Nasledujúci úryvok je zaznamenaný v Knihe proroka Jonáša 4, 10-11: „Vtedy riekol Jahve: ‚Je ti ľúto ricínového kra, pre ktorý si sa nenamáhal a nedal si mu rásť, ktorý vyrástol za noc a zahynul za noc. A mne nemá byť ľúto veľkého mesta Ninive, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nerozlišujú medzi pravou a ľavou rukou, a tiež mnoho dobytka?‘“ Toto sú skutočné slová Boha Jahveho z rozhovoru medzi Bohom a Jonášom. Hoci je tento rozhovor krátky, prekypuje Stvoriteľovou neochotou vzdať sa ľudstva a Jeho starostlivosťou o ľudstvo. Tieto slová vyjadrujú skutočný postoj a city, ktoré Boh prechováva voči svojim stvoreným bytostiam vo svojom srdci. Tieto slová sú tiež Božím vyjadrením Jeho skutočných úmyslov s ľudstvom v jasnom jazyku, aký človek počuje iba zriedka.

1

Stvoriteľ je medzi ľuďmi neustále, vždy sa s človekom a so všetkým zhovára a každý deň vykonáva nové skutky. V Jeho dialógu s človekom sú vyjadrené Jeho podstata a povaha; Jeho myšlienky a predstavy sa úplne odkrývajú v Jeho skutkoch; ľudstvo neustále sprevádza a pozoruje. Používa svoje tiché slová, aby potichu povedal všetkému a ľudstvu: „Som na nebesiach a som medzi všetkým. Strážim; vyčkávam; som po tvojom boku…“

2

Jeho ruky sú teplé a silné; Jeho kroky sú ľahké; Jeho hlas je mäkký a podmanivý; Jeho postava zas a znova prechádza okolo a otáča sa, objímajúc celé ľudstvo; Jeho tvár je nádherná a nežná. Nikdy neodišiel, nikdy nezmizol. Vo dne i v noci je stálym spoločníkom ľudstva, ktoré nikdy neopustí. Jeho oddaná starostlivosť a výnimočná náklonnosť voči ľudstvu, ako aj Jeho skutočná starosť o človeka a láska k nemu sa postupne odhaľovali, keď zachraňoval mesto Ninive. Stvoriteľovu nehu k ľudstvu, ktoré sám stvoril, naplno zjavil najmä rozhovor medzi Bohom Jahvem a Jonášom. Prostredníctvom týchto slov môžeš hlboko oceniť úprimné Božie city voči ľudstvu…

z knihy Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II