Všetci tí, čo ťahajú svoje celkom neveriace deti a príbuzných do kostola, sú nesmierne sebeckí a láskavosť len prejavujú. Títo ľudia sa zameriavajú len na to, aby boli milujúci, bez ohľadu na to, či veria alebo nie, a nehľadiac na to, či je to Boží úmysel. Niektorí privádzajú pred Boha svoje manželky alebo ťahajú pred Neho svojich rodičov, a to bez ohľadu na to, či s tým Duch Svätý súhlasí alebo v nich pôsobí, slepo pokračujú v „prijímaní talentovaných ľudí“ pre Boha. Akú výhodu možno získať z prejavovania láskavosti voči týmto nevercom? Aj keď títo pochybovači, ktorí žijú bez prítomnosti Ducha Svätého, neochotne nasledujú Boha, stále nemôžu byť spasení, ako by si človek myslel. Tých, ktorí môžu prijať spásu, v skutočnosti nie je také ľahké získať. Ľudia, ktorí neprešli dielom a skúškami Ducha Svätého a nezdokonalil ich vtelený Boh, sa vôbec nedokážu stať úplnými. Preto od chvíle, keď začnú formálne nasledovať Boha, chýba týmto ľuďom prítomnosť Ducha Svätého. Ak vezmeme do úvahy ich podmienky a aktuálny stav, jednoducho sa nemôžu stať úplnými. Samotný Duch Svätý na nich nechce vynakladať veľa energie, neposkytuje im žiadne osvietenie ani ich nijako nevedie, len ich nechá nasledovať a nakoniec im ukáže ich výsledky – to stačí. Nadšenie a úmysly ľudstva pochádzajú od satana a v žiadnom prípade nemôžu dokončiť dielo Ducha Svätého. Bez ohľadu na to, akí ľudia sú, musia mať dielo Ducha Svätého. Môžu ľudia urobiť ľudí úplnými? Prečo manžel miluje svoju manželku? Prečo manželka miluje svojho manžela? Prečo sú deti oddané svojim rodičom? Prečo rodičia zbožňujú svoje deti? Aké úmysly vlastne ľudia prechovávajú? Nie je ich zámerom uspokojiť vlastné plány a sebecké túžby? Naozaj chcú konať v záujme Božieho plánu riadenia? Skutočne konajú v záujme Božieho diela? Snažia sa plniť povinnosti stvorenej bytosti? Tí, ktorí od chvíle, keď začali veriť v Boha, nedokázali dosiahnuť prítomnosť Ducha Svätého, nikdy nemôžu získať dielo Ducha Svätého. Títo ľudia budú rozhodne predmetmi zničenia. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich človek miluje, táto láska nemôže nahradiť dielo Ducha Svätého. Nadšenie a láska ľudí predstavujú ľudské úmysly, ale nemôžu predstavovať Božie úmysly ani nahradiť Božie dielo. Aj keby človek prejavil čo najväčšiu lásku alebo milosrdenstvo voči ľuďom, ktorí formálne veria v Boha a tvária sa, že Ho nasledujú bez toho, aby vedeli, čo v skutočnosti znamená veriť v Boha, aj tak nezískajú Boží súcit ani dielo Ducha Svätého. Aj keď sú ľudia, ktorí úprimne nasledujú Boha, nízkych kvalít a nedokážu pochopiť mnohé pravdy, stále môžu príležitostne získať dielo Ducha Svätého. No tí, ktorí sú výrazne dobrých kvalít, ale úprimne neveria, jednoducho nedokážu získať prítomnosť Ducha Svätého. Pre takýchto ľudí nejestvuje vôbec žiadna možnosť spásy. Aj keď čítajú Božie slová a príležitostne počúvajú kázne či dokonca spievajú Bohu chvály, napokon nebudú schopní prežiť až do času odpočinku. O tom, či ľudia hľadajú úprimne, nerozhoduje to, ako ich hodnotia ostatní alebo ako ich vidí okolie, ale to, či na nich pôsobí Duch Svätý a či získali prítomnosť Ducha Svätého. Navyše to závisí od zmeny ich pováh a od toho, či po pôsobení Ducha Svätého počas istého obdobia nadobudli nejaké poznanie Boha. Ak na človeka pôsobí Duch Svätý, jeho povaha sa postupne mení a postupne sa očisťuje aj jeho pohľad na vieru v Boha. Bez ohľadu na to, ako dlho ľudia nasledujú Boha, pokiaľ sa zmenili, znamená to, že na nich pôsobí Duch Svätý. Ak sa nezmenili, značí to, že Duch Svätý na nich nepôsobí. Aj keď títo ľudia vykonávajú nejakú službu, ženie ich k tomu túžba prijať požehnania. Len občasné vykonávanie služby nemôže nahradiť zmenu ich pováh. Aj tak budú napokon zničení, pretože v kráľovstve nebudú potrební tí, čo robia službu, a ani nebude potrebné, aby niekto, koho povaha sa nezmenila, slúžil ľuďom, ktorí boli zdokonalení a sú verní Bohu. Slová vyslovené v minulosti: „Keď človek verí v Pána, šťastie sa usmeje na celú jeho rodinu,“ sú vhodné pre Vek milosti, ale nesúvisia s konečným osudom ľudstva. Boli príznačné len pre etapu počas Veku milosti. Význam týchto slov bol zameraný na pokoj a materiálne požehnania, ktorým sa ľudia tešili. Neznamenali, že celá rodina toho, kto verí v Pána, bude spasená, ani to, že keď niekto prijme požehnania, do odpočinku bude uvedená aj celá jeho rodina. O tom, či niekto prijme požehnania alebo ho postihne nešťastie, sa rozhodne podľa jeho podstaty, nie podľa akejsi spoločnej podstaty, ktorú by mohol zdieľať s ostatnými. Takéto tvrdenie alebo pravidlo nemá v kráľovstve jednoducho miesto. Ak človek v konečnom dôsledku dokáže prežiť, je to preto, že splnil Božie požiadavky, a ak napokon nebude môcť zostať až do času odpočinku, je to preto, že bol voči Bohu vzdorovitý a neuspokojil Jeho požiadavky. Každý má náležitý konečný osud. Tieto konečné osudy určuje podstata každého jednotlivca a nemajú vôbec nič spoločné s inými ľuďmi. Zlé správanie dieťaťa nemožno preniesť na jeho rodičov a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť dieťaťa. Zlé správanie rodiča nemožno preniesť na jeho deti a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť rodiča. Každý si nesie svoje vlastné hriechy a každý sa teší zo svojich vlastných požehnaní. Nikto nemôže nahradiť iného človeka; taká je spravodlivosť. Z pohľadu človeka, ak rodičia prijmú požehnania, potom by ich mali prijať aj ich deti, a ak deti páchajú zlo, tieto ich hriechy musia odčiniť ich rodičia. Taký je ľudský pohľad a ľudský spôsob konania; nie je to Boží pohľad. Výsledok každého človeka sa stanovuje podľa podstaty, ktorá vychádza z jeho správania, a vždy sa stanovuje primerane. Nikto nemôže niesť hriechy niekoho iného. Ba čo viac, nikto nemôže byť potrestaný za niekoho iného. To je dané. Láskavá starostlivosť rodičov o deti neznamená, že môžu konať spravodlivé skutky namiesto svojich detí, a ani oddaná náklonnosť dieťaťa k rodičom neznamená, že môže konať spravodlivé skutky namiesto svojich rodičov. Toto je pravý význam slov: „Vtedy budú na poli dvaja; jeden bude vzatý a druhý zostane. Dve ženy budú mlieť na mlyne; jedna bude vzatá a druhá zostane.“ Ľudia nemôžu vziať svoje zlé deti do odpočinku len na základe svojej hlbokej lásky k nim, podobne nikto nemôže vziať do odpočinku svojho manželského partnera len na základe svojho spravodlivého správania. Také je správne ustanovenie – nikto si nemôže uplatniť výnimku. Koniec koncov, vykonávatelia spravodlivosti sú vykonávateľmi spravodlivosti a zlosynovia sú zlosynmi. Spravodlivým bude napokon umožnené prežiť, zatiaľ čo zlosynovia budú zničení. Svätí sú svätí, nie sú špinaví. Špinaví sú špinaví a žiadna ich časť nie je svätá. Ľudia, ktorí budú zničení, sú všetci zlí a tí, ktorí prežijú, sú všetci spravodliví – aj keď deti zlých konajú spravodlivé skutky a aj keď rodičia spravodlivých konajú zlé skutky. Neexistuje žiadny vzťah medzi veriacim manželom a neveriacou manželkou ani žiadny vzťah medzi veriacimi deťmi a neveriacimi rodičmi. Tieto dva typy ľudí sú úplne nezlučiteľné. Pred vstupom do odpočinku má človek fyzických príbuzných, ale po vstupe do odpočinku ich už mať nebude. Tí, čo si plnia svoje povinnosti, sú nepriateľmi tých, čo si ich neplnia. Tí, čo milujú Boha, a tí, čo Ho nenávidia, stoja proti sebe. Tí, čo vstúpia do odpočinku, a tí, čo budú zničení, sú dva nezlučiteľné typy stvorených bytostí. Stvorené bytosti, ktoré si plnia svoje povinnosti, prežijú, zatiaľ čo tie, ktoré si svoje povinnosti neplnia, sa stanú predmetmi zničenia. Navyše to bude trvať celú večnosť. Miluješ svojho manžela, aby si splnila svoju povinnosť stvorenej bytosti? Miluješ svoju manželku, aby si splnil svoju povinnosť stvorenej bytosti? Prejavuješ oddanosť voči svojim neveriacim rodičom, aby si splnil svoju povinnosť stvorenej bytosti? Je ľudský pohľad na vieru v Boha správny alebo nesprávny? Prečo veríš v Boha? Čo chceš získať? Ako miluješ Boha? Tí, čo si nedokážu plniť svoje povinnosti stvorených bytostí a nedokážu vynaložiť všetko úsilie, sa stanú predmetmi zničenia. Medzi dnešnými ľuďmi existujú fyzické vzťahy, ako aj pokrvné spojenia, no v budúcnosti sa všetky rozbijú. Veriaci a neverci nie sú zlučiteľní. Skôr si navzájom odporujú. Tí v odpočinku budú veriť, že Boh existuje a podriadia sa Mu, zatiaľ čo všetci tí, čo vzdorujú Bohu, budú zničení. Na zemi už nebudú existovať rodiny. Ako by mohli existovať rodičia, deti alebo manželské vzťahy? Samotná nezlučiteľnosť viery a neviery úplne pretrhne takéto fyzické vzťahy!

Pôvodne medzi ľuďmi neexistovali žiadne rodiny; jestvovali len muž a žena – dva rôzne druhy ľudí. Neexistovali žiadne krajiny, nehovoriac o rodinách, ale v dôsledku skazenosti ľudstva sa všetky druhy ľudí usporiadali do jednotlivých klanov, z ktorých neskôr vznikli krajiny a etniká. Tieto krajiny a etniká pozostávali z malých samostatných rodín a takto sa všetky typy ľudí rozdelili na rôzne rasy podľa rozdielov v jazyku a hraniciach. V skutočnosti má ľudstvo len jedného predka, a to bez ohľadu na to, koľko rás existuje na svete. Spočiatku jestvovali len dva druhy ľudí: boli to muži a ženy. V dôsledku pokroku Božieho diela, pohybu dejín a geografických zmien sa však tieto dva druhy ľudí v rôznej miere vyvinuli na ešte viac typov ľudí. V zásade platí, že bez ohľadu na to, koľko rás tvorí ľudstvo, celé ľudstvo je stále Božím stvorením. Nezáleží na tom, ku ktorej rase ľudia patria, všetci sú Jeho stvorené bytosti. Všetci sú potomkami Adama a Evy. Aj keď ich nestvorili Božie ruky, sú potomkami Adama a Evy, ktorých stvoril Boh osobne. Bez ohľadu na to, ku ktorému typu stvorenia ľudia patria, všetci sú Jeho stvoreniami. Keďže patria k ľudstvu, ktoré stvoril Boh, ich konečný osud je taký, aký by malo mať ľudstvo, a boli rozdelení podľa pravidiel, ktoré riadia ľudí. To znamená, že všetci zlosynovia a všetci, ktorí vykonávajú spravodlivé skutky, sú koniec koncov stvorenými bytosťami. Tie stvorené bytosti, ktoré páchajú zlo, budú napokon zničené, a tie stvorené bytosti, ktoré konajú spravodlivé skutky, prežijú. To je najvhodnejšie usporiadanie pre tieto dva druhy stvorených bytostí. Zlosynovia nemôžu v dôsledku ich vzdorovitosti poprieť, že hoci sú Božími stvorenými bytosťami, ovládol ich satan, a preto nemôžu byť spasení. Stvorené bytosti so spravodlivým správaním nemôžu (na základe skutočnosti, že prežijú) poprieť, že ich stvoril Boh, a predsa získali spásu po tom, čo ich skazil satan. Zlosynovia sú stvorené bytosti, ktoré sú vzdorovité voči Bohu. Sú to stvorené bytosti, ktoré nemožno spasiť a ktoré už celkom ovládol satan. Ľudia, ktorí páchajú zlo, sú tiež ľudia. Sú to ľudia ktorí boli skazení do krajnosti a nemôžu byť spasení. Rovnako ako tieto stvorené bytosti boli skazení aj ľudia spravodlivého správania, ale ide o ľudí, ktorí sa chcú oslobodiť od svojich skazených pováh a dokázali sa podriadiť Bohu. Ľudia spravodlivého správania neprekypujú spravodlivosťou, skôr prijali spásu a oslobodili sa od svojich skazených pováh. Môžu sa podriadiť Bohu. Nakoniec obstoja, hoci to neznamená, že ich satan nikdy neskazil. Po skončení Božieho diela budú medzi všetkými Jeho stvorenými bytosťami tí, čo budú zničení, a tí, čo prežijú. Jeho dielo riadenia sa nevyhnutne uberá týmto smerom; nikto to nemôže poprieť. Zlosynom nebude umožnené prežiť. Tí, čo sa podriadia a budú nasledovať Boha až do konca, prežijú určite. Keďže toto dielo je dielom riadenia ľudstva, budú existovať tí, čo zostanú, a tí, čo budú vyradení. Toto sú rôzne výsledky pre rôzne typy ľudí a je to najvhodnejšie usporiadanie pre stvorené bytosti. Konečným Božím opatrením pre ľudstvo je rozdeliť ho rozbitím rodín, rozdrvením etník a zničením štátnych hraníc tak, aby už neexistovali ani rodiny, ani štátne hranice. Ľudia totiž v konečnom dôsledku pochádzajú z jedného predka a sú Božie stvorené bytosti. Skrátka, všetky stvorené bytosti, ktoré páchajú zlo budú zničené a stvorené bytosti, ktoré sa podriadia Bohu, prežijú. Takto nebudú v nadchádzajúcom čase odpočinku existovať žiadne rodiny, žiadne krajiny a najmä žiadne etniká. Tento druh ľudstva bude najsvätejším druhom ľudstva. Adam a Eva boli pôvodne stvorení, aby sa ľudstvo mohlo starať o všetky veci na zemi; ľudia boli pôvodne pánmi nad všetkými vecami. Jahve zamýšľal stvoriť ľudí preto, aby mohli existovať na zemi a starať sa o všetky veci na nej, pretože ľudstvo nebolo pôvodne skazené a nebolo schopné páchať zlo. Keď sa však ľudia stali skazenými, neboli viac správcami všetkých vecí. Cieľom Božej spásy je obnoviť túto funkciu ľudstva, navrátiť pôvodný ľudský rozum a pôvodnú ľudskú podriadenosť. Ľudstvo v odpočinku bude samotným znázornením výsledku, ktorý chce Boh dosiahnuť prostredníctvom svojho diela spásy. Aj keď to už nebude život ako v rajskej záhrade, jeho podstata bude rovnaká. Ľudstvo už nebude len svojou predošlou neskazenou verziou samého seba, ale skôr ľudstvom, ktoré sa stalo skazeným a neskôr prijalo spásu. Títo ľudia, ktorí získali spásu, napokon vstúpia do odpočinku (teda až po tom, čo Boh dokončí svoje dielo). Podobne budú napokon úplne odhalené aj výsledky tých, ktorí majú byť potrestaní, a budú zničení až po tom, čo Boh dokončí svoje dielo. Inak povedané, po skončení Jeho diela budú odhalení všetci títo zlosynovia a tí, čo boli spasení, pretože dielo odhalenia všetkých typov ľudí (či už sú to zlosynovia alebo tí, ktorí boli spasení) sa vykoná na všetkých súbežne. Zlosynovia budú vyradení a zároveň sa odhalia tí, ktorým bude dovolené zostať. Preto sa výsledky všetkých typov ľudí odhalia súčasne. Boh nedovolí, aby skupina ľudí, ktorí získali spásu, vstúpila do odpočinku skôr, než vyčlení zlosynov a bude ich postupne súdiť alebo trestať. To by sa nezhodovalo so skutočnosťou. Keď budú zlosynovia zničení a preživší vstúpia do odpočinku, Božie dielo naprieč vesmírom bude dokončené. Tí, ktorí prijmú požehnania, a tí, ktorých postihne nešťastie, nebudú zoradení v žiadnom rebríčku podľa priority. Tí, ktorí prijmú požehnania, budú žiť naveky, zatiaľ čo tí, ktorých postihne nešťastie, zahynú na celú večnosť. Tieto dva kroky diela sa ukončia súčasne. Práve vďaka existencii vzdorovitých ľudí sa odhalí spravodlivosť tých, ktorí sa podriaďujú, a práve preto, že existujú tí, ktorí prijali požehnania, sa odhalí nešťastie, ktoré postihlo zlosynov za ich zlé správanie. Ak by Boh neodhalil zlosynov, ľudia, čo sa úprimne podriaďujú Bohu, by nikdy neuvideli slnko. Ak by Boh tých, ktorí sa Mu podriaďujú, nepriviedol k vhodnému konečnému osudu, tí vzdorovití voči Bohu by nemohli dostať svoju zaslúženú odplatu. Taký je proces Božieho diela. Keby Boh nevykonal toto dielo trestania zla a odmeňovania dobra, Jeho stvorené bytosti by nikdy nemohli vstúpiť do svojich príslušných konečných osudov. Keď ľudstvo vstúpi do odpočinku, zlosynovia budú zničení a celé ľudstvo sa ocitne na správnej ceste. Všetky typy ľudí budú so svojím druhom v súlade s funkciami, ktoré by mali vykonávať. Až toto bude deň odpočinku ľudstva, vývoj ľudstva bude nevyhnutne postupovať týmto smerom a až keď ľudstvo vstúpi do odpočinku, zavŕši Boh svoje veľké a konečné dielo. Bude to záverečná časť Jeho diela. Toto dielo ukončí dekadentný život ľudstva v tele, ako aj život skazeného ľudstva. Ľudia vtedy vstúpia do novej oblasti. Aj keď budú všetci ľudia žiť v tele, medzi podstatou tohto života a života skazeného ľudstva budú výrazné rozdiely. Odlišný bude aj význam tejto existencie a existencie skazeného ľudstva. Hoci to nebude život nového druhu človeka, dá sa povedať, že to bude život ľudstva, ktoré prijalo spásu, ako aj život, v ktorom sa opäť nadobudla ľudská prirodzenosť a rozum. Toto sú ľudia, ktorí kedysi vzdorovali Bohu, ktorých si Boh podmanil a potom ich spasil. Toto sú ľudia, ktorí zneuctili Boha a neskôr o Ňom svedčili. Po tom, čo podstúpili a prežili Jeho skúšku, ich existencia bude tou najzmysluplnejšou existenciou. Sú to ľudia, ktorí svedčili o Bohu pred satanom. A sú to ľudia, ktorí sú spôsobilí žiť. Tí, ktorí budú zničení, sú tí, čo nedokážu svedčiť o Bohu a nie sú spôsobilí ďalej žiť. Ich zničenie bude výsledkom ich zlého správania a takéto vyhladenie je pre nich najlepším konečným osudom. V budúcnosti, keď ľudstvo vstúpi do nádhernej oblasti, nebudú existovať žiadne vzťahy medzi manželom a manželkou, medzi otcom a dcérou alebo medzi matkou a synom, ako si to ľudia predstavujú. V tom čase už bude každý človek nasledovať svoj vlastný druh a rodiny už budú rozbité. Po úplnom zlyhaní už satan nikdy nebude vyrušovať ľudstvo a ľudia už nebudú mať skazené satanské povahy. Vzdorovití ľudia už budú v tom čase zničení a zostanú len ľudia, ktorí sa podriadia. V podstate prežije v neporušenom stave len veľmi málo rodín. Ako by mohli naďalej existovať fyzické vzťahy? Predošlý telesný život ľudstva bude vyslovene zakázaný. Ako by potom mohli medzi ľuďmi existovať fyzické vzťahy? Bez skazených satanských pováh už nebude ľudský život starým životom minulosti, ale skôr novým životom. Rodičia prídu o svoje deti a deti prídu o svojich rodičov. Manželia prídu o svoje manželky a manželky prídu o svojich manželov. V súčasnosti medzi ľuďmi existujú fyzické vzťahy, ale tie zaniknú po tom, čo všetci vstúpia do odpočinku. Len takýto druh ľudstva bude mať spravodlivosť a svätosť. Len takýto druh ľudstva môže uctievať Boha.

Boh stvoril ľudí a umiestnil ich na zem. Odvtedy ich vedie. Potom ich zachránil a ponúkol sa ako obeta za hriech ľudstva. Napokon si aj tak musí ľudstvo podmaniť, úplne ľudí zachrániť a prinavrátiť im ich pôvodnú podobu. Toto je dielo, ktoré koná od úplného počiatku – prinavracia ľudstvu jeho pôvodný obraz a podobu. Boh založí svoje kráľovstvo a obnoví pôvodnú podobu ľudí, čo znamená, že obnoví svoju autoritu na zemi a medzi všetkými stvorenými bytosťami. Ľudstvo stratilo svoje bohabojné srdce, ako aj funkciu prislúchajúcu stvoreným bytostiam, po tom, čo ho skazil satan, a stalo sa tak nepriateľom vzdorujúcim voči Bohu. Ľudstvo potom žilo v satanovej moci a bolo vystavené satanovmu manipulovaniu. Boh preto nemohol konať medzi svojimi stvorenými bytosťami a bolo pre Neho čoraz ťažšie získať si ich strach. Ľudí stvoril Boh, mali by Ho uctievať, no oni sa Mu v skutočnosti obrátili chrbtom a namiesto Neho uctievali satana. Satan sa stal v ich srdciach modlou. Boh tak stratil svoje postavenie v ich srdciach, čo znamená, že stratil zmysel svojho stvorenia ľudstva. A preto, aby obnovil zmysel svojho stvorenia ľudstva, musí obnoviť jeho pôvodnú podobu a zbaviť ho skazenej povahy. Aby získal ľudí späť od satana, musí ich zbaviť hriechu. Iba takto môže Boh postupne obnoviť ich pôvodnú podobu a funkciu a napokon obnoviť svoje kráľovstvo. Títo synovia vzbury budú nakoniec zničení aj preto, aby mohli ľudia lepšie uctievať Boha a lepšie žiť na zemi. Keďže Boh stvoril ľudí, prinúti ich, aby Ho uctievali. Keďže chce obnoviť pôvodnú funkciu ľudstva, obnoví ho úplne a nefalšovane. Obnovenie Jeho autority znamená, že ľudí prinúti uctievať Ho a podriadiť sa Mu. Znamená to, že Boh spôsobí, aby ľudia žili vďaka Nemu a Jeho nepriatelia zahynú v dôsledku Jeho autority. Znamená to, že Boh zabezpečí, aby všetko, čo sa Ho týka, pretrvalo medzi ľuďmi bez toho, aby sa ktokoľvek postavil na odpor. Kráľovstvo, ktoré Boh túži založiť, je Jeho vlastné kráľovstvo. Ľudstvo, po akom prahne, je ľudstvo, ktoré Ho bude uctievať, úplne sa Mu podriadi a bude prejavom Jeho slávy. Ak Boh nezachráni skazené ľudstvo, zmysel Jeho stvorenia ľudstva sa vytratí. Už nebude mať medzi ľuďmi žiadnu autoritu a Jeho kráľovstvo už nebude môcť na zemi existovať. Ak Boh nezničí tých nepriateľov, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, nebude môcť získať svoju úplnú slávu. Okrem toho nebude môcť ani založiť na zemi svoje kráľovstvo. Toto všetko bude znakom dokončenia Jeho diela a Jeho veľkého úspechu: úplne zničiť spomedzi ľudí tých, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, a priviesť do odpočinku tých, ktorí sa stali úplnými. Keď budú ľudia obnovení na svoju pôvodnú podobu a budú si môcť plniť svoje príslušné povinnosti, keď sa budú zdržiavať na svojich vlastných miestach a podriadia sa všetkým Božím opatreniam, Boh získa na zemi skupinu ľudí, ktorí Ho budú uctievať, a tiež na zemi založí kráľovstvo, ktoré Ho bude uctievať. Získa na zemi večné víťazstvo a všetci tí, ktorí sa Mu postavia na odpor, na celú večnosť zahynú. Obnoví sa tak Jeho pôvodný úmysel pri stvorení ľudstva. Obnoví sa tak Jeho pôvodný úmysel pri stvorení všetkých vecí. Obnoví sa aj Jeho autorita na zemi, medzi všetkými vecami a medzi Jeho nepriateľmi. Budú to symboly Jeho úplného víťazstva. Ľudstvo od toho okamihu vstúpi do odpočinku a začne kráčať životom po správnej ceste. Boh tiež vstúpi do večného odpočinku spolu s ľudstvom a začne večný život, ktorý bude žiť On sám aj ľudia. Nečistota a vzdorovitosť na zemi zmiznú a rozplynie sa aj všetko kvílenie. Na svete zanikne všetko, čo sa stavia proti Bohu. Zostanú len Boh a tí ľudia, ktorým priniesol spásu; zostane len Jeho stvorenstvo.