Niektorí ľudia majú to šťastie, že sú vybraní za vodcov v cirkvi, v skutočnosti však ich kvalita a duchovný vzrast nie sú na požadovanej úrovni. To, že sú vodcami, je Božie povýšenie, ale oni to tak nevnímajú. Namiesto toho si myslia: „Ako vodca som lepší a vyššie postavený ako ostatní; už nie som obyčajný človek. Zatiaľ čo vy sa všetci musíte poslušne klaňať bohu a uctievať ho, ja nemusím, pretože som iný ako vy; vy ste stvorené bytosti, ale ja nie.“ Čo si potom ty? Nie si aj ty z mäsa a kostí? V čom sa líšiš od ostatných? Rozdiel spočíva v tvojej nehanebnosti; chýba ti zmysel pre česť a rozumnosť, nie si rovný ani psovi. Konáš svojvoľne a diktátorsky a ignoruješ akékoľvek rady od ostatných – to je ten rozdiel. Bez ohľadu na to, aké slabé sú ich vlastné kvality alebo aká nízka je ich efektivita pri práci, stále si myslia, že sú nadpriemerní, a veria, že majú schopnosti a talent. Preto sa pri ničom, čo robia, neradia s ostatnými, aby dosiahli zhodu, a myslia si, že sú spôsobilí alebo majú absolútnu schopnosť všetko ovládať. Nie je to arogancia vedúca k strate rozumu? Nie je to bezostyšne drzé? (Áno.) Predtým, ako sa stali vodcami, sa správali ako so stiahnutým chvostom; verili, že majú talent a schopnosti, a vo svojich činoch prechovávali určité ambície, len im chýbala príležitosť. Keď sa stali vodcami, oddelili sa od bratov a sestier a zaujali nadradenú pozíciu. Začali sa správať povýšenecky a ukázali svoju pravú tvár; začali si myslieť, že môžu dokázať veľké veci, a verili: „Boží dom vybral správneho človeka; som naozaj talentovaný – pravé zlato sa nakoniec musí zalesknúť. Pozrite sa na mňa teraz: Boh ma uznal, však?“ Nie je to nechutné? (Je.) Ty si len jednou z obyčajných stvorených bytostí; bez ohľadu na to, aké veľké sú tvoje dary alebo talent, tvoja skazená povaha je rovnaká ako u všetkých ostatných. Ak si myslíš, že si jedinečne výnimočný, a považuješ sa za nadradeného, chceš sa vzniesť nad všetkých ostatných, byť nadradený nad všetkým, potom sa mýliš. Kvôli tejto mylnej predstave konáš svojvoľne a diktátorsky, bez toho, aby si hovoril v duchovnom spoločenstve alebo sa radil s ostatnými, a dokonca sa chceš vyhrievať v poslušnosti a poddanosti ostatných voči tebe, čo je nesprávne. Kde je chyba? (V zaujatí nesprávnej pozície.) Prečo antikristi vždy stoja v nesprávnej pozícii? Jedna vec, ktorú ste si možno neuvedomili, je istá: v ich ľudskej prirodzenosti je niečo navyše v porovnaní s ostatnými; vždy majú akúsi mylnú predstavu. Ako dochádza k vzniku tejto mylnej predstavy? Nie je daná Bohom, ale satanom. Všetko, čo robia, všetko, čo odhaľujú a vyjadrujú, nie je inštinktom v rámci normálnych hraníc ľudskej prirodzenosti, ale je to hnané vonkajšou silou. Prečo sa hovorí, že ich činy sú ľstivé a ich ambície a túžby sú nekontrolovateľné? Ich túžba ovládať ľudí prekročila hranice. Čo znamená prekročenie hraníc? Znamená to uchyľovať sa k akýmkoľvek prostriedkom, prekračovať rozumnosť a zmysel pre hanbu; je to nepotlačiteľné ako pružina – keď ju stlačíš, môže zostať dočasne dole, ale len čo ju pustíš, vyskočí späť. Nemáme tu dočinenia s pohltením túžbou a hnaním do posadnutosti? Vôbec to nie je preháňanie.

Kdekoľvek v cirkvi majú moc antikristi, tú cirkev už nemožno nazývať cirkvou. Tí, ktorí to zažili, by to mali vycítiť. Nie je to atmosféra pokoja, radosti a spoločného povznášania, ale skôr atmosféra búrlivej disharmónie. Každý sa cíti obzvlášť nepokojne a nesvoj, neschopný cítiť pokoj v srdci, akoby sa mala stať nejaká veľká pohroma. Slová a skutky antikristov prinášajú atmosféru, v ktorej sa srdcia ľudí zakalia a strácajú schopnosť rozlišovať pozitívne veci od negatívnych. Okrem toho, ak sú ľudia dlho zavádzaní antikristmi, ich srdcia sa vzďaľujú od Boha, čo vedie k nenormálnym vzťahom s Bohom, podobne ako u ľudí v náboženstve, ktorí formálne veria v Boha, ale v srdci pre Neho nemajú miesto. Je tu aj skutočný problém, a to, že keď antikristi majú moc, spôsobuje to v cirkvi rozkol a chaos. Tí, ktorí milujú pravdu, necítia na zhromaždeniach žiadne potešenie ani oslobodenie, a tak chcú opustiť cirkev, aby verili v Boha doma. Keď v cirkvi pôsobí Duch Svätý, bez ohľadu na to, či ľudia rozumejú pravde alebo nie, ťahajú za jeden povraz vnútorne aj navonok, čím sa vytvára pokojnejšia a stabilnejšia atmosféra bez rozruchu. Avšak, kedykoľvek konajú antikristi, prinášajú nepokojnú a čudnú atmosféru. Ich zasahovanie vedie k vzniku frakcií, ľudia sú voči sebe defenzívni, navzájom sa súdia, útočia na seba a za chrbtom sa podkopávajú. Je zrejmé, akú úlohu hrajú antikristi? Sú to služobníci satana. Dôsledky konania antikristov sú: Po prvé, vzájomné súdenie, podozrievanie a ostražitosť medzi bratmi a sestrami; po druhé, zanikanie hraníc medzi mužmi a ženami, čo postupne vedie k nevhodným kontaktom; a po tretie, vízie v srdciach ľudí sa stávajú nejasnými a ľudia sa prestávajú sústreďovať na praktizovanie pravdy. Už nevedia, ako konať v súlade s pravdami-princípmi. To málo pochopenia učení, ktoré kedysi mali, sa stráca, myseľ sa im zatemní a oni slepo nasledujú antikristov, pričom sa sústredia len na pobehovanie sem a tam a vykonávanie povrchných úloh. Niektorí ľudia cítia, že nasledovanie antikristov nevedie nikam; keby sa len tí, čo sa usilujú o pravdu, mohli zhromažďovať a konať svoje povinnosti spoločne, akú radosť by to prinieslo! Keď antikristi získajú moc v cirkvi, Duch Svätý prestáva pôsobiť a na bratov a sestry zostúpi temnota. Viera v Boha a konanie povinností sa stávajú vyšumelými. Ak to bude dlho pokračovať, nebude väčšina bratov a sestier vyradená Bohom?

Dnes sme si z jednej stránky rozobrali prejavy svojvoľného a diktátorského správania antikristov. Z tej druhej, prostredníctvom rozobrania týchto prejavov, si každý uvedomí, že aj keď nie si antikrist, ak sa takto prejavuješ, spája ťa to s povahou antikristov. Je konanie svojvoľným a diktátorským spôsobom prejavom normálnej ľudskej prirodzenosti? Rozhodne nie; je jasné, že ide o prejav skazenej povahy. Bez ohľadu na to, aké vysoké je tvoje postavenie alebo koľko povinností dokážeš vykonávať, ak sa dokážeš naučiť byť v duchovnom spoločenstve s ostatnými, potom dodržiavaš princípy pravdy, čo je minimálna požiadavka. Prečo sa hovorí, že naučiť sa byť v duchovnom spoločenstve s ostatnými sa rovná dodržiavaniu princípov? Ak si schopný naučiť sa hovoriť v duchovnom spoločenstve, dokazuje to, že svoje postavenie nepovažuješ za zdroj obživy ani ho neberieš príliš vážne. Bez ohľadu na to, aké vysoké tvoje postavenie je, konáš svoju povinnosť. Tvoje činy sú vykonávané kvôli konaniu tvojej povinnosti, nie kvôli postaveniu. Zároveň, keď narazíš na problémy, ak sa dokážeš naučiť hovoriť v duchovnom spoločenstve a bez ohľadu na to, či ide o bežných bratov a sestry, alebo o tých, s ktorými spolupracuješ, si schopný s nimi hľadať pravdu a hovoriť v duchovnom spoločenstve, čo to dokazuje? Ukazuje to, že máš postoj hľadania pravdy a podriadenia sa jej, čo v prvom rade odráža tvoj postoj k Bohu a k pravde. Okrem toho, vykonávanie tvojej povinnosti je tvoja zodpovednosť a hľadanie pravdy v tvojej práci je cesta, ktorou by si mal ísť. Ak sme pri tom, ako ostatní reagujú na tvoje rozhodnutia, či sa dokážu podriadiť alebo ako sa podriadia, to je ich vec; ale či ty dokážeš poriadne vykonávať svoju povinnosť a byť na požadovanej úrovni, to je zase tvoja vec. Musíš rozumieť princípom vykonávania povinnosti; nejde o podriadenie sa nejakému jednotlivcovi, ale o podriadenie sa pravdám-princípom. Ak máš pocit, že rozumieš pravdám-princípom a prostredníctvom duchovného spoločenstva so všetkými dospeješ k zhode, že všetci súhlasia, že je to vhodné, nájde sa však zopár takých, ktorí sú vzdorovití a chcú robiť problémy, čo treba v takejto situácii robiť? V takomto prípade by sa menšina mala podriadiť väčšine. Keďže väčšina ľudí dospela k zhode, prečo vystupujú a robia problémy? Snažia sa zámerne spôsobiť deštrukciu? Môžu vyjadriť svoje názory, aby ich všetci posúdili, a ak dôjde k všeobecnej zhode, že ich názory nie sú v súlade s princípmi a neobstoja, potom by sa mali vzdať svojich hľadísk a prestať sa ich držať. Aký je princíp pri riešení tejto záležitosti? Človek by mal trvať na tom, čo je správne, a nenútiť ostatných, aby poslúchali to, čo je nesprávne. Rozumiete? V skutočnosti antikristi už predtým, ako prejavia toto správanie a praktizovanie svojvôle a diktátorského správania, majú v mysli svoje vlastné plány. Byť svojvoľným a diktátorským rozhodne neznamená robiť správnu vec alebo praktizovať pravdu. Určite to znamená robiť to, čo je nesprávne a čo porušuje pravdu, kráčať po nesprávnej ceste a robiť nesprávne rozhodnutia, a aj tak viesť ostatných, aby ich počúvali. Tomuto sa hovorí byť svojvoľným a diktátorským. Ak je niečo správne a v súlade s pravdou, potom sa na tom musí trvať. To nie je byť svojvoľným a diktátorským; ide tu o dodržiavanie princípov. Tieto dve veci treba rozlišovať. Čo sa hlavne myslí tým, že antikristi sú svojvoľní a diktátorskí? (Robiť veci, ktoré nie sú v súlade s princípmi alebo pravdou, a napriek tomu viesť ostatných, aby ich nasledovali.) Správne, bez ohľadu na to, aká situácia nastane alebo aký problém sa rieši, nehľadajú pravdy-princípy, ale robia rozhodnutia na základe svojich vlastných predstáv a výmyslov. Vo svojom srdci vedia, že takéto konanie je v rozpore s princípmi, ale aj tak chcú, aby ostatní počúvali a podriadili sa. Toto je stály postup antikristov.

Keď sa dielo šírenia evanjelia ešte len začínalo, niektorí ľudia vzali knihu Slovo sa zjavuje v tele do náboženských kruhov, aby tam kázali evanjelium. Keď si náboženskí ľudia prečítali Božie slová zjavujúce tajomstvá, hovoriace v duchovnom spoločenstve o víziách a diskutujúce o živote-vstupe, všetci povedali, že sú celkom dobré. Niektoré slová súdu a odhalenia o ľuďoch sa im však zdali príliš drsné, pokiaľ ide o voľbu jazyka. Cítili sa, akoby im niekto nadával, a nedokázali to prijať, hovoriac: „Môže boh hovoriť tak, že ľuďom nadáva? Tieto slová vyzerajú nanajvýš tak, akoby ich napísal nejaký múdry človek.“ Ten, kto bol zodpovedný za kázanie evanjelia, povedal, že má riešenie. Neskôr zmenil všetky časti Božích slov, ktoré neboli v súlade s ľudskými predstavami, výmyslami a vkusom, ako aj tie, pri ktorých sa obával, že by si ľudia po ich prečítaní vytvorili predstavy. Napríklad také, ktoré Boh použil na odhalenie ľudskej prirodzenosti, ako „neviestka“, „prostitútka“, „zlosyn“, a frázy ako „uvrhnutý do pekla“ a „uvrhnutý do jazera ohňa a síry“, boli všetky vymazané. Stručne povedané, akékoľvek slová, ktoré by mohli ľahko vyvolať predstavy alebo nedorozumenia, boli úplne odstránené. Povedzte Mi, keď sa z Božích slov odstránia tieto slová súdu, odsúdenia a preklínania, zostanú stále Božími pôvodnými slovami? (Nie.) Sú to stále slová, ktoré Boh vyjadril vo svojom diele súdu? Tento „starý pán“ sa s nikým neporadil a vymazal mnohé Božie slová, ktoré boli obzvlášť drsné, pokiaľ ide o zušľachtenie a odhaľovanie skazených pováh ľudí, najmä tie, ktoré sa týkali obdobia skúšky vykonávateľov služby. Keď si neskôr náboženskí ľudia prečítali revidovanú verziu, povedali: „Nie je to zlé, v takéhoto boha môžeme veriť,“ a prijali ju. Tento starý pán si pomyslel: „Pozrite sa, aký som šikovný! Pre božie slová nie je múdre, aby boli príliš drsné. Týchto ľudí treba len chlácholiť – ako by si mohol hovoriť veci, ktoré by si mohli pomýliť s nadávaním? To nie je múdre! Urobil som nejaké zmeny a pozrite, čo sa stalo: Dokonca aj náboženskí pastori sú ochotní uveriť a čoraz viac ľudí to prijíma. Čo poviete na také niečo? No nie som múdry? Nie som šikovný? Nie je to celkom pôsobivé?“ Výsledky zmien, ktoré urobil, spôsobili, že bol na seba nesmierne hrdý. Niektorí náboženskí ľudia, ktorí vstúpili do cirkvi, však zistili, že Božie slová, ktoré čítali, boli pozmenené a líšili sa od pôvodných textov v cirkvi, a tento problém bol nastolený. Neskôr sa zistilo, že tento starý pán zmenil obsah Božích slov. Čo si myslíte o tom, čo tento starý pán urobil? Nespomínajme nič iné a povedzme len toto: Tie slová neboli tvoje, nemal si právo ich meniť. Aj keby išlo o článok alebo knihu napísanú človekom, ak chceš urobiť zmeny, musíš najprv získať súhlas pôvodného autora. Ak súhlasí, môžeš ich urobiť. Ak nesúhlasí, rozhodne nemôžeš zmeniť ani jediné slovo. Tomuto sa hovorí rešpektovanie autora a čitateľov. Ak autor nemá energiu na úpravy a poverí ťa tým, že môžeš zmeniť čokoľvek, pokiaľ to zostane verné pôvodnému významu a dosiahne sa požadovaný účinok, môžeš potom urobiť zmeny? (Áno.) Ak autor dal svoj súhlas alebo poverenie, v takom prípade je možné vykonať zmeny. Ako sa nazýva tento druh správania? Je opodstatnené, legitímne a správne, však? Ale čo ak autor nesúhlasil a ty to zmeníš bez jeho poverenia? Ako sa to nazýva? (Byť bezohľadný a svojvoľný.) Tomu sa hovorí byť bezohľadný a svojhlavý, svojvoľný a diktátorský. Čo teda tento starý pán zmenil? (Božie slová.) Pôvodné Božie slová, ktoré nesú Božiu náladu, povahu a úmysly voči ľudstvu. Božie slová sú zmysluplné v spôsobe, akým sú povedané. Poznáš náladu, účel a želaný účinok každého slova, ktoré Boh vyslovil? Ak to nedokážeš pochopiť, prečo slepo robiť zmeny? Každá veta, ktorú Boh vyslovil, výber slov, tón a atmosféra, nálada a emócie, ktoré v ľuďoch vyvolávajú, sú starostlivo sformulované a zvážené. Boh má rozvahu a múdrosť. Čo si myslel tento starý pán? Považoval Boží spôsob vyjadrovania za nemúdry. Takto sa pozeral na Božie dielo. Veril: „Tých v náboženstve, ktorí sa chcú len nasýtiť chlebom, treba chlácholiť a zaobchádzať s nimi s láskou a milosrdenstvom. Slová nemôžu byť také drsné. Ak sú príliš drsné, ako môžeme kázať evanjelium? Môže sa potom evanjelium ešte šíriť?“ Vari o tom Boh nevie? (Vie.) Boh to vie veľmi dobre. Prečo potom stále hovorí takto? Toto je Božia povaha. Čo je Božia povaha? Hovoriť Jeho spôsobom, či už veríš, alebo nie. Ak veríš, si jednou z Božích ovečiek; ak nie, si vlk. Božie slová ťa odhaľujú a trochu ti vynadajú, a ty potom odmietneš uznať, že si veriaci v Boha? Čo, už nie si Božou stvorenou bytosťou? Prestal byť Boh Bohom? Ak dokážeš kvôli tomuto poprieť Boha, potom si zlý človek, diabol. Boh takýchto ľudí nespasí, cirkev by ich teda nemala prijímať nasilu ani pomocou chlácholenia. Niektorí ľudia hovoria: „Aj keď mi Boh vynadá, som s radosťou ochotný. Ak je On Boh, môže ma spasiť. Ak ma udrie, je to zaslúžené. Ak ma nazve popleteným človekom, tak ním som, a som ešte popletenejším od toho; ak ma nazve neviestkou, hoci sa nezdá, že som robil to, čo robí neviestka, keďže to hovorí Boh, uznávam to a prijímam.“ Majú tú najjednoduchšiu vieru, uznanie a prijatie a to najjednoduchšie bohabojné srdce. Boh chce získať takýchto ľudí. Niektorým ľuďom sa Božie slová zdajú príliš drsné a prenikavé, majú pocit, že nedostanú požehnania, a preto už nechcú veriť. Myslia si: „Aj keď si boh, nebudem v teba veriť. Ak hovoríš takto, nebudem ťa nasledovať.“ Tak potom vypadni! Ak ani neuznáš Boha, ako ťa môže Boh uznať za svoju stvorenú bytosť? To je nemožné! Božie slová sú tu vyložené; ver im alebo nie, je to na tebe. Ak neveríš, tak sa pakuj. Zmeškáš. Ak uveríš, budeš mať iskierku nádeje na spásu. Nie je to spravodlivé? (Je.) Ale rozmýšľal tento starý pán takto? Mohol vidieť do Božích myšlienok? (Nie.) Nebol hlúpy? Ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, páchajú takéto hlúpe činy. Vnímal Boha ako veľmi bezvýznamného a jednoduchého a myslel si, že Božie myšlienky nie sú o veľa vyššie ako ľudské myslenie. Často hovoril o tom, že Božie myšlienky sú vyššie ako ľudské, a v bežných časoch kázal tieto veľké učenia, keď však bol skutočne konfrontovaný so situáciou, odsunul tieto slová do úzadia svojej mysle, majúc pocit, že tieto Božie slová sa nezdajú ako niečo, čo by povedal Boh. Vo svojom srdci tieto Božie slová neuznal, takže ich jednoducho nemohol prijať. Práve keď sa kázalo evanjelium, využil príležitosť rýchlo zmeniť Božie slová, a to aj pod zámienkou „efektívneho kázania evanjelia a získania väčšieho počtu ľudí“. Ako som nakoniec charakterizoval jeho správanie? Ako prekrúcanie Božích slov. Čo znamená prekrúcanie? Znamená to svojvoľné pridávanie, uberanie alebo menenie pôvodného významu, menenie autorovho zamýšľaného významu, ignorovanie jeho pôvodných úmyslov a účelu pri rozprávaní a ich následné svojvoľné menenie. Tomu sa hovorí prekrúcanie. Mal bohabojné srdce? (Nie.) Taká drzosť! Je to niečo, čo by urobil človek? (Nie.) Je to dielo diabla, nie človeka. Len tak ledabolo nemôžeš meniť ani len slová obyčajného človeka; musíš rešpektovať názor autora. Ak chceš urobiť zmeny, je nutné ho vopred informovať a získať jeho súhlas, a až po získaní jeho povolenia môžeš vykonať úpravy podľa jeho úmyslov. Tomuto sa hovorí rešpekt. Pokiaľ ide o Boha, vyžaduje sa oveľa viac než len rešpekt! Ak je čo i len jedna veta v Božích slovách vytlačená nesprávne, ak chýba čo i len jeden gramatický člen, musíš sa opýtať, či je to prijateľné; ak nie, musíš tú stranu vytlačiť znova. To si vyžaduje takýto vážny a zodpovedný postoj; tomuto sa hovorí mať bohabojné srdce. Mal tento starý pán také srdce? (Nie.) Nemal bohabojné srdce. Považoval Boha za nižšieho od seba; bol nesmierne opovážlivý. Takýto človek by mal byť vypudený.

Nedávno sa stala podobná udalosť. Niektorí ľudia opäť ako dôvod na bezohľadné menenie Božích slov použili výhovorku kázania evanjelia a získania viac ľudí. Tentoraz to bolo o niečo lepšie ako naposledy; v predchádzajúcom prípade sa to dialo svojvoľne a diktátorsky, bez toho, aby boli v duchovnom spoločenstve s ostatnými, konajúc bez rozmyslu a bezohľadne, aby prekrúcali Božie slová. Tentoraz sa najprv spýtali Zhora a povedali: „Ľudia z určitej etnickej skupiny nemôžu prijať niektoré výrazy v božích slovách. Vymysleli sme stratégiu na odstránenie alebo zmenu týchto výrazov a častí výrokov alebo pasáží v božích slovách, ktoré nemôžu prijať, a potom im budeme kázať so špeciálne upravenou verziou božích slov. Neuverili by potom?“ Pozrite sa na to; sú naozaj trúfalí. Aké je toto správanie? Ak by sa s takýmito ľuďmi zaobchádzalo zhovievavo, dali by sa jednoducho považovať za hlúpych a nevedomých a príliš mladých; mohlo by sa im len povedať, aby to už nerobili. Ale ak charakterizujeme povahu toho, čo urobili, tak len svojvoľne menili Božie slová, aby potešili satana. Ako sa to nazýva? Toto je správanie Judáša, zradcov a odpadlíkov, zapredanie Pána za slávu. Prekrúcali Božie slová, robili ich prijateľnejšími a príjemnejšími pre ľudí, aby ich potešili a viedli k prijatiu evanjelia – čo to vlastne znamená? Aj keby ani jeden človek na zemi neveril, prestanú byť Božie slová Božími slovami? Zmení sa ich povaha? (Nie.) Sú Božie slová pravdou len vtedy, ak ich prijmú, a ak ich neprijmú, Jeho slová nie sú pravdou? Môže sa kvôli tomu zmeniť ich povaha? Rozhodne nie. Pravda je pravda; ak ju neprijmeš, zahynieš! Niektorí ľudia, ktorí kážu evanjelium, si myslia: „Je také úbohé, že to neprijímajú! Akí sú to veľkí a vznešení ľudia. Boh ich tak veľmi miluje a zmilúva sa nad nimi, ako im môžeme neprejaviť trochu lásky? Zmeňme božie slová, aby ich mohli prijať. Akí úžasní sú tí ľudia a aký dobrý a milosrdný je k nim boh. Mali by sme brať ohľad na božie úmysly!“ Nie je to pretvárka? (Je.) Ďalší, kto sa pretvaruje – tí, ktorí nerozumejú pravde, môžu robiť len hlúpe veci! Už bolo povedané, že s niekým, kto prekrúcal Božie slová, sa porátali a vypudili ho, a teraz sú tu ľudia, ktorí ich chcú prekrúcať znova. Čo sa snažia dosiahnuť? Nie je to zapredanie Pána za slávu? (Je.) Toto je zapredávanie Pána za slávu, zaliečanie sa satanovi. Nie sú Božie slová praktické? Nemôžu byť prezentované otvorene? Neuznávaš ich ako pravdu? Ak ich neuznávaš, prečo potom stále veríš? Pokiaľ nedokážeš prijať pravdu, aký má zmysel veriť v Boha? Takto je nemožné dosiahnuť spásu. Bez ohľadu na to, ako Boh hovorí, akékoľvek slová, ktoré nie sú v súlade s tvojimi predstavami, použije, On je stále Boh a Jeho podstata sa nemení. Nehľadiac na to, ako príjemne hovoríš, na to, čo robíš, na to, aký láskavý, dobrotivý alebo milujúci si myslíš, že si, stále si človek, skazený človek. Odmietaš uznať Božie slová ako pravdu a pokúšaš sa prekrútiť ich, aby si sa zaliečal satanovi. Čo je toto za správanie? Je to opovrhnutiahodné! Myslel som si, že po predchádzajúcich duchovných spoločenstvách o povahe prekrúcania Božích slov sa takýto problém pri kázaní evanjelia už neobjaví. A predsa, je to neuveriteľné, ale stále sú ľudia, ktorí sa odvážia prekrúcať ich a zaoberať sa takýmito myšlienkami. Aký je postoj týchto ľudí k Božím slovám? (Neúcta.) Sú úplne bezohľadní! V ich srdciach sú Božie slová ľahké ako pierka, nemajú žiadnu váhu. Myslia si: „Božie slová môžu byť podané akokoľvek; môžem zmeniť jeho slová, ako sa mi zachce. Je lepšie, aby boli v súlade s ľudskými predstavami a vkusom. Také by mali byť božie slová!“ Tí, ktorí robia také veci, ako je prekrúcanie Božích slov, môžu byť charakterizovaní ako antikristi. Konajú bezohľadne a bezmyšlienkovite, bez rozmyslu prekrúcajú; sú svojvoľní a diktátorskí a majú rovnakú povahu a kvalitu ako ostatní antikristi. A je tu ešte jeden bod: Aká je ich prvá myšlienka a čin, keď čelia nebezpečenstvu alebo keď sú poškodené ich vlastné záujmy? Čo si vyberú? Vyberú si zradu Božích záujmov a záujmov Božieho domu, aby ochránili seba. Robia to tí, ktorí prekrúcajú Božie slová, naozaj preto, aby efektívne kázali evanjelium? Aký je postranný motív za ich takzvanou efektivitou? Chcú predvádzať svoj talent a schopnosti, aby ľudia videli: „Pozrite, aký som schopný! Vidíte, aké efektívne je kázanie evanjelia po mojich úpravách? Vy nemáte rovnaké zručnosti ani by ste sa neodvážili takto premýšľať. Pozrite, s mojimi myšlienkami a činmi, vidíte výsledky, ktoré som dosiahol?“ Títo ľudia ignorujú Božie slová a prekrúcajú ich, aby uspokojili svoje vlastné ambície a túžbu po sláve a postavení. Nemajú charakter antikrista? Charakterizovať ich ako antikristov nie je vôbec nespravodlivé.

Aký je ďalší prejav svojvôle a diktátorského správania antikristov? Nikdy s bratmi a sestrami nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, ani neriešia skutočné problémy ľudí. Namiesto toho len kážu slová a učenia, aby poúčali ľudí, a dokonca nútia ostatných, aby ich poslúchali. Aký je ich postoj a prístup k Zhora a k Bohu? Nejde o nič iné ako o klamlivosť a faloš. Bez ohľadu na problémy v cirkvi nikdy nič nehlásia Zhora. Čokoľvek robia, nikdy sa nepýtajú Zhora. Zdá sa, akoby nemali žiadne problémy, ktoré by si vyžadovali duchovné spoločenstvo alebo vedenie od Zhora – všetko, čo robia, je tajnostkárske a skryté a deje sa v zákulisí. Tomu sa hovorí zákulisná manipulácia, pri ktorej chcú mať posledné slovo a rozhodovať. Niekedy sa však aj pretvarujú a vyťahujú banálne záležitosti, aby sa pýtali Zhora, pričom sa tvária ako niekto, kto sa usiluje o pravdu, čím vedú Zhora k mylnému presvedčeniu, že s maximálnou dôslednosťou hľadajú pravdu vo všetkom. V skutočnosti nikdy v žiadnej významnej záležitosti nehľadajú vedenie, robia jednostranné rozhodnutia a nechávajú Zhora v nevedomosti. Ak sa vyskytne nejaký problém, je ešte menej pravdepodobné, že ho nahlásia, pretože sa boja, že by to mohlo ovplyvniť ich moc, postavenie alebo povesť. Antikristi konajú svojvoľne a diktátorsky; nikdy nie sú v duchovnom spoločenstve s ostatnými a nútia ostatných, aby ich poslúchali. Aby sme to povedali jasne, hlavnými prejavmi tohto správania sú venovanie sa vlastnému podniku, pestovanie svojho vplyvu, osobnej kliky a konexií, sledovanie vlastných podnikov, a potom robia, čo sa im zachce, veci, ktoré prospievajú im samým, a konajú bez transparentnosti. Prianie a túžba antikristov, aby sa im ostatní podriadili, sú obzvlášť silné; očakávajú, že ich ľudia budú poslúchať, ako keď poľovník núti svojho poľovného psa poslúchať jeho príkazy, pričom nedovoľujú žiadne rozlišovanie správneho a nesprávneho a trvajú na absolútnej poslušnosti a podriadenosti.

Ďalší prejav svojvoľnosti a diktátorského správania antikristov možno pozorovať v nasledujúcom scenári. Napríklad, ak je vodcom určitej cirkvi antikrist a ak vodcovia a pracovníci z vyššej úrovne majú v úmysle zistiť informácie o práci tejto cirkvi a zasiahnuť do nej, súhlasil by s tým tento antikrist? Rozhodne nie. Do akej miery ovláda cirkev? Ako nedobytnú pevnosť, kam neprenikne ani ihla, ani kvapka vody; nedovolí nikomu inému, aby sa zapojil alebo sa vypytoval. Keď sa dozvie, že prichádzajú vodcovia a pracovníci, aby sa oboznámili s prácou, povie bratom a sestrám: „Neviem, s akým cieľom títo ľudia prichádzajú. Nerozumejú skutočnej situácii našej cirkvi. Ak budú zasahovať, mohli by vyrušiť jej prácu.“ Takto zavádza bratov a sestry. Keď vodcovia a pracovníci dorazia, nájde si rôzne dôvody a výhovorky, aby zabránil bratom a sestrám skontaktovať sa s nimi, pričom pokrytecky hostí vodcov a pracovníkov a drží ich niekde v ústraní pod zámienkou zaistenia ich bezpečnosti; v skutočnosti im však chce zabrániť v stretnutí s bratmi a sestrami a v tom, aby sa od nich dozvedeli o situácii. Keď sa vodcovia a pracovníci pýtajú na pracovnú situáciu, antikrist sa dopúšťa klamlivosti tým, že vytvára falošný obraz; klame tých nad sebou a skrýva pravdu pred tými pod sebou, svoje vyjadrenia prikrášľuje a zveličuje efektivitu práce, aby ich oklamal. Keď vodcovia a pracovníci navrhnú stretnutie s bratmi a sestrami z cirkvi, odpovie: „Nič som nezariadil! Nedal si mi vedieť predtým, ako si prišiel. Keby si to urobil, zariadil by som, aby sa s tebou niektorí bratia a sestry stretli. Ale vzhľadom na súčasné nepriateľské prostredie je z bezpečnostných dôvodov lepšie, ak sa s bratmi a sestrami nestretávate.“ Hoci jeho slová znejú rozumne, človek so schopnosťou rozlišovať dokáže odhaliť problém: „Nechce, aby sa vodcovia a pracovníci stretli s bratmi a sestrami, pretože sa bojí odhalenia, má strach, že vyjdú najavo nedostatky a odchýlky v jeho práci.“ Antikrist bratov a sestry v cirkvi pevne ovláda. Ak vodcovia a pracovníci nie sú zodpovední, on ich môže ľahko oklamať a vodiť za nos. Vodcovia a pracovníci by sa nedozvedeli o skutočnej situácii bratov a sestier v cirkvi, o ich ťažkostiach, ktoré zostávajú nevyriešené, o tom, či sú duchovné spoločenstvá a kázne Zhora a knihy Božích slov včas doručené bratom a sestrám, ako napredujú rôzne pracovné projekty cirkvi, či sa vyskytujú odchýlky alebo problémy – o ničom z toho by nevedeli. Bratia a sestry takisto nevedia o žiadnych nových pracovných opatreniach v Božom dome; antikrist tak úplne ovláda cirkev, monopolizuje si moc a má vo veciach posledné slovo. Bratia a sestry z cirkvi nemajú príležitosť skontaktovať sa s vodcami a pracovníkmi z vyššej úrovne, a keďže nepoznajú faktickú pravdu, sú antikristom zavádzaní a ovládaní. Títo vodcovia a pracovníci, ktorí prišli na kontrolu, bez ohľadu na to, ako antikrist hovorí, nemajú schopnosť rozlišovať, stále si myslia, že antikrist robí dobrú prácu, a plne mu dôverujú. To sa rovná zvereniu Božieho vyvoleného ľudu do starostlivosti antikrista. Ak v čase, keď antikrist zavádza ľudí, nie sú vodcovia a pracovníci schopní rozlišovať, sú nezodpovední a nevedia, ako to riešiť, nebrzdí to prácu cirkvi a nepoškodzuje to Boží vyvolený ľud? Nie sú takíto vodcovia a pracovníci falošnými vodcami a pracovníkmi? Pokiaľ ide o cirkev ovládanú antikristom, vodcovia a pracovníci musia zasiahnuť a pýtať sa a musia ho okamžite riešiť a zbaviť sa ho – o tom niet pochýb. Ak existujú falošní vodcovia, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu a ignorujú to, že antikrist zavádza Boží vyvolený ľud, vyvolení by mali týchto falošných vodcov a pracovníkov odhaliť, nahlásiť ich, odvolať z funkcií a nahradiť dobrými vodcami. To je jediný spôsob, ako dôkladne vyriešiť problém so zavádzaním ľudí antikristom. Niektorí môžu povedať: „Takíto vodcovia a pracovníci môžu mať slabú kvalitu a chýba im schopnosť rozlišovať, a preto nedokázali zvládnuť a vyriešiť problém s antikristom. Nerobia to úmyselne; nemali by dostať ďalšiu šancu?“ Takýmto popleteným vodcom by sa už nemali dávať žiadne šance. Ak dostanú ďalšiu šancu, budú len ďalej škodiť Božiemu vyvolenému ľudu. Je to preto, že nejde o ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu; chýba im svedomie a rozum a v svojom konaní sú bezzásadoví – sú to opovrhnutiahodní ľudia, ktorí by mali byť vyradení! V posledných dvoch rokoch sa niektorí bratia a sestry v určitých cirkvách spojili, aby odstránili takýchto falošných vodcov a antikristov, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu, a dosiahli ich prepustenie a vyradenie. Nie je to dobrá vec? (Áno.) Rád počúvam takéto dobré správy; je to najlepší dôkaz toho, že Boží vyvolený ľud rastie v živote a vstupuje na správnu cestu viery v Boha. Ukazuje to, že ľudia nadobudli určitú schopnosť rozlišovať a duchovný vzrast a už nie sú ovládaní falošnými vodcami a antikristmi, tými zlými démonmi. Obyčajní falošní vodcovia a antikristi už nemôžu zavádzať ani ovládať Boží vyvolený ľud, ktorý nie je obmedzovaný postavením ani mocou. Majú odvahu rozlišovať a odhaľovať falošných vodcov a antikristov a odvážia sa ich vylúčiť a odvolať. V skutočnosti, či už ide o vodcov a pracovníkov, alebo o obyčajných ľudí z Božieho vyvoleného ľudu, všetci majú pred Bohom rovnaké postavenie, líšia sa len svojimi povinnosťami. V Božom dome neexistuje rozdiel v postavení, sú len odlišnosti v povinnostiach a zodpovednosti. Keď čelia falošným vodcom a antikristom, ktorí vyrušujú prácu cirkvi, mali by ich vodcovia a pracovníci aj Boží vyvolený ľud odhaliť a nahlásiť, okamžite riešiť a vypudiť antikristov z cirkvi. Táto zodpovednosť je rovnaká a spoločná pre všetkých.