v súlade s Jeho skutočným postavením, toto telo, ktoré nevlastní pravý obraz alebo pravú totožnosť Boha, dokáže vykonať dielo, ktoré Boží Duch nie je schopný vykonať priamo. Taký je pravý význam a hodnota vtelenia Boha a človek tento význam a túto hodnotu nedokáže oceniť a uznať. Hoci celé ľudstvo vzhliada k Božiemu Duchu a na Božie telo hľadí zvrchu, bez ohľadu na spôsob svojho vnímania alebo myslenia, praktický význam a hodnota tela vysoko prevyšujú význam a hodnotu Ducha. Samozrejme, toto sa týka len skazeného ľudstva. Každému, kto hľadá pravdu a túži po zjavení Boha, môže dielo Ducha poskytnúť len pohyb alebo inšpiráciu a pocit obdivuhodnosti v tom zmysle, že toto dielo je nevysvetliteľné a nepredstaviteľné, ako aj pocit, že je veľké, nadprirodzené a obdivuhodné, no zároveň nedosiahnuteľné a neprístupné každému. Človek a Duch Boží k sebe môžu vzhliadať len z diaľky, ako keby medzi nimi bola veľká vzdialenosť. Nikdy nemôžu byť rovnakí, ako keby boli človek a Boh oddelení neviditeľnou hranicou. V skutočnosti je to ilúzia, ktorú človeku poskytuje Duch. Je to preto, lebo Duch a človek nie sú rovnakého druhu a nikdy nebudú spolu existovať v rovnakom svete, a tiež preto, lebo Duch nevlastní nič z človeka. Človek teda Ducha nepotrebuje, pretože Duch nemôže priamo konať dielo, ktoré človek najviac potrebuje. Dielo tela ponúka človeku praktické ciele, o ktoré sa má usilovať, jasné slová a zmysel, že On je praktický a normálny, že je pokorný a obyčajný. Hoci sa Ho človek môže obávať, väčšina ľudí si k Nemu ľahko vytvorí vzťah – človek môže vidieť Jeho tvár a počuť Jeho hlas a nemusí sa na Neho pozerať z diaľky. Toto telo sa cíti blízko k človeku, nie je vzdialené alebo nepochopiteľné, ale viditeľné a hmatateľné, pretože toto telo je s človekom v tom istom svete.

U všetkých, ktorí žijú v tele, si zmena povahy vyžaduje usilovať sa o ciele a poznanie Boha si vyžaduje svedectvo o praktických skutkoch a skutočnej tvári Boha. Oboje môže dosiahnuť len Božie vtelené telo a oboje môže uskutočniť len normálne a hmotné telo. Preto je vtelenie potrebné a potrebuje ho celé skazené ľudstvo. Keďže od ľudí sa požaduje, aby poznali Boha, obrazy hmlistých a nadprirodzených Bohov musia byť vykorenené z ich sŕdc, a keďže sa od nich požaduje, aby sa zbavili svojej skazenej povahy, najprv musia svoju skazenú povahu poznať. Ak dielo vykoreňovania obrazov hmlistých Bohov z ľudských sŕdc vykonáva len človek, nedosiahne zamýšľaný účinok. Obrazy hmlistých Bohov v srdciach ľudí nemožno odhaliť, zbaviť sa ich alebo ich úplne vypudiť len slovami. Takto by v konečnom dôsledku stále nebolo možné z ľudí vykoreniť tieto hlboko zakorenené veci. Skutočný účinok možno dosiahnuť, len ak tieto hmlisté a nadprirodzené veci nahradíme praktickým Bohom a pravým obrazom Boha a dosiahneme, aby ich ľudia postupne spoznali. Človek si uvedomuje, že Boh, ktorého v minulosti hľadal, je hmlistý a nadprirodzený. Tento účinok nemožno dosiahnuť priamym vedením Ducha a už vôbec nie učením nejakého jednotlivca, ale vteleným Bohom. Keď vtelený Boh oficiálne koná svoje dielo, predstavy človeka sú obnažené, pretože normalita a praktickosť vteleného Boha je antitézou hmlistého a nadprirodzeného Boha v ľudskej predstavivosti. Pôvodné predstavy človeka možno zjaviť, len keď sa postavia do protikladu s vteleným Bohom. Bez prirovnania k vtelenému Bohu by predstavy človeka nemohli byť zjavené. Inak povedané, bez praktickosti ako protipólu by sa nemohli zjaviť hmlisté veci. Nikto nedokáže na vykonanie tohto diela použiť slová a nikto nedokáže toto dielo vyjadriť pomocou slov. Len samotný Boh dokáže vykonať Svoje vlastné dielo a nikto iný to nemôže urobiť za Neho. Je jedno, aký bohatý je jazyk človeka, nedokáže vyjadriť praktickosť a normalitu Boha. Človek môže poznať Boha praktickejšie a vidieť Ho jasnejšie, len ak Boh osobne vykonáva dielo medzi ľuďmi a úplne ukáže svoj obraz a svoje bytie. Tento účinok nemôže dosiahnuť žiadna telesná ľudská bytosť. Samozrejme, ani Boží Duch nedokáže dosiahnuť tento účinok. Boh môže zachrániť skazeného človeka pred vplyvom satana, ale toto dielo nemôže priamo dosiahnuť Duch Boží. Môže ho vykonať len telo, ktoré nosí Boží Duch, telo vteleného Boha. Toto telo je človekom a zároveň aj Bohom. Je to človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou ako aj Boh s božskou prirodzenosťou Boha. A tak, hoci toto telo nie je Duch Boží a od Ducha sa výrazne líši, stále je to samotný vtelený Boh, ktorý je Duchom a zároveň telom a zachráni človeka. Nezáleží na tom, ako Ho nazveme, v konečnom dôsledku zachráni ľudstvo samotný Boh. Keďže Ducha Božieho nie je možné od tela oddeliť a dielo tela je zároveň dielom Ducha Božieho, toto dielo sa nevykonáva pomocou totožnosti Ducha, ale pomocou totožnosti tela. Dielo, ktoré musí vykonať priamo Duch, si nevyžaduje vtelenie, a dielo, ktoré má vykonať telo, nemôže vykonať priamo Duch, môže ho vykonať len vtelený Boh. Toto je potrebné pre toto dielo a toto potrebuje skazené ľudstvo. V troch etapách Božieho diela vykonal Duch priamo len jednu etapu. Zvyšné dve etapy vykonal vtelený Boh, nie priamo Duch. Dielo Veku zákona, ktoré vykonal Duch, nezahŕňalo zmenu skazenej ľudskej povahy a ani nemalo žiadny vzťah s ľudským poznaním Boha. Dielo Božieho tela vo Veku milosti a vo Veku kráľovstva však zahŕňa skazenú ľudskú povahu a poznanie Boha a je dôležitou a kľúčovou súčasťou diela spásy. Skazené ľudstvo preto potrebuje viac spásu vteleného Boha a priame dielo vteleného Boha. Ľudstvo potrebuje vteleného Boha, aby mu robil duchovného pastiera, podporoval ho, zalieval, kŕmil, súdil a napomínal. Potrebuje od vteleného Boha viac milosti a väčšie vykúpenie. Len Boh v tele môže byť dôverníkom a pastierom človeka a jeho výrazne prítomným pomocníkom. Všetko toto si vyžaduje vtelenie dnes, rovnako ako aj v minulých časoch.

Človeka skazil satan a je najväčším zo všetkých stvorení Boha. Preto človek potrebuje Božiu spásu. Predmetom Božej spásy je človek, nie satan, a zachránené bude telo a duša človeka, nie diabli. Satan je predmetom Božieho zničenia, človek je predmetom Božej spásy a telo človeka skazil satan, preto je najskôr potrebné zachrániť telo človeka. Telo človeka bolo hlboko skazené a stalo sa niečím, čo odporuje Bohu, a to tak veľmi, že dokonca otvorene odporuje existencii Boha a popiera ju. Toto skazené telo je jednoducho príliš nepoddajné a nič nie je ťažšie orezávať alebo zmeniť, než skazenú povahu tela. Satan vchádza do tela človeka, aby vzbudil nepokoj a ľudské telo používa na to, aby narušil dielo Boha a poškodil Boží plán, a tak sa človek stal satanom a nepriateľom Boha. Človek musí byť najprv podmanený, aby bol zachránený. Práve preto Boh čelí výzve a vchádza do tela, aby vykonal zamýšľané dielo a bojoval so satanom. Jeho cieľom je spása človeka, ktorý bol skazený, a porážka a zničenie satana, ktorý Mu vzdoruje. Satana porazí svojím dielom podmanenia človeka, pričom zároveň zachráni skazené ľudstvo. Je to teda dielo, ktorým dosiahne dva ciele naraz. Koná v tele, hovorí v tele a vykonáva v tele celé dielo, aby bol s človekom v lepšom kontakte a lepšie ho podmanil. Keď sa Boh stane telom naposledy, Jeho dielo posledných dní bude dokonané v tele. Všetkých ľudí zatriedi podľa druhu, dokončí celé svoje riadenie a aj celé svoje dielo v tele. Keď sa Jeho dielo na zemi skončí, bude úplným víťazom. Konaním v tele si Boh ľudstvo úplne podmaní a plne ho získa. Neznamená to, že celé Jeho riadenie sa skončí? Keď Boh dokončí svoje dielo v tele, keďže úplne porazil satana a zvíťazil, satan už nebude mať možnosť ďalšej skazy človeka. Dielom prvého vtelenia Boha bolo vykúpenie a odpustenie ľudských hriechov. Teraz je to dielo podmanenia a úplného získania ľudstva, takže satan už viac nebude mať ako konať svoje dielo. Úplne prehrá a Boh sa stane absolútnym víťazom. Toto je dielo tela a je to dielo, ktoré koná samotný Boh. Úvodné dielo troch etáp Božieho diela vykonával priamo Duch, nie telo. Záverečné dielo troch etáp Božieho diela však vykonáva vtelený Boh, nie priamo Duch. Dielo vykúpenia prostrednej etapy tiež vykonával Boh v tele. Počas celého diela riadenia je najdôležitejším dielom záchrana človeka pred vplyvom satana. Hlavným dielom je úplne podmaniť skazeného človeka, a teda obnoviť bohabojné srdce, ktoré podmanený človek už raz mal a umožniť mu dosiahnuť normálny život, teda normálny život stvorenej bytosti. Toto dielo je kľúčové a je jadrom diela riadenia. V troch etapách diela spásy bola prvá etapa diela Veku zákona vzdialená od jadra diela riadenia. Len mierne sa v nej zjavovalo dielo spásy a nebol to začiatok diela Boha spočívajúceho v záchrane človeka z moci satana. Prvú etapu diela vykonával priamo Duch, pretože podľa zákona sa človek vedel riadiť len zákonom, nemal väčšiu pravdu a dielo vo Veku zákona len sotva zahŕňalo zmeny v povahe človeka a už vôbec sa nevenovalo tomu, ako zachrániť človeka z moci satana. Duch Boží teda vykonal túto veľmi jednoduchú etapu diela, ktorá sa netýkala skazenej povahy človeka. Táto etapa diela mala len malý vzťah k jadru riadenia a vzájomne veľmi nesúvisela s oficiálnym dielom spásy človeka, preto si nevyžadovala, aby sa Boh stal telom a osobne konal svoje dielo. Dielo, ktoré vykonal Duch, je skryté a nevysvetliteľné a pre človeka je veľmi desivé a neprístupné. Duch nie je vhodný na to, aby priamo vykonával dielo spásy, a nehodí sa na to, aby človeku priamo poskytoval život. Pre človeka je najvhodnejšie transformovať dielo Ducha do prístupu, ktorý je človeku blízky, čo znamená, že pre človeka je najvhodnejšie, aby sa Boh stal normálnym, obyčajným človekom a vykonal svoje dielo. To si vyžaduje vtelenie Boha, aby zaujal miesto Ducha vo svojom diele. Pre človeka neexistuje vhodnejší spôsob, akým môže Boh konať svoje dielo. Dve etapy diela z týchto troch vykonáva telo a ide o kľúčové fázy diela riadenia. Tieto dve vtelenia sa môžu navzájom dopĺňať a aj sa ideálne dopĺňajú. Prvá etapa Božieho vtelenia položila základ druhej etapy a možno povedať, že tieto dve vtelenia Boha tvoria jeden celok a nie sú navzájom nezlučiteľné. Tieto dve etapy Božieho diela vykonáva Boh vo svojej vtelenej totožnosti, pretože sú veľmi dôležité pre celé dielo riadenia. Takmer by bolo možné povedať, že bez diela dvoch vtelení Boha by sa celé dielo riadenia zastavilo a dielo spásy ľudstva by bolo len prázdnymi rečami. To, či je toto dielo dôležité alebo nie, vychádza z potrieb ľudstva, z reality ľudskej mravnej skazenosti a zo závažnosti vzdorovitosti satana a jeho narušenia diela. Správnu osobu na vykonanie úlohy určí charakter diela, ktoré vykonáva robotník, a dôležitosť diela. Pokiaľ ide o dôležitosť tohto diela z hľadiska toho, akú metódu vykonávania diela zvoliť – dielo vykonávané priamo Božím Duchom, dielo vykonávané vteleným Bohom alebo dielo vykonávané prostredníctvom človeka – ako prvé je vylúčené dielo vykonávané prostredníctvom človeka a na základe charakteru diela a charakteru diela Ducha v porovnaní s dielom tela sa nakoniec prijme rozhodnutie, že pre človeka je prospešnejšie dielo vykonávané telom než dielo vykonávané priamo Duchom, a že ponúka viac výhod. Takto rozmýšľal Boh v čase, keď sa rozhodoval, či dielo vykoná Duch alebo telo. Každá etapa diela má svoj význam a základ. Nie sú to bezdôvodné predstavy a nevykonávajú sa svojvoľne. Nesú v sebe určitú múdrosť. Taká je pravda o celom Božom diele. V takom veľkom diele, akým je osobné konanie vteleného Boha medzi ľuďmi, je ešte väčší Boží plán. Božia múdrosť a celistvosť Jeho bytia sa v Jeho diele odrážajú v každom počine, myšlienke a nápade. Je to konkrétnejšie a systematickejšie bytie Boha. Tieto nepatrné myšlienky a nápady si človek vie len ťažko predstaviť, ťažko im môže veriť a navyše ich ťažko spozná. Dielo vykonávané človekom sa vykonáva podľa všeobecného princípu, ktorý je pre človeka nanajvýš uspokojivý. No v porovnaní s dielom Boha je rozdielnosť jednoducho priveľká. Hoci sú skutky Boha veľké a dielo Boha má veľkolepý rozsah, je za nimi mnoho nepatrných a presných plánov a opatrení, ktoré si človek nedokáže predstaviť. Každá etapa Jeho diela sa vykonáva podľa princípu a navyše obsahuje aj mnoho vecí, ktoré sa nedajú vyjadriť ľudskou rečou a pre človeka sú to neviditeľné veci. Bez ohľadu na to, či je to dielo Ducha alebo dielo vteleného Boha, každé z nich obsahuje plány Jeho diela. Nekoná bezdôvodne a nevykonáva bezvýznamné dielo. Keď Duch koná priamo, je to v súlade s Jeho cieľmi, a keď sa stane človekom (teda keď transformuje svoju vonkajšiu schránku), aby konal, je to ešte viac podľa Jeho účelu. Prečo by inak bez váhania zmenil svoju totožnosť? Prečo by sa inak bez váhania stal osobou, ktorá je považovaná za poníženú a je prenasledovaná?