VI. Zapájanie sa do nevhodných vzťahov

Šiesty problém, ktorý narúša a vyrušuje Božie dielo a normálny poriadok cirkvi, je zapájanie sa do nevhodných vzťahov. Pokiaľ ľudia prichádzajú do kontaktu a môžu sa zhromažďovať, bude existovať komunitný život a z toho vyplynú rôzne vzťahy. Ktoré z týchto vzťahov sú teda vhodné a ktoré nevhodné? Najprv si povedzme, čo sú to vhodné vzťahy, a potom si o tých nevhodných pohovoríme v duchovnom spoločenstve. Keď sa bratia a sestry stretnú a pozdravia, môžu povedať napríklad: „Ako sa máš? Si zdravý? Nastupuje tvoje dieťa na budúci rok na strednú školu? Ako sa darí tvojej polovičke v podnikaní?“ Ráta sa takýto vzájomný pozdrav ako vhodný vzťah? (Áno.) Prečo to hovoríte? Pretože keď sa dvaja ľudia, ktorí sa dlho nevideli, náhodou stretnú, povedať pár slov na pozdrav je najzákladnejšia etiketa, ako aj najzákladnejší prejav záujmu a pozdravu. Všetko sú to slová, činy a relevantné témy, ktoré ľudia otvárajú v medziach normálnej ľudskej prirodzenosti. Súdiac podľa ich doterajšej konverzácie je zrejmé, že majú celkom vhodný vzťah. Ich dialóg je založený na etikete aj na normálnej ľudskej prirodzenosti, a z týchto dvoch bodov možno určiť, že vzťah medzi dvoma konverzujúcimi osobami je vhodný a predstavuje normálny medziľudský vzťah. Ak sa dvaja ľudia veľmi dobre poznajú, no keď sa stretnú, obaja sa mračia a nehovoria spolu, a keď sa na seba pozrú, ich oči horia nepriateľstvom, je tento vzťah normálny? (Nie, nie je.) Prečo nie je normálny? Ako presne by sa mal definovať? Keď sa dvaja ľudia stretnú, ale ani jeden nepozdraví toho druhého, ani nepovie „ahoj“, a už vôbec sa nezapojí do normálnej konverzácie a dialógu, je zrejmé, že ich prejavy neodzrkadľujú to, čo sa od normálnej ľudskej prirodzenosti očakáva. Ich vzťah nie je normálny medziľudský vzťah; je trochu pokrivený, no stále nepredstavuje nevhodný vzťah, od toho má ešte ďaleko. Ak je vo všeobecnosti vzťah medzi ľuďmi založený na normálnej ľudskej prirodzenosti, kde jednotlivci môžu normálne a podľa princípov komunikovať a stýkať sa a navzájom si pomáhať, podporovať sa a starať sa o toho druhého, to všetko naznačuje vhodné vzťahy medzi ľuďmi. Znamená to riešiť záležitosti profesionálne, nezapájať sa do transakcií, byť bez spletitých záujmov a ešte viac bez nenávisti a nezakladať činy na telesných túžbach. Všetko toto spadá do rozsahu vhodných vzťahov. Nie je tento rozsah dosť široký? Normálne medziľudské vzťahy zahŕňajú dialóg a komunikáciu v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, interakciu a styk s ostatnými a spoluprácu na základe svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti. Na vyššej úrovni to zahŕňa interakciu a styk podľa pravdy-princípov. Toto je všeobecná definícia vhodných medziľudských vzťahov. Vzájomný pozdrav pri stretnutí je najnormálnejšou formou interakcie. Byť schopný normálne sa pozdraviť a rozprávať bez afektovanosti, nepredstierať náklonnosť, ktorá neexistuje, nevystupovať nadradene, hovoriť bez utláčania druhých alebo vyvyšovania seba samého, rozprávať a komunikovať normálne – takto by mali hovoriť a komunikovať tí, ktorí majú normálnu ľudskú prirodzenosť, a je to základný spôsob interakcie v rámci normálnych medziľudských vzťahov. Boží vyvolený ľud by mal mať prinajmenšom svedomie a rozum a mal by komunikovať, združovať sa a spolupracovať s ostatnými podľa princípov a noriem, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. To je najlepší prístup. To dokáže uspokojiť Boha. Aké sú teda pravda-princípy, ktoré požaduje Boh? Aby mali ľudia pochopenie pre iných ľudí, keď sú slabí a negatívni, aby boli ohľaduplní k ich bolesti a ťažkostiam a potom sa o tieto veci zaujímali, ponúkali ľuďom pomoc a podporu a čítali im Božie slová, ktoré im pomôžu vyriešiť ich problémy, čím im umožnia, aby pochopili Božie úmysly a už viac neboli slabí, a privedú ich pred Boha. Nie je tento spôsob praktizovania v súlade s princípmi? Praktizovanie týmto spôsobom je v súlade s pravdou-princípmi. Prirodzene, vzťahy tohto druhu sú ešte viac v súlade s pravdou-princípmi. Keď ľudia úmyselne spôsobujú vyrušenia a narušenia, alebo sú pri vykonávaní svojej povinnosti úmyselne povrchní, ak to vidíš a dokážeš ich na tieto veci upozorniť, pokarhať ich a pomôcť im v súlade s princípmi, potom je to v súlade s pravdou-princípmi. Ak zatváraš oči alebo schvaľuješ ich správanie a kryješ ich, a dokonca zachádzaš tak ďaleko, že hovoríš pekné veci, aby si ich pochválil a zatlieskal im, takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi, zaoberania sa záležitosťami a riešenia problémov sú jednoznačne v rozpore s pravdou-princípmi a nemajú žiaden základ v Božích slovách. Takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi a zaoberania sa záležitosťami sú teda jednoznačne nevhodné a skutočne sa ťažko odhaľujú, ak sa nerozoberú a nerozlíšia podľa Božích slov. Ľudia, ktorí nerozumejú pravde, nerozpoznajú tieto problémy ľahko a aj keď uznajú, že sú to problémy, nie je pre nich ľahké ich vyriešiť. Často sme hovorili, že celé skazené ľudstvo žije podľa satanovej povahy, a tieto prejavy sú toho dôkazom. Teraz to vidíte jasne?

Dnes sa v našom duchovnom spoločenstve zameriame hlavne na odhalenie prejavov štyroch typov nevhodných vzťahov, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote. Kto sú tí, ktorí sa v cirkvi zapájajú do nevhodných vzťahov? Čo presne predstavuje nevhodný vzťah? Ktoré problémy sú spojené so zapájaním sa do nevhodných vzťahov? Keďže hlavná téma nášho duchovného spoločenstva zahŕňa rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi, táto diskusia o nevhodných vzťahoch je obmedzená na tie, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote. Nehádžeme všetky typy nevhodných vzťahov do jedného vreca a záležitosti mimo cirkevného života sa nás netýkajú. Túto záležitosť musíte pochopiť čisto, bez odchýlok. Pokiaľ teda ide o zapájanie sa do nevhodných vzťahov, ktoré problémy a ktoré vzťahy medzi ľuďmi sú nevhodné? Ktoré nevhodné vzťahy spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote a pre väčšinu ľudí? Oplatí sa o týchto problémoch hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Sú to záležitosti, ktoré musíme v našom duchovnom spoločenstve jasne prebrať.

A. Nevhodné vzťahy medzi pohlaviami

Aký je najbežnejší, najľahšie pochopiteľný a najľahšie charakterizovateľný typ nevhodného vzťahu v cirkevnom živote? (Vzťahy medzi pohlaviami.) Toto je prvý aspekt, ktorý ľuďom napadne, keď myslia na nevhodné vzťahy. Keď sú niektorí ľudia v skupine, neustále flirtujú s opačným pohlavím; robia sugestívne gestá a výrazy, hovoria obzvlášť expresívne a radi sa predvádzajú. Ak použijeme nevhodný výraz, je to predvádzanie svojej sexuality. Radi sa pred opačným pohlavím javia okrem iného ako vtipní, humorní, romantickí, galantní, hrdinskí, charizmatickí a vzdelaní; obzvlášť radi sa predvádzajú. Prečo sa predvádzajú? Nie je to kvôli súpereniu o postavenie, ale aby prilákali opačné pohlavie. Čím viac príslušníkov opačného pohlavia im venuje pozornosť a hádže po nich obdivné, úctivé a zbožňujúce pohľady, tým sú vzrušenejší a nabití energiou. Keďže trávia viac času účasťou na cirkevnom živote a prichádzajú do kontaktu s viacerými ľuďmi, zamerajú sa na niekoľko jednotlivcov, flirtujú a vymieňajú si pohľady s niektorými osobami opačného pohlavia, často hovoria provokatívnym spôsobom, dokonca s nádychom sexuálneho obťažovania. Je takýto vzťah medzi ľuďmi vhodný? (Nie.) Toto predstavuje zapájanie sa do nevhodných vzťahov. Takíto jednotlivci využívajú na predvádzanie sa dokonca aj čas zhromaždení, hovoria tak, aby sa pred osobou, ktorá sa im páči alebo o ktorú majú záujem, javili ako obzvlášť vtipní a očarujúci, robia sugestívne gestá a hádžu pohľady, tvária sa víťazoslávne a vzrušene, dokonca poskakujú, a to všetko s akým cieľom? Je to preto, aby zviedli opačné pohlavie do nevhodného vzťahu. Napriek tomu, že to mnohých bratov a sestry odpudzuje, a napriek početným varovaniam od ľudí okolo nich, stále neprestávajú a vytrvalo pokračujú vo svojom bezohľadnom zvádzaní. Ak takéto nevhodné vzťahy zahŕňajú len dvoch ľudí, ktorí spolu flirtujú mimo cirkevného života a neovplyvňujú cirkevný život ani prácu cirkvi, potom sa táto záležitosť môže nateraz odložiť. Ak sa však tí, ktorí sa zapájajú do nevhodných vzťahov, zvyčajne správajú takto v rámci cirkevného života a spôsobujú vyrušenia ostatným, mali by byť varovaní a obmedzení. Ak sa ani po opakovaných napomenutiach nepolepšia a už vážne vyrušili cirkevný život, mali by byť z cirkvi vyčistení hlasovaním Božieho vyvoleného národa. Je tento prístup primeraný? (Áno.) Ak ide len o mladých ľudí, ktorí spolu normálne chodia, mali by byť počas zhromaždení tiež diskrétni, aby neovplyvňovali ostatných. Cirkev je miestom na uctievanie Boha, na čítanie a modlenie sa Božích slov a na prežívanie cirkevného života; osobné city by sa nemali vnášať do cirkevného života, aby nevyrušovali ostatných. Ak to spôsobuje vyrušenia ostatným, ovplyvňuje náladu ostatných počas zhromaždení, vplýva na čítanie Božích slov ostatnými a na ich porozumenie a poznanie Božích slov, čím sa viac ľudí rozptyľuje a je vyrušovaných, potom sa takýto vzťah charakterizuje ako nevhodný vzťah. Dokonca aj legitímne randenie, ak spôsobuje vyrušenie ostatným, bude charakterizované ako nevhodný vzťah, nehovoriac o zvádzaní opačného pohlavia mimo randenia. Ak sa preto niekto v cirkevnom živote zapája do nevhodných vzťahov, nemalo by sa mu to ticho dovoľovať ani tolerovať, ale mal by sa stretnúť s varovaniami, obmedzeniami a dokonca s vyčistením podľa princípov. Toto je práca, ktorú by mali vykonávať vodcovia a pracovníci. Ak sa zistí, že sa niekto zapája do nevhodných vzťahov a spôsobil vyrušenia väčšine ľudí v cirkvi, pričom jeho prítomnosť vedie k tomu, že ostatní sú rozptýlení a spútaní žiadostivými myšlienkami, dokonca to vedie k rozpadu rodín a spôsobuje, že niektorí noví veriaci strácajú záujem o zhromaždenia, čítanie Božích slov alebo dokonca o samotnú vieru, a namiesto toho sa viac zamilujú do osoby, ktorú zbožňujú, chcú s ňou utiecť a prežiť svoje dni a zanechať svoju vieru – ak sa vážnosť situácie vystupňovala do takej miery, no vodcovia a pracovníci to neberú vážne, myslia si, že je to len ľudská žiadostivosť, že to nie je nič vážne a je to niečo, čo robia všetci bežní ľudia, neuvedomujú si vážnosť problému a už vôbec nie, ako ďaleko môže problém zájsť, ale namiesto toho to ignorujú, sú obzvlášť otupení a pomalí vo svojej reakcii na takéto záležitosti, čo nakoniec spôsobí nepriaznivé účinky väčšine v cirkvi – potom povaha týchto incidentov predstavuje vážne narušenia a vyrušenia. Prečo hovorím, že to predstavuje vážne narušenia a vyrušenia? Pretože tieto incidenty narúšajú a poškodzujú normálny poriadok cirkevného života. Preto, len čo sa v cirkvi objavia takíto jednotlivci, mali by byť obmedzení, bez ohľadu na to, či ich je málo alebo veľa, pričom treba zabezpečiť, aby sa riešil každý prípad, a ak je situácia vážna, musia byť izolovaní. Ak izolácia neprinesie výsledky a oni naďalej zvádzajú opačné pohlavie, vyrušujú cirkevný život a poškodzujú normálny poriadok cirkvi, potom by mali byť z cirkvi vyčistení podľa princípov. Je tento prístup primeraný? (Áno.) Vplyv takýchto záležitostí na cirkevný život a na prácu cirkvi je mimoriadne škodlivý; sú ako mor a musia byť vykorenené.

Každý so sklonom zvádzať opačné pohlavie to robí všade, kamkoľvek ide, a neúnavne sa oddáva takému správaniu. Terčmi ich zvádzania a obťažovania sú často mladí a atraktívni jednotlivci, ale niekedy sa to týka aj ľudí v strednom veku – aktívne vyhľadávajú situácie, aby zviedli každého, kto sa im páči. Ak majú v úmysle zvádzať ostatných, niektorí ľudia nedokážu odolať lákaniu a nechajú sa oklamať, čo ľahko vedie k nevhodným vzťahom. Keďže duchovné postavenie ľudí je príliš malé a chýba im skutočná viera v Boha, ako aj porozumenie pravde, ako by mohli prekonať tieto pokušenia a odolať takýmto lákadlám? Duchovné postavenie ľudí je príliš malé; sú obzvlášť slabí a bezmocní, keď čelia týmto pokušeniam a lákadlám. Je pre nich ťažké zostať neovplyvnení. Bol jeden vodca, muž, ktorý sa pokúšal zviesť každú krásnu ženu, ktorú videl; niekedy mu nestačilo zviesť len jednu – dokázal zviesť tri alebo štyri ženy a všetky ich tak pobláznil, že stratili chuť do jedla, nemohli spať a dokonca stratili túžbu konať svoje povinnosti. Taký bol „pôvab“ tohto muža. Ak by sa s ľuďmi stýkal normálne, bez toho, aby sa ich úmyselne snažil zviesť, jeho vplyv by nebol taký rozsiahly. Iba vtedy, keď sa úmyselne predvádzal a zvádzal ostatných, mu podľahlo čoraz viac ľudí, čím sa zvyšoval počet tých, ktorí boli zvedení, aby s ním mali nevhodné vzťahy. Ľudia nedokázali odolať a upadli do týchto pokušení. To bol „pôvab“ žiadostivosti; to, čo robil, vytváralo pokušenia, lákadlá a vyrušenia pre obe strany. Jeden muž zvádzal niekoľko žien naraz – vari ho to netrápilo? Ktorej žene sa venovať ako prvej, ktorú uspokojiť ako prvú – nebol z toho duševne vyčerpaný? (Áno.) Ak to bolo také vyčerpávajúce, prečo sa takto správal aj naďalej? Toto je podlosť; taká bytosť to bola, taká bola jeho prirodzenosť. Keď sú obete zvedené a upadnú do pokušenia, je pre ne ľahké uniknúť z pokušenia? Keď sa raz ocitnú v pokušení, bude ťažké uniknúť. Jedenie, spanie, chôdza, konanie povinností – bez ohľadu na to, čo robia, ich myseľ je plná myšlienok na túto osobu, ich srdce je pohltené touto osobou. Takéto vyrušenia sú mimoriadne vážne! Nasleduje neustále premýšľanie o tom, ako túto osobu potešiť, ako sa jej vrhnúť do náručia, ako si ju získať, ako ju mať len pre seba, ako súťažiť a bojovať s ostatnými súpermi. Nie sú to dôsledky vyrušenia? Je ľahké uniknúť z takého stavu? (Nie je to ľahké.) Dôsledky sa stávajú vážnymi. Môže byť v tomto momente srdce človeka naďalej pokojné pred Bohom? Keď čítajú Božie slová, môžu ich ešte vstrebať? Môžu mať ešte svetlo? Budú mať ešte počas zhromaždení náladu uvažovať o Božích slovách, hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve a počúvať ostatných, ako sa delia o Božie slová? Nebudú; ich srdcia budú naplnené žiadostivosťou, predmetom ich zbožňovania, bez akýchkoľvek vážnych záležitostí – dokonca aj Boh zmizne z ich sŕdc. Nasleduje uvažovanie o tom, ako zažiť lásku, ako byť romantický a tak ďalej, a túžba veriť v Boha sa úplne stratí. Sú tieto dôsledky dobré? Je to to, čo si ľudia želajú vidieť? (Nie.) Sú dôsledky zvedenia a upadnutia do pokušenia niečím, čomu môžu ľudia zabrániť? Môžu ľudia ovládať tieto dôsledky? Môže byť na nich, aby sa rozhodli? Môžu dosiahnuť úroveň, že budú schopní prestať, keď si to vo svojom srdci zaželajú? Nikto to nedokáže dosiahnuť. Toto je dôsledok vyrušení spôsobených ľuďom takýmito nevhodnými vzťahmi. Keď Boh chýba v srdci človeka a človek si už neželá čítať Božie slová, aké sú dôsledky? Existuje ešte nádej na spásu? Nádej na spásu sa rovná nule. Všetko je stratené; tie chabé učenia, ktorým predtým porozumeli, odhodlanie a rozhodnutie vydať sa Bohu a túžba získať Božiu spásu sú zavrhnuté – to sú dôsledky. Ľudia sa vo svojich srdciach vzďaľujú od Boha a odmietajú Ho a sú tiež odmietnutí Bohom. Tento dôsledok nie je niečo, čo si želá vidieť ktokoľvek, kto verí v Boha a nasleduje Ho, ani to nie je skutočnosť, ktorú môže prijať ktorýkoľvek nasledovník Boha. Len čo však ľudia upadnú do takýchto pokušení a ocitnú sa vo víre nevhodných vzťahov, je pre nich ťažké vymaniť sa a o to viac sa nedokážu ovládať. Preto by takéto nevhodné vzťahy mali byť obmedzené. V závažných prípadoch by mali byť tí, ktorí neustále vyrušujú a obťažujú opačné pohlavie, pohotovo a rýchlo odstránení z cirkvi, aby nevyrušovali cirkevný život a, o to viac, aby sa zabránilo tomu, že do pasce pokušenia sa chytí viac ľudí. Je tento prístup rozumný? (Áno.)

V dvanástom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov musia vodcovia a pracovníci pri každej úlohe vynaložiť maximálne úsilie, aby zabezpečili, že Boží vyvolený národ môže viesť normálny cirkevný život, a tak ochránili bratov a sestry pred akýmikoľvek narušeniami či vyrušeniami v cirkevnom živote. To znamená chrániť všetkých bratov a sestry, ktorí môžu viesť normálny cirkevný život. Čo presne by sa malo chrániť? Bratia a sestry by mali byť chránení, aby mohli počas zhromaždení v tichosti prichádzať pred Boha a pokojne čítať, modliť sa a zdieľať Božie slová; zároveň by bratia a sestry mali byť schopní modliť sa k Bohu v jednote srdca a mysle, hľadať Božie úmysly, hľadať u Boha osvietenie a osvetlenie, získať Božiu prítomnosť a prijať Božie požehnania a vedenie. Toto je najväčší a najdôležitejší záujem všetkých bratov a sestier a je to pre každého zásadné; týka sa to toho, či môžu byť spasení a či môžu mať dobrý konečný osud. Preto je nevyhnutné prísne obmedziť, izolovať alebo vyčistiť tých, ktorí sa v cirkvi zapájajú do nevhodných vzťahov; najmä na tých, ktorí sa zapájajú do vzťahov medzi pohlaviami, sa musí prísne dohliadať. Čo znamená dohľad? Ak ide len o menší prípad, mali by byť odhalení a orezaní, a treba ich pohotovo zastaviť a obmedziť, aby neovplyvňovali ostatných. Ak ide o vážny prípad, je nevyhnutné konať rozhodne a bez váhania; mali by byť z cirkvi čo najskôr vyčistení, aby sa zabránilo tomu, že budú vyrušovať viac ľudí. Ak chcú spôsobovať vyrušenia, nech to robia vonku vo svete a vyrušujú, koho chcú; stačí povedať, že žiadni bratia a sestry v cirkevnom živote, ktorí sa usilujú o pravdu, by nimi nemali byť vyrušovaní. Toto je hlavný princíp a cieľ pre prácu vodcov a pracovníkov v súvislosti s touto dvanástou zodpovednosťou.

B. Homosexuálne vzťahy

Pokiaľ ide o problém nevhodných vzťahov, práve sme mali duchovné spoločenstvo hlavne o zapájaní sa do nevhodných vzťahov medzi pohlaviami. V prípadoch ako zvádzanie, lákanie, predvádzanie sa a dráždenie opačného pohlavia; aktívne približovanie sa a snahu zblížiť sa s nimi; a časté úmyselné či neúmyselné vyhľadávanie sedenia v ich blízkosti na zhromaždeniach; a navyše, nielen zvádzanie jednej osoby, ale prechod k ďalšej, ak prvý pokus zlyhá, takže mnohí členovia opačného pohlavia v cirkvi sú obťažovaní, a potom sa tento problém stáva vážnym. Toto sa týka nevhodných vzťahov medzi pohlaviami. Okrem vzťahov s opačným pohlavím existujú aj niektoré nevhodné vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia. Ak je medzi dvomi ľuďmi rovnakého pohlavia obzvlášť priateľský vzťah, dlho sa poznajú a sú si dosť blízki, je správne, že sú často v styku. Len čo sa to však vystupňuje do zapájania sa do žiadostivých telesných vzťahov, takéto vzťahy by sa tiež mali zaradiť medzi nevhodné. Ak je medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia častý telesný kontakt, dokonca až do tej miery, že bežne používajú jazyk provokatívnej povahy, a často ich možno vidieť v objatí alebo s prejavmi ešte zjavnejšieho správania, potom si to časom každý všimne: „Nie je to tak, že si títo dvaja pomáhajú alebo sa k sebe hodia osobnosťou; ich správanie nie je v medziach normálnej ľudskej prirodzenosti. Toto je homosexualita!“ V súčasnosti väčšina ľudí chápe, že homosexualita je nevhodný vzťah, ktorý je svojou povahou ešte vážnejší a nevhodnejší ako vzťah medzi opačnými pohlaviami. Ak takéto vzťahy existujú v cirkvi, mohli by sa šíriť ako mor a zvádzať niektorých do tohto druhu pokušenia a lákania. Niektorí ľudia hovoria, že sa v minulosti zaplietli do homosexuality, ale nerobili to dobrovoľne. Ak odhliadneme od toho, či sú skutočne homosexuáli alebo aká je ich sexuálna orientácia, ak môžu podľahnúť takémuto pokušeniu pod vplyvom zvádzania – a zatiaľ nechajme bokom, či to urobili dobrovoľne alebo pasívne –, potom tým boli v prvom rade vyrušení. Súdiac podľa ich tvrdenia, že to neurobili dobrovoľne, boli obeťami. Ak teda homosexuáli zvádzajú a lákajú iných ľudí rovnakého pohlavia, môžu sa tí zvedení, hoci sami nemusia byť homosexuálmi, stať homosexuálmi. Nie je to nebezpečná situácia? Prečo tvrdiť, že takíto ľudia sú homosexuáli? Keď heterosexuálni jedinci zvádzajú mnoho ľudí, spadá to do kategórie promiskuity, čo predstavuje nevhodný vzťah. Takže keď sa dvaja ľudia rovnakého pohlavia, ktorí majú blízky vzťah a dobre si rozumejú, držia za ruky a objímajú sa, čo je všetko normálne, ako sa to môže vystupňovať do bodu, že sú definovaní ako homosexuáli? Ide o sexuálny vzťah medzi nimi – len čo sa tento vzťah dostane na túto úroveň, ide o homosexualitu. Keď sa navzájom objímajú okolo ramien, privinú sa k šiji alebo sa držia za pás, nie je to normálny telesný kontakt medzi jedincami rovnakého pohlavia; je to skôr telesný kontakt poháňaný žiadostivosťou, ktorý sa líši svojou povahou, a preto spadá do kategórie nevhodných vzťahov. Je pre väčšinu ľudí v cirkvi pohľad na takýchto homosexuálov povznášajúci alebo nie? (Nie, nie je to povznášajúce.) Cíti sa väčšina ľudí po tom, čo to vidí, vyrušená? Ak by si nebol informovaný o situácii a oni by ti položili ruku okolo krku alebo pása, alebo ťa dokonca pobozkali na tvár, cítil by si sa obťažovaný? (Áno.) Cítil by si sa po tomto vyrušení dobre, alebo by ti to bolo nepríjemné? (Cítil by som sa znechutene.) A mal by si potom pocit, že si zhrešil? Ak presne nerozumieš, čo je podstatou tohto typu problému, a len sa ťa niekto rovnakého pohlavia dotkne alebo s tebou nadviaže fyzický kontakt bez toho, aby si o tom neskôr príliš premýšľal, potom to nie je veľký problém. Avšak, ak o tom premýšľaš, a stále premýšľaš, a potom sa nemôžeš od tejto osoby odpútať, podobne ako by niekto mohol túžiť po opačnom pohlaví, bez ohľadu na to, či tomu vo svojom vnútri odolávaš alebo nie, potom vznik takýchto myšlienok v tebe naznačuje, že si už bol vyrušený, však? Preto je povaha homosexuálnych vzťahov, tohto typu nevhodných vzťahov, oveľa vážnejšia. Niektorí ľudia nevidia rozdiel medzi promiskuitou medzi heterosexuálmi a homosexualitou a zaobchádzajú s týmito dvoma problémami ako s rovnocennými. V skutočnosti je problém homosexuality oveľa vážnejší ako problém promiskuity medzi heterosexuálmi.

Ak sa v cirkvi objavia ľudia, ktorí sa zapájajú do homosexuálnych vzťahov, a nebudú obmedzení, predstavujú pre všetkých hrozbu a spôsobujú vyrušenia. Aké vyrušenia? Navonok väčšina ľudí nedokáže pri kontakte s nimi odhaliť žiadne problémy s ich ľudskou prirodzenosťou, ale dlhodobý kontakt im zakalí myšlienky a zatemní srdcia. Stratia nadšenie pre vieru v Boha a bez toho, aby narazili na nejaké konkrétne problémy, prestanú byť ochotní veriť v Boha, stratia záujem o čítanie Božích slov, v srdci sa budú cítiť čoraz vzdialenejší od Boha a budú v sebe živiť zlé myšlienky o tom, že sa vzdajú viery. Preto by sa takéto nevhodné homosexuálne vzťahy v cirkvi nemali len zastavovať a obmedzovať; tí, ktorí sa do nich zapájajú, by mali byť z cirkvi aj bezodkladne odstránení. Toto platí bez výnimky. Hneď po odhalení takýchto jedincov, bez ohľadu na povinnosti, ktoré konajú, alebo na ich postavenie, musia byť z cirkvi bezodkladne odstránení, bez akejkoľvek tolerancie! Toto je cirkevný predpis. Prečo tento predpis existuje? Je založený na pevných základoch. Boh stvoril ľudí ako muža a ženu; po stvorení Adama bola jeho partnerkou Eva, nie ďalší Adam. Takýto postup voči tým, ktorí sa zapájajú do homosexuálnych vzťahov, je založený na Božích slovách a je absolútne presný. Niekto by mohol povedať: „Prečo nedať týmto ľuďom šancu činiť pokánie? Sú mladí; nemalo by im byť dovolené dopustiť sa nejakých nerozumných činov?“ Nie! S inými nerozumnými činmi sa dá zaobchádzať rôzne v závislosti od okolností a povahy, ale tento konkrétny nerozumný čin rozhodne nie je len tak hocijaký nerozumný čin; absolútne sa nedá tolerovať a každý, kto sa takéhoto činu v cirkvi dopustí, musí byť okamžite odstránený! Ak by celá cirkev pozostávala z homosexuálov, potom by boli všetci odstránení. Takú cirkev nechceme, ani jedinú! Toto je princíp. Niektorí hovoria: „Niektorí ľudia sú v homosexuálnom vzťahu len s jednou osobou, ale nezviedli iných ani nezačali vyrušovať nikoho iného. Mali by byť takíto jedinci riešení a vyčistení?“ Ak sú skutočne homosexuáli, nechať ich v cirkvi je ako umiestniť tikajúcu časovanú bombu medzi Boží vyvolený národ – skôr či neskôr určite vybuchne. Aj keď doteraz nikoho rovnakého pohlavia nevyrušovali, nezvádzali ani neobťažovali, neznamená to, že to neurobia v budúcnosti. Možno ešte nenašli nikoho, kto by sa im páčil, koho by mali radi, alebo načasovanie nie je správne a všetci sa ešte navzájom nepoznajú a nerozumejú si. Len čo však nastane správny a vhodný čas, títo ľudia urobia svoj krok. Preto sa takíto jedinci nesmú absolútne nikdy tolerovať ani im nesmie byť dovolené zostať v cirkvi, pretože sú neprirodzení a neľudskí. Cirkev takýchto ľudí nechce. Zaobchádzať s tými, ktorí sa zapájajú do takýchto nevhodných vzťahov, týmto spôsobom nie je nesprávne ani prehnané. Avšak niektorí hovoria: „Niektorí homosexuáli vyzerajú byť celkom dobrí; neurobili nič zlé, dodržiavajú zákony a predpisy, prejavujú úctu starším a lásku mladým, vždy robia dobré veci, niektorí majú dokonca dary a schopnosti a niektorí sú v cirkvi obzvlášť dobročinní a nápomocní. Mali by sme ich nechať v cirkvi.“ Je táto myšlienka správna? (Nie.) Bez ohľadu na to, či sú tvoje myšlienky správne alebo nesprávne, musíš byť schopný prekuknúť podstatu homosexuálov. Cirkevný princíp praktizovania pre jedincov zapojených do homosexuálnych vzťahov je ich vyčistenie. Toto je správne ustanovenie, ktoré nikto nesmie porušiť; každý musí praktizovať podľa tohto princípu.

Ľudia najľahšie rozlíšia, prekuknú a charakterizujú prejavy týchto dvoch typov nevhodných vzťahov, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve. Pokiaľ ide o tých, ktorí sa zapájajú do takýchto nevhodných vzťahov, na jednej strane si vodcovia a pracovníci musia plniť svoje zodpovednosti tak, že ich zastavia, obmedzia, izolujú a vyčistia. Na druhej strane by aj bratia a sestry mali takýchto ľudí rozlišovať a vyhýbať sa tým, ktorí sa zapájajú do týchto dvoch typov nevhodných vzťahov, aby sa vyhli zlákaniu a pádu do pokušenia, čo by mohlo ovplyvniť ich vieru v Boha a ich úsilie o pravdu a o dosiahnutie spásy. Len čo človek upadne do pokušenia, je ťažké sa z neho vymaniť. Väčšina ľudí by mala byť schopná rozlíšiť tieto dva typy ľudí. Nesprávajte sa ako ľudia v spoločnosti, ktorí sa tvária, že nevidia, kto s kým flirtuje, a nemajú správny názor či postoj k tým, ktorí žijú promiskuitne; sú schopní sa s takými jedincami normálne stýkať, pokiaľ sa to netýka ich vlastných záujmov, rozprávajú sa s nimi ako zvyčajne, akoby sa nič nedialo. Majú takíto ľudia princípy v tom, ako zaobchádzajú s ostatnými? Vôbec žiadne. Všetci neverci žijú podľa filozofií pre svetské záležitosti, snažia sa nikoho neuraziť, aby sa ochránili, ale Boží dom je absolútne odlišný od neveriacej spoločnosti. V Božom dome vládne pravda. Boh vyžaduje, aby ľudia zaobchádzali s ostatnými na základe pravdy-princípov. Celý Boží vyvolený ľud prijíma pravdu, vybavuje sa ňou a používa ju na rozlišovanie a zaobchádzanie s ostatnými, nielen na udržanie cirkevného života a ochranu bratov a sestier, ale, čo je dôležitejšie, na ochranu seba samých pred utrpením, ktoré prináša pokušenie, a na to, aby sa vyhli zlákaniu do pokušenia. Čím skôr dokážeš rozlíšiť takýchto jedincov a dištancovať sa od nich, tým viac sa budeš môcť dištancovať od pokušenia a budeš chránený. Takto by si mal zaobchádzať s jedincami, ktorí sa zapájajú do nevhodných vzťahov; je to v súlade s pravdou-princípmi a v súlade s Božími úmyslami.