Na počiatku Boh odpočíval. V tom čase neboli na zemi žiadni ľudia ani nič iné, pričom Boh ešte nevykonal žiadne dielo. Svoje dielo riadenia začal konať až po vzniku ľudstva a po jeho skazení. Odvtedy už neodpočíval, ale namiesto toho začal pracovať medzi ľuďmi. Prestal odpočívať práve z dôvodu ľudskej skazenosti a tiež archanjelovej zrady. Ak Boh neporazí satana a nezachráni skazené ľudstvo, už nikdy nebude môcť vstúpiť do odpočinku. Tak ako chýba odpočinok človeku, tak chýba aj Bohu, a keď bude Boh opäť odpočívať, bude odpočívať aj človek. Žiť v odpočinku znamená žiť bez vojny, bez nečistoty a bez pretrvávajúcej nespravodlivosti. To znamená, že ide o život bez satanových vyrušení (tu sa pod „satanom“ myslia nepriateľské sily) a satanovej skazenosti. Nie je náchylný ani na preniknutie akejkoľvek sily, ktorá by bola v opozícii voči Bohu. Je to život, v ktorom všetko nasleduje svoj vlastný druh a môže uctievať Pána tvorstva, a v ktorom sú nebo i zem úplne pokojné – toto znamenajú slová „život ľudí v odpočinku“. Keď bude Boh odpočívať, na zemi už nebude pretrvávať nespravodlivosť, ani nebude dochádzať k prenikaniu nepriateľských síl, a ľudstvo vstúpi do novej ríše – nebude to už ľudstvo skazené satanom, ale ľudstvo zachránené po tom, čo ho skazil satan. Deň odpočinku ľudstva bude aj dňom Božieho odpočinku. Boh prišiel o odpočinok v dôsledku neschopnosti ľudstva vstúpiť do odpočinku, nie preto, že pôvodne nedokázal odpočívať. Vstúpiť do odpočinku neznamená, že sa všetko zastaví alebo sa prestane rozvíjať. Neznamená to ani to, že Boh prestane konať alebo ľudia prestanú žiť. Znamením vstúpenia do odpočinku bude, keď bude zničený satan, keď budú potrestaní a vyhladení tí zlí ľudia, ktorí sa k nemu pridali a konali zlo, a keď prestanú existovať všetky sily nepriateľské voči Bohu. Keď Boh vstúpi do odpočinku, znamená to, že už viac nebude vykonávať svoje dielo spásy ľudstva. Keď ľudstvo vstúpi do odpočinku, znamená to, že celé ľudstvo bude žiť v Božom svetle a Jeho požehnaní, zbavené satanovej skazenosti, a už sa nebude diať žiadna nespravodlivosť. V rukách Božej starostlivosti budú ľudia na zemi žiť normálne. Keď Boh a ľudstvo spolu vstúpia do odpočinku, znamená to, že ľudstvo je zachránené a satan zničený, a že je úplne dokončené Božie dielo v človeku. Boh už nebude ďalej konať v ľuďoch a oni už nebudú žiť v satanovej moci. Boh tak už nebude zaneprázdnený a ľudia už nebudú v neustálom pohybe. Boh a ľudstvo naraz vstúpia do odpočinku. Boh sa vráti na svoje pôvodné miesto a rovnako sa na svoje príslušné miesto vráti aj každý človek. To sú konečné osudy, kde budú Boh a ľudia prebývať po skončení Božieho riadenia. Boh má svoj konečný osud a ľudstvo má svoj konečný osud. Počas odpočinku bude Boh naďalej viesť všetkých ľudí v ich životoch na zemi a kým budú v Jeho svetle, budú uctievať jediného skutočného Boha v nebi. Boh už viac nebude žiť medzi ľuďmi a ani ľudia nebudú môcť žiť s Bohom v mieste Jeho konečného osudu. Boh a ľudia nemôžu žiť v tej istej ríši, majú skôr svoje vlastné spôsoby života. Boh je Ten, kto vedie celé ľudstvo, a celé ľudstvo je kryštalizáciou Božieho diela riadenia. Ľudia sú tými, ktorí sú vedení, a nie sú tej istej podstaty ako Boh. „Odpočívať“ znamená vrátiť sa na svoje pôvodné miesto. Preto keď Boh vstúpi do odpočinku, znamená to, že sa vrátil na svoje pôvodné miesto. Už nebude ďalej žiť na zemi alebo medzi ľuďmi, aby zdieľal ich radosť a utrpenie. Keď ľudia vstúpia do odpočinku, znamená to, že sa stali pravými stvorenými bytosťami. Budú uctievať Boha zo zeme a žiť normálnym ľudským životom. Ľudia už nebudú Bohu vzdorovať a nebudú Mu odolávať, ale vrátia sa k pôvodnému životu Adama a Evy. Také budú jednotlivé životy a konečné osudy Boha a ľudí po tom, čo vstúpia do odpočinku. Vojna medzi satanom a Bohom nevyhnutne smeruje k porážke satana. Podobne nevyhnutne vstúpi Boh do odpočinku po tom, čo dokončí svoje dielo riadenia, a po tom, čo bude ľudstvo úplne spasené a tiež vstúpi do odpočinku. Miesto odpočinku ľudstva je na zemi a Božie miesto odpočinku je v nebi. Kým ľudia uctievajú Boha v odpočinku, budú žiť na zemi, a kým Boh vedie ľudstvo v odpočinku, bude ho viesť z neba, nie zo zeme. Boh bude naďalej Duchom, zatiaľ čo ľudia budú naďalej telom. Boh a ľudia odpočívajú rôznym spôsobom. Pokiaľ odpočíva Boh, príde a zjaví sa medzi ľuďmi; pokiaľ odpočívajú ľudia, Boh ich bude viesť k návšteve neba, ako aj radosti zo života tam. Po tom, čo Boh a ľudstvo vstúpia do odpočinku, satan prestane existovať. Podobne prestanú existovať aj zlí ľudia. Skôr než Boh a ľudstvo vstúpia do odpočinku, budú zničení tí zlí ľudia, ktorí kedysi prenasledovali Boha na zemi, ako aj nepriatelia, ktorí Mu tam vzdorovali; zničia ich veľké pohromy posledných dní. Keď budú títo zlí ľudia úplne vyhladení, zem už nikdy nebude poznať satanovo vyrušovanie. Až vtedy ľudstvo dosiahne úplnú spásu a Boh úplne dokončí svoje dielo. Toto sú predpoklady na to, aby Boh a ľudstvo mohli vstúpiť do odpočinku.

Blížiaci sa koniec všetkých vecí značí dokončenie Božieho diela, ako aj koniec vývoja ľudstva. Znamená to, že ľudia, skazení satanom, dosiahnu poslednú fázu svojho vývoja a potomkovia Adama a Evy sa už ďalej nebudú množiť. Znamená to tiež, že takéto satanom skazené ľudstvo sa už nebude môcť ďalej rozvíjať. Adam a Eva neboli na začiatku skazení, to satan skazil Adama a Evu, ktorí boli vyhnaní z rajskej záhrady. Keď Boh a ľudia spolu vstúpia do odpočinku, Adam a Eva – ktorí boli vyhnaní z rajskej záhrady – a ich potomkovia napokon ukončia svoju púť. Budúce ľudstvo bude naďalej pozostávať z potomkov Adama a Evy, ale nebudú to ľudia žijúci v satanovej moci. Budú to skôr ľudia, ktorí boli zachránení a očistení. Bude to ľudstvo, ktoré bolo súdené a napomínané a tiež sväté. Títo ľudia nebudú ako pôvodná ľudská rasa. Dalo by sa azda povedať, že to bude úplne iný druh ľudstva než ten na začiatku, teda Adam a Eva. Títo ľudia budú vybraní spomedzi všetkých tých, ktorých skazil satan, a oni budú tými, ktorí budú napokon stáť pevne počas Božieho súdu a napomínania. Bude to posledná zostávajúca skupina ľudí spomedzi skazeného ľudstva. Iba títo ľudia budú môcť vstúpiť do konečného odpočinku spolu s Bohom. Tí, ktorí budú schopní stáť pevne počas Božieho diela súdu a napomínania v posledných dňoch – teda počas záverečného diela očisťovania –, budú tými, ktorí vstúpia do konečného odpočinku spolu s Bohom. V podstate všetci tí, ktorí vstúpia do odpočinku, sa vymania spod satanovho vplyvu a získa si ich Boh po tom, čo podstúpia Jeho záverečné dielo očisťovania. Títo ľudia, ktorých si napokon získa Boh, vstúpia do konečného odpočinku. Božie dielo napomínania a súdu v podstate slúži na očistenie ľudstva v záujme konečného odpočinku. Inak by nikto z ľudí nemohol byť zadelený do rôznych kategórií podľa druhu, ani by nemohol vstúpiť do odpočinku. Toto dielo je jedinou cestou ľudstva, ako vstúpiť do odpočinku. Len Božie dielo očisťovania totiž očistí ľudí od ich nespravodlivosti a len Jeho dielo napomínania a súdu odhalí tých vzdorovitých. Takto sa oddelia tí, ktorí môžu byť zachránení, od tých, ktorí nemôžu, a tí, ktorí zostanú, od tých, ktorí nezostanú. Keď sa toto dielo skončí, všetci tí ľudia, ktorým bude dovolené zostať, budú očistení a vstúpia do vyššieho stavu ľudstva, v rámci ktorého si budú vychutnávať úžasnejší druhý ľudský život na zemi. Inými slovami, započnú svoj ľudský deň odpočinku a budú spolunažívať s Bohom. Po napomenutí a súdení tých, ktorým nebude dovolené zostať, sa úplne prejaví ich pravá tvár. Všetci budú potom zničení a podobne ako satan, nebudú môcť prežiť na zemi. Ľudstvo budúcnosti už nebude zahŕňať žiadnych ľudí tohto druhu. Takíto ľudia nie sú spôsobilí na vstup do krajiny konečného odpočinku ani do dňa odpočinku, ktorý bude zdieľať Boh s ľudstvom, pretože ich neminie trest a sú to zlí, nespravodliví ľudia. Kedysi boli vykúpení a boli tiež súdení a napomínaní. Kedysi tiež pracovali pre Boha. Keď však nadíde posledný deň, aj tak budú v dôsledku svojej zloby vyradení a zničení. Bude to tiež pre ich vzdorovitosť a neschopnosť byť vykúpení. Už nikdy sa v budúcom svete nevrátia do života a už nebudú žiť medzi budúcou ľudskou rasou. Či už ide o duchov mŕtvych alebo o ľudí, ktorí ešte žijú v tele, všetci zlosynovia a všetci tí, ktorí neboli zachránení, budú zničení, keď svätí spomedzi ľudí vstúpia do odpočinku. Čo sa týka týchto zlých duchov a ľudí, alebo duchov spravodlivých a tých, ktorí konajú spravodlivosť, budú nakoniec zničení všetci tí, ktorí sú zlí, bez ohľadu na to, v akom veku sa nachádzajú, a všetci spravodliví prežijú. O tom, či človek alebo duch získa spásu, sa úplne nerozhodne na základe diela posledného veku. Rozhodne sa o tom skôr na základe toho, či odporovali a vzdorovali Bohu. Určite neminie trest ľudí v predošlom veku, ktorí páchali zlo a nemohli dosiahnuť spásu. A trest neminie ani tých, ktorí páchajú zlo a nemôžu byť spasení v súčasnom veku. Ľudia sa rozdeľujú do kategórií na základe konania dobra a zla, nie podľa veku, v ktorom žijú. Po takomto rozdelení do kategórií nebudú potrestaní ani odmenení okamžite. Boh totiž vykoná svoje dielo potrestania zla a odmenenia dobra až po tom, čo dokončí svoje dielo podmanenia v posledných dňoch. V skutočnosti rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých od momentu, keď začal konať svoje dielo spásy ľudstva. Akurát odmení spravodlivých a potrestá zlých až po tom, čo dokončí svoje dielo. Nie je to tak, že ich rozdelí do kategórií po dokončení svojho diela a potom sa okamžite pustí do úlohy trestania zla a odmeňovania dobra. Túto úlohu skôr vykoná až vtedy, keď bude Jeho dielo úplne dokončené. Jediným cieľom Božieho konečného diela trestania zla a odmeňovania dobra je dôkladne očistiť všetkých ľudí, aby mohol priviesť do večného odpočinku úplne sväté ľudstvo. Táto etapa Jeho diela je najzásadnejšia. Je to konečná etapa celého Jeho diela riadenia. Ak by Boh nezničil zlých ľudí, ale dovolil im zostať, žiadny človek by nedokázal vstúpiť do odpočinku a Boh by nemohol priviesť celé ľudstvo do lepšej ríše. Také dielo by nebolo úplné. Keď sa Jeho dielo dokončí, celé ľudstvo bude úplne sväté. Iba takýmto spôsobom bude môcť Boh pokojne odpočívať.

Dnešní ľudia sa stále nedokážu vzdať telesných vecí. Nedokážu sa vzdať telesných a svetských pôžitkov, peňazí či svojich skazených pováh. Väčšina ľudí sa zaoberá svojimi úsiliam len povrchne. Títo ľudia v skutočnosti vôbec nemajú vo svojich srdciach Boha, ba čo je horšie, oni sa Ho nedesia. Nemajú Boha vo svojich srdciach, a tak nemôžu vnímať všetko, čo Boh robí, a už vôbec nie sú schopní veriť slovám, ktoré vyslovuje. Takíto ľudia sú príliš zameraní na telo. Sú príliš hlboko skazení a úplne im chýba pravda. Navyše ani neveria, že Boh sa môže stať telom. Každý, kto neverí vo vteleného Boha, teda každý, kto neverí vo viditeľného Boha alebo v Jeho dielo a slová, a namiesto toho uctieva neviditeľného Boha v nebi, je človek, ktorý nemá Boha vo svojom srdci. Takíto ľudia sú vzdorovití a odporujú Bohu. Chýba im ľudská prirodzenosť a rozum, ani nehovoriac o pravde. Okrem toho títo ľudia nemôžu uveriť viditeľnému a hmotnému Bohu, no neviditeľného a nehmotného Boha považujú za najdôveryhodnejšieho a najpotešujúcejšieho. To, čo hľadajú, nie je skutočná pravda ani pravá podstata života, a už vôbec nie Božie úmysly. Hľadajú skôr vzrušenie. Veria iba v to a usilujú sa iba o to, čo im najviac pomôže naplniť ich vlastné túžby. V Boha veria len preto, aby uspokojili svoje vlastné túžby, nie aby hľadali pravdu. Nie sú takíto ľudia zlosynovia? Sú mimoriadne sebavedomí a vôbec neveria, že Boh na nebesiach zničí takých „dobrých ľudí“, ako sú oni. Naopak, sú presvedčení, že Boh im dovolí zostať a ešte ich aj bohato odmení za to, že pre Boha vykonali mnoho vecí a prejavili Mu značnú „vernosť“. Ak by sa tiež usilovali o viditeľného Boha, len čo by sa ich túžby nenaplnili, okamžite by sa zahnali proti Bohu alebo by sa rozzúrili. Ukazujú sa ako podlí malí oplani, ktorí sa vždy snažia len uspokojiť svoje vlastné túžby. Nie sú to čestní ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Takíto ľudia sú takzvaní zlí, ktorí nasledujú Krista. Tí ľudia, ktorí nehľadajú pravdu, nemôžu veriť v pravdu, a tým viac nie sú schopní vnímať budúci výsledok ľudstva, pretože neveria žiadnemu dielu ani slovám viditeľného Boha – a to zahŕňa aj to, že nie sú schopní veriť v budúci konečný osud ľudstva. Takže aj keď nasledujú viditeľného Boha, stále páchajú zlo a vôbec nehľadajú pravdu ani nepraktizujú pravdu, ktorú vyžadujem. Tí ľudia, ktorí neveria, že budú zničení, sú naopak tí, ktorí budú zničení. Všetci si myslia, akí sú múdri, a domnievajú sa, že oni sami praktizujú pravdu. Svoje zlé správanie považujú za pravdu, a preto si ho vážia. Takíto zlí ľudia sú veľmi sebavedomí. Pravdu považujú za učenie a svoje zlé činy pokladajú za pravdu, ale napokon budú žať len to, čo zasiali. Čím sú ľudia sebavedomejší a divokejšie arogantní, tým väčšmi nedokážu získať pravdu. Čím viac ľudia veria v Boha na nebesiach, tým viac Bohu odporujú. Práve títo ľudia budú potrestaní. Skôr ako ľudstvo vstúpi do odpočinku, to, či bude každý druh človeka potrestaný alebo odmenený, sa určí podľa toho, či hľadal pravdu, či pozná Boha a či sa dokáže podriadiť viditeľnému Bohu. Tým, ktorí pracovali pre viditeľného Boha, ale nepoznajú Ho a ani sa Mu nepodriadili, chýba pravda. Takíto ľudia sú zlosynovia a zlosynov nepochybne čaká trest. Navyše budú potrestaní podľa svojho zlého správania. Boh je pre ľudí, aby v Neho verili a je tiež hodný ich podriadenosti. Tí, ktorí veria len v hmlistého a neviditeľného Boha, sú ľudia, ktorí neveria v Boha a nie sú schopní podriadiť sa Mu. Ak títo ľudia stále neuveria vo viditeľného Boha ani vtedy, keď sa skončí Jeho dielo podmanenia, a naďalej budú vzdorovať a odporovať Bohu, ktorý je viditeľný v tele, potom sa títo „hmlistníci“ stanú bezpochyby predmetom zničenia. Je to presne tak ako s niektorými z vás – všetci, ktorí slovne uznávajú vteleného Boha, ale nedokážu praktizovať pravdu podriadenosti vtelenému Bohu, budú napokon vyradení a zničení. Okrem toho každý, kto slovne uznáva viditeľného Boha, je a pije pravdu Ním vyjadrenú, zatiaľ čo zároveň hľadá hmlistého a neviditeľného Boha, bude určite predmetom zničenia. Nikto z týchto ľudí nebude môcť zostať až do času odpočinku, ktorý nastane po skončení Božieho diela, a v tomto čase odpočinku nemôže zostať ani jeden jednotlivec podobný takýmto ľuďom. Diabolskí ľudia sú tí, ktorí nepraktizujú pravdu. Ich podstatou je odpor a vzdorovitosť voči Bohu a ani náhodou sa Mu nehodlajú podriadiť. Všetci takíto ľudia budú zničení. To, či vlastníš pravdu a či odporuješ Bohu, závisí od tvojej podstaty, nie od tvojho vzhľadu alebo ako príležitostne hovoríš či ako sa správaš. O tom, či bude jednotlivec zničený alebo nie, rozhoduje jeho podstata; rozhodnutie padne podľa podstaty, ktorú odhalí správanie človeka a jeho usilovanie sa o pravdu. Spomedzi ľudí, ktorí sú si navzájom podobní v tom, že konajú dielo, pričom konajú dielo v podobnom rozsahu, budú môcť zostať tí, ktorých podstata je dobrá a ktorí vlastnia pravdu, zatiaľ čo tí, ktorých podstata je zlá a ktorí vzdorujú viditeľnému Bohu, budú predmetom zničenia. Celé Božie dielo a slová týkajúce sa konečného osudu ľudstva budú s ľuďmi náležite zaobchádzať podľa podstaty každého jednotlivca. Nedôjde ani k najmenšiemu omylu, ani k jedinej chybe. Až keď ľudia vykonávajú dielo, vstúpia doň ľudské pocity alebo význam. Dielo, ktoré koná Boh, je najvhodnejšie. Vôbec nevznáša falošné požiadavky voči žiadnej stvorenej bytosti. V súčasnosti je veľa ľudí, ktorí nedokážu vnímať budúci konečný osud ľudstva a ktorí neveria slovám, ktoré vyslovujem. Všetci tí, ktorí neveria, ako aj tí, ktorí nepraktizujú pravdu, sú démoni!

V súčasnosti tí, čo hľadajú, aj tí, čo nehľadajú, sú dva úplne odlišné typy ľudí, ktorých konečné osudy sa tiež veľmi rôznia. Tí, ktorí sa usilujú poznať pravdu a praktizujú ju, sú tí, ktorým Boh prinesie spásu. Tí, ktorí nepoznajú pravú cestu, sú démoni a nepriatelia. Sú to potomkovia archanjela a budú predmetmi zničenia. Dokonca aj tí, ktorí zbožne veria v hmlistého Boha – nie sú to tiež démoni? Ľudia, ktorí majú dobré svedomie, ale neprijímajú pravú cestu, sú démoni; ich podstatu predstavuje odpor voči Bohu. Tí, čo neprijímajú pravú cestu, sú tí, čo odporujú Bohu, a aj keď znesú mnohé ťažkosti, aj tak budú zničení. Všetci tí, ktorí nie sú ochotní vzdať sa sveta, nedokážu sa rozlúčiť so svojimi rodičmi a nechcú prísť o vlastné telesné pôžitky, sú vzdorovití voči Bohu a všetci budú predmetom zničenia. Každý, kto neverí vo vteleného Boha, je démon a bude tiež zničený. Tí, čo majú vieru, ale nepraktizujú pravdu, tí, čo neveria vo vteleného Boha, a tí, čo vôbec neveria v Božiu existenciu, budú tiež predmetom zničenia. Všetci tí, ktorým bude dovolené zostať, sú ľudia, ktorí podstúpili utrpenie zušľachťovania a obstáli. Títo ľudia skutočne zvládli skúšky. Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist! Kto je satan, kto sú démoni a kto sú Boží nepriatelia, ak nie odporcovia neveriaci v Boha? Nie sú to tí ľudia, čo sú vzdorovití voči Bohu? Nie sú to tí, čo tvrdia, že majú vieru, no chýba im pravda? Nie sú to tí, čo sa len snažia získať požehnania, no nie sú schopní podávať svedectvo o Bohu? Ty sa aj dnes stýkaš s tými démonmi, zaobchádzaš s nimi so svedomím a láskou, ale neprejavuješ v tomto prípade dobré úmysly voči satanovi? Nespolčil si sa s démonmi? Ak ľudia dospeli do tohto bodu, stále nedokážu rozlišovať medzi dobrom a zlom a naďalej slepo milujú a sú milosrdní bez toho, aby túžili hľadať Božie úmysly alebo boli nejakým spôsobom schopní prijať Božie úmysly za svoje vlastné, ich koniec bude o to žalostnejší. Každý, kto neverí v Boha v tele, je Božím nepriateľom. Ak dokážeš mať svedomie a prechovávať lásku voči nepriateľovi, nechýba ti zmysel pre spravodlivosť? Ak si rozumieš s tými, ktorých Ja nenávidím a s ktorými nesúhlasím, a stále k nim prechovávaš lásku alebo osobné city, nie si vzdorovitý? Neodporuješ Bohu úmyselne? Vlastní taký človek pravdu? Ak ľudia majú svedomie voči nepriateľom, prechovávajú lásku k démonom a milosrdenstvo k satanovi, nenarúšajú úmyselne Božie dielo? Tí ľudia, ktorí v posledných dňoch veria len v Ježiša a neveria vo vteleného Boha, ako aj tí, čo slovne tvrdia, že veria vo vteleného Boha, ale páchajú zlo, sú všetci antikristmi, a to ani nehovorím o tých, ktorí v Boha neveria vôbec. Všetci títo ľudia budú predmetmi zničenia. Ľudia posudzujú iných ľudí podľa ich správania. Tí, ktorí sa správajú dobre, sú spravodliví, zatiaľ čo tí, ktorí sa správajú ohavne, sú zlí. Boh posudzuje ľudí podľa toho, či sa Mu svojou podstatou podriadia alebo nie. Ten, kto sa podriaďuje Bohu, je spravodlivý človek, zatiaľ čo ten, kto sa Mu nepodriaďuje, je nepriateľ a zlý človek, bez ohľadu na to, či je správanie tohto človeka dobré alebo zlé a nehľadiac na to, či je jeho reč správna alebo nesprávna. Na to, aby ľudia v budúcnosti dosiahli dobrý konečný osud, niektorí z nich chcú použiť dobré skutky, iní zasa pekné slová. Všetci sa mylne domnievajú, že Boh určuje výsledky ľudí na základe pozorovania ich správania alebo počúvania ich reči. Mnohí ľudia to chcú preto využiť. Chcú oklamať Boha, aby im udelil chvíľkovú priazeň. V budúcnosti ľudia, ktorí prežijú v stave odpočinku, všetci pretrpia deň súženia a budú tiež svedčiť o Bohu. Budú to ľudia, ktorí si splnili svoje povinnosti a vedome sa podriadili Bohu. Tým, ktorí chcú len využiť príležitosť na službu so zámerom vyhnúť sa praktizovaniu pravdy, nebude dovolené zostať. Boh uplatňuje primerané normy na to, aby pre každého jednotlivca stanovil výsledok. Nerozhoduje sa jednoducho len na základe slov či správania človeka, ani podľa toho, ako sa človek správa počas určitého časového obdobia. Vôbec nebude zhovievavý k zlému správaniu človeka z dôvodu jeho minulej služby pre Neho ani nikoho neušetrí od smrti len pre čas strávený pre Neho. Nikto sa nemôže vyhnúť odplate za svoju zlobu ani nemôže zakryť svoje zlé správanie, a tak sa vyhnúť mukám zničenia. Ak si ľudia dokážu naozaj splniť svoju povinnosť, znamená to, že sú večne verní Bohu a nevyhľadávajú odmenu, bez ohľadu na to, či získajú požehnania alebo ich postihne nešťastie. Ak sú ľudia verní Bohu, keď vidia požehnania, ale stratia vernosť, keď ich nevidia, a ak nakoniec stále nie sú schopní svedčiť o Bohu alebo plniť povinnosti, ktoré im prináležia, stále budú predmetmi zničenia aj napriek tomu, že kedysi dávno verne pracovali pre Boha. Zlí ľudia jednoducho neprežijú večnosť ani nevstúpia do odpočinku; pánmi odpočinku sú len tí spravodliví. Keď sa ľudstvo dostane na správnu cestu, ľudia budú viesť normálny ľudský život. Všetci si budú plniť svoje povinnosti a budú úplne verní Bohu. Celkom sa zbavia svojej vzdorovitosti a skazenej povahy a budú žiť pre Boha a vďaka Bohu, bez vzdorovitosti a odporu. Všetci budú schopní úplne sa podriadiť Bohu. Toto bude život Boha a ľudstva; bude to život kráľovstva a bude to život odpočinku.