Človek prejde týmito obdobiami spolu s Bohom,

avšak nevie, že Boh riadi osud všetkého a všetkých živých bytostí.

Nevie ani to, ako Boh všetko riadi a usmerňuje.

Toto uniká človeku od nepamäti až dodnes.

Dôvod nespočíva v tom, že Božie skutky sú príliš skryté,

ani v tom, že sa Boží plán ešte nenaplnil,

ale v tom, že srdce a duch človeka sú príliš ďaleko od Boha,

a to až do takej miery, že človek naďalej slúži Satanovi,

hoci nasleduje Boha – a ešte stále to nevie.

Nik aktívne nevyhľadáva Božie stopy a Božie zjavenie.

Nik nechce existovať pod Božou starostlivosťou a opaterou.

Radšej sa chce spoliehať na rozklad satana, zlého,

aby sa prispôsobil tomuto svetu

a pravidlám existencie, podľa ktorých žije skazené ľudstvo.

Tu sa srdce a duch človeka klaňajú Satanovi

a stali sa jeho potravou.

Ba čo viac, ľudské srdce a duch sa stali miestom,

kde môže prebývať Satan,

a jeho vhodným ihriskom.

Takto človek nevedome stráca schopnosť pochopiť princípy ľudského bytia,

hodnotu i zmysel ľudskej existencie.

Božie zákony a zmluva medzi Bohom

a človekom sa v ľudskom srdci postupne vytrácajú.

Človek prestáva hľadať Boha alebo si Ho všímať.

Človek prestáva hľadať Boha alebo si Ho všímať.

V priebehu času už človek nevie, prečo ho Boh stvoril.

Nechápe ani slová, ktoré vychádzajú z Božích úst.

Nerozumie ničomu, čo pochádza od Boha.

Človek potom začne odmietať Božie zákony a nariadenia.

Jeho srdce a duch sa otupia...

Boh stráca človeka, ktorého pôvodne stvoril.

Človek stráca svoj pôvod:

to je trpký údel tohto ľudského rodu,

to je trpký údel tohto ľudského rodu,

to je trpký údel tohto ľudského rodu,

trpký údel tohto ľudského rodu.

Z knihy Nasledujte baránka a spievajte nové piesne