Božie dielo medzi ľuďmi je od človeka neoddeliteľné, pretože človek je jeho predmetom a jedinou bytosťou stvorenou Bohom, ktorá o Ňom môže podávať svedectvo. Život človeka a všetky jeho činnosti sú s Bohom nerozlučne spojené. Všetko riadia Božie ruky a možno dokonca povedať, že žiaden človek nedokáže existovať nezávisle od Boha. To je holý fakt, ktorý nemôže nikto popierať. Celé Božie konanie je v prospech ľudstva a namierené proti úkladom satana. Všetko, čo človek potrebuje, pochádza od Boha, ktorý je zdrojom ľudského života. Preto sa človek jednoducho nedokáže od Boha odlúčiť. Boh navyše nikdy nemal v úmysle odlúčiť sa od človeka. Dielo, ktoré Boh vykonáva, je pre dobro celého ľudstva a Jeho myšlienky sú vždy láskavé. Božie dielo spolu s Božími myšlienkami (a teda Božími úmyslami) potom pre človeka predstavuje „vízie“, ktoré by mal poznať. Takéto vízie sú tiež Božím riadením a dielom, ktoré človek nedokáže vykonávať. Zatiaľ čo sa požiadavky, ktoré Boh na človeka počas svojho diela kladie, označujú ako „praktizovanie“ človeka, vízie predstavujú dielo samotného Boha alebo Jeho úmysly pre ľudstvo či zámery a dôležitosť Jeho diela. Vízie môžu byť taktiež považované za súčasť Jeho riadenia, pretože toto riadenie je Božím dielom zameraným na človeka, čo znamená, že je dielom, ktoré Boh medzi ľuďmi vykonáva. Toto dielo je dôkazom a cestou, po ktorej človek prichádza k poznaniu Boha, a je pre človeka nesmierne dôležité. Ak sa ľudia namiesto toho, aby venovali pozornosť poznaniu Božieho diela, sústredia len na učenie viery v Boha alebo na úplne bezvýznamné detaily, potom Boha jednoducho nespoznajú, ba čo viac, nebudú v súlade s Božími úmyslami. Božie dielo, ktoré je mimoriadne užitočné pre ľudské poznanie Boha, sa označuje ako vízie. Tieto vízie predstavujú Božie dielo, Božie úmysly i zámery a dôležitosť Božieho diela, pričom všetky sú pre človeka prínosom. Praktizovaním sa označuje to, čo by mali vykonávať ľudia a stvorené bytosti nasledujúce Boha a taktiež je to povinnosť človeka. Konanie, ktoré sa od ľudí očakáva, nie je niečo, čo človek pochopil od samého začiatku. Ide však o požiadavky, ktoré Boh kladie na človeka počas vykonávania svojho diela. V priebehu Božieho diela sa tieto požiadavky postupne prehlbujú a zvyšujú. Počas Veku zákona sa človek musel napríklad riadiť zákonom a vo Veku milosti musel zasa nosiť kríž. Vek kráľovstva je však iný: požiadavky na človeka sú vyššie než tie, ktoré sa naňho kládli počas Veku zákona a Veku milosti. Čím sú vízie vznešenejšie, tým sú požiadavky na človeka vyššie, jasnejšie a skutočnejšie. Takisto sa aj vízie stávajú čoraz viac praktickými. Tieto mnohé praktické vízie nielenže napomáhajú človeku v podriadenosti voči Bohu, ale navyše aj v Jeho poznaní.

V porovnaní s predošlými vekmi je Božie dielo vo Veku kráľovstva realistickejšie, viac zamerané na podstatu človeka a zmeny v jeho povahe a vo väčšej miere dokáže podávať svedectvo o samotnom Bohu všetkým, ktorí Ho nasledujú. Inak povedané, vo Veku kráľovstva Boh pri konaní svojho diela odhaľuje človeku viac zo seba samého než kedykoľvek predtým, čo znamená, že vízie, ktoré by mal človek poznať, sú ušľachtilejšie než v ktoromkoľvek minulom veku. Keďže Božie dielo medzi ľuďmi vstúpilo na neprebádané územie, vízie, ktoré človek spoznal vo Veku kráľovstva, sú tými najušľachtilejšími za celé doterajšie trvanie diela riadenia. Božie dielo vstúpilo na neprebádané územie, a tak i vízie, ktoré má človek poznať, sa stali najušľachtilejšími zo všetkých vízií. Z toho vyplýva, že aj praktizovanie človeka je na vyššej úrovni než v ktoromkoľvek predošlom veku, pretože sa mení v súlade s víziami, a dokonalosť vízií takisto znamená dokonalosť požiadaviek, ktoré sa na človeka kladú. Hneď ako sa Božie riadenie zastaví, ustane aj praktizovanie človeka a bez Božieho diela nebude mať človek inú možnosť, než dodržiavať učenie časov minulých, inak sa jednoducho nebude mať kam obrátiť. Bez nových vízií človek nezíska nové praktizovanie, bez úplných vízií nedosiahne dokonalé praktizovanie a bez ušľachtilejších vízií nebude ani jeho praktizovanie ušľachtilejšie. Praktizovanie človeka sa mení spolu s Božími krokmi a rovnako aj poznanie a prežívanie človeka sa menia zároveň s Božím dielom. Bez ohľadu na to, aký je človek schopný, stále je neoddeliteľnou súčasťou Boha, a ak by Boh čo i len na chvíľu prestal konať svoje dielo, človek by od Jeho hnevu okamžite zahynul. Človek sa nemá čím vystatovať, pretože bez ohľadu na to, na akej vysokej úrovni je jeho dnešné poznanie, či aké hlboké je jeho prežívanie, je neoddeliteľnou súčasťou Božieho diela – pretože praktizovanie človeka a to, čo by mal hľadať vo svojej viere v Boha, je s víziami nerozlučne späté. V každom aspekte Božieho diela sa nachádzajú vízie, ktoré by mal človek poznať, a na základe nich sa na človeka kladú primerané požiadavky. Bez základu, ktoré tieto vízie predstavujú, by človek jednoducho nebol schopný praktizovania ani by Boha nedokázal neochvejne nasledovať. Ak človek nepozná Boha alebo nemá porozumenie pre Božie úmysly, potom je všetko, čo človek robí, márne a nie je možné, aby mu Boh udelil svoj súhlas. Bez ohľadu na to, aké hojné dary človek má, i tak je neoddeliteľný od Božieho diela a Božieho vedenia. Nezáleží na tom, aké dobré sú skutky človeka alebo ako veľa ich vykoná, stále nedokážu nahradiť Božie dielo. Preto nemožno praktizovanie človeka za žiadnych okolností oddeliť od vízií. Tí, ktorí neprijímajú nové vízie, nemajú novú prax. Ich praktizovanie s pravdou nijak nesúvisí, pretože sa riadia učením, dodržiavajú mŕtve zákony a nemajú vôbec žiadne nové vízie, následkom čoho nič z nového veku neuvádzajú do praxe. Stratili vízie a tým aj dielo Ducha Svätého a pravdu. Tí, ktorí sú bez pravdy, sú potomkami absurdity a stelesnením satana. Bez ohľadu na to, akým typom človeka niekto je, ľudia jednoducho nemôžu existovať bez vízií Božieho diela ani byť zbavení prítomnosti Ducha Svätého. Len čo človek príde o vízie, okamžite sa prepadne do podsvetia a začne žiť v temnote. Ľudia, ktorí nemajú vízie, sú tí, ktorí Boha nasledujú pochabo, tí, ktorí sú zbavení diela Ducha Svätého a žijú v pekle. Takíto ľudia sa neusilujú o pravdu, ale namiesto toho používajú Božie meno ako vývesnú tabuľu. Tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého ani vteleného Boha a tri etapy diela v celom rozsahu Božieho riadenia, nepoznajú vízie a sú bez pravdy. A či nie sú všetci, ktorí v sebe nenosia pravdu, zlosynmi? Tí, ktorí sú ochotní uvádzať pravdu do praxe, usilovať sa o poznanie Boha a skutočne spolupracovať s Bohom, sú ľudia, pre ktorých vízie fungujú ako základ. Majú Boží súhlas, pretože s Ním spolupracujú, a práve túto spoluprácu by mal človek uvádzať do praxe.

Vízie obsahujú mnoho ciest k praktizovaniu. Vo víziách sú obsiahnuté taktiež praktické požiadavky na ľudí, ako aj Božie dielo, ktoré by mal človek poznať. V minulosti sa na špeciálnych alebo veľkolepých zhromaždeniach, ktoré sa konali na rôznych miestach, hovorilo len o jednom aspekte cesty praktizovania. Toto praktizovanie sa malo do praxe uvádzať počas Veku milosti a sotva malo nejaký súvis s poznaním Boha, pretože vízia Veku milosti bola iba víziou Ježišovho ukrižovania. Žiadne väčšie vízie nejestvovali. Človek nemal poznať viac než len dielo Jeho vykúpenia ľudstva skrze ukrižovanie, a tak počas Veku milosti neexistovali žiadne ďalšie vízie, ktoré by mal človek poznať. Takto mal len chabé poznanie Boha a okrem poznania Ježišovej lásky a súcitu mu zostávalo len zopár jednoduchých a úbohých vecí, ktoré mohol uviesť do praxe, veci, ktoré boli na míle vzdialené od súčasnosti. V minulosti, bez ohľadu na to, akú formu malo jeho zhromaždenie, človek nebol schopný hovoriť o praktickom poznaní Božieho diela a už vôbec nikto nebol schopný jasne povedať, aká je najvhodnejšia cesta praktizovania, ktorou sa má človek vydať. Človek pridal iba zopár jednoduchých detailov k základu o zhovievavosti a trpezlivosti. Jednoducho nenastala žiadna zmena v podstate jeho praktizovania, pretože v tom istom veku Boh nevykonal žiadne novšie dielo a jediné požiadavky, ktoré na človeka kládol, boli zhovievavosť a trpezlivosť alebo nesenie kríža. Okrem takéhoto praktizovania neexistovali žiadne vyššie vízie ako ukrižovanie Ježiša. V minulosti neexistovala ani zmienka o ďalších víziách, pretože Boh nevykonával veľa diela a na človeka mal len obmedzené nároky. A tak bez ohľadu na to, čo človek urobil, nebol schopný prekročiť tieto obmedzenia, teda len zopár jednoduchých a plytkých vecí, ktoré mal uviesť do praxe. Dnes hovorím o ďalších víziách preto, lebo v súčasnosti sa už vykonalo viac diela. Toto dielo mnohonásobne prevyšuje dielo z Veku zákona a Veku milosti. Nároky na človeka sú taktiež niekoľkonásobne vyššie než v minulých vekoch. Ak človek nedokáže takéto dielo úplne poznať, potom nebude mať veľký význam; dá sa povedať, že človek bude mať problém sa v takomto diele úplne vyznať, pokiaľ mu nezasvätí svoje celoživotné úsilie. Ak by sa v diele podmanenia hovorilo len o ceste praktizovania, podmanenie človeka by bolo nemožné. Samotné rozprávanie o víziách bez kladenia akýchkoľvek požiadaviek na človeka by taktiež znemožnilo jeho podmanenie. Ak by sa nehovorilo o ničom inom, len o ceste praktizovania, potom by nebolo možné zasiahnuť Achillovu pätu človeka či rozohnať ľudské predstavy, a tak by opäť nebolo možné plne si človeka podmaniť. Vízie sú hlavným nástrojom pri podmanení človeka, no ak by okrem vízií neexistovala cesta k praktizovaniu, potom by človek nemal možnosť nasledovať a tým menej by mal nejaké možnosti na vstup. To bol princíp Božieho diela od začiatku do konca: vo víziách je obsiahnuté to, čo možno uviesť do praxe, a vízie zároveň praktizovanie dopĺňajú. Miera zmien v živote človeka aj v jeho povahe sprevádza zmeny vo víziách. Ak by sa mal človek spoliehať len na svoje vlastné úsilie, potom by nedokázal dosiahnuť nijakú veľkú zmenu. Vízie hovoria o diele samotného Boha a Božom riadení. Praktizovanie sa týka cesty praktizovania človeka a spôsobu jeho existencie – v celom Božom riadení je vzťah medzi víziami a praktizovaním vzťahom medzi Bohom a človekom. Ak by sa vízie odstránili, keby sa o nich hovorilo bez toho, aby sa spomínalo aj praktizovanie, alebo ak by existovali len vízie, kým praktizovanie človeka by sa úplne eliminovalo, potom by sme takéto veci nemohli považovať za Božie riadenie, tobôž ešte tvrdiť, že Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva. Nielenže by sa takto odstránila povinnosť človeka, ale poprel by sa aj účel Božieho diela. Ak by sa od začiatku do konca od človeka vyžadovalo iba praktizovanie bez zapojenia Božieho diela a ak by navyše človek nemusel Božie dielo poznať, potom by sme mali ešte menej dôvodov nazývať takéto dielo Božím riadením. Pokiaľ by človek Boha nepoznal, bol by neznalý Božích úmyslov a vieru by len slepo praktizoval neurčitým a nepraktickým spôsobom, nikdy by sa nestal plne spôsobilou stvorenou bytosťou. Obe tieto veci sú teda nevyhnutné. Ak by existovalo len Božie dielo, teda ak by existovali len vízie bez akejkoľvek spolupráce alebo praktizovania zo strany človeka, potom by sa nemohli nazývať Božím riadením. Keby existovalo len praktizovanie a vstup človeka, bolo by to tiež neprijateľné, bez ohľadu na ušľachtilosť cesty, na ktorú človek vstúpil. Vstup človeka sa musí postupne meniť v súlade s dielom a víziami. Nezmení sa len tak z rozmaru. Princípy ľudského praktizovania nie sú voľné a neviazané, ale majú určité hranice. Tieto princípy sa menia v súlade s víziami diela. Preto Božie riadenie v konečnom dôsledku spočíva v Božom diele a praktizovaní človeka.

Dielo riadenia sa začalo uskutočňovať iba kvôli ľudstvu, čo znamená, že vzniklo len kvôli jeho existencii. Pred stvorením ľudstva alebo na samom počiatku, keď sa stvorili nebesá, zem a všetko, neexistovalo žiadne riadenie. Ak by v celom Božom diele neexistovalo praktizovanie prospešné pre človeka, teda pokiaľ by Boh na skazené ľudstvo nekládol primerané požiadavky (ak by v Božom diele neexistovala vhodná cesta pre praktizovanie ľudí), potom by sa toto dielo nemohlo nazývať Božím riadením. Ak by Božie dielo vo svojej celistvosti zahŕňalo len to, že by Boh ľudstvu povedal, ako postupovať pri praktizovaní viery, no pritom by nepodnikol svoje vlastné kroky a neprejavil ani štipku zo svojej všemohúcnosti a múdrosti, potom by človek nevedel o Božej povahe vôbec nič, bez ohľadu na to, aké vysoké by boli Božie požiadavky na človeka a ako dlho by Boh žil medzi ľuďmi. V takom prípade by dielo takéhoto druhu bolo ešte menej hodné, aby sa nazývalo Božím riadením. Zjednodušene povedané, dielo Božieho riadenia je dielo vykonávané Bohom a všetka práca, ktorú pod vedením Boha vykonávajú tí, ktorých Boh získal. Toto dielo môžeme zhrnúť do pojmu riadenie. Inak povedané, Božie dielo, ktoré vykonáva medzi ľuďmi, ako aj spolupráca medzi Ním a všetkými Jeho nasledovateľmi sa spoločne označujú ako riadenie. Tu sa Božie dielo nazýva víziami a spolupráca človeka praktizovaním. Čím vyššie je Božie dielo (teda čím ušľachtilejšie sú vízie), tým zreteľnejšie sa človeku ukazuje Božia povaha, a čím viac je v rozpore s predstavami človeka, tým vyššie sú praktizovanie a spolupráca človeka. Čím vyššie sú požiadavky na človeka, tým viac je Božie dielo v rozpore s predstavami človeka, v dôsledku čoho sa zväčšuje i miera skúšok človeka a kritériá, ktoré musí spĺňať. V závere tohto diela budú všetky vízie dokončené a všetko, čo musí človek uvádzať do praxe, dosiahne vrchol dokonalosti. Bude to tiež čas, kedy bude každý roztriedený podľa druhu, pretože všetko, čo musí človek poznať, mu bude zjavené. Keď vízie dosiahnu svoj vrchol, dielo sa náležite priblíži k svojmu koncu a aj praktizovanie človeka dosiahne zenit. Praktizovanie človeka je založené na Božom diele a Božie riadenie sa celkom prejavuje iba vďaka praktizovaniu a spolupráci človeka. Človek je výstavným kusom Božieho diela, predmetom celého Jeho riadenia i produktom celého Božieho riadenia. Ak by Boh pôsobil sám, bez spolupráce človeka, potom by nejestvovalo nič, prostredníctvom čoho by sa celé Jeho dielo vykryštalizovalo a Božie riadenie by nemalo ani najmenší význam. Iba ak si Boh popri svojom diele vyberie vhodné objekty na vyjadrenie svojho diela a preukáže svoju všemohúcnosť a múdrosť, môže dosiahnuť cieľ svojho riadenia a celé svoje dielo využiť na úplnú porážku satana. Práve preto je človek nenahraditeľnou súčasťou diela Božieho riadenia a jedine prostredníctvom človeka môže Božie riadenie priniesť ovocie a dosiahnuť svoj konečný cieľ. Okrem človeka sa tejto úlohy nedokáže ujať žiadna iná forma života. Ak sa má človek stať skutočnou kryštalizáciou diela Božieho riadenia, potom treba celkom zapudiť vzdorovitosť skazeného ľudstva. To si vyžaduje, aby sa človeku poskytlo praktizovanie primerané rôznym časom a aby Boh vykonal medzi ľuďmi príslušné dielo. Len takýmto spôsobom sa nakoniec získa skupina ľudí, ktorá bude kryštalizáciou diela Božieho riadenia. Božie dielo medzi ľuďmi nemôže podávať svedectvo o samom Bohu iba prostredníctvom samotného Božieho diela. Na dosiahnutie takéhoto svedectva sú potrebné aj živé ľudské bytosti vhodné pre Jeho dielo. Boh najprv vykoná dielo na týchto ľuďoch, prostredníctvom ktorých bude následne vyjadrovať svoje dielo. Takto sa svedectvo o Jeho vôli prenesie medzi stvorené bytosti, čím Boh dosiahne cieľ svojho diela. Boh nekoná na porážke satana sám, pretože nemôže medzi všetkými stvorenými bytosťami sám o sebe podávať priame svedectvo. Ak by tak činil, bolo by nemožné úplne presvedčiť človeka. Aby si teda Boh človeka podmanil, musí na ňom vykonávať svoje dielo. Len tak bude schopný získať svedectvo medzi všetkými stvorenými bytosťami. Ak by Boh konal sám bez spolupráce s človekom alebo ak by sa od človeka žiadna spolupráca nevyžadovala, človek by nikdy nedokázal spoznať Božiu povahu a navždy by bol nevedomý Božích úmyslov – potom by sa Božie dielo nemohlo nazývať Božím riadením. Keby sa mal človek len sám usilovať, hľadať a tvrdo pracovať bez porozumenia Božiemu dielu, robil by si žarty. Bez diela Ducha Svätého pochádza počínanie človeka od satana, je vzdorovitý a koná zlo. Satan sa prejavuje v celom konaní skazeného ľudstva. Neexistuje nič, čo by bolo zlučiteľné s Bohom, a všetko, čo človek robí, je prejavom satana. Nič z toho, čo sa spomínalo, nezahŕňa vízie ani praktizovanie. Na základe vízií človek nachádza praktizovanie a cestu podriadenosti, takže svoje predstavy môže odsunúť bokom a získať veci, ktoré v minulosti nemal. Boh požaduje, aby s Ním človek spolupracoval a aby sa Jeho požiadavkám úplne podriadil, zatiaľ čo človek žiada uzrieť dielo, ktoré vykonáva sám Boh, pocítiť všemohúcu moc Boha a spoznať Jeho povahu. To všetko je skrátka Božie riadenie. Spojenie Boha a človeka predstavuje riadenie a je to to najväčšie riadenie.

Pokiaľ ide o vízie, tie sa v prvom rade týkajú diela samotného Boha, a pokiaľ ide o praktizovanie, to by mal vykonávať človek a s Bohom to nemá žiaden súvis. Božie dielo dokončuje sám Boh a praktizovanie človeka dosahuje sám človek. To, čo má vykonať sám Boh, nemusí vykonávať človek a, naopak, to, čo má praktizovať človek, sa Boha netýka. Božie dielo je Jeho vlastnou službou a nemá žiaden súvis s človekom. Človek toto dielo vykonávať nemusí, a navyše by ani nebol schopný konať dielo, ktoré má vykonávať Boh. Praktizovanie, ktoré sa od človeka vyžaduje, musí vykonať sám človek, aby si stál za svedectvom, či už predstavuje obetu jeho života, alebo jeho odovzdanie satanovi – to všetko musí vykonať človek. Celé dielo, ktoré má Boh vykonať, dokončuje On sám a to, čo by mal vykonávať človek, sa človeku ukáže. Zvyšná práca je ponechaná na človeka. Boh vykonáva len dielo, ktoré spadá do Jeho služby, a človeku iba ukazuje cestu – cestu mu síce otvorí, ale nevydláždi. Každý by mal tejto skutočnosti porozumieť. Uvádzať pravdu do praxe znamená uvádzať do praxe Božie slová. To všetko je povinnosťou človeka, niečo, čo by mal človek robiť, a nemá to nič spoločné s Bohom. Ak človek žiada, aby aj Boh trpel mukami a bol zušľachťovaný v pravde rovnako ako ľudia, ide o vzdorovitosť človeka. Božím dielom je konanie Jeho služby a povinnosťou človeka je celkom sa podriadiť Božiemu vedeniu bez kladenia odporu. Človeku prináleží dosiahnuť, čo musí dosiahnuť, bez ohľadu na spôsob, akým Boh pôsobí alebo žije. Len sám Boh môže na človeka klásť požiadavky, to znamená, že len sám Boh je spôsobilý klásť ľuďom požiadavky. Človek by nemal mať na výber a nemal by robiť nič iné, než sa úplne podriadiť a venovať sa praktizovaniu – toto je zmysel, ktorý by mal človek mať. Hneď ako sa dokončí dielo, ktoré by mal vykonať sám Boh, od človeka sa vyžaduje, aby ho krok za krokom zažil na vlastnej koži. Ak nakoniec, keď sa celé Božie riadenie zavŕši, človek stále nebude konať tak, ako to od neho Boh vyžaduje, mal by byť potrestaný. Ak človek nesplní požiadavky od Boha, môže za to jeho vzdorovitosť – neznamená to, že Boh nebol vo svojom diele dostatočne dôkladný. Každý, kto nedokáže uviesť Božie slová do praxe, splniť Božie požiadavky ani Mu dať svoju oddanosť a splniť si svoju povinnosť, bude potrestaný. Všetko, čo sa od vás v súčasnosti vyžaduje, nie sú žiadne dodatočné požiadavky, ale povinnosť človeka, ktorú by mali plniť všetci ľudia. Ak nie ste schopní ani len vykonávať svoju povinnosť alebo ju robiť dobre, nespôsobujete potom sami sebe ťažkosti? Nekoketujete tak so smrťou? Ako by ste mohli očakávať, že vás čaká nejaká budúcnosť a vyhliadky? Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť. Slová, ktoré vám boli vyrieknuté, zasiahli až samotnú podstatu vášho jadra a Božie dielo vstúpilo na bezprecedentné územie. Mnoho ľudí ešte stále nechápe pravdivosť alebo falošnosť tejto cesty; stále čakajú a vidia, no neplnia si svoju povinnosť. Namiesto toho skúmajú každé Božie slovo a čin, sústredia sa na to, čo Boh požíva či ako sa oblieka a ich predstavy sú čím ďalej, tým horšie. Nerobia takíto ľudia len veľa kriku pre nič? Ako by mohli takíto ľudia hľadať Boha? A ako by mohli byť tými, ktorí majú v úmysle podriadiť sa Bohu? Svoju oddanosť a povinnosť odsúvajú do úzadia a namiesto toho sa sústredia na to, kde sa Boh nachádza. Srší z nich bezočivosť! Ak človek porozumel všetkému, čomu má porozumieť, a uviedol do praxe všetko, čo sa od neho požaduje, potom mu Boh určite udelí svoje požehnania, pretože to, čo od človeka vyžaduje, je jeho povinnosťou a tým, čo by mal človek vykonávať. Ak človek nie je schopný chápať to, čomu má porozumieť, a nie je schopný uvádzať do praxe to, čo by mal praktizovať, potom bude potrestaný. Tí, čo nespolupracujú s Bohom, sú voči nemu nepriateľskí a tí, čo neprijímajú nové dielo, sú proti nemu, dokonca i vtedy, ak nerobia nič, čo by mu zjavne odporovalo. Všetci, čo neuvádzajú pravdu do praxe tak, ako od nich vyžaduje Boh, zámerne odporujú Božím slovám a vzdorujú im, dokonca i vtedy, ak venujú osobitnú pozornosť dielu Ducha Svätého. Ľudia, ktorí nie sú poslušní alebo podriadení sú vzdorovití a stavajú sa proti Bohu. Ľudia, ktorí si neplnia svoju povinnosť, s Bohom nespolupracujú a tí, ktorí s Bohom nespolupracujú, neprijímajú dielo Ducha Svätého.