Keď Božie dielo a Božie riadenie dospejú do určitého bodu, potom všetci, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, budú schopní splniť Božie požiadavky. Boh kladie na človeka požiadavky podľa svojich vlastných kritérií a podľa toho, čo človek dokáže. Keď hovorí o svojom riadení, ukazuje človeku smer a poskytuje mu cestu k prežitiu. Božie riadenie a ľudské praktizovanie predstavujú rovnaké štádium diela a vykonávajú sa súčasne. Reč o Božom riadení súvisí so zmenami v ľudskej povahe a reč o tom, čo by mal človek robiť, a o zmenách v ľudskej povahe sa týka Božieho diela; tieto dva aspekty sa v žiadnom čase nemôžu oddeliť. Praktizovanie človeka sa krok za krokom mení. Dôvodom je, že aj Božie požiadavky na človeka sa menia a že Božie dielo sa neustále mení a vyvíja. Ak sa praktizovanie človeka chytí do pasce učenia, vypovedá to o tom, že je zbavený Božieho diela a vedenia. Ak je praktizovanie človeka neustále bez zmeny alebo sa nijak neprehlbuje, potom to svedčí o tom, že sa vykonáva podľa vôle človeka a nie je praktizovaním pravdy. Ak človek nemá cestu, po ktorej by mohol kráčať, tak padol do rúk satana, ktorý ho ovláda, čo znamená, že ho ovládajú zlí duchovia. Pokiaľ sa praktizovanie človeka nebude prehlbovať, potom sa Božie dielo nebude vyvíjať, a v prípade, že Božie dielo zostane bez zmeny, vstup človeka sa zastaví – tomu sa nedá vyhnúť. Ak by človek počas celého Božieho diela stále dodržiaval Jahveho zákon, Božie dielo by nenapredovalo a už vôbec by nebolo možné zavŕšiť celý vek. Ak by sa človek stále pridŕžal kríža a praktizoval trpezlivosť a pokoru, potom by sa Božie dielo nedokázalo ďalej vyvíjať. Šesťtisícročné riadenie jednoducho nemožno zakončiť medzi ľuďmi, ktorí len dodržiavajú zákon alebo sa len pridŕžajú kríža a praktizujú trpezlivosť a pokoru. Namiesto toho sa celé dielo Božieho riadenia ukončuje medzi ľuďmi posledných dní, ktorí Boha poznajú, boli vytrhnutí z pazúrov satana a úplne sa zbavili satanovho vplyvu. To je neodvratný smer Božieho diela. Prečo sa hovorí, že praktizovanie ľudí v náboženských cirkvách je zastarané? Pretože to, čo uvádzajú do praxe, nesúvisí s dielom dneška. Ich uvádzanie do praxe bolo v časoch Veku zákona správne, ale ako vek plynul a Božie dielo sa zmenilo, ich prax sa postupne stala zastaranou. Zaostávala za novým dielom a novým svetlom. Dielo Ducha Svätého postúpilo o niekoľko krokov hlbšie od svojho pôvodného základu. Títo ľudia však zostávajú naďalej zaseknutí v pôvodnom štádiu Božieho diela a stále lipnú na starých praktikách a starom svetle. Božie dielo sa dokáže počas troch alebo piatich rokov do veľkej miery zmeniť. Nenastali by teda v priebehu dvetisíc rokov ešte oveľa väčšie premeny? Ak človek nemá žiadne nové svetlo ani praktizovanie, znamená to, že neudržal krok s dielom Ducha Svätého. Je to ľudské zlyhanie. Existenciu nového Božieho diela nemožno popierať, pretože tí, ktorí predtým mali dielo Ducha Svätého, dnes stále dodržiavajú zastarané praktiky. Dielo Ducha Svätého sa neustále posúva vpred a všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, by mali taktiež postupovať viac do hĺbky a krok za krokom sa meniť. Nemali by sa zastaviť v jednom štádiu. Iba tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého, by zotrvávali v Jeho pôvodnom diele a neprijímali nové dielo Ducha Svätého. Len tí, ktorí sú vzdorovití, by neboli schopní získať dielo Ducha Svätého. Ak praktizovanie človeka nedrží krok s novým dielom Ducha Svätého, potom je praktizovanie človeka bezpochyby oddelené a vskutku nezlučiteľné s dielom dneška. Takíto zastaraní ľudia jednoducho nie sú schopní plniť Božiu vôľu, nieto sa ešte stať ľuďmi, ktorí si budú nakoniec stáť za svedectvom o Bohu. Celé dielo riadenia by navyše nemohlo byť zakončené s takouto skupinou ľudí. Ak tí, ktorí sa kedysi pridŕžali Jahveho zákona a trpeli pre kríž, nedokážu prijať etapu diela posledných dní, potom bude celé ich konanie márne a zbytočné. Najjasnejšie vyjadrenie diela Ducha Svätého tkvie v tom, že prijmeme to, čo je tu a teraz, a nebudeme lipnúť na minulosti. Všetci, ktorí nedržali krok s dielom dneška a oddelili sa od súčasného praktizovania, sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a neprijímajú ho. Títo ľudia vzdorujú súčasnému Božiemu dielu. I keď sa držia svetla minulosti, nemožno popierať, že nepoznajú dielo Ducha Svätého. Prečo sa toľko hovorí o zmenách v praktizovaní človeka, o rozdieloch medzi praktizovaním v minulosti a súčasnosti a o tom, ako sa praktizovanie vykonávalo počas predošlého veku a ako sa vykonáva dnes? O rozdieloch v praktizovaní človeka sa ustavične hovorí preto, lebo dielo Ducha Svätého neustále napreduje, a tak sa musí neustále meniť aj praktizovanie ľudí. Ak človek uviazne v jednej etape, svedčí to o tom, že nie je schopný držať krok s novým Božím dielom a novým svetlom – nie o tom, že Boží plán riadenia sa nezmenil. Tí, ktorí sú mimo prúdu Ducha Svätého, si stále myslia, že majú pravdu, ale v skutočnosti sa v nich Božie dielo zastavilo už dávno a chýba im dielo Ducha Svätého. Božie dielo sa už dávno prenieslo na inú skupinu ľudí, skupinu, na ktorej má v úmysle dokončiť svoje nové dielo. Keďže tí, ktorí sú v náboženstve, nie sú schopní prijať nové Božie dielo a držia sa len starého diela minulosti, Boh týchto ľudí opustil a svoje nové dielo vykonáva na ľuďoch, ktorí Jeho nové dielo prijímajú. Sú to ľudia, ktorí s Ním v novom diele spolupracujú, a je to jediný spôsob, ako môže uskutočniť svoje riadenie. Božie riadenie neustále napreduje a praktizovanie človeka stále stúpa vyššie. Boh ustavične koná svoje dielo a človek je ustavične v núdzi, takže obaja, Boh i človek, dosiahnu svoj zenit a úplné spojenie. Toto je vyjadrenie dokončenia Božieho diela a konečný výsledok celého Božieho riadenia.

V každej etape Božieho diela sa na človeka kladú zodpovedajúce požiadavky. Všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, v sebe nosia prítomnosť a disciplinovanie Ducha Svätého, a tých, ktorí nie sú v tomto prúde, ovláda satan a nedostáva sa im nič z diela Ducha Svätého. Ľudia, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, prijímajú nové Božie dielo a spolupracujú na ňom. Ak sú ľudia v tomto prúde neschopní spolupracovať a uvádzať do praxe pravdu, ktorú teraz Boh požaduje, čaká ich disciplinovanie a v najhoršom prípade ich Duch Svätý opustí. Tí, ktorí prijímajú nové dielo Ducha Svätého, budú žiť v prúde Ducha Svätého a prijímať jeho opateru a ochranu. Všetci, ktorí sú ochotní uvádzať pravdu do praxe, sú osvietení Duchom Svätým. Naopak, tí, ktorí nie sú ochotní praktizovať pravdu, budú čeliť disciplinovaniu Ducha Svätého a možno budú dokonca aj potrestaní. Bez ohľadu na to, akým typom človeka sú, pokiaľ sú v prúde Ducha Svätého, Boh prevezme zodpovednosť za všetkých, ktorí prijmú Jeho nové dielo v záujme Jeho mena. Všetci, ktorí velebia Jeho meno a sú ochotní uvádzať Jeho slová do praxe, dostanú Jeho požehnania. Všetci, ktorí Mu vzdorujú a neuvádzajú Jeho slová do praxe, dostanú Jeho trest. Ľudia, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, sú tí, ktorí prijímajú nové dielo. Keďže nové dielo prijali, mali by aj náležite spolupracovať s Bohom a nesprávať sa ako vzbúrenci, čo si neplnia svoju povinnosť. Toto je jediná požiadavka, ktorú Boh kladie na človeka. Neplatí to však pre ľudí, ktorí neprijímajú nové dielo: takíto ľudia stoja mimo prúdu Ducha Svätého a disciplinovanie ani výčitky Ducha Svätého na nich neplatia. Celé dni žijú v tele a vo svojej mysli a všetko, čo robia, je podľa učenia vytvoreného analýzou a skúmaním ich vlastného mozgu. Nové dielo Ducha Svätého toto nepožaduje a už vôbec to nemožno pokladať za spoluprácu s Bohom. Tí, čo neprijímajú nové Božie dielo, sa pripravujú o Božiu prítomnosť, a navyše sú zbavení Božích požehnaní a ochrany. Väčšina z ich slov a skutkov sa riadi minulými požiadavkami diela Ducha Svätého, teda učením, a nie pravdou. Takéto učenia a ustanovenia sú dostatočné na to, aby dokázali, že zhromažďovanie týchto ľudí nie je ničím iným než náboženstvom – nie sú vyvolenými ani predmetmi Božieho diela. Ich zhromaždenie nemožno nazvať inak než veľkým náboženským zjazdom, a nie cirkvou. Táto skutočnosť je nemenná. Nemajú nové dielo Ducha Svätého, ich konanie však pripomína náboženstvo a to, čo žijú, sa zdá byť nasýtené náboženstvom. Nenosia v sebe prítomnosť ani dielo Ducha Svätého a už vôbec nie sú spôsobilí prijať disciplinovanie a osvietenie Ducha Svätého. Sú mŕtvolami bez života a červami bez štipky duchovnosti. Nevedia nič o ľudskej vzdorovitosti a odpore ani o všetkých zlých skutkoch človeka a už vôbec nepoznajú celé Božie dielo a súčasné Božie úmysly. Všetci do jedného sú nevedomí, prízemní ľudia a spodina, ktorú nemožno nazývať veriacimi! Žiadne ich konanie nemá vplyv na riadenie Boha, tým menej môže narušiť Božie plány. Ich slová a skutky sú príliš nechutné, príliš úbohé a jednoducho nehodné zmienky. Žiadne konanie tých, čo nie sú v prúde Ducha Svätého, nemá nič spoločné s novým dielom Ducha Svätého. A preto bez ohľadu na to, čo robia, nie sú Duchom Svätým disciplinovaní a navyše ani osvietení. Sú to totiž ľudia, ktorí nemilujú pravdu a ktorých Duch Svätý zavrhuje. Nazývajú sa zlosynmi, pretože kráčajú v tele a pod Božou zástavou robia, čo sa im zachce. Zatiaľ čo Boh koná svoje dielo, sú k Nemu úmyselne nepriateľskí a bežia opačným smerom ako On. Neschopnosť človeka spolupracovať s Bohom je sama osebe nanajvýš vzdorovitá. Nedostanú teda zaslúženú odplatu najmä tí ľudia, ktorí sa úmyselne stavajú proti Bohu? Pri zmienke o nekalých činoch týchto ľudí ich niektorí horlivo preklínajú, zatiaľ čo Boh im nevenuje pozornosť. Človeku sa zdá, že ich konanie sa dotýka Božieho mena, ale v skutočnosti s Jeho menom ani s podávaním svedectva o Bohu nijako nesúvisia. Bez ohľadu na to, čo títo ľudia robia, nemá to žiaden súvis s Bohom. Nesúvisí to ani s Jeho menom ani s Jeho aktuálnym dielom. Títo ľudia sami seba ponižujú a prejavujú v sebe satana – sú to zlosynovia, ktorí si robia zásoby na deň hnevu. Dnes, bez ohľadu na svoje činy a za predpokladu, že nebudú brániť Božiemu riadeniu a nebudú mať nič spoločné s novým Božím dielom, títo ľudia nebudú podrobení zodpovedajúcej odplate, pretože deň hnevu ešte len nadíde. Jestvuje mnoho vecí, o ktorých ľudia veria, že by sa s nimi Boh mal už vysporiadať. Myslia si, že zlosynov treba vystaviť odplate čo najskôr. Keďže sa však dielo Božieho riadenia ešte nezavŕšilo a deň hnevu ešte len príde, nespravodliví aj naďalej konajú nespravodlivé skutky. Niektorí sa pýtajú: „Týmto ľuďom v náboženstve chýba prítomnosť diela Ducha Svätého a robia hanbu Božiemu menu, tak prečo ich Boh nezničí, namiesto toho, aby stále toleroval ich bezuzdné správanie?“ Títo ľudia, ktorí sú prejavom satana a vyjadrujú telo, sú nevedomí, prízemní ľudia; sú to absurdní ľudia. Neuzrú príchod Božieho hnevu, kým nepochopia, ako Boh koná svoje dielo medzi ľuďmi. A len čo budú celkom podmanení, každého z týchto hriešnikov postretne odplata a ani jeden z nich nebude môcť uniknúť pred dňom hnevu. Teraz nie je čas na potrestanie ľudí, ale čas na vykonávanie diela podmanenia. Ak sú však takí, čo narúšajú Božie riadenie, v takom prípade budú trestu vystavení podľa závažnosti svojich skutkov. V priebehu Božieho riadenia ľudstva majú všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, vzťah s Bohom. Naopak, tí, ktorých Duch Svätý zavrhuje, žijú pod vplyvom satana a to, čo uvádzajú do praxe, nemá s Bohom žiaden súvis. Boha sa týkajú len tí, ktorí prijímajú nové Božie dielo a spolupracujú s Ním, pretože Božie dielo sa zameriava len na tých, ktorí ho prijímajú, a nie na všetkých ľudí bez ohľadu na to, či ho prijímajú, alebo nie. Dielo, ktoré Boh vykonáva, má vždy svoj účel a nekoná sa z rozmaru. Tí, ktorí paktujú so satanom, nie sú hodní podávať svedectvo o Bohu, nieto s Ním ešte spolupracovať.

Každá etapa diela Ducha Svätého si vyžaduje aj svedectvo človeka. Každá etapa diela predstavuje boj Boha so satanom, ktorého terčom je satan, zatiaľ čo tým, ktorého toto dielo zdokonalí, je človek. To, či Božie dielo môže priniesť ovocie, alebo nie, závisí od svedectva, ktoré pre Neho človek vydáva. Svedectvo je niečo, čo Boh vyžaduje od svojich nasledovateľov. Je to svedectvo pred satanom a tiež dôkaz účinnosti Jeho diela. Celé Božie riadenie je rozdelené do troch etáp, pričom v každej etape sa na človeka kladú primerané požiadavky. Okrem toho, ako veky plynú a postupujú, Božie požiadavky na celé ľudstvo sú stále vyššie. Dielo Božieho riadenia takto postupne dosahuje svoj vrchol, až pokým človek neuzrie skutočnosť „zjavenia slova v tele“, a takto sa požiadavky na človeka ešte zvýšia, rovnako ako svedectvo, ktoré má človek vydať. Čím viac je človek schopný naozaj spolupracovať s Bohom, tým viac slávy sa Bohu dostáva. Spolupráca človeka je svedectvom, ktoré sa od neho vyžaduje, a svedectvo, ktoré podáva, je praktizovaním človeka. To, či Božie dielo môže, alebo nemôže mať želaný účinok a či môže, alebo nemôže jestvovať pravdivé svedectvo, je preto nerozlučne spojené so spoluprácou a svedectvom človeka. Keď sa dielo dokončí, teda keď sa celé Božie riadenie zavŕši, od človeka sa bude požadovať, aby podával vyššie svedectvo. Keď následne Boh dokoná svoje dielo, praktizovanie a vstup človeka dosiahnu zenit. V minulosti sa od človeka vyžadovalo, aby dodržiaval zákon a prikázania a bol trpezlivý a pokorný. Teraz sa od neho vyžaduje, aby sa podriadil všetkým Božím opatreniam a prechovával k Bohu najvyššiu lásku, a nakoniec sa od neho vyžaduje, aby miloval Boha aj počas súženia. Tieto tri etapy predstavujú požiadavky, ktoré Boh kladie na človeka, krok za krokom počas celého trvania Jeho riadenia. Každá etapa Božieho diela ide viac do hĺbky ako tá posledná a v každej etape sú požiadavky na človeka hlbšie ako tie predchádzajúce, čím sa postupne formuje celé Božie riadenie. Práve preto, lebo požiadavky na človeka sú čoraz vyššie, sa ľudská povaha čoraz viac približuje štandardom požadovaným Bohom. Až potom sa celé ľudstvo začne postupne odkláňať od vplyvu satana, až kým sa Božie dielo úplne nezavŕši a celé ľudstvo nebude spasené pred vplyvom satana. Keď ten čas nadíde, Božie dielo dosiahne svoj koniec a spolupráca človeka s Bohom na dosiahnutí zmien v jeho povahe pominie, celé ľudstvo bude žiť v Božom svetle a od tohto momentu už viac nebude žiadnej vzdorovitosti ani odporu voči Bohu. Boh takisto nebude klásť na človeka žiadne požiadavky a spolupráca medzi človekom a Bohom bude harmonickejšia, taká, ktorá bude spoločným životom človeka a Boha, životom, ktorý príde po úplnom ukončení Jeho riadenia a po Jeho úplnom spasení človeka z pazúrov satana. Tí, ktorí nedokážu bedlivo nasledovať Božie kroky, nebudú schopní dosiahnuť takýto život. Spustia sa do tmy, kde budú nariekať a škrípať zubami – to sa stane ľuďom, ktorí v Boha veria, ale nenasledujú Ho, ktorí v Neho veria, ale neprejavujú podriadenosť celému Jeho dielu. Keďže človek verí v Boha, musí bedlivo nasledovať Jeho kroky, krok za krokom; mal by „nasledovať Baránka, kamkoľvek ide“. Len takíto ľudia hľadajú pravú cestu, len oni poznajú dielo Ducha Svätého. Ľudia, ktorí sa otrocky riadia slovami a učeniami, sú tí, ktorí boli vyradení dielom Ducha Svätého. Boh začne vykonávať nové dielo v každom období a v každom období bude medzi ľuďmi nový začiatok. Ak sa ľudia budú riadiť len pravdami, že „Jahve je Boh“ a „Ježiš je Kristus“, ktoré platia iba v príslušnom veku, potom nikdy neudržia krok s dielom Ducha Svätého a nikdy nebudú schopní získať Jeho dielo. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, človek Ho nasleduje bez najmenších pochýb a nasleduje bedlivo. Ako by mohol Duch Svätý takto človeka vyradiť? Bez ohľadu na to, čo Boh robí, pokiaľ si je človek istý, že je to dielo Ducha Svätého, spolupracuje na diele Ducha Svätého bez akýchkoľvek pochybností a snaží sa splniť Božie požiadavky, ako by potom mohol byť potrestaný? Božie dielo nikdy neustalo, Božie kroky sa nikdy nezastavili a pred dokončením svojho diela riadenia má Boh vždy plné ruky práce a nikdy neprestane. No človek je iný: tým, že získal štipku z diela Ducha Svätého, zaobchádza s ním, akoby sa nikdy nemalo zmeniť; tým že získal trochu poznania, nevydá sa ďalej nasledovať kroky novšieho Božieho diela; po tom, čo uvidel iba kúsok z Božieho diela, už hneď Boha definuje ako konkrétnu postavičku z dreva a verí, že Boh naveky zostane v tejto podobe, ktorú vidí pred sebou – veď to tak bolo v minulosti a bude to tak i v budúcnosti. Po získaní len povrchného poznania je človek taký pyšný, že sa prestane ovládať a začne svojvoľne hlásať Božiu povahu a bytie, ktoré jednoducho neexistujú; a tým, že sa presvedčil o jednej etape diela Ducha Svätého, bez ohľadu na to, aký typ človeka hlása nové Božie dielo, človek ho jednoducho neprijíma. Toto sú ľudia, ktorí nedokážu prijať nové dielo Ducha Svätého – sú príliš konzervatívni a neschopní prijímať nové veci. Takíto ľudia sú tí, čo veria v Boha, ale Ho aj odmietajú. Človek verí, že Izraeliti sa mýlili, keď „verili len v Jahveho a neverili v Ježiša“, a predsa väčšina ľudí hrá rolu, v ktorej „verí len v Jahveho a odmieta Ježiša“ a „prahne po návrate Mesiáša, no je proti Mesiášovi menom Ježiš“. Niet sa potom čo čudovať, že ľudia po prijatí jednej etapy diela Ducha Svätého stále žijú v moci satana a stále neprijímajú Božie požehnania. Nie je to výsledok ľudskej vzdorovitosti? Kresťania po celom svete, ktorí neudržali krok s novým dielom dneška, lipnú na nádeji, že sa na nich usmeje šťastie, a nazdávajú sa, že Boh splní každé ich želanie. A predsa nedokážu s istotou povedať, prečo ich Boh vezme do tretieho neba. Nie sú si istí ani tým, ako Ježiš zostúpi na bielom oblaku, aby ich prijal, a už vôbec nedokážu s absolútnou istotou povedať, či Ježiš skutočne príde na bielom oblaku v deň, ktorý si predstavujú. Sú plní úzkosti a bezradnosti; sami ani nevedia, či Boh prijme každého z nich, každého z tých rozmanitých malých hŕstok ľudí pochádzajúcich z každej denominácie. Dielo, ktoré Boh vykonáva teraz, v súčasnom veku, ani Božie úmysly – žiadnu z týchto vecí nedokážu vôbec pochopiť a nezostáva im nič iné, ako odpočítavať dni na prstoch. Len tí, čo nasledujú kroky Baránka až na samý koniec, môžu získať konečné požehnanie, zatiaľ čo tí „bystrí ľudia“, ktorí nedokážu nasledovať do konca, a predsa veria, že získali všetko, nie sú schopní byť svedkami Božieho zjavenia. Do jedného veria, že sú tými najmúdrejšími osobami pod slnkom, bez najmenšieho dôvodu predčasne ukončujú neprestajný vývoj Božieho diela a zdá sa, že s absolútnou určitosťou veria, že Boh ich, tých čo „sú Bohu maximálne oddaní, nasledujú Ho a riadia sa Božími slovami“, vezme do neba. Napriek tomu, že sú „maximálne oddaní“ slovám, ktoré vyriekol Boh, sú ich slová a činy stále odporné, lebo sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a dopúšťajú sa klamstva a zla. Tí, ktorí nenasledujú až do samého konca, nedržia krok s dielom Ducha Svätého a lipnú len na starom diele, nielenže nedokázali dosiahnuť oddanosť Bohu, ale naopak, stali sa tými, ktorí Mu odporujú, ktorých nový vek zavrhol a ktorí budú potrestaní. Nájde sa niekto poľutovaniahodnejší ako oni? Mnohí dokonca veria, že tí, ktorí odmietajú starý zákon a prijímajú nové dielo, nemajú žiadne svedomie. Títo ľudia, čo len hovoria o „svedomí“ a nepoznajú dielo Ducha Svätého, nakoniec utnú svoje vyhliadky prostredníctvom svojho svedomia. Božie dielo sa neriadi učením, a hoci ide o Jeho vlastné dielo, Boh na ňom nelipne. To, čo by sa malo zavrhnúť, sa zavrhlo, a to, čo by sa malo vyradiť, sa vyradilo. Napriek tomu sa človek stavia do nepriateľstva voči Bohu tým, že sa drží len jednej malej časti diela Božieho riadenia. Neprejavuje sa v tom absurdita človeka? Nie je to ľudská nevedomosť? Čím sú ľudia plachejší a prehnane opatrnejší, pretože sa boja, že nezískajú Božie požehnania, tým menej sú schopní získať väčšie požehnania a prijať konečné požehnanie. Títo ľudia, ktorí otrocky dodržiavajú zákon, dávajú najavo svoju maximálnu oddanosť zákonu, a čím viac oddanosti zákonu prejavujú, tým viac sa z nich stávajú vzbúrenci, čo odporujú Bohu. Teraz sa totiž odohráva Vek kráľovstva, a nie Vek zákona. O diele dneška a diele minulosti sa nemožno zmieňovať jedným dychom a dielo minulosti nemožno porovnávať s dielom dneška. Božie dielo sa zmenilo a zmenilo sa aj praktizovanie človeka – už nejde o držanie sa zákona ani nesenie kríža, a preto ľudia oddanosťou zákonu a krížu nezískajú Boží súhlas.

Boh urobí človeka celkom úplným vo Veku kráľovstva. Po diele podmanenia sa človek podrobí zušľachteniu a súženiu. Všetci, ktorí to prekonajú a počas súženia si budú stáť za svojím svedectvom, sú tí, ktorých Boh nakoniec urobí úplnými – oni budú tí, čo zvíťazia. Počas súženia sa od človeka vyžaduje, aby prijal zušľachtenie, ktoré predstavuje posledný stupeň Božieho diela. Je to naposledy, čo bude človek zušľachtený pred ukončením celého diela Božieho riadenia, a všetci, ktorí nasledujú Boha, musia túto poslednú skúšku a posledné zušľachtenie prijať. Tým, ktorých toto súženie trápi, chýba dielo Ducha Svätého a Božie vedenie, ale tí, ktorí boli skutočne podmanení a skutočne Boha hľadajú, zostanú nakoniec pevne stáť – sú to tí, čo v sebe nosia ľudskú prirodzenosť a skutočne milujú Boha. Bez ohľadu na Božie konanie platí, že táto skupina víťazov nepríde o vízie a bude aj naďalej uvádzať pravdu do praxe bez toho, aby vo svojom svedectve zlyhala. Oni sú tí, ktorí sa nakoniec dostanú z veľkého súženia. Hoci sa tí, ktorí lovia v kalných vodách, môžu dnes naďalej priživovať, nikto nemá moc uniknúť poslednému súženiu a nikto neunikne záverečnej skúške. Pre tých, čo vytrvajú, predstavuje takéto súženie ohromné zušľachtenie; no pre tých, ktorí lovia v kalných vodách, je to dielo úplného vyradenia. Bez ohľadu na to, ako sú skúšaní, vernosť tých, čo nosia Boha v srdci, zostáva nezmenená. Tí, ktorí Boha v srdci nemajú, však zmenia svoj pohľad na Neho, hneď ako prestane byť Božie dielo pre ich telo výhodné, a dokonca sa od Neho odklonia. Takí sú ľudia, ktorí na konci nezostanú pevne stáť, ktorým ide len o Božie dary a ktorí nemajú žiadnu túžbu vydať sa Bohu a zasvätiť sa Mu. Keď sa Božie dielo zavŕši, všetci títo prízemní ľudia budú vyhnaní a nebudú hodni žiadneho súcitu. Nikto z tých, ktorým chýba ľudská prirodzenosť, nie je schopný úprimne Boha milovať. Keď je prostredie bezpečné alebo ak pred sebou majú vidinu nejakého zisku, takíto ľudia prejavujú Bohu úplnú poslušnosť. Len čo je však to, po čom túžia, ohrozené alebo definitívne odmietnuté, hneď sa vzbúria. Aj v priebehu jedinej noci sa dokážu zmeniť z usmiateho „dobrotivého“ človeka na odporného zúrivého zabijaka, ktorý sa k včerajšiemu dobrodincovi zrazu bezdôvodne správa ako k svojmu smrteľnému nepriateľovi. Ak sa títo démoni nevyženú, bez mihnutia oka by sa dopustili vraždy. Nestanú sa preto skrytým nebezpečenstvom? Dielo na záchranu človeka sa nedosiahne hneď po dokončení diela podmanenia. Aj keď sa dielo podmanenia zavŕšilo, dielo očistenia človeka sa ešte neskončilo. Toto dielo sa dokončí až vtedy, keď bude človek celkom očistený, keď Boh urobí úplnými tých, ktorí sa mu úprimne podriadia, a keď vyčistí tých, čo sa pretvarujú a nenosia Ho v srdci. Všetci, ktorí Boha v konečnej etape Jeho diela neuspokoja, budú celkom vyradení a tí, čo sú vyradení, sú z diablov. Keďže nie sú schopní Boha uspokojiť, sú voči nemu vzdorovití, a aj keď títo ľudia dnes Boha nasledujú, nedokazuje to, že oni sú tí, ktorí nakoniec zostanú. Slovo „nasledovať“ vo fráze „tí, ktorí nasledujú Boha až do konca, získajú spásu“, znamená stáť pevne počas súženia. V súčasnosti mnoho ľudí verí, že nasledovať Boha je jednoduché, ale keď sa Božie dielo čoskoro zavŕši, spoznáš pravý význam slova „nasledovať“. To, že dnes dokážeš nasledovať Boha po tom, čo si ťa podmanil, ešte nedokazuje, že si jedným z tých, ktorí budú zdokonalení. Tí, čo nedokážu vytrvať v skúškach, čo nie sú schopní zvíťaziť v súžení, nebudú nakoniec schopní pevne stáť, a teda nasledovať Boha až na samotný koniec. Všetci, ktorí skutočne Boha nasledujú, sú schopní obstáť v skúške svojej práce, zatiaľ čo tí, ktorí Boha skutočne nenasledujú, nie sú schopní obstáť v žiadnej z Božích skúšok. Skôr či neskôr budú vypudení, zatiaľ čo tí, čo zvíťazia, zotrvajú v kráľovstve. O tom, či človek skutočne hľadá, alebo nehľadá Boha, rozhoduje skúška jeho práce, čiže Božie skúšky, a rozhodnutie samotného človeka s tým nemá nič spoločné. Boh nikoho neodmieta len tak z rozmaru a všetko, čo robí, môže človeka úplne presvedčiť. Nerobí nič, čo by bolo pred človekom neviditeľné, ani nekoná žiadne dielo, ktoré by človeka nedokázalo presvedčiť. To, či je viera človeka skutočná, alebo nie, dokazujú fakty – človek o tom nerozhoduje. O tom, že „z pšenice sa nemôže stať kúkoľ a z kúkoľa pšenica“ niet žiadnych pochýb. Všetci, ktorí Boha skutočne milujú, nakoniec zotrvajú v kráľovstve a Boh nebude zle zaobchádzať s nikým, kto Ho skutočne miluje. Na základe rozličných funkcií a svedectiev budú víťazi v kráľovstve slúžiť ako kňazi alebo nasledovatelia a všetci, čo vyjdú zo súženia víťazne, sa stanú zborom kňazov v kráľovstve. Zbor kňazov sa utvorí, keď sa zakončí dielo evanjelia v celom vesmíre. Keď ten čas nadíde, to, čo by mal človek vykonať, bude plnenie jeho povinnosti v Božom kráľovstve a jeho spoločný život s Bohom v kráľovstve. Zbor kňazov budú tvoriť hlavní kňazi a kňazi a zvyšok budú Boží synovia a ľud Boží. O tom všetkom rozhodnú ich svedectvá o Bohu počas súženia. Nie sú to tituly, ktoré sa udeľujú len tak z rozmaru. Len čo sa stanoví postavenie človeka, Božie dielo sa zastaví, pretože každý sa zaradí podľa typu a vráti sa na svoju pôvodnú pozíciu. To je znakom dokončenia Božieho diela, konečným výsledkom Božieho diela a praktizovania človeka, ako i vykryštalizovaním vízií Božieho diela a spolupráce človeka. Na konci nájde človek pokoj v Božom kráľovstve a aj Boh sa vráti do svojho príbytku, aby si odpočinul. Taký bude konečný výsledok šesťtisícročnej spolupráce medzi Bohom a človekom.