1

Boh sa stáva telom ako obyčajný človek, skrytý medzi ľuďmi, koná nové dielo, aby nás spasil. Neponúka nám žiadne vysvetlenia ani nám neprezradí, prečo prišiel, len jednoducho koná zamýšľané dielo podľa svojho plánu a postupu. Jeho slová a výroky sú čoraz častejšie. Od útechy, nabádania, pripomínania a varovania až po výčitky a disciplinovanie. Od mierneho a jemného tónu až po prudké a majestátne slová – toto všetko vyvoláva u človeka pocit veľkého milosrdenstva a úplnej hrôzy. Všetko, čo hovorí, zasahuje tajomstvá ukryté hlboko v našom vnútri. Jeho slová nás bodajú do srdca, pália nás na duši a napĺňajú nás neznesiteľnou hanbou, že ani nevieme, kam sa máme ukryť.

2

Z Neho si užívame nekonečný prísun živej vody a skrze Neho žijeme zoči-voči Bohu. No my sme vďační len za milosť Pána Ježiša v nebi a nikdy sme nevenovali pozornosť pocitom tohto obyčajného človeka obdareného božskou prirodzenosťou. Tak ako predtým, i naďalej koná svoje dielo pokorne ukrytý v tele a vyjadruje svoje najvnútornejšie srdce, akoby necítil, že Ho ľudstvo odmieta, akoby večne odpúšťal detinskosť a nevedomosť človeka a navždy toleruje neúctivý postoj človeka voči Nemu.

3

Božie slová nesú životnú silu, poskytujú nám cestu, po ktorej by sme mali kráčať, a umožňujú nám pochopiť, čo presne je pravda. Vydáva pre nás svoje srdce, stráca pre nás spánok a chuť do jedla, plače za nás, vzdychá za nás a stoná za nás v chorobe; znáša poníženie pre náš konečný osud a spásu; a Jeho srdce plače a krváca pre našu otupenosť a vzburu. Žiadny obyčajný človek nemá toto bytie a toto vlastníctvo a žiadna skazená ľudská bytosť ich nemôže mať ani dosiahnuť. On má toleranciu a trpezlivosť, ktoré nemá žiaden bežný človek, a Jeho láska nie je niečo, čo má akákoľvek stvorená bytosť.

z knihy Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 4: Zazrieť Božie zjavenie v Jeho súde a napomínaní