Antikristi milujú klamstvá a lesť – čo ešte majú radi? Majú radi taktiky, intrigy a úklady. Konajú podľa satanovej filozofie, nikdy nehľadajú pravdu, úplne sa spoliehajú na klamstvá a podvody a využívajú intrigy a úklady. Bez ohľadu na to, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, aj keď prikývnu na znak súhlasu, nebudú konať podľa právd-princípov. Namiesto toho si budú lámať hlavu a konať pomocou intríg a úkladov. Nezáleží na tom, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, zdá sa, že jej nedokážu porozumieť; jednoducho robia veci tak, ako sú ochotní ich robiť, tak, ako ich chcú robiť, a akýmkoľvek spôsobom, ktorý je v ich vlastnom záujme. Hovoria uhladene, skrývajú svoju pravú tvár a pravé farby, blafujú a klamú ľudí, a keď im na to ostatní naletia, cítia sa potešení a ich ambície a túžby sú naplnené. Toto je konzistentná metóda a prístup antikristov. Pokiaľ ide o tých čestných ľudí, ktorí sú priamočiari v tom, ako hovoria, ktorí hovoria čestne a otvorene hovoria v duchovnom spoločenstve o svojej vlastnej negatívnosti, slabosti a vzdorovitých stavoch a ktorí hovoria zo srdca, antikristi k nim vnútorne cítia odpor a diskriminujú ich. Majú radi ľudí, ktorí tak ako oni hovoria nepoctivo a ľstivo a nepraktizujú pravdu. Keď stretnú takýchto ľudí, pocítia v srdci radosť, akoby našli niekoho takého, ako sú oni. Už sa viac netrápia pre to, že ostatní sú lepší ako oni alebo že ich dokážu rozpoznať. Nie je to prejav podlej prirodzenosti antikristov? Nemôže to dokazovať, že sú podlí? (Áno, môže.) Prečo môžu tieto záležitosti ilustrovať, že antikristi sú podlí? Pozitívne veci a pravda sú to, čo by mala milovať každá rozumná stvorená bytosť so svedomím. Avšak pokiaľ ide o antikristov, považujú tieto pozitívne veci za protivný zápal a tŕň v päte. Každý, kto ich dodržiava alebo praktizuje, sa stáva ich nepriateľom a voči takýmto jednotlivcom sú nepriateľskí. Nepripomína to povahu satanovho nepriateľstva voči Jóbovi? (Áno.) Je to tá istá prirodzenosť, tá istá povaha ako satanova a tá istá podstata. Prirodzenosť antikristov pochádza od satana a patria do rovnakej kategórie ako satan. Preto sú antikristi spolčení so satanom. Je toto vyhlásenie prehnané? Vôbec nie; je úplne správne. Prečo? Pretože antikristi nemilujú pozitívne veci. S obľubou sa zapájajú do ľstí, majú radi klamstvá, iluzórne zdania a pretvárku. Ak niekto odhalí ich pravú tvár, môžu sa podriadiť a s radosťou to prijať? Nielenže by to nemohli prijať, ale odpovedali by spŕškou nadávok. Ľudia, ktorí hovoria pravdu alebo odhaľujú ich pravú tvár, by ich rozzúrili a priviedli do zúrivosti. Napríklad môže existovať antikrist, ktorý je veľmi zručný v pretvárke. Každý ho vníma ako dobrého človeka: milujúceho, schopného súcitiť s ľuďmi, schopného chápať ťažkosti iných a často podporujúceho a nápomocného tým, ktorí sú slabí a negatívni. Kedykoľvek majú iní nejaké ťažkosti, dokáže prejaviť ohľaduplnosť a byť k nim zhovievavý. V srdciach ľudí je tento antikrist väčší ako Boh. Pokiaľ ide o tohto človeka, ktorý sa vydáva za cnostného, ak odhalíš jeho pretvárku a faloš, ak mu povieš pravdu, môže to prijať? Nielenže to neprijme, ale začne stupňovať svoju pretvárku a faloš. Povedzte Mi, keby ste odhalili podvod farizejov, keď nosili svoje písma na rohy ulíc, aby sa modlili a čítali ich, aby ich ostatní počuli, a povedali by ste im, že to robia, aby sa ukázali, priznali by sa k tomu, čo ste povedali? Prijali by to s radosťou? Uvažovali by nad tvojimi slovami? Mohli by priznať, že to, čo robili, bola faloš a klamstvo? Mohli by nad sebou uvažovať, kajať sa a už nikdy takto nekonať? Rozhodne nie. Keby si pokračoval slovami: „Tvoje činy zavádzajú ľudí a pôjdeš do pekla a budeš potrestaný,“ nebolo by to hovorenie pravdy? (Áno.) Je to hovorenie pravdy. Prijali by to? Nie, okamžite by sa rozzúrili a povedali by: „Čože? Hovoríš, že pôjdem do pekla a budem potrestaný? To je vrchol! Verím v boha, nie v teba! Tvoje slová nič neznamenajú!“ Je to koniec? Čo by urobili ďalej? Pokračovali by slovami: „Cestoval som široko-ďaleko, kázal som evanjelium toľkým ľuďom, priniesol som toľko ovocia, niesol som toľko krížov a toľko som trpel vo väzení – ty sopliak, keď som začal veriť v pána, ty si bol ešte v matkinom lone!“ Ich prirodzenosť je odhalená, však? Nekážu trpezlivosť a toleranciu? Prečo potom nemôžu tolerovať túto malú záležitosť? Prečo ju nemôžu tolerovať? Pretože si povedal pravdu, odhalil si ich pravé ja a oni nemajú žiadny konečný osud. Môžu to ešte tolerovať? Ak nie sú antikristami, ak sú na ceste antikristov, ale dokážu prijať pravdu, a tiež ukazujú prejavy falše, čo urobia, ak odhalíš ich faloš? Možno nebudú okamžite uvažovať nad sebou, a tvrdiť, že to urobia, môže znieť nereálne a prázdne. Avšak prvá reakcia väčšiny normálnych ľudí, keď to počujú, je, že pocítia pichľavú bolesť v srdci. Čo znamená táto pichľavá bolesť? Je znamením toho, že sú zasiahnutí tým, čo počujú; neočakávali, že sa niekto odváži konať tak unáhlene, povedať pravdu a takto ich odsúdiť rovno do očí – tieto slová nikdy neočakávali a nikdy predtým nepočuli. Okrem toho majú zmysel pre hanbu a chcú si zachovať tvár. Keď premýšľajú o tom, že si im povedal, že státie na rohu ulice, modlenie sa a čítanie písma zavádza ľudí, po sebapreskúmaní zistia, že to robili naozaj preto, aby sa pred ľuďmi ukázali, akí sú oddaní, ako veľmi milujú Pána a koľko dokážu trpieť, že je to faloš, a to, čo si povedal, bola pravda. Zistia, že ak budú takto pokračovať, nebudú sa môcť ukázať iným ľuďom na oči. Majú zmysel pre hanbu a s týmto zmyslom pre hanbu by mohli byť schopní trochu sa krotiť a prestať so svojimi zlými skutkami alebo činmi, ktoré sú nehanebné a kvôli ktorým by stratili tvár. Čo to znamená, keď už v takomto konaní nepokračujú? Naznačuje to náznak pokánia. Nie je isté, že sa určite budú kajať, ale aspoň existuje možnosť pokánia, čo je oveľa lepšie ako u antikristov a farizejov. V čom je to lepšie? Pretože majú svedomie a zmysel pre hanbu, odhaľujúce slová iných ľudí ich pichajú pri srdci. Hoci sa môžu cítiť zahanbení a ich dôstojnosť bola zranená, môžu aspoň uznať, že tieto slová sú správne. Aj keď si nedokážu zachovať tvár, hlboko vo vnútri už uznali tieto slová a podriadili sa im, už ich prijali. V čom sú antikristi iní? Prečo hovoríme, že antikristi sú podlí? Ich podlosť spočíva v tom, že keď počujú niečo, čo je správne, nielenže to nedokážu prijať, ale naopak, nenávidia to. Okrem toho sa uchyľujú k vlastným spôsobom, hľadajú výhovorky, dôvody a rôzne objektívne faktory, aby sa obhájili a vysvetlili svoje konanie. Aký cieľ chcú dosiahnuť? Ich cieľom je zmeniť negatívne veci na pozitívne a tie pozitívne zase na negatívne – chcú obrátiť situáciu. Nie je to podlé? Myslia si: „Bez ohľadu na to, akú máš pravdu alebo ako veľmi sú tvoje slová v súlade s pravdou, dokážeš odolať mojej výrečnosti? Aj keď sú všetky slová, ktoré hovorím, jasne falošné, klamlivé a zavádzajúce, stále popriem a odsúdim to, čo hovoríš.“ Nie je to podlé? Isteže, je to podlé. Myslíš si, že antikristi, keď vidia dobrých ľudí, nepovažujú ich v srdci za čestných? Považujú ich za čestných ľudí a tých, ktorí sa usilujú o pravdu, ale aká je ich definícia čestnosti a usilovania sa o pravdu? Myslia si, že čestní ľudia sú pochabí. Voči usilovaniu sa o pravdu cítia odpor, nenávisť a nepriateľstvo. Veria, že je to falošné, že nikto nemôže byť taký pochabý, aby zanechal všetko v úsilí o pravdu, aby komukoľvek čokoľvek povedal a všetko zveril Bohu. Nikto nie je taký pochabý. Majú pocit, že všetky tieto činy sú falošné, a neveria v žiadny z nich. Veria antikristi, že Boh je všemohúci a spravodlivý? (Neveria.) Takže si za všetky tieto veci vo svojej mysli kladú otázniky. Čo z toho vyplýva? Ako si vysvetlíme túto kopu otáznikov? Nielenže o tom pochybujú alebo to spochybňujú; nakoniec to aj popierajú a snažia sa zvrátiť situáciu. Čo myslím tým zvrátením situácie? Myslia si: „Načo je dobré byť taký spravodlivý? Ak sa lož zopakuje tisíckrát, stane sa pravdou. Ak nikto nehovorí pravdu, potom to nie je pravda a nemá žiadny úžitok – je to len lož!“ Nie je to zamieňanie čierneho za biele? Toto je satanova podlosť – prekrúcanie faktov a zamieňanie čierneho za biele – to je to, čo majú radi. Antikristi vynikajú v pretvárke a ľsti. To, v čom vynikajú, je samozrejme vlastné ich jadru, a to, čo je vlastné ich podstate, je presne to, čo je v ich prirodzenosti-podstate. Ba čo viac, je to to, po čom túžia a čo milujú, a je to aj ich pravidlo, ako prežiť vo svete. Veria výrokom ako „Dobrí zomierajú mladí, kým zlí žijú aj tisíc rokov“, „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, „Osud človeka je v jeho vlastných rukách“, „Človek zvíťazí nad prírodou“ a tak ďalej. Je niektorý z týchto výrokov v súlade s ľudskou prirodzenosťou alebo prirodzenými zákonmi, ktoré môžu normálni ľudia pochopiť? Ani jediné. Ako teda môžu mať antikristi v takej obľube tieto satanove diabolské úslovia a dokonca ich považovať za svoje motto? Dá sa povedať len to, že je to preto, lebo ich prirodzenosť je príliš podlá.

Bol istý cirkevný vodca, s ktorým som bol v kontakte párkrát počas asi jedného roka. Mali sme niekoľko príležitostí stretnúť sa, ale naše rozhovory boli obmedzené, pretože nebol z tých, ktorí hovoria slobodne. Čo to znamená – „nebol z tých, ktorí hovoria slobodne“? Znamená to, že toho veľa nepovedal, ani keď si sa ho na niečo spýtal. Bol taký aj pri svojich kontaktoch s ostatnými v cirkvi? Boli dve možné situácie. Keď bol s tými, ktorí boli rovnakej mysle, mal im veľa čo povedať. Avšak pred tými, ktorí neboli rovnakej mysle, si dával pozor a nehovoril tak slobodne. Neskôr som zhrnul, že počas Mojich interakcií s ním povedal celkovo päť „klasických“ fráz. Nehovoril slobodne, a keď niečo povedal, stala sa z toho „klasická“ fráza. Čo je to za človeka? Môžeme ho nazvať „významným človekom“? Je celkom normálne, že cirkevní vodcovia alebo pracovníci sú so Mnou v kontakte a preberajú záležitosti, no nie? Tento človek bol však unikátny. Povedal len päť fráz, päť neuveriteľne „klasických“ fráz. Počúvajte, čo robí tieto frázy takými „klasickými“. Každá z nich má svoj vlastný kontext a malý príbeh v pozadí. Začnime tým, odkiaľ pochádza jeho prvá fráza.

V cirkvi vedenej týmto vodcom bol jeden zlý človek, ktorý urobil niekoľko zlých vecí a vyrušil prácu cirkvi. Všetci videli, že je to zlý človek, a tak o ňom začali hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať o ňom. Ak mal byť vypudený a poslaný preč, bolo by potrebné urobiť o ňom v cirkvi oznámenie, aby všetci vedeli, aké zlé veci urobil a prečo bol charakterizovaný ako zlý človek a poslaný preč. Počas toho, ako boli niektoré zlé veci, ktoré ten zlý človek urobil, odhaľované, tento vodca, ktorý veľa nenarozprával, prehovoril a povedal: „Myslel to dobre.“ Ako sa pozeral na to, že ten zlý človek robil tie zlé veci a vyrušoval prácu cirkvi? „Ten chlapík to myslel dobre.“ Veril, že zlé veci, ktoré robí zlý človek, sú v súlade s pravdou, pokiaľ to ten človek myslí dobre. Pre neho, bez ohľadu na povahu jeho činov, či už dobrých alebo zlých, alebo na následky jeho činov, pokiaľ to myslí dobre, sú dokonca aj narušenia a vyrušenia, ktoré spôsobuje, v súlade s pravdou. „Myslel to dobre.“ To bola prvá fráza, ktorú tento vodca povedal. Počuli ste niekedy také reči? Zlý človek jasne pácha zlo, a predsa niekto povie, že ten človek prechovával pri konaní tých zlých vecí dobré úmysly. Má každý rozlišovanie, pokiaľ ide o túto frázu? Verím, že niektorí ľudia by mohli byť touto frázou zavedení, pretože väčšina ľudí si myslí, že pokiaľ to niekto myslí dobre, nemal by byť riešený, a že ak niekto urobí niečo zlé s dobrými úmyslami, nepácha zlo úmyselne. Po tom, čo ich tento vodca takto podnietil a zaviedol, bolo možné, že niektorí ľudia mohli prejsť na jeho stranu a začali sympatizovať so zlým človekom. Ak by ich tento vodca nezavádzal, väčšina ľudí by túto záležitosť pochopila správne a myslela by si, že ten zlý človek by mal byť za páchanie zla vypudený a poslaný preč. Avšak po tom, čo boli podnietení a zavedení týmto vodcom, si niektorí ľudia pomysleli: „Myslel to dobre, to dáva zmysel. Niekedy sme takí aj my. Takže, ak urobíme niečo zlé s dobrými úmyslami, budeme aj my vyčistení a poslaní preč?“ V dôsledku toho prešli na stranu tohto vodcu. Prečo? Rozmýšľali o svojej vlastnej budúcnosti. Nebolo pre ľudí ľahké prijať frázu, ktorú tento vodca povedal? Aké boli následky toho, že ju prijali? Nadobudli pochybnosti o Bohu, o Jeho spravodlivej povahe a o Jeho princípoch konania vecí. Rozvinuli sa u nich pochybnosti o princípoch, ktoré má Boží dom pre konanie vecí, kládli za ne otázniky a potom ich odsúdili. Prechovávali tieto pochybnosti vo svojich srdciach. V skutočnosti tento zlý človek nebol poslaný preč preto, že urobil jednu zlú vec. V Božom dome nie je nikto poslaný preč len preto, že príležitostne urobil chybu, bez ohľadu na to, či vykonáva manuálnu prácu, špeciálnu povinnosť alebo povinnosť zahŕňajúcu technické zručnosti. Všetci prechádzajú spoločným charakterizovaním svojho konzistentného správania zo strany cirkevných vodcov a bratov a sestier a potom sa s nimi naloží. Napríklad, ak je niekto vždy lenivý, keď by mal pracovať, a hľadá výhovorky, aby sa vyhol práci, je vhodné ho na základe tohto správania poslať preč? (Áno, je.) Správne, je to vhodné. Napríklad, ak máš za úlohu upratovať a ty často lúskaš slnečnicové semienka, popíjaš čaj, čítaš noviny a nedbanlivo rozhadzuješ šupky zo slnečnicových semienok, nie je to zanedbanie povinnosti? Nielenže neupratuješ, ale aj robíš neporiadok, čo znamená, že zanedbávaš svoje povinnosti. Ak si vo svojej práci nespôsobilý, je úplne v súlade s princípmi poslať ťa preč a nemal by si proti tomu namietať. Tento cirkevný vodca však tvrdil, že ten človek to myslel dobre, čo ľudí zaviedlo. Po tom, čo vodca takto podnietil a zaviedol ľudí, ho niektorí z nich nasledovali a dosiahli zhodu. Kam však dali Boha a pravdy-princípy, keď takto konali? Stala sa z nich ako keby rodina, hovorili o „našej cirkvi“ a „našom Božom dome“. Ako sú definované „cirkev“ a „Boží dom“? Môže existovať Boží dom tam, kde nie je Boh? (Nie.) Ak na nejakom mieste nie je Boh, môže tam existovať alebo byť založená cirkev? (Nie, nemôže.) Čo teda znamenalo, keď hovorili „naša“? Znamenalo to, že sa oddelili od Boha. Cirkev sa stala cirkvou tohto popleteného vodcu, on sa stal pánom cirkvi, zatiaľ čo tí takzvaní bratia a sestry a popletení ľudia sa s ním spriahli a správali sa k nemu ako príbuzní. Vzdialili sa od Boha, a tak Boh prevzal úlohu mimo „Božieho domu“. Toto boli následky, ku ktorým došlo, keď tento vodca za týchto okolností vyslovil tú prvú frázu. Všetci ho obzvlášť schvaľovali, mysliac si: „Náš cirkevný vodca je spravodlivý, je k nám ohľaduplný, odpúšťa nám naše slabosti a dokonca sa nás zastáva. Keď robíme chyby, Boh nás vždy odhaľuje a orezáva. Ale náš vodca nás vždy chráni, tak ako kvočka chráni svoje kuriatka. S ním nablízku neutrpíme žiadnu krivdu.“ Všetci mu boli vďační. Toto boli následky prvej frázy, ktorú vyslovil tento vodca.

Pokračujme druhou frázou, ktorú tento vodca vyslovil. V cirkvi sa vyskytla práca týkajúca sa vonkajších záležitostí, ktorú väčšina ľudí nedokázala vykonávať alebo boli príliš zaneprázdnení svojimi povinnosťami na to, aby sa o ňu postarali. Boli tam nejakí ľudia, ktorí veria len formálne a ktorí boli zbehlí vo vybavovaní vonkajších záležitostí, Boží dom teda pridelil trochu peňazí, aby niekoho takého získal na vykonanie týchto úloh, a niekedy Boží dom na neho minul o niečo viac, aby v jeho mene vybavil pomerne veľa úloh. Povedzte Mi, porušil Boží dom princípy, keď minul 200 jüanov navyše na vybavovanie takýchto záležitostí? Bol to jediný spôsob, ako ich vybaviť, a prinieslo to dobré výsledky, takže sa to riešilo takto. To, že sa tej osobe dalo 200 jüanov navyše, uľahčilo Božiemu domu vybavenie týchto záležitostí a vyriešilo sa mnoho problémov. Stálo to za to minúť tých 200 jüanov navyše? (Stálo to za to.) Rozhodne to stálo za to. Bolo vhodné urobiť to takto. Keby Boží dom dal tých 200 jüanov niekomu, kto by tie úlohy nedokázal zvládnuť, išlo by len o vyhodené peniaze. To, že sa tých 200 jüanov dalo jemu, znamenalo, že tie úlohy sa mohli urobiť dobre – bolo teda v súlade s princípmi, aby Boží dom riešil veci takýmto spôsobom? (Bolo to v súlade s princípmi.) Bolo teda v súlade s princípmi neprebrať to s bratmi a sestrami ani ich o tom neinformovať? (Bolo to v súlade s princípmi.) Majú Zhora právo riešiť veci takto? (Áno.) Áno, to je isté. Tento cirkevný vodca však povedal: „Bratia a sestry hovorili, že tá osoba dostala ďalších 200 jüanov... Pýtam sa na túto záležitosť len v mene bratov a sestier. Nerozumejú tomuto princípu a my chceme hľadať spôsob, ako o tomto aspekte pravdy hovoriť v duchovnom spoločenstve.“ Hovoril len v polovičatých vetách. Toto bola jeho druhá fráza. Je zrejmé, že táto fráza bola otázkou v zmysle: „Hovoríš, že všetko, čo robíš, je v súlade s princípmi, ale táto vec v súlade s nimi nie je a niektorí bratia a sestry majú o tom svoje názory a predstavy, takže sa ťa na to musím v ich mene spýtať. Ako túto záležitosť vysvetlíš? Daj mi vysvetlenie.“ To je otázka, však? Teraz poďte a analyzujte, koľko informácií sa v tom skrývalo – aký je váš názor, keď počujete niečo takéto? Ako vnímate tohto človeka na základe tejto záležitosti? (Bože, v tejto jeho fráze bol spochybňujúci tón. Spochybňoval Boha. V skutočnosti mal v tejto veci svoje vlastné predstavy. Nevyjadril svoje vlastné skutočné myšlienky, namiesto toho povedal, že to boli bratia a sestry, ktorí nedokázali prijať rozhodnutie Zhora, že o tom mali svoje názory. Keď mali bratia a sestry predstavy, mal s nimi ako cirkevný vodca hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve, aby tento problém vyriešil, on ho však nielenže nevyriešil, ale prišiel s týmito predstavami spochybňovať Boha. Je v ňom ľstivá a podlá povaha.) Boli spomenuté dva body: Jeden je, že spochybňoval Zhora, a druhý je skutočnosť, že už mal v sebe predstavy, a predsa povedal: „Bratia a sestry nerozumejú princípom a chcú ich hľadať.“ Je s touto frázou nejaký problém? Boli preňho bratia a sestry takí dôležití? Keďže považoval život-vstup bratov a sestier za taký dôležitý, keď sa u nich vyvinuli také silné predstavy, prečo ich neriešil? Nezanedbával svoju zodpovednosť? Zanedbával ju. Nevyriešil ten problém a dokonca so sebou bezostyšne priniesol predstavy bratov a sestier, aby spochybňoval Zhora. Takže, na čo tam bol? Čo mu dávalo právo pýtať sa? Nemal aj on predstavy? Nemal aj on myšlienky o rozhodnutí Zhora? Nemal aj on pocit, že sa táto vec riešila nevhodne? Tých 200 jüanov sa neminulo naňho, cítil sa teda ukrátený, však? Myslel si: „Ja som mal dostať tých 200 jüanov navyše, my si to zaslúžime. Ten chlap je pochybovač, on by to nemal dostať. My skutočne veríme v boha a sme ľudia z božieho domu, on nie.“ Nemyslel to tak? (Áno.) Presne tak to myslel. A nepovedal to priamo; zajakával sa. Keď ste to počuli, rozumiete tomu alebo nie? Aký je váš pohľad na túto záležitosť míňania peňazí? Väčšina ľudí dokáže túto maličkosť pochopiť. Zvážiac obrovskú prácu Božieho domu, musel si ten vodca naozaj všímať, že sa minulo 200 jüanov navyše? Okrem toho to nešlo z jeho vrecka, tak prečo ho to tak trápilo? Necítil len závisť, keď videl, že iní sú tí dobrí? Nemyslel to tak? Dokážete porozumieť tomu, čo som vám práve vysvetlil? Nájdu sa medzi vami takí, ktorí nesúhlasia a hovoria: „Nie! Minúť 200 jüanov navyše bez nášho vedomia – je hrozné, že nemáme právo o tom vedieť. Nie je to mrhanie obetami Božieho domu?“ Aký je koncept Božieho domu? Aký je koncept obiet? Hovorím ti, že obety nepatria všetkým, nepatria bratom a sestrám; keby boli len bratia a sestry a žiadny Boh, nevolalo by sa to Boží dom. Keď sa Boh zjaví a koná dielo, keď povolá ľudí pred seba a založí cirkev – to je Boží dom. Keď bratia a sestry dávajú desiatok, neobetujú ho Božiemu domu ani cirkvi a určite ho neobetujú žiadnemu jednotlivcovi. Tento desiatok obetujú Bohu. Jednoducho povedané, tie peniaze sa dávajú Bohu; je to Jeho súkromný majetok. Čo znamená Jeho súkromný majetok? Že Boh s ním môže disponovať, ako sa Mu páči, a že ten vodca nebol spôsobilý sa do toho miešať. Klásť otázky a chcieť hľadať pravdu kvôli tejto veci, hovorím ti, bolo trochu prehnané a zbytočné; to bola z jeho strany faloš a pretvárka! Bolo toľko významných záležitostí, v ktorých tento vodca nehľadal pravdu, a predsa sa rozhodol hľadať ju v tejto veci. Prečo neriešil toho zlého človeka? Prečo nehľadal, hovoriac: „Tento človek prejavil určité známky páchania zla; všetci bratia a sestry sú z neho znechutení. Nemal by som to riešiť?“ Vodca sa na to nepýtal; bol voči tomuto zlému človeku úplne slepý. Nie je to problém? Aká bola prvá fráza, ktorú tento vodca povedal? (Myslel to dobre.) „Myslel to dobre.“ Pozrite, aký bol tento chlapík „dobrotivý“; aký pokrytec! Bol podlý, no jeho slová boli plné dobrotivosti a morálky; mal med na jazyku, ale dýky v srdci a nesprával sa ako človek. Aká bola jeho druhá fráza? „Boží dom dal niekomu navyše 200 jüanov na splnenie úlohy. Chcem sa v mene bratov a sestier opýtať, ako by sme mali rozumieť princípu v tejto veci a pochopiť ho.“ Uviedol som to ako celú vetu; on to tak samozrejme nepovedal. Hovoril váhavo, takže bolo ťažké pochopiť, čo tým myslel. Takto skrátka hovoril. Toto bola druhá fráza, ktorú ten vodca povedal.

Teraz si vypočujte tretiu frázu, ktorú ten vodca vyslovil. Všetci spolu pracovali a kopali. Každý mal za úlohu naplniť jeden kôš zeminou. Bol tam jeden človek, ktorý pracoval rýchlo a skončil prvý, potom tam sedel, pil vodu, oddychoval a čakal na ostatných. Potom sa stalo niečo zlé. Čo sa pokazilo? Nastal tretí problém. Tento vodca sa opäť prišiel opýtať Zhora a povedal: „Máme tu niekoho, kto pracuje rýchlo a svižne sa hýbe, ale je s ním jedna vec v neporiadku. Po dokončení práce tam len sedí a nikomu inému nepomôže, takže všetci začínajú mať voči nemu výhrady.“ Brat Predstavený sa opýtal: „Je zvyčajne lenivý, keď pracuje?“ Tento vodca odpovedal: „Nie, nie je. Len pracuje rýchlo a keď skončí, iba tam sedí a čaká, nikomu nepomáha, takže bratia a sestry majú voči nemu výhrady, hovoria, že mu chýba súcit.“ Keď to bratia a sestry spomenuli, tohto vodcu to zarmútilo. Pomyslel si: „Ach jaj, pozrite sa, aký je ten človek krutý! Moji bratia a sestry sú unavení z práce, pracujú pomaly a nikto im nepomáha.“ Celá skupina bola rozrušená, aj on sa teda cítil rozrušený. Aké „empatické“ od neho! Priniesol toto „bremeno“ so sebou, aby to nahlásil Zhora. Prvá vec, ktorú sa opýtal, bola: „Môže byť niekto takýto potrestaný?“ Povedzte Mi, myslíte si, že niekto takýto môže byť potrestaný? (Nie.) Takže, aká je vaša reakcia po tom, čo ste si toto vypočuli? Máte z toho zmiešané pocity? Cítite sa rozrušení? (Áno.) Boží dom vždy hovoril v duchovnom spoločenstve, že ľudia musia rozumieť pravde a zaobchádzať s ostatnými spravodlivo, on však nedokázal urobiť ani túto malú vec. Veril, že potrestanie toho človeka by bolo spravodlivé. Nie je to podlé? (Áno, je.) Myslel si: „Moji bratia a sestry trpia a nahlásili mi, že tomuto človeku chýba súcit. Ako si môžem ako vodca získať týchto ľudí, upokojiť ich, ochrániť ich, zabrániť tomu, aby sa im krivdilo alebo aby sa cítili ukrivdení?“ Jeho prvou reakciou bolo potrestať toho človeka, mysliac si, že jeho potrestaním sa hnev všetkých zmierni a všetko bude férové a spravodlivé. Nechcel to urobiť? (Áno.) Myslel si: „Všetci jeme rovnaké jedlo, bývame na rovnakom mieste a s nami všetkými sa zaobchádza rovnako. Aké máš právo pracovať tak rýchlo? Ak pracuješ rýchlo, prečo nepomôžeš ostatným?“ Povedzte Mi, ako sa ľudia cítia po tom, čo si vypočujú toto? „Pracovať rýchlo je hriech. Zdá sa, že nikdy nesmieme pracovať rýchlo – v rukách tohto vodcu nám to neprinesie nič dobré. Pracovať rýchlo nie je dobré a nie je dobré ani byť proaktívny. Je ospravedlniteľné byť pomalý!“ Zhora sa opýtali vodcu: „A čo tí, ktorí pracujú pomaly? Odmeňuješ ich?“ Vodca bol zaskočený, ale nie popletený. Povedal: „Nie, nemôžem ich odmeniť. Avšak ten chlapík, ktorý pracuje rýchlo, by mal byť potrestaný. Všetci bratia a sestry hovoria, že musí byť potrestaný.“ To bola fráza, ktorú vyslovil. Povedzte Mi, predstavuje táto fráza skutočne bratov a sestry, alebo predstavuje samotného vodcu? (Predstavuje samotného vodcu.) Nechajme bokom bratov a sestry – medzi nimi sú všelijakí popletení ľudia: tí, ktorí nemilujú pravdu, tí, ktorí hovoria nečestne, tí, ktorí sú sebeckí a prospechárski, tí, ktorí podnecujú hádky, tí, ktorí hovoria bez princípov, a tí, ktorí konajú bez morálneho základu. Aký druh človeka by sa medzi nimi nenašiel? Takže, aká bola jeho zodpovednosť ako cirkevného vodcu? Bolo jeho zodpovednosťou hovoriť za vplyvných bratov a sestry, obhajovať tieto podlé trendy a zlé praktiky? (Nie.) Čo potom bolo jeho zodpovednosťou? Keď objavil problémy so skreslením a odchýlkami medzi bratmi a sestrami, bolo jeho zodpovednosťou vyriešiť ich s použitím pravdy, aby títo ľudia mohli porozumieť tomu, kde boli problémy, a problémom ich stavov, viesť ich k poznaniu seba samých a porozumeniu pravde a priviesť ich pred Boha. Nie je toto zodpovednosť cirkevného vodcu? (Je.) Splnil ju? Nielenže ju nesplnil, dokonca podporoval tie podlé trendy a zlé praktiky, chránil, podnecoval a schvaľoval ich množenie a šírenie v cirkvi. Nie je to podlé? (Je.) Povedzte Mi, po tom, čo Zhora orežú a odhalia človeka s takouto podlou povahou, bude tento človek vo svojom srdci vzdorovitý? (Áno.) Určite bude vzdorovitý. Bude zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo podľa princípov, ktoré mu boli dané Zhora? Rozhodne nie. Zo slov, ktoré povedal, môžeš vidieť, že bol skrz-naskrz úskočný. Neskôr som si pomyslel: „Ak budú potrestaní tí, ktorí pracujú rýchlo, kto sa odváži pracovať rýchlo? Všetci budú pomalí ako korytnačky, neschopné vyliezť na breh rieky ani po troch dňoch čvachtania sa.“ Nebude to tak? Okrem jeho neschopnosti zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo, najfatálnejším a najzávažnejším aspektom tohto vodcu, a tým, ktorý by mohol ľudí najviac zaviesť, bolo to, že bez ohľadu na to, aké zlé veci bratia a sestry robili alebo aké mylné a absurdné názory šírili, nielenže ich nedokázal rozlíšiť a napraviť, ale im aj hovel, chránil ich a dokonca sa im snažil zapáčiť. Nebol to nebezpečný jedinec? (Bol.) Bol mimoriadne nebezpečný! Toto bola tretia fráza, ktorú vyslovil ten vodca.

Pokračujme štvrtou frázou. Často som navštevoval cirkev, ktorú mal ten vodca na starosti, a chovali tam nejaké sliepky. Zakaždým, keď som prišiel na návštevu, zabil sliepku. Jeden deň bola sliepka dusená v čistom vývare, na druhý deň bola sliepka dusená v sójovej omáčke, na tretí deň bola sliepka údená. Pomyslel som si, že keby som tam chodil každý deň, za pár dní by bolo po tom kŕdli sliepok. Prečo to tak bolo? Keď sa uvarila sliepka, niekedy som si dal kúsok a niekedy som žiadny nechcel, ale tí ľudia ju zjedli bez ohľadu na to a zakaždým sa skonzumovala celá sliepka. Neskôr som o tom uvažoval: Ak sa pri každej mojej návšteve zjedla celá sliepka, bez ohľadu na to, koľko sliepok mali, by takýmto tempom dlho nevydržali. Tak som tomu vodcovi povedal, že už nemôže zabíjať sliepky. Nebolo to správne? (Áno, bolo.) Toto ho naozaj dostalo do úzkych. Vyrukoval s otázkou: „Ak nemôžeme zabíjať sliepky, tak...“ Nemáš ani potuchy, čo sa opýtal potom. Čo zo seba nakoniec vysúkal? „Tak čo chceš jesť?“ Povedal som: „Nie je vari okrem sliepok na jedenie nič iného? Nie je záhrada plná zeleniny? Mne úplne vyhovuje zjesť čokoľvek z nej.“ Myslel tým, že aj keď sa nesmú zabíjať sliepky, musím dostať nejaké iné mäso. Aký „ohľaduplný“, však? Povedal som: „Aké mäso! Ak máš zeleninu, tak nebudem jesť mäso. Ak ti nepoviem, aby si zabíjal sliepky, tak ich nezabíjaj!“ Tomu malo byť ľahké porozumieť, nie? (Áno.) Ale v jeho prípade sa z toho stala dilema. To, že nemohol zabíjať sliepky, mu bolo naozaj nepríjemné; začal sa správať veľmi čudne, ako posadnutý. Keďže vtedy nemohol jesť kurča, keď som prišiel nabudúce, položil ďalšiu otázku, čím sa dostávame k piatej fráze. Počúvajte, ako sa jeho otázky stávali čoraz smiešnejšími. Aká to bola otázka? Povedal: „Keďže nemôžeme zabíjať sliepky a chováme aj králiky, jedol by si tie?“ To Ma naozaj nahnevalo. Povedal som: „Tie malé králiky, ktoré chováme, sú také milé, majú jasne červené očká a čisto bielu srsť. Tak veselo sa hrajú. Prečo stále myslíš na jedenie mäsa? Nemôžeš bez neho vydržať?“ Nerozumel som tomu. V ich kuchyni nikdy nebola núdza o mäso; bolo tam nekonečne veľa kuracích stehien a bravčových kotliet. Nebolo to tak, že by pre neho nemali mäso na jedenie, tak prečo sa stále vypytoval na zabíjanie králikov a jedenie ich mäsa? Len som takto odvrkol: „Nesmieš ich zabíjať! Načo je všetko to zabíjanie?“ Keď videl, že som zareagoval takto, dostal strach z orezávania a neodvážil sa už klásť žiadne otázky. Aké jedlá pripravoval potom? Počas sezóny v júni a júli bolo v záhrade všeličo; listovej a plodovej zeleniny bola hojnosť. Jedného dňa ten vodca pripravil stôl plný jedál. Čo pripravil? Restované klíčky fazule mungo, polievku zo sójových klíčkov, tofu dusené s rybou, restovaný zelený hrášok s vajcami, restované judášovo ucho – na stole nebolo nič z listovej zeleniny. Pozrel som sa na všetky tie jedlá bez šťavy. Sezóna si žiadala niečo čerstvé, ale jedlá, ktoré pripravil, boli úplne mimo sezóny. Pomyslel som si: Nie je tento človek podlý? V záhrade bola všetka možná zelenina; prečo nepripravil nejakú listovú zeleninu? Nakoniec som povedal, že by ho mali rýchlo poslať preč. S niekým, ako je on, kto má na starosti varenie, by sa ľudia nikdy nedostali k sezónnym jedlám. Namiesto toho by vždy jedli také, ktoré sú mimo sezóny. Je to normálne? Rozhodne to nie je normálne!

Prostredníctvom otázok, ktoré tento vodca kládol, a jeho spôsobu varenia som videl, že po prvé, jeho charakter bol zlý; po druhé, že mal podlú a zákernú povahu; a po tretie, že sa neusiloval o pravdu. Avšak bola tu istá neočakávaná vec; bolo by možné nazvať ju až bizarnou. V minulosti, zakaždým, keď sa v tejto cirkvi konali voľby, získal najviac hlasov, a dokonca aj pri opakovaných voľbách získal stále najviac hlasov. Čo sa dialo, že takýto človek opakovane získaval najvyšší počet hlasov? Neboli na to dôvody na oboch stranách? (Áno.) Boli na to dôvody na oboch stranách. Aké boli hlavné dôvody? Na jednej strane sa väčšina bratov a sestier neusilovala o pravdu ani jej nerozumela a chýbala im schopnosť rozlišovania ľudí. Na druhej strane, tento cirkevný vodca bol mimoriadne schopný v zavádzaní ľudí. Vy neviete, kto bol tento človek, nevideli ste, čo robil, a neviete, aký to bol človek za zatvorenými dverami. Ale čisto na základe záležitostí, o ktorých som hovoril, spolu s tými piatimi frázami, ktoré vyslovil, čo by ste povedali, aký to bol človek? Hodil sa na to, aby bol cirkevným vodcom? (Nie.) Prečo ho teda tí bratia a sestry stále volili? Je to preto, že mal svoje taktiky a týchto ľudí zavádzal. Rozhodne nebol taký nevinný a poctivý, ako sa javil navonok; určite mal svoje taktiky. Neskôr som povedal, že v tej cirkvi nie sú ľudia vhodní na to, aby pôsobili ako vodcovia, a že na túto pozíciu by mal byť vyslaný niekto iný. Niektorí ľudia tomu však nerozumeli; mali pocit, že tohto vodcu nevybrali bratia a sestry. Ako by „bratia a sestry“ mali byť definovaní? Predstavujú bratia a sestry pravdu? Sú takto definovaní? (Nie.) Keď bratia a sestry spoločne vytvoria požiadavku, predpis alebo názor a argument, sú tieto veci nevyhnutne v súlade s pravdou? Mal by Boh zvážiť ich problémy a postarať sa najprv o nich? Môže to Boh urobiť? (Nie.) Ako by sa s nimi teda malo zaobchádzať? Ako by títo bratia a sestry mali byť definovaní? Väčšina z nich je ochotná konať svoje povinnosti, lopotiť a pracovať, ale neusilujú sa o pravdu. Chýba im schopnosť a kvalita na pochopenie pravdy, sú pochabí, otupení a nasprostastí, nedokážu rozlišovať ľudí ani vidieť do záležitostí a sú sebeckí a prospechárski. Hoci majú nejaké dobré úmysly a sú ochotní zanechať veci, vydať sa a drieť pre Boha, aká je ich osudová chyba? Nerozumejú pravde ani ju neprijímajú. Riadia sa heslom: „Ktokoľvek ma živí, je mojou matkou, a ktokoľvek ma platí, je mojím otcom.“ Ktokoľvek je k nim dobrý alebo je im prospešný, ktokoľvek hovorí v ich mene a chráni ich, toho si vyberú. Keby sa takýmto ľuďom dovolilo vybrať si vlastného vodcu, mohli by zvoliť dobrého vodcu? Nemohli. Mohli by urobiť nejaký pokrok vo svojom živote-vstupe? Keby im Zhora dovolili, aby boli takí svojvoľní a naďalej sa správali tak ľahkovážne, nebolo by to nezodpovedné? (Áno.) Oni boli popletení, ale Zhora nie sú, a vodca, ktorého si títo ľudia vybrali, bol odvolaný a nahradený niekým iným. Aj keď títo ľudia neboli ochotní prijať nového vodcu, pokiaľ ten človek dokázal robiť nejakú skutočnú prácu, bol oveľa lepší ako ten falošný vodca, ktorý zavádzal ľudí. Hoci títo bratia a sestry nerozumeli opatreniu Zhora, príde deň, keď pochopia niektoré pravdy a budú mať určité porozumenie vecí, a potom budú vedieť, kto bol dobrý a kto zlý. Tým, že Zhora konali takto, plne za nich preberali zodpovednosť. Bolo vhodné to urobiť? (Bolo to vhodné.) Aj keď tomu nerozumeli, nemohlo sa im dovoliť, aby si robili, čo sa im zachce, a volili, koho chceli. Chcú sa vzbúriť? Ak chcú páchať zlo, stať sa satanovými komplicmi, budú úplne zničení. Zhora teda rozhodli za nich a vybrali iného vodcu. Oni to však neprijali; trvali na tom, že osoba, ktorú si vybrali, je vhodná. Nie je to podlé? Prečo si vždy mysleli, že je dobrý? Čo na ňom bolo také dobré? Prečo boli takí odhodlaní si ho nechať? Tam bol problém: Boli zavedení a poškodení týmto falošným vodcom bez toho, aby si to uvedomovali. Bola to skutočne banda pochábľov. O tejto záležitosti som dohovoril. Ľudí, ako je tento falošný vodca, berieme ako typický prípad na rozobranie a analýzu v rámci tejto témy – robiť to je správne. Koniec koncov, podlosť v ich povahách je sama osebe typická.

Pokiaľ ide o naše duchovné spoločenstvo ohľadom podlosti v rámci siedmeho prejavu antikristov, stala sa vám vďaka spojeniu týchto konkrétnych príkladov a ich analýze a porovnaniu táto téma jasnejšou? Či sa tento človek, o ktorom som práve hovoril, bude v budúcnosti schopný usilovať o pravdu, nie je známe, je ťažké to povedať, a zatiaľ sa zdržíme akýchkoľvek záverov. Jedna vec je však istá: jeho povaha, podstata a prirodzenosť boli podlé. Čo teda miloval? Miloval férovosť a spravodlivosť? Miloval rôzne pravdy, ktoré vyslovil Boh? Miloval byť čestným človekom, zaobchádzať s ostatnými férovo, konať podľa princípov a hľadať pravdu? Miloval tieto veci? Nemiloval žiadnu z nich – to je na sto percent isté. Prostredníctvom tých niekoľkých fráz, ktoré vyslovil, a tých niekoľkých otázok, ktoré položil, sa odhalili veci, ktoré miloval hlboko vo svojom srdci a do špiku kostí. Nebola medzi nimi ani jedna taká, ktorá by bola v súlade s pozitívnymi vecami. Kto boli ľudia, ktorých mal rád a ktorých bol ochotný chrániť? Chránil tých, ktorí páchali zlo, ktorí vyrušovali prácu cirkvi, ktorým úplne chýbala vernosť a ktorí sa pri vykonávaní svojich povinností dopúšťali mnohých zlých skutkov. Nepozeral sa na takýchto ľudí s hnevom ani nenávisťou; dokonca sa ich zastával a obhajoval ich. Čo to naznačuje? Že boli rovnakého druhu: Zdieľali spoločné záujmy a spoločnú podstatu. Prirodzene si navzájom rozumeli a boli rovnakého skazeného razenia. Keď niektorí bratia a sestry prechovávali predstavy a nedorozumenia o Božích slovách a činoch, ako sa tento vodca cítil? Niesol bremeno, pokiaľ išlo o riešenie týchto problémov? (Nie.) Neniesol toto bremeno; neriešil tieto problémy ani nevenoval pozornosť týmto záležitostiam – zatváral pred nimi oči. Keď niekto zneuctil Božie meno alebo narušil a vyrušil prácu Božieho domu, keď niekomu chýbala vernosť a bol pri konaní svojej povinnosti povrchný, alebo poškodil záujmy Božieho domu a spôsobil pri konaní svojej povinnosti vyrušenie a ničenie, alebo ventiloval negativitu a šíril predstavy, dokázal niečo z toho identifikovať ako problém? Nedokázal ich identifikovať ako problémy; myslel si: „Je normálne, že tieto problémy existujú; u koho už len sa neodhaľuje skazenosť?“ Čo tým naznačoval? Naznačoval, že tí ľudia sa musia takto správať, pretože potom by on nevyzeral tak zle – mohol by sa „skryť“ a byť „chránený“. Nie je to podlé? Títo ľudia neustále spôsobovali narušenia a vyrušenia a on sa nimi nezaoberal. Na základe toho Mi povedzte, mal zmysel pre spravodlivosť? Miloval pravdu? Za aké miesto považoval Boží dom? Nechcel, aby bol Boží dom plný čestných ľudí, ľudí, ktorí sú verní Bohu, ľudí, ktorí nasledujú Božiu cestu a poznajú svoje miesto pri konaní svojich povinností. Nechcel, aby sa všetci otvorili a hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby sa podriadili Bohu a svedčili o Ňom. Nepáčilo sa mu, ak boli všetci v Božom dome takí. Čo sa mu teda páčilo? Páčilo sa mu, keď všetci nadväzovali prospechárske vzťahy, chránili si navzájom záujmy, nikomu inému neubližovali ani neodhaľovali nikoho staré hriechy. Páčilo sa mu, keď sa všetci navzájom chránili a kryli, zatajovali pred cudzími akékoľvek zlé veci, ktoré urobili iní, a konali ako jednotný front. To sa mu páčilo. Keď niekto vyniesol na svetlo previnenia a skutočné okolnosti iného a zverejnil tieto veci, hovoril priamo a dal o nich všetkým vedieť, nenávidel takéto konanie a hnusilo sa mu. Páčilo sa mu, keď previnenia zostali skryté a zahalené, keď klamstvá zostali neodhalené a keď sa s tým, kto podvádzal alebo poškodzoval záujmy Božieho domu, nezaobchádzalo podľa princípov. Čo sa stalo s Božími slovami a správnymi ustanoveniami a pracovnými opatreniami Božieho domu v cirkvi, na ktorú dohliadal? Stali sa z nich prázdne slová a nemohli byť uskutočnené. Prečo nemohli byť uskutočnené? Pretože ich zablokoval; stal sa múrom, ktorý ich odrezal. Toto je podlá povaha, ktorú antikristi odhaľujú prekrúcaním faktov, používaním určitých taktík a zapájaním sa do určitých intríg a úskokov, aby oklamali a podviedli iných s cieľom dosiahnuť svoje vlastné ciele.