Tí, ktorí sú vodcami, musia aspoň trochu chápať pravdu a mať nejaké praktické skúsenosti. Ak nemajú vôbec žiadne skúsenosti, určite nechápu žiadnu pravdu. Niektorí ľudia, ktorí slúžia ako vodcovia, sú dobrí v kázaní slov a učení a dokážu si získať schválenie a chválu od väčšiny ľudí. Hoci falošní vodcovia navonok dokážu odpovedať na otázky, nedokážu hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch. Kážu iba prázdnu teóriu a nie je v tom vôbec nič praktické. Keď ľudia počujú ich kázanie, cítia, že je v súlade s ich vlastným vkusom, a tí, ktorí nemajú schopnosť rozlišovať, s ním veľmi súhlasia. Neskôr však stále nemajú cestu praktizovania a nedokážu nájsť ani princípy praktizovania. Dá sa to teda považovať za vyriešenie nejakých problémov? Nie je to z ich strany len povrchnosť? Môže sa snaha vyriešiť problémy takýmto spôsobom považovať za konanie skutočnej práce? Falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, ale vedia, ako sa správať ako funkcionári. Čo urobia ako prvé, keď sa stanú vodcami? Ide im o to, aby si kúpili priazeň ľudí, a zvolia si prístup „Nová metla dobre metie“: Najprv urobia niekoľko vecí, aby si získali priazeň ľudí, a vybavia pár záležitostí, ktoré ľuďom zlepšia každodenný život. Najprv sa na ľudí snažia urobiť dobrý dojem a ukázať všetkým, že ako vodcovia rozumejú ich potrebám, aby ich každý chválil a hovoril: „Tento vodca sa k nám správa ako rodič!“ Až potom sa oficiálne ujmú vedenia. Cítia, že majú podporu ľudí a ich pozícia je zabezpečená, a vtedy si začnú užívať výhody postavenia, akoby im to právom patrilo. Ich heslá sú „život je len o tom, aby sa človek dobre najedol a pekne obliekol“, „život je krátky, tak si ho užívaj, kým môžeš“ a „dnešné víno vypi dnes a o zajtrajšok sa staraj až zajtra“. Užívajú si každý deň tak, ako prichádza, zabávajú sa, kým môžu, neuvažujú nad budúcnosťou, a už vôbec neuvažujú nad tým, aké zodpovednosti by mal vodca plniť a aké povinnosti by mali konať. Kážu pár slov a učení a rutinne len naoko robia niekoľko úloh – nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu. Neodkrývajú skutočné problémy v cirkvi a neriešia ich úplne, tak aký zmysel má, že robia takéto povrchné úlohy? Nie je to klamlivé? Možno zveriť dôležité úlohy takémuto falošnému vodcovi? Sú v súlade s princípmi a podmienkami Božieho domu na výber vodcov a pracovníkov? (Nie.) Títo ľudia nemajú žiadne svedomie ani rozum, chýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť, a napriek tomu chcú v cirkvi zastávať nejakú oficiálnu pozíciu a byť vodcom – prečo sú takí nehanební? Ak sú niektorí ľudia, ktorí majú zmysel pre zodpovednosť, slabej kvality, nemôžu byť vodcami – a to nehovorím o neužitočných ľuďoch, ktorí nemajú vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť; títo ľudia sú na rolu vodcu spôsobilí ešte menej. Akí leniví sú títo nenásytní a záhaľčiví falošní vodcovia? Aj keď odhalia nejaký problém a uvedomujú si, že ide o problém, neberú ho vážne a nevenujú mu pozornosť. Sú takí nezodpovední! Aj keď sú dobrými rečníkmi a zdá sa, že majú určitú kvalitu, nedokážu vyriešiť rôzne problémy v práci cirkvi, čo vedie k tomu, že práca uviazne na mŕtvom bode; problémy sa neustále hromadia, ale títo vodcovia sa nimi nezaoberajú a trvajú na tom, že budú rutinne vykonávať niekoľko povrchných úloh. A aký je konečný výsledok? Nerobia v práci cirkvi neporiadok? Nespackajú ju? Vari v cirkvi nespôsobujú chaos a nejednotu? To je nevyhnutný výsledok. Budú v tejto situácii falošní vodcovia podávať správu Zhora? Určite nie. Ak chce niekto v cirkvi nahlásiť problémy falošných vodcov Zhora, budú s tým súhlasiť? Určite ho potlačia a zastavia, nikomu ten problém nedovolia nahlásiť Zhora a každého, kto to urobí, obmedzia, potlačia a izolujú. Povedzte Mi, nie sú títo falošní vodcovia nesmierne opovrhnutiahodní? Bez ohľadu na to, ako veľmi poškodili prácu cirkvi, stále nedovolia, aby sa o tom Zhora dozvedeli, a už vôbec nie, aby to vyriešili. Záleží im len na tom, aby sa oddávali výhodám svojho postavenia a chránili si vlastnú márnivosť a pýchu – takíto ľudia sú absolútne opovrhnutiahodní a nehanební! Nie sú úplne zbavení svedomia a ľudskej prirodzenosti? Keď sa Zhora pýta na prácu, rozhodne hovoria, že nie sú žiadne problémy, vyhovárajú sa a odbíjajú ich – neklamú Zhora a neskrývajú veci pred tými pod sebou? Problémy s prácou cirkvi sa stále hromadia a falošní vodcovia ich sami nedokážu vyriešiť, no aj tak tieto problémy nenahlasujú Zhora. Za týchto okolností sa správajú, akoby sa nič nedialo; rovnako sa oddávajú pohodliu, celé dni len nečinne vysedávajú a márnia čas a vôbec sa neznepokojujú. A keď sa problémy odhalia a Zhora sa na to pýta, stále hovoria: „Zariadil som, aby ľudia túto prácu spravili. Svoje zodpovednosti som si splnil. Ak práca nie je urobená dobre, je to iných chyba. Čo to má spoločné so mnou?“ Týmito pár slovami sa úplne zbavujú zodpovednosti. Je to, akoby za túto záležitosť vôbec neniesli zodpovednosť. Nielenže o sebe neuvažujú, ale cítia sa aj oprávnení a pokojní. Hovoria: „V každom prípade som pri svojej povinnosti nebol nečinný; nie som príživník. Ak ma Zhora neprepustí, budem naďalej slúžiť ako vodca. Nezradil by som podaním výpovede Boha? Nebol by to prejav nelojálnosti voči mojej povinnosti?“ Ak ich orežeš, dokážu prísť s mnohými dôvodmi, aby ti oponovali. Nepovedia, že sú za túto záležitosť zodpovední, nepovedia, aké sú ich zodpovednosti, a nebudú uvažovať o povahe toho, že neriešia problémy a nekonajú skutočnú prácu. Nie sú takíto ľudia priam odporuhodní? Zastavia prácu cirkvi a tak dlho škodia Božiemu vyvolenému národu bez štipky výčitiek svedomia v srdci – sú to ešte ľudia? Majú ešte štipku svedomia alebo rozumu? Niektorí ľudia hovoria: „Takíto ľudia by nemali byť volení za vodcov.“ Teoreticky je to tak; lenže medzi zvolenými vodcami a pracovníkmi sa naozaj nájdu takíto ľudia; to je fakt. Toto všetko sa deje preto, lebo Boží vyvolený národ nemá schopnosť rozlišovať, a tiež preto, lebo väčšina ľudí má rada pochlebovačov a následne si zvolí nejakých falošných vodcov a pracovníkov. Preto sa pred cirkevnými voľbami musí viac hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch voľby vodcov a pracovníkov, ako aj o princípoch rozlišovania falošných vodcov a falošných pracovníkov; to zabezpečí, že viac ľudí bude hlasovať v súlade s princípmi. Len takto môžu z cirkevných volieb vzísť dobré výsledky.

Povedzte Mi, môžu takíto opovrhnutiahodní a nehanební povaľači dobre vykonávať prácu cirkvi ako vodcovia a pracovníci? Môžu vyriešiť problémy, ktoré v cirkvi existujú, alebo ťažkosti, s ktorými sa stretávajú Boží vyvolení? (Nie.) Čo by ste teda mali robiť, keď sa stretnete s takýmito falošnými vodcami? Predpokladajme, že niekto povie: „Naša kvalita je slabá a chýba nám schopnosť rozlišovať, takže nič nemôžeme robiť, ak sa stretneme s falošným vodcom.“ Je to správne? Určite nie je pravda, že v cirkvi má každý slabú kvalitu a je bez schopnosti rozlišovať. Musí tam byť aspoň niekoľko ľudí, ktorí relatívne rozumejú pravde. Takže ak niekto zistí, že falošný vodca nedokáže konať skutočnú prácu ani vyriešiť žiadne problémy, mal by sa porozprávať v duchovnom spoločenstve s tými, ktorí rozumejú pravde, a mal by ich požiadať, aby použili svoju schopnosť rozlišovať a posúdili to. Je to vhodné? (Áno, je.) Prečo je to vhodné? Aké budú následky, ak cirkevný vodca nedokáže konať skutočnú prácu? Kto budú obete? Nebudú nimi Boží vyvolení v cirkvi? Ak falošný vodca ovláda cirkev tri alebo päť rokov, koľkých ľudí to ovplyvní v ich chápaní pravdy a vstupe do reality? Koľkým ľuďom to oddiali dosiahnutie Božej spásy? Tieto následky sú nepredstaviteľné. Takže keď sa zistí, že falošný vodca nekoná skutočnú prácu a nedokáže vyriešiť žiadny problém, pre každého jedného z Božích vyvolených je to veľká vec a mali by takého falošného vodcu okamžite odhaliť a nahlásiť, aby sa predišlo zdržaniu práce. Tí, ktorým škodia cirkevní vodcovia, čo nekonajú skutočnú prácu, sú Boží vyvolení. Ak ich nikto z Božích vyvolených neodhalí ani nenahlási a všetci sú voči tomu ľahostajní, potom pre danú cirkev niet nádeje. Predpokladajme, že vo svojich srdciach vždy prechovávate myšlienky o nepreberaní zodpovednosti, ako napríklad: „Každopádne, ty si vodca. Nedokážeš konať skutočnú prácu a nenahlasuješ problémy Zhora – ak to zdrží prácu cirkvi, Zhora bude brať na zodpovednosť teba. Čo to má spoločné s nami? Aký zmysel má, že sa tým trápime? To nie my sme tí, ktorí sú zodpovední. Táto zodpovednosť je na tebe.“ Ak budete v srdciach neustále prechovávať túto predstavu, nezdrží to veci? Neovplyvní to vaše úsilie o pravdu, vstup do reality a dosiahnutie Božej spásy? Ak nikto v cirkvi neprevezme zodpovednosť, je ťažké povedať, či táto cirkev môže svedčiť o Bohu a prijať Božie požehnania, a ešte ťažšie určiť, koľko ľudí v tejto cirkvi dosiahne spásu. Ak takto zmýšľa a má takýto názor každý v tejto cirkvi, potom pre túto cirkev niet absolútne žiadnej nádeje. Nemajú tímy pre filmovú produkciu zrovna tento problém? Niektorí vaši vodcovia neriešia problémy ani ich nenahlasujú – sú to falošní vodcovia. Dokážete to vidieť? Títo vodcovia pre vás neriešia problémy – nezistili ste, že je to problém? Robí vám to vlastne radosť? „Náš vodca nenahlasuje tento problém, ktorý sa preto teraz nedá vyriešiť, takže je to pre nás dobrý čas na oddych. To je skvelé! Navyše, Zhora sa na túto záležitosť v poslednom čase osobne nepýtal, takže ani my nemusíme problém nahlasovať. Prečo by sme si nemali dopriať trochu voľného času? Musíme ten film natočiť tak rýchlo a dokončiť ho načas? Pokrok, ktorý robíme, je v poriadku! A čo, že sme ešte nedokončili natáčanie? Budeme za to odsúdení?“ Je toto váš postoj? Myslíte si, že pre prácu Božieho domu neexistuje taký prísny harmonogram, takže ju môžete donekonečna naťahovať, a že kým sa Zhora na záležitosť nepýta ani ju neskúma, nemusíte sa obávať ani cítiť žiadny tlak a môžete jednoducho vyriešiť akékoľvek problémy, ktoré dokážete, a nechať plávať tie, ktoré nie? Je toto váš pohľad? (Nie.) Tak prečo nenahlasujete problémy, keď ich máte? Je to tým, že vás títo falošní vodcovia majú pod kontrolou alebo že vám podali nejaký magický omamný nápoj, ktorý spôsobil, že ste sa stali pomätenými a neschopnými hovoriť? V čom je tu problém? Keď existujú problémy, viete o nich? Ak poviete, že o nich neviete, tak klamete; a ak o nich viete, ale nenahlásite ich, tak ste nedbanliví, vážne zanedbávate svoje povinnosti a nemáte voči svojej povinnosti absolútne žiadnu vernosť. Dokonca aj keď pracuješ vo svete, aby si zarobil peniaze, stále si musíš zaslúžiť svoju biednu mzdu. Nehovoriac o tom, že dnes ješ jedlo Božieho domu; usiluješ sa o spásu pri vykonávaní svojej povinnosti a tým si dláždiš cestu a pripravuješ sa na svoj vlastný konečný osud. Nerobíš to pre Boží dom ani pre žiadneho jednotlivca, a už vôbec to nerobíš pre Mňa – robíš to pre seba. Jemnejšie povedané, ľudia konajú svoju povinnosť, aby dosiahli spásu, ale ak máme byť presní, robia to pre seba, aby získali požehnania a mali dobrý konečný osud. Musíš túto záležitosť jasne pochopiť; nebuď blázon. Nekonáš svoju povinnosť pre iných ľudí ani pre svojich rodičov a nerobíš to, aby si priniesol slávu svojim predkom alebo česť svojmu rodinnému menu – robíš to pre seba. Boh ťa stvoril a už odvtedy, čo stvoril svet, predurčil, že sa narodíš v posledných dňoch. Priviedol ťa do svojho domu, nechal ťa počuť svoj hlas, nechal ťa každý deň jesť a piť svoje slová a prijímať zaopatrenie života a dal ti šancu, aby si mohol konať svoju povinnosť v Božom dome. Toto je tvoja najlepšia šanca dosiahnuť spásu a je to aj tvoja jediná šanca, ktorú ako stvorená bytosť máš. Ak pri konaní svojej povinnosti túto šancu zničíš, bez ohľadu na to, či prijmeš trest alebo budeš plakať a škrípať zubami, keď nakoniec padneš do pohrôm, to všetko bude tvoje dielo a zaslúžiš si to! Bude to tvoja vlastná chyba. Nie je potrebné, aby iní ľudia niesli tvoje zodpovednosti, a nie je potrebné, aby si ty niesol zodpovednosti iných ľudí. Len ty môžeš prevziať zodpovednosť za cestu, po ktorej kráčaš, a za všetko, čo dnes robíš. Len ty môžeš niesť konečné následky. Čo môžem urobiť Ja, je pomôcť vám pochopiť veci, ktoré by som vám mal povedať, a vydláždiť vám cestu, aby ste mohli vykročiť na cestu spásy. Všetko som jasne vysvetlil, takže to, ako budete konkrétne konať, je na vás. Nestarám sa do vašich záležitostí; konám len prácu, ktorá mi prináleží, a nerobím žiadnu prácu navyše. Nie je fakt, že konáš svoju povinnosť kvôli svojmu vlastnému konečnému osudu? Ak povieš: „Je tu toľko problémov, ale môj vodca ich nenahlasuje, takže ani ja ich nenahlásim,“ nie je to hlúpe? Nie je to vypočítavé? Čo je tvojou zodpovednosťou, keď vidíš problém? Tvojou zodpovednosťou je zvolať všetkých dohromady a stíšiť sa, aby ste hľadali, hovorili o tomto probléme v duchovnom spoločenstve, zistili, v ktorej oblasti problém vznikol, a našli jeho hlavnú príčinu. Ak po diskusii nájdete hlavnú príčinu problému, ale nedokážete ho vyriešiť sami, mali by ste ho okamžite nahlásiť Zhora. Kto by ho mal nahlásiť? Mal by si sa prihlásiť a povedať: „Nahlásim to ja. Ak to nepôjde, môžeme vybrať niekoľko zástupcov a nahlásiť to spoločne.“ Niektorí ľudia hovoria: „Nemáme na to vodcu?“ Ty ale odpovieš: „To nie je žiadny vodca! Vôbec si neplní zodpovednosti ľudskej bytosti. Je to len zviera v ľudskej koži a mal by byť odkopnutý bokom a prepustený! On problém nenahlasuje, takže by sme ho mali nahlásiť my sami – to je naša zodpovednosť. Len keď si splníme svoje zodpovednosti, bude s nami Boh zaobchádzať ako s ľudskými bytosťami. Ak jasne vieme, aké sú naše zodpovednosti, ale neplníme si ich, nezaslúžime si byť ľuďmi a Boh nás za takých v žiadnom prípade nebude považovať.“ Ak ťa Boh nepovažuje za človeka, čo to naznačuje – za čo ťa považuje? Naznačuje to, že ťa považuje za prasa alebo psa. A spasil by ťa potom Boh? V žiadnom prípade. Takže ak neskončíš s dobrým konečným osudom, neprivodil si si to sám? A nekonal si svoju povinnosť nadarmo? Je na tebe, aby si si vybral svoju cestu, a je na tebe, aby si po nej aj kráčal. Bez ohľadu na to, akú cestu si vyberieš alebo aké budú jej konečné následky, si to ty, kto nesie zodpovednosť; nikto neprevezme zodpovednosť za cestu, po ktorej kráčaš, ani za následné dôsledky.

Ak ako vodcovia a pracovníci ignorujete problémy, ktoré sa vyskytujú pri vykonávaní povinností, a dokonca hľadáte rôzne zámienky a výhovorky, aby ste sa vyhli zodpovednosti, neriešite niektoré problémy, ktoré ste schopní vyriešiť, a nehlásite Zhora problémy, ktoré nie ste schopní vyriešiť, akoby sa vás netýkali, nie je to zanedbanie povinnosti? Je takéto pristupovanie k práci cirkvi rozumná alebo hlúpa vec? (Je to hlúpa vec.) Nie sú takíto vodcovia a pracovníci úskoční? Nechýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť? Keď narazia na problémy, ignorujú ich – nie sú to ľahkomyseľní ľudia? Nie sú to prefíkaní ľudia? Prefíkaní ľudia sú najhlúpejší zo všetkých. Musíš byť čestným človekom, musíš mať zmysel pre zodpovednosť, keď čelíš problémom, a musíš vyskúšať každý možný spôsob a hľadať pravdu, aby si ich vyriešil. V žiadnom prípade nesmieš byť prefíkaným človekom. Ak sa budeš zaoberať iba vyhýbaním sa zodpovednosti a tým, že sa budeš vyhovárať z problémov, keď sa objavia, za toto správanie by si bol odsúdený dokonca aj medzi nevercami, nieto ešte v Božom dome! Boh toto správanie určite odsúdi a prekľaje a Boží vyvolený národ ho nenávidí a odmieta. Boh má rád čestných ľudí a nenávidí zradných a úskočných ľudí. Ak si prefíkaný človek a konáš úskočne, nebude ťa Boh nenávidieť? Nechá ťa Boží dom jednoducho vyviaznuť? Skôr či neskôr budeš braný na zodpovednosť. Boh má rád čestných ľudí a nemá rád prefíkaných ľudí. Každý by to mal jasne pochopiť a prestať byť zmätený a robiť hlúpe veci. Dočasná nevedomosť je ospravedlniteľná, ale ak človek vôbec neprijíma pravdu, potom je príliš tvrdohlavý. Čestní ľudia dokážu prevziať zodpovednosť. Neberú ohľad na vlastné zisky a straty; chránia iba prácu a záujmy Božieho domu. Majú láskavé a úprimné srdcia, ktoré sú ako misy čistej vody, do ktorých možno na pohľad vidieť až na dno. Ich činy sú tiež transparentné. Zradný človek vždy koná úskočným spôsobom, vždy sa pretvaruje, zakrýva a skrýva veci a neuveriteľne pevne sa obaľuje. Nikto nedokáže vidieť skrz takéhoto človeka. Ľudia nedokážu nahliadnuť do tvojich vnútorných myšlienok, ale Boh dokáže podrobne skúmať veci v hĺbke tvojho srdca. Keď Boh vidí, že nie si čestným človekom, si len úskočnou vecou, nikdy neprijímaš pravdu, vždy sa Ho snažíš oklamať a nikdy Mu neodovzdávaš svoje srdce, tak ťa nemá rád, nenávidí ťa a opúšťa ťa. Akí ľudia sú všetci tí, ktorí prosperujú medzi nevercami a ktorí majú obratný jazyk a bystrú myseľ? Je vám to jasné? Aká je ich podstata? Dá sa povedať, že sú všetci mimoriadne nevyspytateľní, všetci sú extrémne nečestní a prefíkaní a sú to praví diabli a satani. Mohol by Boh spasiť takýchto ľudí? Nie je nič, čo by Boh nenávidel viac ako diablov – ľudí, ktorí sú nečestní a prefíkaní –, a určite takýchto ľudí nespasí. Absolútne nesmiete byť takýmto typom človeka. Hovorím vám, tí, ktorí sú pri rozprávaní vždy všímaví a ostražití, ktorí sú uhladení a úlisní a ktorí pri riešení záležitostí hrávajú divadlo podľa okolností, sú ľuďmi, ktorých Boh nenávidí najviac. Takíto ľudia sa už nedajú spasiť. Pokiaľ ide o všetkých, ktorí patria do kategórie nečestných a prefíkaných ľudí, bez ohľadu na to, ako pekne môžu znieť ich slová, sú to všetko klamlivé diabolské slová. Čím krajšie znejú ich slová, tým viac sú títo ľudia diablami a satanmi. Presne takýchto ľudí Boh nenávidí najviac. To je úplná pravda. Čo poviete: Môžu nečestní ľudia, ľudia, ktorí často klamú, a ľudia s obratným jazykom získať dielo Ducha Svätého? Môžu získať osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého? Rozhodne nie. Aký je postoj Boha k ľuďom, ktorí sú nečestní a prefíkaní? Zavrhuje ich, odsúva ich bokom, nevšíma si ich a považuje ich za zvieratá. V Božích očiach majú takíto ľudia len ľudskú kožu a v podstate sú to diabli a satani. Sú to chodiace mŕtvoly a Boh ich rozhodne nespasí. V akom stave sú teda títo ľudia teraz? V srdciach majú temnotu, chýba im pravá viera a bez ohľadu na to, čo sa im stane, nikdy nie sú osvietení ani osvetlení. Keď čelia pohromám a súženiam, modlia sa k Bohu, ale Boh s nimi nie je a oni v srdciach nemajú nič, na čo by sa mohli skutočne spoľahnúť. Aby získali požehnania, snažia sa predviesť dobré divadlo, ale nemôžu si pomôcť, pretože im chýba svedomie a rozum. Nedokázali by byť dobrými ľuďmi, ani keby chceli; ani keby chceli prestať robiť zlé veci, nedokázali by sa ovládať, nešlo by to. Budú schopní spoznať samých seba po tom, čo ich pošlú preč a budú vyradení? Hoci budú vedieť, že si to zaslúžili, nikomu to nepriznajú, a aj keď sa bude zdať, že dokážu konať nejakú povinnosť, stále sa budú správať úskočne a ich práca neprinesie žiadne jasné výsledky. Čo teda poviete: Sú títo ľudia schopní skutočne činiť pokánie? Rozhodne nie. Je to preto, lebo nemajú svedomie ani rozum a nemilujú pravdu. Boh takéhoto prefíkaného a zlého človeka nespasí. Akú nádej predstavuje viera v Boha pre takýchto ľudí? Ich viera už stratila význam a sú odsúdení na to, aby z nej nič nezískali. Ak sa ľudia počas svojej viery v Boha neusilujú o pravdu, bez ohľadu na to, koľko rokov veria, to nebude mať žiadny účinok; aj keby verili až do samého konca, nič nezískajú. Aby ľudia získali Boha, musia získať pravdu. Iba ak pochopia pravdu, praktizujú pravdu a vstúpia do pravdy-reality, získajú pravdu a dosiahnu Božiu spásu; len vtedy získajú Božie uznanie a požehnania a len toto je získaním Boha. Ak chcú ľudia získať pravdu, prvým krokom, ktorý by mali urobiť, je naučiť sa plniť si svoje zodpovednosti, čo znamená, že by mali dobre konať svoju povinnosť – to je najzákladnejšia vec. Ľudia sa absolútne nesmú učiť od falošných vodcov, ktorí len kážu slová a učenia, nekonajú skutočnú prácu, nepreberajú zodpovednosť za nič, čo robia, všetko robia povrchne a nakoniec sú vyradení. Konanie povinnosti nie je maličkosť; ľudia sa najviac odhalia pri konaní svojej povinnosti a Boh určuje výsledky ľudí na základe ich sústavného výkonu pri tom, ako ju konajú. Čo to znamená, keď niekto svoju povinnosť nekoná dobre? Znamená to, že neprijíma pravdu ani nečiní skutočné pokánie a je Bohom vyradený. Keď sú falošní vodcovia a pracovníci prepustení, čo to predstavuje? Je to postoj Božieho domu k takýmto ľuďom a predstavuje to, samozrejme, aj postoj Boha k takýmto ľuďom. Aký je teda postoj Boha k takýmto neužitočným ľuďom? Zavrhuje ich, odsudzuje ich a vyraďuje ich. Chcete sa teda stále oddávať výhodám postavenia a byť falošným vodcom?

Keď ľudia začnú veriť v Boha, čo je tá najbolestivejšia a najneznesiteľnejšia vec, ktorá sa im môže stať? Najväčšou takouto vecou nie je nič iné ako zistenie, že boli vyčistení alebo vypudení a že ich Boh zjavil a vyradil – to je tá najbolestivejšia a najsmutnejšia vec a nikto nechce, aby sa mu to stalo po tom, čo začne veriť v Boha. Ako sa teda môžu ľudia vyhnúť tomu, aby sa im to stalo? Prinajmenšom musia konať podľa svojho svedomia, čo znamená, že sa najprv musia naučiť, ako si plniť svoje zodpovednosti. Rozhodne nesmú byť povrchní a odkladať to, čo im Boh zveril. Keďže si človek, mal by si uvažovať o tom, aké sú zodpovednosti človeka. Zodpovednosti, ktoré si najviac cenia neverci, ako je mať úctu k rodičom, starať sa o nich a robiť dobré meno svojej rodine, netreba spomínať. Všetky sú prázdne a bez skutočného významu. Aká je úplne minimálna zodpovednosť, ktorú by si mal človek plniť? Najrealistickejšou vecou je, ako teraz dobre konáš svoju povinnosť. Byť spokojný len s tým, že to robíš len naoko, nie je plnením si zodpovednosti, ani len hovorenie slov a učení nie je plnením si zodpovednosti. Iba praktizovanie pravdy a konanie podľa princípu je plnením si zodpovednosti. Iba vtedy, keď je tvoje praktizovanie pravdy účinné a prospešné pre ľudí, si si skutočne splnil svoju zodpovednosť. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konáš, si skutočne splníš svoju zodpovednosť iba vtedy, keď vo všetkom vytrváš v konaní podľa pravdy-princípov. Robiť veci len naoko podľa ľudského spôsobu konania je povrchné; iba držanie sa pravdy-princípov je správnym konaním povinnosti a plnením si zodpovednosti. A keď si plníš svoju zodpovednosť, nie je to prejav vernosti? Je to prejav verného konania povinnosti. Iba vtedy, keď máš tento zmysel pre zodpovednosť, toto odhodlanie a túžbu a tento prejav vernosti voči svojej povinnosti, sa na teba Boh pozrie s priazňou a schváli ťa. Ak nemáš ani tento zmysel pre zodpovednosť, Boh s tebou bude zaobchádzať ako s povaľačom a hlupákom a bude tebou pohŕdať. Z ľudského hľadiska to znamená nemať k tebe úctu, nebrať ťa vážne a pozerať sa na teba zvrchu. Je to, ako keď si s niekým v kontakte nejaký čas a vidíš, že hovorí o neskutočných a nepraktických veciach. Tára nerealistické veci a ty si všimneš, že sa rád chváli, rád hovorí veľké slová a nie je spoľahlivý – rešpektoval by si ho? Odvážil by si sa mu zveriť nejakú úlohu? Možno by úlohu, ktorú mu zveríš, z nejakého dôvodu odložil, a tak by si sa neodvážil zveriť nič takýmto ľuďom. Z duše by si ich nenávidel a ľutoval by si, že si sa s nimi vôbec stretával. Cítil by si sa šťastný, že si im nič nezveril, a myslel by si si, že keby si to urobil, ľutoval by si to do konca života. Povedzme, že sa s niekým stretneš a prostredníctvom rozhovoru a kontaktu s ním vidíš, že má nielen dobrú ľudskú prirodzenosť, ale aj zmysel pre zodpovednosť. Keď mu zveríš úlohu a aj keď mu len tak niečo povieš, vryje si to do pamäte a premýšľa o spôsoboch, ako úlohu dobre zvládnuť, aby ťa uspokojil, a ak úlohu, ktorú si mu dal, nezvládne dobre, hanbí sa ti pozrieť do očí – to je niekto so zmyslom pre zodpovednosť. Pokiaľ sa ľuďom so zmyslom pre zodpovednosť niečo povie alebo pridelí – bez ohľadu na to, či to spraví vodca, pracovník alebo Zhora –, vždy si pomyslia: „No, keďže si o mne tak veľa myslia, musím túto záležitosť dobre zvládnuť a nesklamať ich.“ Necítil by si sa pokojne, keby si zveril úlohu takýmto ľuďom, ktorí majú svedomie a rozum? Ľudia, ktorým môžeš zveriť úlohu, sú určite tí, na ktorých sa pozeráš priaznivo a ktorým dôveruješ. Najmä ak pre teba vybavili niekoľko úloh, všetky vykonali veľmi svedomito a úplne splnili tvoje požiadavky, budeš si myslieť, že sú dôveryhodní. V srdci ich budeš naozaj obdivovať a vysoko si ich ceniť. Ľudia sú ochotní stýkať sa s takýmto typom človeka, nehovoriac už o Bohu. Myslíte si, že by Boh bol ochotný zveriť prácu cirkvi a povinnosť, ktorú je človek povinný konať, práve osobe, ktorá nie je dôveryhodná? (Nie, nebol.) Keď Boh niekomu pridelí kus cirkevnej práce, čo od neho očakáva? Po prvé Boh dúfa, že je usilovný a zodpovedný, že sa k tejto časti práce správa ako k veľkej veci a že s ňou podľa toho zaobchádza a robí ju dobre. Po druhé Boh dúfa, že je to osoba hodná dôvery a že bez ohľadu na to, koľko času uplynie a ako sa zmení prostredie, jej zmysel pre zodpovednosť neochabne a jej integrita obstojí v skúške. Ak je to dôveryhodná osoba, Boh bude pokojný a už na túto záležitosť nebude dohliadať ani ju sledovať. Je to preto, lebo jej vo svojom srdci dôveruje a ona určite dokončí zverenú úlohu bez toho, aby sa niečo pokazilo. Keď Boh niekomu zverí úlohu, nie je to presne to, v čo dúfa? (Je.) Keď teda pochopíš Boží úmysel, mal by si vo svojom srdci vedieť, ako konať, aby si splnil Božie požiadavky, našiel priazeň v Božích očiach a získal si Jeho dôveru. Ak jasne vidíš svoje vlastné prejavy, správanie a postoj, s ktorým pristupuješ k svojej povinnosti, máš sebauvedomenie a vieš, čo si, nie je potom nerozumné, aby si od Boha požadoval, aby sa na teba pozeral priaznivo, preukazoval ti milosť alebo s tebou mimoriadne zaobchádzal? (Áno, je.) Dokonca aj ty si o sebe myslíš veľmi málo a sám sebou pohŕdaš, no napriek tomu požaduješ, aby sa na teba Boh pozeral s priazňou – to nedáva zmysel. Ak teda chceš, aby sa na teba Boh pozeral priaznivo, mal by si sa aspoň stať dôveryhodným v očiach iných ľudí. Ak chceš, aby ti ostatní dôverovali, aby sa na teba pozerali priaznivo a aby si ťa vysoko cenili, musíš byť prinajmenšom dôstojný, mať zmysel pre zodpovednosť, držať slovo a byť dôveryhodný. Okrem toho musíš byť pred Bohom usilovný, zodpovedný a verný, čím v podstate splníš požiadavky, ktoré na teba Boh má. Potom bude nádej, že získaš Božie schválenie, však? (Áno, bude.) Je to ťažké dosiahnuť? (Nie.) Dokonca aj ľudia chcú nájsť spoľahlivú osobu na vybavovanie úloh a stretávanie sa. Je teda prehnané, aby Boh žiadal, aby ľudia dobre konali svoje povinnosti, a mal na nich túto malú požiadavku? (Nie, nie je to prehnané.) Vôbec to nie je prehnané. Nie je to na to, aby sa ľuďom komplikoval život, ale preto, lebo je to veľmi správne. Akurát, že ľudia na to nemajú srdce, nepremýšľajú o Božích myšlienkach ani si nevážia Božie úmysly. Vedia na Boha len neustále klásť požiadavky a hovoriť: „Musíš ma požehnať! Musíš mi preukázať milosť! Musíš ma viesť!“ Čo teda robíš ty? Dokážeš si skutočne plniť svoju povinnosť podľa svojho svedomia a rozumu? Dokážeš byť skutočne usilovný, zodpovedný a verný? Toto je úplne minimálna podmienka, ktorú musíš splniť, aby sa na teba Boh pozeral s priazňou. Nie je to smer, ktorým by sa ľudia mali snažiť ísť? Keďže veríš v Boha, musíš sa usilovať o pravdu a Božie požiadavky – to je smer, ktorým by sa ľudia mali snažiť ísť. Musia sa snažiť ísť správnym smerom. Takto ich hľadanie uspokojenia Boha už nebude prázdne.

Majú falošní vodcovia v srdciach nejakú predstavu o uspokojovaní Boha vo svojej viere v Neho? Majú nejaký postoj? Je zrejmé, že nie. Majú len postoj pretĺkania sa svetom a rovnako aj s Bohom zaobchádzajú spôsobom, ktorý je neuveriteľne neúctivý a pohŕdavý. Tento druh postoja vážne hanobí Boha a rúha sa Mu a Boh ho nenávidí. Boh im dal život a všetko, čo človek vlastní, a oni aj tak majú ku všetkému, čo im Boh dal, k opatreniam, ktoré robí pre ich životy, k Božiemu povereniu a dielu a k ich vlastným povinnostiam postoj opovrhnutia a pohŕdania. Čo znamená „pohŕdanie“? Znamená to chcieť sa pretĺkať dňami a nebrať nič vážne. Boh tento ich postoj extrémne nenávidí, a preto takýchto ľudí absolútne nespasí. Čo by ste tu mali pochopiť? Ide tu o to, že nesmiete byť takýmto typom človeka. Bez ohľadu na to, či si vodca alebo nie, alebo či máš ambíciu a túžbu stať sa vodcom alebo nie, sa najprv musíš naučiť, ako si počínať, a rozhodne nebyť povaľačom, darmožráčom alebo darebákom. Vo svojom počínaní musíš mať čestný postoj, dôstojnosť a zmysel pre zodpovednosť – to je úplné minimum. Iba na tomto základe môžu ľudia splniť Božie požiadavky a dokončiť Jeho poverenie. Ak nemáš ani tento kúsok základu, potom sa niet o čom rozprávať.

3. apríla 2021