Čo sa týka témy vzájomných útokov a slovných potýčok, o ktorej sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, rozumiete teraz princípom rozlišovania? Dokážete rozlíšiť, aké situácie predstavujú vzájomné útoky a slovné potýčky? Vzájomné útoky a slovné potýčky sa často vyskytujú v skupinách ľudí a často ich možno pozorovať. Vzájomné útoky zahŕňajú predovšetkým úmyselné zameranie sa na problémy niekoho s cieľom osobne na neho útočiť, súdiť ho, odsudzovať a dokonca ho preklínať, s cieľom pomstiť sa, vrátiť úder, ventilovať si osobnú zášť a tak ďalej. V každom prípade, vzájomné útoky a slovné potýčky nie sú hovorením v duchovnom spoločenstve o pravde, ani o praktizovaní pravdy, a už vôbec nie sú prejavom harmonickej spolupráce. Namiesto toho sú prejavom odplaty a útočenia na ľudí z dôvodu horkokrvnosti a satanovej skazenej povahy. Účelom vzájomných útokov a slovných potýčok absolútne nie je jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, a už vôbec nie hádať sa s cieľom pochopiť pravdu. Účelom je skôr uspokojiť vlastné skazené povahy, ambície, sebecké túžby a telesné preferencie. Je zrejmé, že vzájomné útoky nie sú hovorením v duchovnom spoločenstve o pravde a už vôbec nie o pomoci a zaobchádzaní s ľuďmi s láskou; namiesto toho sú jednou zo satanských stratégií a metód na trýznenie, zahrávanie sa a klamanie ľudí. Ľudia žijú v skazených povahách a nerozumejú pravde. Ak si nevyberú praktizovať pravdu, veľmi ľahko sa chytia do takýchto osídiel a pokušení a v rámci bojov vzájomných útokov a slovných potýčok. Hádajú sa, až kým nesčervenajú v tvári, a dokonca pokračujú až donekonečna, a to všetko pre jediné slovo, frázu alebo pohľad, bojujú roky, aby sa navzájom prekonali, až do bodu, kde niet víťaza, a to len pre jedinú vec. Len čo sa stretnú, hádajú sa donekonečna a niektorí na seba dokonca útočia, preklínajú sa a odsudzujú v onlinových četových skupinách. Ako vážna sa stala táto nenávisť! Na zhromaždeniach si dostatočne nenadávali, ešte si neuľavili od nenávisti, nedosiahli svoje ciele, a keď sa vrátia domov, čím viac o tom premýšľajú, tým sú nahnevanejší a tam si naďalej nadávajú. Aký je to duch? Stojí za to ho podporovať, stojí za to ho obhajovať? (Nie.) Aký je to „nebojácny duch“? Toto je duch, ktorý sa ničoho nebojí, je to duch nezákonnosti, je to dôsledok toho, že satan skazil človeka. Samozrejme, takéto správanie a konanie prináša značné vyrušenia a straty do vstupu do života týchto jednotlivcov a tiež spôsobuje vyrušenia a narušenia cirkevného života. Keď sa preto vodcovia a pracovníci stretávajú s týmito situáciami, ak zistia, že dvaja ľudia na seba útočia a púšťajú sa do slovných potýčok a prisahajú, že budú bojovať až do konca, musia ich rýchlo odstrániť a nesmú ich tolerovať a už vôbec sa k nim nesmú správať zhovievavo. Musia chrániť ostatných bratov a sestry a udržiavať normálny cirkevný život, zabezpečiť, aby každé zhromaždenie dosiahlo výsledky, a nedovoliť takýmto jednotlivcom, aby zaberali čas bratov a sestier na čítanie Božích slov a duchovné spoločenstvo o pravde a vyrušovali normálny cirkevný život. Ak sa počas zhromaždení zistí, že na seba útočia a púšťajú sa do slovných potýčok, musí sa to okamžite zastaviť a vyriešiť. Ak sa to nedá obmedziť, títo ľudia musia byť okamžite odhalení a rozobratí prostredníctvom zhromaždenia a mali by byť odstránení. Cirkev je miesto, kde sa jedia a pijú Božie slová, kde sa uctieva Boh; nie je to miesto na vzájomné útoky alebo púšťanie sa do slovných potýčok na ventilovanie si osobnej zášti. Každý, kto často vyrušuje cirkevný život a ovplyvňuje vstup do života Božieho vyvoleného ľudu, musí byť odstránený. Cirkev takýchto ľudí nevíta, nedovoľuje vyrušenia od diablov ani prítomnosť zlých ľudí – odstráňte týchto ľudí a problém bude vyriešený.

Ak sa v cirkvi zistí, že sa niektorí ľudia zapájajú do vzájomných útokov a slovných potýčok, potom bez ohľadu na výhovorky a dôvody, a bez ohľadu na to, čo je predmetom ich diskusie – či je to niečo, čo každého zaujíma alebo nie – pokiaľ to spôsobuje narušenia a vyrušenia cirkevného života, tento problém sa musí vyriešiť okamžite a bez váhania. Ak nie je možné zúčastnených zastaviť alebo obmedziť, mali by byť odstránení. Toto je práca, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci, keď sa ocitnú v takýchto situáciách. Hlavným princípom nie je, aby si toleroval zlé správanie týchto ľudí alebo sa k nim správal zhovievavo, ani aby si sa hral na sudcu, ktorý pre týchto ľudí rozhoduje o tom, čo je správne a čo nesprávne, zisťuje, kto má pravdu a kto nie, kto je v práve a kto nie, jasne rozlišuje, kto má pravdu a kto sa mýli, a potom obom stranám udelíš rovnaký trest, alebo potrestáš tú, ktorú považuješ za vinnú, a odmeníš druhú – toto nie je spôsob, ako vyriešiť problém. Pri riešení tejto záležitosti by si ju nemal merať podľa zákona, a už vôbec by si ju nemal merať a posudzovať podľa morálnych štandardov, ale skôr by si ju mal merať a riešiť podľa princípov práce cirkvi. Pokiaľ ide o obe strany zapojené do vzájomných útokov, pokiaľ spôsobujú narušenia a vyrušenia cirkevného života, vodcovia a pracovníci cirkvi by to mali považovať za svoju povinnosť zastaviť ich a obmedziť, alebo ich izolovať alebo vyčistiť, namiesto toho, aby pozorne počúvali obe strany, ako rozprávajú, čo sa stalo, a hovoria o svojich dôvodoch a výhovorkách a o úmysle, cieli a koreni toho, prečo útočili na druhú osobu a dostali sa do slovnej potýčky – nemajú pochopiť celý príbeh, namiesto toho majú vyriešiť problém, odstrániť tieto narušenia a vyrušenia cirkevného života a zaoberať sa tými, ktorí ich spôsobili. Predpokladajme, že vodcovia a pracovníci sa snažia problém obísť a zaujmú kompromisný postoj, prijímajú zmierlivú politiku voči obom ľuďom, ktorí sa zapojili do vzájomných útokov, a dovoľujú im svojvoľne spôsobovať narušenia a vyrušenia cirkevného života bez toho, aby zasiahli alebo to riešili – stále sa k týmto ľuďom správajú zhovievavo. Zakaždým ich len nabádajú a radia im a nedokážu problém dôkladne vyriešiť. Takíto vodcovia a pracovníci si zanedbávajú svoje zodpovednosti. Ak sa v cirkvi objaví problém, že sa ľudia zapájajú do vzájomných útokov a slovných potýčok, čo spôsobuje vážne vyrušenia a škody v cirkevnom živote, a vyvoláva to vo väčšine ľudí zášť a odpor, vodcovia a pracovníci musia konať rýchlo, izolovať alebo vyčistiť obe strany podľa pracovných opatrení Božieho domu a princípov odstránenia v cirkvi. Nemali by sa hrať na sudcov, ktorí rozhodujú o prípade pre zúčastnených a vynášajú rozsudky týkajúce sa týchto osobných sporov, nemali by pozorne počúvať týchto ľudí, ako chrlia hnilé, zdĺhavé nezmysly, aby zistili, kto má pravdu a kto sa mýli, kto je v práve a kto nie, a po posúdení týchto vecí zapojiť viac ľudí do diskusií a duchovného spoločenstva o týchto veciach, čo povedie k tomu, že viac ľudí bude v srdci prechovávať odpor a nechuť. Tým sa premárni čas, ktorý by ľudia mali využívať na jedenie, pitie a hovorenie v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Toto je ešte väčšie zanedbanie zodpovednosti zo strany vodcov a pracovníkov a tento princíp praktizovania je nesprávny. Ak sa strany, ktoré boli obmedzené, v určitom bode kajajú a už nezaberajú čas na zhromaždeniach svojimi vzájomnými útokmi a slovnými potýčkami, potom je možné odvolať izoláciu, ktorá im bola uložená. Ak boli vyčistení ako zlí ľudia a niekto tvrdí, že sa zmenili k lepšiemu, je potrebné zistiť, či majú skutočné prejavy pokánia, a tiež si vypočuť názor väčšiny na túto záležitosť. Aj keď ich prijmú späť, musia byť pozorne sledovaní a ich čas na hovorenie musí byť prísne obmedzený a neskôr by sa s nimi malo zaobchádzať podľa ich prejavov. Toto sú princípy, ktoré by mali vodcovia a pracovníci cirkvi pochopiť a venovať im pozornosť. Samozrejme, riešenie tejto záležitosti nemôže byť založené na subjektívnych predpokladoch; vzájomné útoky oboch strán musia mať povahu spôsobovania narušení a vyrušení. Ľuďom by sa nemalo zakazovať hovoriť a izolovať ich len preto, že jeden z nich zrazu povedal niečo, čo zranilo druhého, a ten potom odpovedal vlastným komentárom. Takéto zaobchádzanie s ľuďmi naozaj nie je v súlade s princípmi! Vodcovia a pracovníci musia správne pochopiť princípy a zabezpečiť, aby väčšina súhlasila s tým, že ich konanie je v súlade s princípmi, namiesto toho, aby vyčíňali a robili zlé veci alebo čo najviac zveličovali závažnosť problému. Pokiaľ ide o tento aspekt práce, na jednej strane sa väčšina musí naučiť rozlišovať, čo predstavuje útok, a na druhej strane vodcovia a pracovníci cirkvi tiež potrebujú poznať princípy, ktoré by sa mali pochopiť, a zodpovednosti, ktoré by sa mali pri vykonávaní tejto práce plniť.

4. Svojvoľné odsudzovanie ľudí

Vzájomné útoky majú aj ďalší prejav. Niektorí ľudia poznajú nejaké duchovné termíny a vo svojej reči ich vždy používajú, napríklad „diabol“, „satan“, „nepraktizovať pravdu“, „nemilovať pravdu“, „farizej“ a tak ďalej – tieto termíny používajú na svojvoľné odsudzovanie určitých ľudí. Nemá to tak trochu povahu útoku? Kedysi tu bol človek, ktorý chcel nadávať každému, kto pri kontakte s bratmi a sestrami nekonal podľa jeho želaní. Ale pomyslel si: „Teraz, keď verím v Boha, nadávanie ľuďom pôsobí neslušne. Kvôli tomu vyzerám, že nedodržiavam sväté dekórum. Nemôžem nadávať ani používať vulgárne slová, ale ak nebudem nadávať, budem sa cítiť nesvoj, nebudem si môcť uľaviť od nenávisti – stále budem chcieť ľuďom nadávať. Ako im mám teda nadávať?“ Vymyslel si teda nový pojem. Každému, kto ho urazil, ublížil mu svojím konaním alebo ho nepočúval, nadával takto: „Zlý diabol!“ „Ty si zlý diabol!“ „Ten a ten je zlý diabol!“ Pred slovo „diabol“ pridal slovo „zlý“ – naozaj som nikdy predtým nepočul nikoho použiť túto frázu. Nie je to celkom nové? Bratom a sestrám len tak mimochodom nadával do „zlých diablov“ – kto by sa pri tom cítil príjemne? Napríklad, ak požiadal nejakého brata alebo sestru, aby mu naliali pohár vody, a ten človek bol príliš zaneprázdnený a povedal mu, aby si ho nalial sám, nadával by mu: „Ty zlý diabol!“ Keď sa vrátil zo zhromaždenia a videl, že jedlo ešte nie je pripravené, nahneval sa: „Vy zlí diabli, všetci ste takí leniví. Ja chodím von konať svoju povinnosť a keď sa vrátim, nemám ani pripravené jedlo!“ Každý, kto s ním prišiel do styku, mohol od neho dostať nadávku „zlý diabol“. Čo je to za človeka? (Zlý človek.) V čom je zlý? V jeho očiach je každý, kto ho urazí alebo mu nie je po vôli, zlý diabol – on sám to nie je, ale všetci ostatní áno. Má na to nejaké opodstatnenie? Vôbec žiadne; len si svojvoľne vybral nadávku, ktorá by mu umožnila uľaviť si od nenávisti a ventilovať svoje emócie. Verí, že ak niekomu naozaj nadáva, ostatní povedia, že nevyzerá ako veriaci v Boha, ale myslí si, že ak niekoho nazve diablom, nie je to nadávanie a ostatným by sa to malo zdať rozumné, čím uspokojí svoje vlastné túžby a zároveň nenechá ostatným priestor na to, aby mu niečo vytkli. Tento chlapík je dosť prefíkaný a dosť zlý, používa najzlomyseľnejší jazyk, druh jazyka, ktorý ľuďom nedáva žiadnu možnosť odporu, aby sa im pomstil a odsúdil ich, a predsa ho ľudia nemôžu obviniť z nadávania alebo z nerozumného rozprávania. Keď sa s takýmto človekom stretnú, väčšina ľudí sa mu vyhne alebo sa k nemu priblíži? (Vyhli by sa mu.) Prečo? Nemôžu si dovoliť ho provokovať, takže sa mu môžu len vyhýbať; to by urobili múdri ľudia.

Jav svojvoľného odsudzovania, nálepkovania a trýznenia ľudí sa často vyskytuje v každej cirkvi. Napríklad, niektorí ľudia prechovávajú predsudky voči určitému vodcovi alebo pracovníkovi a aby sa pomstili, hovoria o nich za ich chrbtom, odhaľujú a rozoberajú ich pod zámienkou, že hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde. Úmysel a ciele, ktoré stoja za takýmto konaním, sú nesprávne. Ak niekto naozaj hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, aby svedčil o Bohu a bol na úžitok druhým, mal by hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných pravých skúsenostiach a priniesť úžitok druhým tým, že rozoberá a spoznáva samého seba. Takáto prax prináša lepšie výsledky a Boží vyvolený národ to schváli. Ak niekto v duchovnom spoločenstve odhaľuje a znevažuje inú osobu a útočí na ňu v snahe sa jej pomstiť, potom je úmysel duchovného spoločenstva nesprávny, je neoprávnený, Boh ho nenávidí a pre bratov a sestry nie je budujúci. Ak má niekto v úmysle odsudzovať alebo trýzniť druhých, potom je to zlý človek a koná zlo. Všetci z Božieho vyvoleného národa by mali vedieť rozlišovať, pokiaľ ide o zlých ľudí. Ak niekto svojvoľne útočí na ľudí, odhaľuje ich alebo znevažuje, potom by sa mu malo s láskou pomôcť, hovoriť s ním v duchovnom spoločenstve a rozoberať ho alebo ho orezať. Ak nie je schopný prijať pravdu a zatvrdilo sa odmieta napraviť, potom je to úplne iná vec. Pokiaľ ide o zlých ľudí, ktorí často svojvoľne odsudzujú, nálepkujú a trýznia druhých, mali by byť dôkladne odhalení, aby sa ich všetci naučili rozlišovať, a potom by mali byť obmedzení alebo vypudení z cirkvi. Je to nevyhnutné, pretože takíto ľudia vyrušujú cirkevný život a prácu cirkvi a je pravdepodobné, že budú zavádzať ľudí a vnesú do cirkvi chaos. Najmä niektorí zlí ľudia často útočia na druhých a odsudzujú ich, a to výlučne preto, aby dosiahli svoj cieľ predviesť sa a dosiahnuť, aby si ich ostatní vážili. Títo zlí ľudia často využívajú príležitosť hovoriť na zhromaždeniach v duchovnom spoločenstve o pravde, aby nepriamo odhaľovali, rozoberali a potláčali ostatných. Dokonca to ospravedlňujú tým, že to robia, aby pomohli ľuďom a vyriešili problémy prítomné v cirkvi, a tieto zámienky používajú ako krytie, ktorým dosahujú svoje ciele. Sú to ľudia, ktorí útočia na druhých a trýznia ich, a všetci sú to jednoznačne zlí ľudia. Všetci tí, ktorí útočia na ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, a odsudzujú ich, sú mimoriadne suroví a len tí, ktorí odhaľujú a rozoberajú zlých ľudí, aby ochránili dielo Božieho domu, majú zmysel pre spravodlivosť a Boh ich schvaľuje. Zlí ľudia sú pri páchaní zla často veľmi prefíkaní; všetci sú zruční v používaní učenia, aby si vymysleli ospravedlnenia a dosiahli svoj cieľ zavádzať ostatných. Ak Boží vyvolený ľud nedokáže rozlišovať a nedokáže týchto zlých ľudí obmedziť, cirkevný život a práca cirkvi sa dostanú do úplného neporiadku, ba až chaosu. Keď zlí ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve o problémoch a rozoberajú ich, vždy majú nejaký úmysel a cieľ a vždy je to na niekoho zamerané. Nerozoberajú ani nepoznajú sami seba, ani sa neotvárajú a neobnažujú, aby vyriešili svoje vlastné problémy – skôr využívajú príležitosť na odhaľovanie, rozoberanie a napádanie druhých. Často využívajú duchovné spoločenstvo o svojom sebapoznaní, aby rozoberali a odsudzovali druhých, a prostredníctvom duchovného spoločenstva o Božích slovách a pravde odhaľujú, znevažujú a očierňujú ľudí. Cítia najmä odpor a nenávisť voči tým, ktorí sa usilujú o pravdu, tým, ktorí nesú bremeno za prácu cirkvi, a tým, ktorí často konajú svoje povinnosti. Zlí ľudia použijú všelijaké ospravedlnenia a výhovorky, aby podkopali motiváciu týchto ľudí a zabránili im vo vykonávaní cirkevnej práce. Z časti k nim cítia žiarlivosť a nenávisť; z časti sa boja, že ak sa títo ľudia presadia v práci, budú predstavovať hrozbu pre ich slávu, zisk a postavenie. Preto sa ich dychtivo snažia všetkými možnými spôsobmi varovať, potláčať a obmedzovať, dokonca zájdu tak ďaleko, že zbierajú kompromitujúce materiály, aby ich falošne obvinili, a prekrúcajú fakty, aby ich odsúdili. To úplne odhaľuje, že povaha týchto zlých ľudí nenávidí pravdu a pozitívne veci. Zvlášť nenávidia tých, ktorí sa usilujú o pravdu a milujú pozitívne veci, a tých, ktorí sú skôr nevinní, slušní a čestní. Možno to tak nepovedia, ale presne takto sú nastavení. Prečo sa teda zameriavajú práve na tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a na slušných a čestných ľudí, aby ich odhaľovali, znevažovali, potláčali a vylučovali? Je to z ich strany jasný pokus zvrhnúť a zraziť k zemi dobrých ľudí a tých, ktorí sa usilujú o pravdu, zašliapať ich do zeme, aby mohli ovládať cirkev. Niektorí ľudia neveria, že je to tak. Tým kladiem jednu otázku: Prečo počas duchovného spoločenstva o pravde títo zlí ľudia neodhaľujú a nerozoberajú sami seba a namiesto toho sa vždy zameriavajú na iných a odhaľujú ich? Naozaj by to mohlo byť tak, že neodhaľujú skazenosť alebo že nemajú skazené povahy? Určite nie. Prečo teda trvajú na zameriavaní sa na iných, aby ich odhalili a rozobrali? Čo presne sa snažia dosiahnuť? Táto otázka si vyžaduje hlboké zamyslenie. Človek robí to, čo by mal, ak odhaľuje zlé skutky zlých ľudí, ktorí vyrušujú cirkev. Namiesto toho však títo ľudia odhaľujú a trýznia dobrých ľudí pod zámienkou duchovného spoločenstva o pravde. Aký je ich úmysel a cieľ? Zúria preto, lebo vidia, že Boh spasí dobrých ľudí? Tak to v skutočnosti je. Boh nespasí zlých ľudí, preto zlí ľudia nenávidia Boha a dobrých ľudí – to všetko je celkom prirodzené. Zlí ľudia neprijímajú pravdu a neusilujú sa o ňu; sami nemôžu byť spasení, no trýznia tých dobrých ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu a môžu byť spasení. V čom je tu problém? Keby títo ľudia poznali samých seba a pravdu, mohli by sa otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve, no oni sa vždy zameriavajú na iných a provokujú ich – vždy majú tendenciu útočiť na iných – a vždy stavajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu, do pozície svojich pomyselných nepriateľov. To sú charakteristické znaky zlých ľudí. Tí, ktorí sú schopní takéhoto zla, sú ozajstní diabli a satani, stelesnení antikristi, ktorých treba obmedziť, a ak páchajú veľké zlo, treba sa s nimi rýchlo vysporiadať – vypudiť ich z cirkvi. Všetci, ktorí napádajú a vylučujú dobrých ľudí, sú zhnité jablká. Prečo ich nazývam zhnitými jablkami? Pretože je pravdepodobné, že v cirkvi vyvolajú zbytočné spory a konflikty a spôsobia, že stav vecí v nej bude čoraz vážnejší. Jeden deň sa zameriavajú na jedného človeka a na druhý deň na iného a vždy si berú na mušku iných, tých, ktorí milujú pravdu a usilujú sa o ňu. To môže vyrušiť cirkevný život a mať dosah na normálne jedenie a pitie Božích slov vyvoleným Božím ľudom, ako aj na jeho normálne duchovné spoločenstvo o pravde. Títo zlí ľudia často využívajú príležitosti cirkevného života, aby útočili na druhých v mene duchovného spoločenstva o pravde. Vo všetkom, čo hovoria, je nepriateľstvo; robia provokatívne poznámky, aby útočili na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a ktorí sa vydávajú pre Boha, a odsudzovali ich. Aké to bude mať následky? Naruší a vyruší to život cirkvi a spôsobí, že ľudia budú v srdci nepokojní a nebudú schopní stíšiť sa pred Bohom. Najmä tie bezohľadné veci, ktoré títo zlí ľudia hovoria, aby odsudzovali, napádali a zraňovali druhých, môžu vyvolať odolávanie. To nevedie k riešeniu problémov; naopak, vyvoláva to v cirkvi strach a úzkosť a vnáša napätie do vzťahov medzi ľuďmi, čo vedie k tomu, že medzi nimi vzniká napätie a dostávajú sa do sporov. Správanie týchto ľudí nielenže ovplyvňuje život cirkvi, ale vedie aj k vzniku konfliktov. Môže dokonca ovplyvniť prácu cirkvi ako celku a šírenie evanjelia. Preto musia vodcovia a pracovníci tento druh ľudí varovať a tiež ich musia obmedziť a zaoberať sa nimi. Na jednej strane musia bratia a sestry prísne obmedziť týchto zlých ľudí, ktorí často útočia na druhých a odsudzujú ich. Na druhej strane by cirkevní vodcovia mali pohotovo odhaliť a zastaviť tých, ktorí svojvoľne napádajú a odsudzujú druhých, a ak sa odmietajú napraviť, treba ich z cirkvi vyčistiť. Zlým ľuďom sa musí zabrániť, aby na zhromaždeniach vyrušovali život cirkvi, a zároveň by sa malo zmäteným ľuďom obmedziť, aby rozprávali spôsobom, ktorý ovplyvňuje cirkevný život. Ak sa zistí, že nejaký zlý človek koná zlo, musí byť odhalený. V žiadnom prípade sa mu nesmie dovoliť, aby konal svojvoľne a páchal zlo, ako sa mu zachce. Je to nevyhnutné na udržanie normálneho cirkevného života a na zabezpečenie, aby sa Boží vyvolený ľud mohol normálne zhromažďovať, jesť a piť Božie slová a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a normálne si plniť svoje povinnosti. Len vtedy sa môže v cirkvi vykonať Božia vôľa a len tak môže Jeho vyvolený ľud pochopiť pravdu, vstúpiť do reality a získať Božie požehnania. Objavili ste v cirkvi tento druh zlých ľudí? Vždy prechovávajú závistlivú nenávisť voči dobrým ľuďom a vždy sa na nich zameriavajú. Dnes sa im nepáči jeden dobrý človek, zajtra druhý; sú schopní kritizovať kohokoľvek a nájsť na ňom množstvo chýb, a navyše to, čo hovoria, znie veľmi podložene a rozumne, a nakoniec vyvolajú všeobecné pobúrenie a stanú sa pohromou pre skupinu. Vyrušujú cirkev do tej miery, že srdcia ľudí sú v chaose, mnohí ľudia sa stávajú negatívnymi a slabnú, zhromaždenia neprinášajú žiadny úžitok ani budovanie a niektorí dokonca strácajú túžbu zúčastňovať sa na nich. Nie sú takíto zlí ľudia zhnitými jablkami? Ak ešte nedosiahli úroveň, kedy by mali byť vyčistení, mali by byť izolovaní alebo obmedzení. Napríklad, počas zhromaždení im priraďte odľahlé miesto na sedenie, aby neovplyvňovali ostatných. Ak trvajú na hľadaní príležitostí hovoriť a útočiť na ľudí, mali by byť obmedzení – malo by im byť zakázané hovoriť zbytočné veci. Ak ich už nie je možné obmedziť a sú na pokraji výbuchu alebo odolávania, mali by byť pohotovo vyčistení. To znamená, keď už nie sú ochotní byť obmedzovaní a hovoria: „Na akom základe obmedzujete moju reč? Prečo všetci ostatní môžu hovoriť päť minút a ja len jednu minútu?“ –, keď neustále kladú tieto otázky, znamená to, že sa chystajú odporovať. Keď sa chystajú postaviť, nie sú vzdorovití? Nesnažia sa vyvolať problémy, rozvíriť nepokoj? Nechystajú sa vyrušiť cirkevný život? Chystajú sa odhaliť, kým v skutočnosti sú; nastal čas zaoberať sa nimi – musia byť rýchlo odstránení. Je to rozumné? Áno, je. Naozaj nie je ľahké zabezpečiť, aby mohla väčšina ľudí žiť normálny cirkevný život, keď sa všelijakí zlí ľudia, zlí duchovia, nečistí duchovia a „špeciálne talenty“ snažia všetko kaziť. Môžeme si dovoliť ich neobmedziť? Niektoré „špeciálne talenty“ začnú znevažovať a útočiť na druhých, len čo otvoria ústa – ak nosíš okuliare alebo ak nemáš veľa vlasov, útočia na teba; ak na zhromaždeniach zdieľaš svoje skúsenostné svedectvo alebo ak si proaktívny a zodpovedný pri konaní svojich povinností, útočia na teba a odsudzujú ťa; ak máš vieru v Boha počas skúšok, ak si slabý, alebo ak prekonávaš rodinné ťažkosti pomocou svojej viery bez sťažovania sa na Boha, útočia na teba. Čo v tomto prípade znamená útok? Znamená to, že bez ohľadu na to, čo robia ostatní, týmto ľuďom sa to nikdy nepáči; vždy sa im to nepáči, vždy hľadajú chyby, ktoré neexistujú, vždy sa snažia obviniť ostatných z niečoho a v ich očiach nie je nikdy nič správne, čo urobia ostatní. Aj keď hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde a riešiš problémy podľa pracovných opatrení Božieho domu, budú sa vŕtať v detailoch a kritizovať, nájdu chybu vo všetkom, čo robíš. Úmyselne spôsobujú problémy a každý je vystavený ich útokom. Vždy, keď sa v cirkvi objaví takýto človek, musíte sa ním zaoberať; ak sa objavia dvaja, mali by ste sa zaoberať oboma. Je to preto, lebo cirkevnému životu spôsobujú značnú škodu, spôsobujú narušenia a vyrušenia v práci cirkvi a vedie to k hrozivým následkom.