Rozbor toho, ako antikristi zavádzajú ľudí, získavajú si ich, vyhrážajú sa im a ovládajú ich

I. Rozbor toho, ako antikristi zavádzajú ľudí

Na poslednom stretnutí sme dokončili naše duchovné spoločenstvo o štvrtom bode rôznych prejavov antikristov. Dnes začneme duchovné spoločenstvo o piatom bode: ako antikristi zavádzajú ľudí, získavajú si ich, vyhrážajú sa im a ovládajú ich. V tomto aspekte prejavov antikristov sú zahrnuté štyri slovesá a z nich, rovnako ako zo správania antikristov môžeme vidieť ich povahy. Prvé sloveso je „zavádzať“. Aká povaha je v ňom obsiahnutá? Je to podlosť. A čo „získavať si“? Používajú sa pri získavaní ľudí zvyčajne príjemné alebo nepríjemné slová? (Príjemné slová.) Aká povaha teda ovláda toto správanie? Podlosť. A čo „vyhrážať sa“ a „ovládať“ – aká povaha ovláda tieto? (Surovosť.) Správne, surovosť. Z piateho bodu môžeme vidieť povahy antikristov. Aké sú hlavné prejavy antikristov v tomto bode? (Podlosť a surovosť.) Tieto dve povahy, podlosť a surovosť, sú veľmi výrazné a zjavné. Preberme si tieto správania jedno po druhom a začnime „zavádzaním“. Čo vo všeobecnosti znamená pojem „zavádzať“? Zahŕňa nejaké prejavy čestnosti? Sú v ňom nejaké čestné slová? (Nie.) Nie sú v ňom žiadne čestné slová – všetko je falošné, je to používanie falošných dojmov, falošných vyhlásení a klamlivých slov, aby ostatní uverili, že to, čo človek hovorí, je správne, a aby takto tí, ktorí takto hovoria a konajú, dosiahli, aby ich ostatní uznali a dôverovali im. To je to, čo sa myslí pod pojmom „zavádzať“. Získajú tí, ktorí sú zavedení, pravdu alebo sa vydajú na správnu cestu? Nedosiahnu ani jedno, ani druhé. Správanie a praktiky zavádzania ľudí sú rozhodne negatívne, nie pozitívne. Tí, ktorí sú zavedení, boli v podstate oklamaní; nerozumejú skutočným faktom, skutočnej situácii ani pravému kontextu a potom si zvolia nesprávnu cestu a smer a nesprávnu osobu, ktorú budú nasledovať. Toto je účinok, ktorý má zavádzanie na tých, ktorí mu podľahnú. Pripomína reklamy v nákupnom centre: sú veľmi dobre napísané a keď ich ľudia uvidia, berú ich za bernú mincu, po nákupe však zistia, že výrobky sú nanič. To je oklamanie. Aký je teda zámer za správaním antikristov, ktorým zavádzajú ľudí? Aké metódy používajú, aké slová hovoria a aké veci robia, aby ľudí zaviedli? Najprv si povedzme o ich cieli. Keby nemali vôbec žiadny cieľ, museli by vynakladať úsilie alebo hovoriť príjemné veci, aby si získali a zaviedli ľudí? Medzi nevercami sa hovorí: „Nič také ako obed zadarmo neexistuje.“ Ak to neprekukneš, budeš oklamaný. Svet je presne takýto podlý, ľudia proti sebe intrigujú a navzájom sa zneužívajú. Toto je život skazeného ľudstva. Prečo sa antikristi namáhajú hovoriť okľukami, aby zaviedli ľudí? Hovoria a konajú s jasným cieľom, ktorým je boj o moc a ovládanie ľudí – o tom niet pochýb. Ich ciele sa nelíšia od cieľov politikov. Aké stratégie teda antikristi používajú na zavádzanie ľudí? Ako to robia? V prvom rade sa postarajú o to, že si ich obľúbiš. Keď na teba urobia priaznivý dojem, prestaneš sa mať pred nimi na pozore: budeš im dôverovať a potom prijmeš ich vedenie a ochotne ich budeš poslúchať. Budeš ochotný počúvať všetko, čo povedia a o čo ťa požiadajú, aby si urobil. Čo znamená táto ochota počúvať? Znamená to nerozlišovať a počúvať a poslúchať bez princípov. Môžu antikristi dosiahnuť účinok zavádzania ľudí používaním slov alebo metód odsúdenia? Vôbec nie. Aké metódy teda zvyčajne používajú, aby dosiahli tento účinok? Väčšinou používajú slová, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, ako aj s učeniami ľudského cítenia. Niekedy hovoria aj slová a učenia, ktoré sú v súlade s pravdou. Takto ľahko dosahujú svoj cieľ zavedenia ľudí a aj ľudia ich pravdepodobne prijmú. Napríklad, keď bratia a sestry urobia niečo zlé, spôsobia straty v práci cirkvi a cítia sa negatívni a slabí, antikristi nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ich podporili a pomohli im. Namiesto toho hovoria: „Je bežné, že ľudia sú slabí – je to normálne. Aj ja som často slabý. Boh si tieto veci nepamätá.“ Vedia v skutočnosti, či si Boh tieto veci pamätá alebo nie? Nie, nevedia. Hovoria: „Nezáleží na tom, že sa táto záležitosť nevyriešila správne. Nabudúce to jednoducho napravte. Boží dom o tom nevie a nikto to nevyšetruje. Pokiaľ to neoznámim vyššie, vyššie vedenie o tom nebude vedieť a zhora o tom nebudú vedieť určite, a potom o tom nebude vedieť ani boh – preto boh tejto záležitosti nebude venovať pozornosť. Všetci sme skazení ľudia; ty máš skazenosť a ja tiež. Ako vodca som ako rodič: akékoľvek chyby, ktoré urobíte, sú mojou zodpovednosťou. Je to moja chyba, že mám malý duchovný vzrast a nedokážem vás podporiť a pomôcť vám, čo viedlo k tomu, že ste robili veci zle. Keby som mal väčší duchovný vzrast, mohol by som vám pomôcť a chybu by ste neurobili. Zodpovednosť za túto záležitosť leží na mne. Aj keď to mohlo spôsobiť nejaké straty v práci cirkvi, môžeme si to vyriešiť medzi sebou a tým sa to skončí. Nikto by túto záležitosť nemal vyšetrovať a nikto by ju nemal hlásiť vyššie; nech to zostane len medzi tebou a mnou. Ak to nespomeniem ostatným bratom a sestrám, nikto to neoznámi vyššie postaveným a záležitosťou sa nikto nebude zaoberať ďalej. Stačí, ak sa pomodlíme a pred bohom zložíme prísahu, že už nikdy neurobíme niečo takéto ani nespravíme takúto chybu. Ako vodca mám zodpovednosť chrániť vás. Boh je taký vznešený – je pre nás realistické žiadať ho o ochranu? Okrem toho, boh sa nezaoberá týmito triviálnymi záležitosťami v životoch ľudí, zodpovednosť chrániť vás teda implicitne padá na moje plecia ako vodcu. Máte malý duchovný vzrast, takže ak urobíte chybu, vezmem vinu na seba. Nebojte sa, ak príde čas, že sa naozaj niečo pokazí a zhora sa to dozvedia alebo zistia, zastanem sa vás.“ Keď to ľudia počujú, pomyslia si: „To je skvelé! Tak veľmi som sa obával prevziať zodpovednosť – tento vodca je taký úžasný!“ Neboli zavedení? Je v tom, čo antikristi povedali, niečo, čo je v súlade s pravdou? Je v tom niečo, čo je pre ľudí prospešné alebo budujúce? Je v tom niečo, čo rieši záležitosti na základe princípov? (Nie.) O aké slová teda ide? Sú to slová, ktoré používajú ľudské city, empatiu a odpustenie na budovanie vzťahov, kladú dôraz na pocity a priateľstvo, aby dostali vzťahy na určitú úroveň a tak v ľuďoch vyvolali pocit, že antikristi sú obzvlášť chápaví, obzvlášť odpúšťajúci a tolerantní voči ľuďom. Nie sú v tom však žiadne princípy ani pravdy. Čo je toto povrchné chápanie? Je to len zahladzovanie vecí, je to ako chlácholiť dieťa. Aké stratégie sa tu používajú? Chlácholenie, klamanie, budovanie spojení, zahladzovanie vecí a hra na dobrého človeka, a to všetko na úkor záujmov bratov a sestier, a zrádzaním záujmov Božieho domu, aby dosiahli svoj cieľ oklamať a zaviesť ľudí. Aký je konečný dôsledok? Spôsobuje to, že sa ľudia vzďaľujú od Boha, majú sa pred Ním na pozore a zbližujú sa s antikristmi. Aj po tom, čo boli zavedení, títo ľudia hovoria: „Keď som urobil tú chybu, mal som také obavy. Mnohokrát som sa modlil k Bohu, ale On mi neposkytol útechu. Cítil som sa v srdci neisto a nepokojne a nemohol som nájsť riešenie od Boha. Ale teraz je to v poriadku; pokiaľ zájdem za vodcom, všetky moje problémy sa vyriešia. Mám naozaj veľké šťastie, že mám takého vodcu. Náš vodca je lepší ako ktokoľvek iný!“ V tomto bode sa ich srdcia a názory už priklonili k antikristom a tí ich ovládli. Ako ich môžu ovládať antikristi? Pretože v týchto antikristoch nachádzajú pocit bezpečia. Dostávajú empatiu a hlboko vo svojich srdciach prijímajú uspokojenie a útechu. To ukazuje, že boli zavedení.

V minulosti Zhora zistili, že v istej cirkvi je človek so zlou ľudskou prirodzenosťou, ktorý neustále vyrušoval a narušoval a neprejavoval žiadne známky pokánia, a tak povedali miestnemu cirkevnému vodcovi, aby tohto človeka odstránil. Keď to miestny vodca cirkvi počul, pomyslel si: „Odstrániť ho? Musím o tom popremýšľať. Veď je to môj človek – nemôžete ho len tak odstrániť. Musím sa ho zastať. Zhora nerozumejú skutočnému stavu vecí. Snažiť sa ho len tak odstrániť, to je naozaj príliš. Mal by z toho zlomené srdce!“ Slovne súhlasil, že toho človeka odstráni, v srdci však nemal tento úmysel. Vieš uhádnuť, ako to riešil? Rozmýšľal: „Ako sa s touto situáciou vysporiadať tak, aby ľudia podo mnou boli so mnou ako s vodcom spokojní a aby voči mne zhora nemali averziu?“ Po chvíli premýšľania prišiel s plánom. Zvolal všetkých na stretnutie a povedal: „Dnes máme na programe mimoriadnu záležitosť. O čo ide? Je tu niekto, s kým zhora nie sú veľmi spokojní a chcú ho odstrániť. Čo by sme s tým teda mali urobiť? Rozhodnime všetci hlasovaním, či ho odstrániť, alebo nie.“ Výsledky hlasovania boli sčítané a asi 80 – 90 % ľudí súhlasilo s odstránením toho človeka, bolo tam však niekoľko nesúhlasných hlasov. Nebudeme hovoriť o tom, či títo, ktorí nesúhlasili, boli skalní prívrženci toho zlého človeka, alebo či to urobili z iných dôvodov, v každom prípade niektorí ľudia nesúhlasili a názor nebol jednomyseľný. Vtedy vodca povedal: „Prostredníctvom hlasovania som si všimol, že existujú rôzne hlasy. Je to dôležitá záležitosť a tieto hlasy musíme rešpektovať. Musíme praktizovať demokraciu. Pozrite sa, aký skvelý je západný demokratický systém: musíme takto praktizovať aj v cirkvi, musíme sa zo všetkých síl snažiť dosiahnuť demokraciu a ľudské práva. Keďže je tu niekoľko nesúhlasných hlasov, nemôžeme tohto človeka odstrániť. Musíme rešpektovať názory našich bratov a sestier. Kto sú bratia a sestry? Sú božím vyvoleným ľudom! Nemôžeme ich hlasy ignorovať. Aj keby nesúhlasil len jeden z božieho vyvoleného ľudu, nemôžeme ho odstrániť.“ V skutočnosti to, čo povedal, nemalo žiadny základ, Boh nikdy nič také nepovedal. Vodca hovoril len nezmysly. Neskôr, keď Zhora zistili, že ten zlý človek stále nebol odstránený, požiadali miestneho vodcu, aby to urýchlil. Sľúbil a povedal: „Dobre, čoskoro to bude hotové.“ Čo znamenal jeho sľub? Znamenal, že bude naťahovať čas. Myslel si: „Žiadate ma, aby som ho odstránil, ale nemôžem to urobiť hneď. Ktovie, ak uplynie dosť času, možno na to zabudnete a ja ho nebudem musieť odstrániť.“ Neskôr zvolal všetkých na ďalšie stretnutie a ďalšie hlasovanie. Prostredníctvom duchovného spoločenstva a rozlišovania sa všetkým vyjasnilo, že toho človeka je naozaj potrebné odstrániť. Nesúhlasných hlasov ubúdalo, ale stále bol proti jeho odstráneniu jeden hlas. Vodca ho opäť neodstránil a povedal: „Pokiaľ je proti tomu jeden hlas, nemôžeme ho odstrániť.“ Väčšina ľudí si myslela: „Ak Zhora nariadili odstránenie, tak ho odstráňte. Zhora určite vidia do tejto záležitosti. Určite neurobili chybu.“ Je podriadenie sa opatreniam Zhora princípom? Je to pravda? (Áno.) Tento vodca nevedel, že je to pravda. Čo urobil? Povedal: „Stále je tu jeden hlas proti, nemôžeme ho teda odstrániť. Musíme absolútne rešpektovať názory našich bratov a sestier. Tomu sa hovorí najvyššie ľudské právo.“ Neskôr, keď sa Zhora na túto záležitosť opäť pýtali, vodca s nimi naďalej jednal povrchne a stále naťahoval čas. Nakoniec, keď Zhora videli, že toho zlého človeka neodstraňuje, prepustili a odstránili aj jeho. Zhora ho urobili vodcom a on ich nepočúval; Zhora majú právomoc ho použiť aj prepustiť – to je administratívne ustanovenie. Následne boli odstránení aj jeho spojenci. Musia byť opatrenia Zhora schválené hlasovaním všetkých? (Nie.) Prečo nie? Neviete to vysvetliť; zdá sa, že ste dosť podobní tomu popletenému vodcovi, nie je to tak? Povedzte Mi, sú tieto slová, o ktorých s vami hovorím v duchovnom spoločenstve, učenia alebo reality? (Reality.) Ak ich ľudia praktizujú a uskutočňujú, bude to presné? (Áno.) Ak je to presné, je potrebné, aby o tom všetci hlasovali? (Nie.) Mohli by Zhora niekomu ukrivdiť tým, že nariadia jeho odstránenie? Vôbec nie. Keď teda Zhora nariadili odstránenie tohto zlého človeka a tento vodca to odmietol vykonať, v čom bol problém? (V otvorenom vzdore.) Je to viac ako len otvorený vzdor, ide tu o vytváranie nezávislého kráľovstva. Keď Zhora nariadili odstránenie zlého človeka, tento falošný vodca naťahoval čas a nevykonal to, a dokonca usporiadal hlasovanie a zisťoval verejnú mienku. Akú verejnú mienku zisťoval? Čo je verejná mienka? Čo je väčšina? Rozumie väčšina ľudí pravde alebo ju vlastní? (Nie.) Väčšina ľudí nemá ani len rozlišovaciu schopnosť, môžu teda byť ľuďmi, ktorí rozumejú pravde? Tento vodca dokonca zisťoval verejnú mienku – môže to naozaj vyriešiť nejaký problém? Je to potrebné? Väčšina ľudí nemá rozlišovaciu schopnosť a Zhora osobne dohliadali a nariadili odstránenie zlého človeka, ale tento antikrist naťahoval čas a neodstránil ho, chránil a kryl zlého človeka, umožnil mu zostať v cirkvi a spôsobovať vyrušovanie. Kdekoľvek existujú zlí ľudia, tam je chaos a neporiadok. Boží vyvolený ľud nemôže normálne konať svoje povinnosti a práca cirkvi nemôže normálne napredovať. Iba včasné odstránenie zlých ľudí môže zabezpečiť, že práca cirkvi bude prebiehať normálne. Avšak na miestach, kde vládnu antikristi, tí, ktorí poškodzujú záujmy Božieho domu, spôsobujú vyrušovanie, správajú sa nerozumne a konajú svoje povinnosti bez najmenšej úprimnosti, nemôžu byť odstránení. Antikristi v cirkvi vyčíňajú, chránia a kryjú tých zlých ľudí a pochybovačov. Pod akou zámienkou to robia? Pod zámienkou, že sú úradníkmi, takže musia byť pánmi iných ľudí. Vydávajú sa za úradníkov v Božom dome a chcú byť pánmi iných ľudí. Povedzte Mi, kto je pánom človeka? (Boh.) Boh a pravda sú Pánom človeka. Tí antikristi nie sú ničím! Chcú byť pánmi týchto ľudí, ale ani nevedia, kto je ich pánom! Nie sú to darebáci? Antikristi používajú túto metódu, aby ľuďom povedali: „Ja môžem byť vaším pánom. Ak máte nejaké krivdy, nejakú nespokojnosť, alebo ak ste utrpeli nejakú nespravodlivosť či ťažkosti, ja ako váš vodca to pre vás napravím.“ Tí, ktorí nerozumejú pravde alebo skutočným faktom, sú potom zvedení týmito antikristmi. Správajú sa k nim ako k predkom a Bohu, ktorého majú nasledovať a uctievať. Ako sa cítia tí, ktorí rozumejú pravde, keď sa stretnú s takýmito antikristmi? Cítia voči nim znechutenie a odpor a hovoria: „Takže ty chceš byť naším pánom a ovládať nás? Ani za svet! Zvolili sme ťa za nášho vodcu, aby si nás viedol pred Boha, nie pred seba.“ To znamená, že prekukli intrigy antikristov. Antikristi zavádzajú ľudí pod zámienkou, že sú ich pánmi, a tak v nich vyvolávajú pocit, že je to v súlade s ich potrebami, či už emocionálnymi, psychologickými, duchovnými alebo inými. Tí, ktorí nerozumejú pravde alebo skutočným faktom, sa často stávajú obeťami zavádzania antikristov do takej miery, že po tom, čo boli zavedení, nielenže sa nedokážu obrátiť a uvažovať, ale dokonca sa za týchto antikristov postavia a obhajujú ich. Skutočnosť, že sa za antikristov dokážu postaviť a obhajovať ich, dostatočne dokazuje, že boli naozaj zavedení – nie je to tak? (Je.) Prečo ľudia veria v Boha? Nie je to preto, aby dosiahli spásu? Ak nasleduješ antikristov, neprotivíš sa Bohu a nezrádzaš Ho? Nestojíš na strane síl, ktoré sú nepriateľské voči Bohu? Ak je to tak, bude ťa Boh ešte chcieť? Ak formálne nasleduješ Boha, ale napriek tomu nasleduješ človeka, ako sa na teba Boh bude pozerať a ako s tebou bude zaobchádzať? Ak odmietneš Boha, nezavrhne ťa On? Ak ľudia nerozumejú ani tomuto kúsku učenia, môžu rozumieť pravde? Nie sú títo ľudia popletení?

Zavádzanie ľudí nie je pre antikristov príležitostným prejavom; robia to často, je to ich dôsledný princíp konania, alebo by sa dalo povedať, že je to ich základ, metóda a spôsob, ako robia veci – je to dôsledný štýl toho, ako konajú. Kto by k nim inak vzhliadal? Po prvé, nerozumejú pravde. Po druhé, majú zlú ľudskú prirodzenosť. Po tretie, chýba im aj bohabojné srdce. Ako teda dokážu priviesť ľudí k tomu, aby sa im úplne podvolili, vzhliadali k nim a obdivovali ich? Spoliehajú sa na rôzne prostriedky a metódy, aby sa predviedli a priviedli ľudí k tomu, aby k nim vzhliadali a uctievali ich. Tieto metódy používajú na zavádzanie ľudí, vyvolávajú v nich určité falošné dojmy, aby si mysleli, že sú duchovní, že milujú Boha, že prinášajú obete, že často hovoria správne slová a prezentujú správne teórie a že chránia záujmy bratov a sestier. Potom tieto falošné dojmy používajú na vyvolanie pocitu úcty a obdivu v ľuďoch, čím dosahujú svoj cieľ byť schopní zaviesť ľudí a prinútiť ich, aby ich nasledovali. Keď takto zavádzajú ľudí, sú veci, ktoré robia, v súlade s pravdou? Hoci hovoria všetko správne, veci, ktoré robia, v súlade s pravdou rozhodne nie sú. Tí, ktorí nemajú rozlišovaciu schopnosť, nevidia problém. Pokiaľ ide o podstatu zavádzania ľudí, ich konanie sťažuje ľuďom vidieť, že nie sú v súlade s pravdou. Keby to bolo možné vidieť, neprekukli by ľudia ich podvod? V skutočnosti to, čo robia a čo odhaľujú, je falošná duchovnosť. Aký je teda prejav falošnej duchovnosti? Mnohé zo správaní, konaní a výrokov patriacich k falošnej duchovnosti sa zdajú byť správne, ale v skutočnosti sú to len vonkajšie činy a nemajú nič spoločné s praktizovaním pravdy. Presne ako farizeji, ktorí sa protivili Pánovi Ježišovi: držali v rukách Písmo a nahlas sa modlili na rohoch ulíc, hovoriac: „Ó, môj pane...“, aby ľuďom ukázali svoju zbožnosť. V dôsledku toho sa v súčasnosti „farizej“ stal alternatívnym výrazom pre ľudí, ktorí sú pokryteckí. Aké prídavné meno sa spája s farizejom? Pokrytecký. V skutočnosti, aj bez toho, aby sme povedali „pokrytecký“, len čo sa spomenie slovo „farizej“, budete vedieť, že neznamená nič pozitívne – je to to isté ako „darebák“ alebo „diabol“ a má rovnaký význam. Keď hovoríme o falošnej duchovnosti, dnes už málo ľudí hovorí o duchovnosti, a kedykoľvek niekto duchovnosť spomenie, čo pred ňu pridá? (Falošná.) Správne, falošná. Vo väčšine prípadov sú prejavy zavádzania ľudí antikristmi v skutočnosti prejavmi falošnej duchovnosti. Slová, činy a správanie spojené s falošnou duchovnosťou sa zdajú byť celkom dobré, celkom zbožné a v súlade s pravdou. Keď vidia, že je niekto slabý, zabudnú na svoje jedlo a ponáhľajú sa ho podporiť. Keď vidia, že niekto má doma problém, zanedbajú svoje vlastné záležitosti a ponáhľajú sa mu pomôcť. Ich pomoc však spočíva v tom, že hovoria určité správne alebo príjemne znejúce a súcitné slová, ale po toľkom rozprávaní nie sú skutočné problémy druhej osoby ani zďaleka vyriešené. Aký je teda účel ich takého konania? Ľudia sú ich správaním obzvlášť dojatí a majú pocit, že mať takého vodcu, na ktorého sa môžu v čase núdze spoľahnúť, je úžasné – sú naozaj šťastní. Preto sa dá povedať, že antikristi nielenže používajú slová na zavádzanie ľudí, ale zároveň používajú aj rôzne správanie, aby ich zaviedli, aby si ľudia mysleli, že sú veľmi duchovní, pozoruhodní a hodní ich dôvery a spoľahnutia. Niektorí si dokonca môžu myslieť: „Viera v Boha sa zdá byť trochu príliš abstraktná, ale viera v nášho vodcu je praktická. Je to také skutočné a pravdivé: môžete sa ho dotknúť a vidieť ho, a keď riešite veci, môžete sa ho priamo opýtať a hovoriť s ním. Aké je to úžasné!“ Dosiahnutím takýchto výsledkov antikristi dosiahli svoje ciele, ale tí, ktorých zaviedli, končia nešťastne. Po tom, čo títo ľudia boli nejaký čas zavedení antikristmi, keď opäť prídu pred Boha, už nevedia, ako sa modliť alebo ako Mu otvoriť svoje srdcia. Navyše, keď sa títo ľudia stretnú, lichotia si, predstierajú, že sú duchovní, a navzájom sa zavádzajú a klamú. Nakoniec antikristi dokonca tvrdia: „Každý jeden brat a sestra v našej cirkvi miluje boha. Keď čelia problémom, každý z nich sa im dokáže postaviť – aj keby ich zatkol veľký červený drak, všetci by pevne vytrvali vo svojom svedectve. Nebol by medzi nami ani jeden judáš – to vám zaručujem!“ Ako sa ukázalo, keď ich zatkli, väčšina z nich sa zmenila na Judášov. Nie sú bandou darebákov? Antikristi používajú tieto prázdne slová a heslá, aby klamali, zavádzali a podvádzali bratov a sestry. Väčšina ľudí je hlúpa a nevedomá, chýba im rozlišovacia schopnosť a dovoľujú antikristom, aby sa správali svojvoľne. Pracovné opatrenia Zhora už dávno zdôraznili, ako riešiť okolnosti, keď nastanú, a akú prácu robiť, s cieľom zabezpečiť, aby Boží vyvolený ľud mohol konať svoje povinnosti v bezpečnom prostredí. V prípade zatknutia a prenasledovania by sa straty mali čo najviac minimalizovať. Ak sú všetci z Božieho vyvoleného ľudu zatknutí a idú do väzenia, a úplne stratia svoj cirkevný život, nevedie to k deficitu v ich vstupe do života? Bez možnosti jesť a piť Božie slová vo väzení, môže život človeka dozrievať? Môžu si pamätať len niekoľko slov chválospevov a od týchto niekoľkých slov každý deň závisí ich život. Keď sa v noci modlia, môžu to robiť len potichu v srdci a neodvážia sa pohnúť perami. Jediné, čo im zostáva v srdci, sú myšlienky ako: „Nezapredaj sa, nebuď judáš, vytrvaj pevne vo svedectve pre Boha a oslavuj Ho, nehanob Ho,“ nič iné tam nie je – ľudia majú len toľkoto málo duchovného vzrastu. Antikristi tieto veci nezvažujú. Prečo sa nazývajú antikristmi? Zneužívajú iných a bez mihnutia oka ubližujú bratom a sestrám! Pracovné opatrenia Zhora vyžadujú, aby ľudia konali svoje povinnosti v bezpečnom kontexte a vyhýbali sa nehodám, pokiaľ je to len možné, ale antikristi sa pri svojej práci týmito pracovnými opatreniami neriadia. Kričia a konajú slepo podľa vlastnej vôle, bez ohľadu na bezpečnosť. Niektorí hlúpi jednotlivci nemajú rozlišovaciu schopnosť a myslia si: „Prečo Zhora stále spomínajú bezpečnosť? Prečo sa tak boja nehôd? Čoho sa báť? Všetko je v Božích rukách!“ Nie je hlúpe hovoriť takéto veci? Tvoj duchovný vzrast môže byť malý, môže ti chýbať porozumenie a nemusíš byť schopný prekuknúť veci, ale nemôžeš konať hlúpo! Zhora zariadili, ako sa majú ľudia za určitých okolností zhromažďovať a aké princípy by mali dodržiavať – na čo sú všetky tieto podrobné opatrenia? Sú práve na ochranu Božieho vyvoleného ľudu, aby sa mohli normálne a bezpečne zhromažďovať a konať svoje povinnosti. Bezpečnosť ti umožňuje naďalej veriť v Boha, žiť svoj cirkevný život a normálne jesť a piť Božie slová. Ak sa stratí aj tvoja bezpečnosť, ak ťa zatkne veľký červený drak a vo väzení nemôžeš počuť ani čítať Božie slová, nemôžeš spievať chválospevy a nemáš žiadne zhromaždenia – ako ešte môžeš veriť v Boha? Môžeš sa stať veriacim len podľa mena. Antikristi sa o tieto záležitosti nestarajú; nestarajú sa o život a smrť ľudí. V záujme uspokojenia vlastných ambícií a túžob povzbudzujú všetkých, aby povstali a slepo kričali: „Nebojíme sa okolností – máme boha!“ Tí, ktorí sú pochabí, ničomu nerozumejú a sú týmito slovami zavedení. Každý má hmlisté a prázdne myšlienky a myslí si: „Veríme v Boha a Boh nás chráni; ak sa nám niečo stane, je to s Božím dovolením.“ Nie sú to prázdne slová? Takto konajú antikristi a tí, ktorí nerozumejú pravde. Aj keď bratia a sestry nemusia rozumieť, ako vodcovia, ktorí často hovoríte v duchovnom spoločenstve o pracovných opatreniach, by si o týchto záležitostiach nemal byť nevedomý. Musíš vykonávať prácu podľa pracovných opatrení a nie vždy chcieť toľko rozprávať, aby si uspokojil svoje ambície a túžby, dokonca si myslieť, že čím viac ľudí ťa počúva, tým lepšie, a čím viac ich je, tým nadšenejším sa stane tvoj prejav. Aby si získali tých pod sebou a prinútili ich počúvať ich pokyny, antikristi zhromažďujú týchto ľudí vo svojom voľnom čase bez akéhokoľvek ohľadu na bezpečnosť prostredia, a nakoniec týchto ľudí privedú do záhuby.

Antikristi sú zdatní vo veľkých rečiach a v používaní prázdnych, falošne duchovných teórií na zavádzanie ľudí. Mnohí, ktorým chýba rozlišovacia schopnosť, ich len počúvajú a poslúchajú antikristov, nech ich tí manipulujú akokoľvek, čo vedie k problémom a zatknutiu. Ako môžu tieto problémy vzniknúť? Niektorí by mohli povedať, že je to preto, lebo ich Boh neochránil. Nie je to však sťažovanie sa na Boha? Vinu za túto záležitosť nemožno klásť Bohu. Boh umožňuje ľuďom zažívať Jeho dielo v rôznych okolnostiach. Ak praktizuješ podľa princípov na základe pracovných opatrení a keď to prostredie dovoľuje, bez ohľadu na to, koľko ľudí sa zhromaždí, môžeš normálne jesť a piť Božie slová, zažívať Božie dielo a konať povinnosti, ktoré by si mal, potom ťa Boh povedie a bude v tebe konať Svoje dielo. Ak ideš proti požiadavkám Zhora a konáš slepo podľa vlastnej vôle a niečo sa stane, je to len hlúposť a nevedomosť. Boh nemá v úmysle dať každého do väzenia, aby ho zušľachtil. Jeho úmyslom je, aby každý človek riadne jedol a pil Jeho slová a zažíval Jeho dielo. Avšak antikristi to nechápu. Veria vo vlastnú logiku a myslia si, že s Božou ochranou sa niet čoho báť. Vôbec nerozumejú princípom Božej ochrany a slepo sa riadia predpismi, čím Boha neustále vymedzujú. Mnohí ľudia sú nimi zavedení a konajú slepo spolu s nimi, ignorujúc opatrenia Zhora, a v dôsledku toho sa niečo stane – sú zatknutí a vo väzení znášajú mučenie. Aké duchovné postavenie majú títo ľudia, keď nastanú problémy? Majú len trochu nadšenia, rozumejú troche učenia a vedia kričať niekoľko hesiel, nemajú však vôbec žiadne poznanie Boha, nemajú žiadne skutočné porozumenie, poznanie ani skúsenosť s pravdou a vôbec nerozumejú tomu, ako Boh koná, aby spasil ľudí. Jednoducho sa spoliehajú na nadšenie, aby nasledovali Boha, a majú trochu odhodlania. Môžu ľudia s takýmto duchovným vzrastom podávať svedectvo, keď sú zatknutí a uväznení? Vôbec nie. Len čo Ho zapredajú, aké sú následky? Začnú si myslieť: „Nie je boh všemohúci? Všetko je v jeho rukách, tak prečo ma nezachráni? Prečo mi dovoľuje takto trpieť? Existuje vôbec boh? Je možné, že sme sa mýlili, keď sme mali toľko nadšenia? Ak nás naši vodcovia zviedli na scestie, prečo ich boh nedisciplinuje? Prečo nás boh priviedol sem? Prečo dovolil, aby sme čelili takýmto okolnostiam?“ Začnú sa objavovať sťažnosti, tesne nasledované popieraním Boha: „Konanie boha nie je v súlade s vôľou človeka. Jeho konanie nemusí byť vždy správne a on nemusí byť nevyhnutne pravdou.“ Nakoniec, po veľkom utrpení a po tom, čo Ho nejaký čas znášali, zmizne aj to málo učenia, ktoré poznali, a tá troška horlivosti, ktorú mali. Poprú Boha a stratia vieru, dokonca sa stanú Judášmi. Po prepustení z väzenia si dokonca myslia: „Teraz sa už nikdy viac nemusím báť okolností. Pozrite sa, ako dobre sa majú tí, ktorí neveria v boha: majú toľko slobody vonku. Čo robíme my, keď veríme v tajnosti? Ak štát zakazuje vieru, jednoducho prestaňte veriť.“ Môžu takíto ľudia neskôr ešte veriť v Boha? (Nie, nemôžu.) Prečo nemôžu? Boh ich už nechce. Boh si ťa vyberá len raz a ty si už svoju šancu stratil, Boh ťa teda druhýkrát chcieť nebude. Aká je nádej pre takýchto ľudí na dosiahnutie spásy? Je nulová, nezostala žiadna nádej. To je dôsledok, ktorý antikristi nakoniec spôsobujú svojím svojvoľným správaním a používaním určitých falošne duchovných teórií na zavádzanie ľudí, čo ich vedie k tomu, aby sa usilovali o vonkajšiu duchovnosť a horlivosť. Aký je dôsledok? (Sú zničení.) Či ich Boh spasí alebo nie, je Božia vec, ale aspoň zatiaľ sa zdá, že keď cesta viery ľudí v Boha dospeje do tohto bodu, ich vyhliadky a konečný osud sú v podstate zničené. Kto to v konečnom dôsledku spôsobil? Spôsobili to antikristi. Keby nekonali tak slepo, ale konali v súlade s pracovnými opatreniami, viedli bratov a sestry podľa požiadaviek Zhora a priviedli všetkých pred Boha, k týmto veciam by nedošlo. Existovala by ešte nádej, že títo ľudia budú spasení? (Áno.) Títo ľudia by stále mali nádej na spásu. Pretože ambície a túžby antikristov sú značne zväčšené, ak okolo seba nemajú nikoho, kto by hájil ich záujmy a počúval ich, majú pocit, že život je nudný a nezaujímavý. Považujú tých popletencov, ktorí ich nasledujú, za potravu pre delá a hračky na manipuláciu a vedú ich všetkých k tomu, aby sa riadili ich pokynmi. Cítia sa schopní a užívajú si pôžitky a stojí za to žiť tento život. Aby uspokojili svoje ambície a túžby, používajú tieto takzvané duchovné a príjemne znejúce slová na zavádzanie tých, ktorí ich nasledujú, a potom, čo boli zavedení, ich vedú k tomu, aby sa odchýlili od pravej cesty a od Božích slov, vzdialili sa od Boha, aby ich nasledovali, a vydali sa na cestu antikristov. Aký je konečný výsledok? Vyhliadky a konečný osud týchto ľudí sú zničené a oni strácajú svoju šancu na spásu. Aké sú následky, keď ľudia neveria v Boha správne, ale nasledujú iných ľudí? Závidíte ešte niekomu, kto sa zdá byť duchovný? (Nie, nezávidíme.) A čo pojem „duchovný“? Je prázdny. Ľudia sú telesní – sú to stvorené bytosti. Ak by si bol naozaj duchovný, potom by tvoje telo už neexistovalo, a aký duchovný by si potom bol? Nie sú to len prázdne reči? Takže ako vidíš, pojem „duchovný“ sám o sebe neobstojí; sú to len prázdne reči. V budúcnosti, ak budeš počuť niekoho hovoriť, že sa usiluje o duchovnosť, povedz mu: „Mal by si sa usilovať byť čestným človekom a žiť pred Bohom – to je realistickejšie. Ak sa usiluješ o duchovnosť, je to slepá ulička! Nikdy sa neusiluj o duchovnosť; nie je to niečo, o čo sa ľudia usilujú – jednoducho to neobstojí.“ Povedz Mi, kto sa po mnohých rokoch viery v Boha stal duchovným človekom? Tie slávne postavy a vykladači Biblie v náboženstve, sú oni duchovní? Všetci sú to pokrytci, ani jeden z nich nie je duchovný. Ľudia, ktorí vynašli pojem „duchovný“, používajú toto prázdne slovo na zavádzanie iných. Sú to darebáci a diabli. Aký človek môže hovoriť také prázdne veci? Má duchovné porozumenie? (Nie, nemá.) Ak ani nerozumieš, o čo by sa ľudia mali usilovať, keď veria v Boha, alebo čím by mali byť, môžeš rozumieť pravde? Si vo svojej podstate stvorená bytosť, člen ľudstva, ktoré bolo skazené satanom. Pokiaľ ide o to, byť z niečoho, byť telesný – to je vlastnosť ľudí. Samozrejme, ak sa usiluješ byť telesný, si zo satana: to je kráčanie cestou sveta. Ľudia, ktorí veria v Boha, by sa mali usilovať o pravdu – to je správne. Ak sa ľudia snažia byť duchovní alebo podobní Bohu, je to niečo, čomu by mohli byť rovní? Bez ohľadu na to, ako sa o to usilujú, je to zbytočné. Toto nie je správna cesta pre vieru v Boha. Preto usilovať sa byť duchovný alebo byť podobný Bohu je len heslo, falošne duchovná teória, ktorá nesúvisí s pravdou. Ak veríš v Boha a nasleduješ Boha, mal by si si riadne plniť svoju povinnosť ako stvorená bytosť a byť schopný podriadiť sa Bohu a uspokojiť Ho. To je pravda-realita.