Nezáleží na tom, koľko kázní si antikristi vypočujú, nedokážu pochopiť pravdu. To, čo chápu a dokážu vyjadriť, je všetko len učenie. Vezmú tie slová, ktoré dokážu pochopiť a zapamätať si, a spracujú ich vo svojich myšlienkach, aby ich premenili na duchovné učenia v súlade s ľudskými predstavami a domnienkami, a potom ich bezuzdne šíria a vysvetľujú ostatným. Keď to počujú tí, ktorí nemajú duchovné porozumenie a nerozumejú pravde, majú pocit, že to dáva dokonalý zmysel, a sú ochotní to prijať. V dôsledku toho sú zavedení a začnú antikristov uctievať. Vtedy prichádzajú problémy. V skutočnosti antikristi pravde vôbec nerozumejú. Ak pozorne počúvaš a rozlišuješ ich takzvané správne slová, zistíš, že ide o prázdne teórie v súlade s ľudskými predstavami a domnienkami. Samozrejme, tí, ktorí nerozumejú pravde, si myslia, že tieto slová sú správne, a ľahko sa nimi nechajú oklamať. Zažili ste takéto situácie? Môžete uviesť príklady? Ak dokážete uviesť príklady a jasne vidieť, ako tí, ktorí sú zruční v rozprávaní slov a učení, zavádzajú ostatných, dokazuje to, že rozumiete a viete to uplatniť. Ak príklady uviesť neviete, znamená to, že ste to ešte nepochopili a neviete to uplatniť. Keď sa stretnete s tými, ktorí sú šikovní v rozprávaní slov a učení, určite ich nebudete schopní rozpoznať. (Bol som v takom stave. Keď bratia a sestry čelia orezávaniu, karhaniu a disciplínovaniu a nerozumejú Božiemu úmyslu, prichádzajú hľadať so mnou. V skutočnosti ja sám nerozumiem Božiemu úmyslu ani podstate týchto problémov. Ale poviem im nejaké prázdne slová, napríklad: „Orezávanie, karhanie a disciplinovanie sú všetko Božia láska a Božia spása. Takto Boh koná voči našim skazeným povahám.“ Hoci to hovorím, cítim, že som im úplne nevysvetlil podstatu ich problému, napríklad prečo čelia tejto okolnosti, pod aký typ skazenej povahy spadajú ich činy a odhalenia alebo aká je ich podstata a aký je Boží úmysel – tieto a ďalšie veci som im v duchovnom spoločenstve nedokázal objasniť. Povedal som len niekoľko správnych učení a pekne znejúcich hesiel, ktoré v skutočnosti nikomu nepomôžu.) Je to preto, lebo ty sám nemáš jasné pochopenie pravdy, takže nedokážeš vyriešiť skutočné problémy svojich bratov a sestier. Je teda nejaký rozdiel medzi tým, keď antikristi zavádzajú ľudí, a týmto? Antikristi nepomáhajú ľuďom z dobrej vôle; ich pohnútkou a cieľom je zavádzať a ovládať ich. Keď antikristi robia takéto veci a keď kričia heslá, pozrite sa na ich správanie a na to, akú povahu odhaľujú – to je kľúč k rozpoznaniu antikristov. Niektorí ľudia majú malý duchovný vzrast a chýba im jasné porozumenie pravde. Intenzita ich práce nemusí dosiahnuť potrebné výsledky, nemajú však pohnútku ani cieľ zavádzať alebo ovládať ľudí. Aj oni chcú viesť ľudí pred Boha – len ich schopnosti zaostávajú za ich túžbou. Aj keď nedosiahli jasné výsledky, ľudia vidia, že majú správne úmysly, že chcú viesť ľudí pred Boha. Aký je však cieľ antikristov? (Získať schválenie ľudí a dosiahnuť, aby ich ľudia počúvali a nasledovali.) Aký je teda rozdiel medzi tým, čo hovoria oni, a tým, čo hovorí človek, ktorého schopnosti zaostávajú za jeho túžbou? Človek s nedostatočnými schopnosťami hovorí od srdca, nedokáže však preniknúť k podstate a koreňu problému; nedokáže o tom jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve a nakoniec nedokáže problém vyriešiť ani zaopatriť ostatných. A aké sú slová antikrista? Vychádzajú z jeho srdca? (Nie, nevychádzajú.) Je zrejmé, že nie: to, čo hovorí, sú všetko lži. Prečo musí hovoriť lži? Chce ťa oklamať a zaviesť. Ich zmysel je: „Už som urobil prácu, ktorú som ako vodca mal urobiť, hovoril som v duchovnom spoločenstve o tom, o čom som mal, a všetko, čo som povedal, je správne. Ak to neprijmeš a problém zostane nevyriešený, je to tvoja chyba – mňa neobviňuj.“ Nechce skutočne vyriešiť tvoje problémy, ale robí to len naoko, keďže nemá na výber a musí hovoriť tieto správne veci, aby si udržal svoje postavenie. Tieto veci hovorí proti svojej vôli, a aj keď ich povie, nerobí to z vlastnej vôle – nie je to to, čo si naozaj myslí v srdci. Preto sa niektorí antikristi zvyčajne dokážu naučiť povedať niekoľko správnych slov a pomôcť ostatným prekonať ich negatívnosť, ale keď oni sami čelia orezávaniu alebo sú prepustení, stanú sa extrémne negatívnymi, nedokážu vôbec spoznať samých seba a musia sa spoliehať na pomoc bratov a sestier. Stalo sa to? (Áno.) Takéto veci sa stávajú príliš často. Slová a učenia, ktoré antikrist neprestajne káže ostatným, nedokážu pomôcť ani jemu samému. Takže, vychádzajú tieto slová z hĺbky jeho vnútra? Sú výsledkom jeho skutočných skúseností? (Nie.) Potom to, čo hovorí, sú len slová a učenia, nie odraz jeho pravého duchovného vzrastu. Práca, ktorú koná, aby pomohol ostatným, je čisto len robenie vecí naoko, pričom používa vonkajšie falošné dojmy, činy a dobré správanie, aby ho ľudia uznali, prijali a schválili ako vodcu. Keď ho už ľudia uznajú za svojho vodcu, nepodriaďujú sa mu? Ak sa mu podriaďujú, nezíska antikrist postavenie? Nie je potom jeho postavenie isté? Presne to je jeho cieľ. Niektorým vodcom a pracovníkom chýba porozumenie pravde a keď vykonávajú svoju prácu, ich schopnosti zaostávajú za ich túžbou. Je to prinajlepšom znak ich malého duchovného vzrastu a toho, že nie sú vodcami, ktorí sú na požadovanej úrovni. Ale keď pracuje antikrist, neuvažuje o tom, či dokáže pomôcť bratom a sestrám alebo ich podporiť. Myslí len na svoje vlastné postavenie a záujmy. V tom je medzi nimi rozdiel: ich povahy sú odlišné. Preto, aj keď antikrist povie veľa príjemne znejúcich slov, neodrážajú jeho realitu. Hovorí ich proti svojej vôli; používa len určité navonok správne učenia a heslá alebo slová, ktoré zodpovedajú ľudskému cíteniu, aby ľuďom poradil a robil veci len naoko. Prečo musí robiť veci len naoko? Je to preto, lebo ak vidí niekoho, kto je negatívny alebo slabý, a zanedbá pomoc pre neho, ostatní povedia, že nevykonáva skutočnú prácu a neplní si svoje povinnosti ako vodca. Bojí sa takýchto obvinení, a tak nemá na výber a musí konať. Preto jeho cieľom nie je čisto len konať si svoje povinnosti; bojí sa, že ak sa neobjaví okamžite, keď bratia a sestry čelia ťažkostiam, a nepomôže im a nezaopatrí ich, čím by si splnil svoje povinnosti, potom ho už nebudú podporovať. V ďalších voľbách by ho nemuseli zvoliť a nebol by skutočným vodcom, ale mal by len prázdny titul. Je to, aby mal len prázdny titul, tým, po čom v srdci túži? (Nie.) Čo teda chce? Ide mu o skutočnú moc a postavenie, chce, aby ho bratia a sestry vnútorne uctievali, podporovali a nasledovali. Preto sa usiluje o to, aby bol v každých voľbách zvolený za vodcu – to je jeho cieľ.

Niektorí takzvaní vodcovia a pracovníci začnú byť obzvlášť horliví, keď sa blížia voľby, všade sa predvádzajú a správajú sa nenormálne. Takíto ľudia môžu byť z rodu antikristov. Ak sa naozaj dokážu takto správať, je to hodné opovrhnutia! Niekto, kto má skutočne svedomie a rozum, sa bude vo svojom srdci prirodzene cítiť vinný, keď koná s pohnútkami a cieľmi. Obmedzený svojím svedomím a rozumom si uvedomí, že predtým nebol taký horlivý a ľudia si jeho náhlu horlivosť jasne všimnú. Aj on sám sa cíti znechutený a radšej by nekandidoval, než by sa mal správať takto. Keďže toľko rokov veril v Boha a vyvinul si trochu duchovného vzrastu a zmyslu pre hanbu, nakoniec sa dokáže ovládnuť. Antikristi sa však neovládajú; robia si, čo chcú, a konajú, ako sa im zachce. Majú ambície a rôzne pohnútky, ciele a intrigy. V srdci to všetko vedia, ale napriek tomu trvajú na tom, že budú konať takto, a vždy myslia na svoju vlastnú povesť a postavenie. Cítia, že robiť veci pre cirkev a pre svojich bratov a sestry je príliš veľká strata a neoplatí sa to. Preto vo všetkom, čo robia, uprednostňujú seba a vždy sa starajú len o seba. Keď prídu voľby, snažia sa zo všetkých síl všade lobovať, zavádzať a získavať ľudí, aby si vybrali ich, a počas hlasovania si dokonca tajne pridajú pár hlasov. Nie je to nechutné, keď sa antikristi takto správajú? Keby nemali ambície, prečo by sa tak namáhali? Nie sú za tým hlavne ambície? Len čo niekto spomenie, že je niekto ambiciózny, nie je to nič pozitívne; všetko, čo takíto ľudia robia, je nepochybne nechutné a nevysloviteľné. Všetko, čo antikristi robia, je falošné a klamlivé; vždy používajú falošné zdanie, aby zavádzali ľudí. Tí, ktorí nepoznajú skrytú skutočnosť, to vidia a myslia si: „Vodca sa v týchto dňoch tak veľmi snažil, obetoval spánok a jedlo, pracoval dňom i nocou, vo všetkom išiel príkladom. Dosť trpel a bol taký vyčerpaný, že veľmi schudol – dokonca má viac šedivých vlasov.“ Niektorí bratia a sestry to vidia, je im antikrista ľúto a nakoniec mu vo voľbách dajú svoj hlas. Nedosiahol antikrist svoj cieľ? (Áno.) Tomu sa hovorí intrigovanie a používanie taktiky, toto znamená byť podlý. Preto antikristi nezavádzajú ľudí len slovami, ale mnohokrát aj činmi a správaním, ktoré ľuďom potichu hovoria, akí sú oduševnení, podriadení a ohľaduplní voči bratom a sestrám. Používajú tieto zdanlivo dobré a správne prejavy a vonkajšie falošné zdania, aby ľuďom opakovane hovorili, opakovane zdôrazňovali a dávali im vedieť, že sú vodcami na požadovanej úrovni, dobrými vodcami, ktorých by ľudia mali prijať. Je to presne ako voľby v demokratických krajinách, kde kandidáti chodia všade prednášať, lobovať a viesť kampaň. Podvádzajú dokonca aj počas hlasovania. Títo ľudia sa však nehanbia; riadia sa presvedčením, že „ozajstný muž musí byť bezohľadný“. Na víťazstvo vo voľbách používajú akékoľvek potrebné prostriedky – toto je myšlienka a pohľad nevercov. Robia to aj títo antikristi? Rozhodne! V záujme moci a postavenia títo jednotlivci v hĺbke svojho srdca vo všetkom konajú horlivo a zanietene a lámu si hlavu, aby to dosiahli. V žiadnom prípade nie sú spokojní so svojím údelom. Takže ak sú tí, ktorí majú vysokú mieru nadšenia pre moc a postavenie, teda tí, ktorí nedokážu ovládať svoje ambície, nakoniec zvolení za vodcov, nielenže kráčajú cestou antikristov; môžu sa stať aj antikristmi samotnými. Máte ambície? Dokážete svoje ambície ovládať v medziach ľudskej prirodzenosti a rozumu? Ak ich dokážete ovládať, potom sa môžete vyhnúť nebezpečenstvu kráčania cestou antikristov, nestanete sa antikristami a nebudete vyradení. Ak máte pocit, že vaše ambície sú príliš veľké, že sa v záujme postavenia často uchyľujete k akýmkoľvek prostriedkom a ste ochotní vzdať sa ešte aj jedenia a pitia, znášať akékoľvek utrpenie a ste dokonca pripravení použiť akékoľvek opovrhnutiahodné metódy, ak ste už dosiahli bod, v ktorom ste nehanební a vaše ambície je ťažké udržať na uzde, potom je tu problém – bezpochyby ste antikristami. Ak sa u vás objavujú len prejavy antikrista, stále je nádej na spásu. Ste však mimo nebezpečenstva? Ešte nie. Ak sa u teba objavujú tieto prejavy antikrista, znamená to, že si stále v opozícii voči Bohu, pripravený kedykoľvek sa Mu vzoprieť a odmietnuť Ho. Alebo možno preto, že niečo, čo Boh urobil, nie je v súlade s tvojimi predstavami, môžeš Boha študovať, zle Ho pochopiť, súdiť Ho a dokonca o Ňom šíriť predstavy. Potom môžeš Boha odmietnuť a ísť si vlastnou cestou a nakoniec ťa Boh vyradí. Veci, ktoré odhaľuješ kedykoľvek a na akomkoľvek mieste, môžu predstavovať tvoju povahu. Preto sú veci, ktoré odhaľuješ neustále a na každom mieste, odhalením tvojej povahy. Prečo neustále diskutujeme o zmenách v povahe? Pretože človek, ktorého povaha sa nemení, je nepriateľom Boha. Antikristi sú všetci zatvrdilo nekajúcni a prisahajú na svoje životy, že budú odporovať Bohu a stáť proti Nemu až do konca. Aj keď vnútorne uznávajú existenciu Boha, to, že Boh stvoril ľudstvo a že Boh môže ľudstvo spasiť, kvôli svojej prirodzenosti nedokážu zmeniť cestu, po ktorej kráčajú, ani nedokážu zmeniť podstatu odporovania Bohu a nepriateľstva voči Nemu.

Podstatou konania antikristov je, že neustále používajú rôzne prostriedky a metódy na uspokojenie svojich ambícií a túžob, na zavádzanie a lákanie ľudí do osídel a na získanie vysokého postavenia, aby ich ľudia nasledovali a uctievali. Je možné, že v hĺbke svojho srdca nesúperia úmyselne s Bohom o ľudí, ale jedna vec je istá: Aj keď nesúperia s Bohom o ľudí, stále si želajú mať medzi ľuďmi postavenie a moc. Aj keď príde deň, keď si uvedomia, že súperia s Bohom o postavenie a trochu sa ovládnu, naďalej budú používať rôzne metódy na usilovanie sa o postavenie a povesť; v srdci im je jasné, že si zabezpečia legitímne postavenie, pokiaľ si dokážu získať uznanie a obdiv niektorých ľudí. V skratke, hoci sa zdá, že všetko, čo antikristi robia, je vykonávaním ich povinností, dôsledkom je zavádzanie ľudí a ich privádzanie k tomu, aby ich uctievali a nasledovali – následkom toho je konanie povinnosti týmto spôsobom vyvyšovaním sa a podávaním svedectva o sebe samých. Ich ambícia ovládať ľudí a získať postavenie a moc v cirkvi sa nikdy nezmení. Sú to rýdzi antikristi. Nezáleží na tom, čo Boh hovorí alebo robí, a nezáleží na tom, čo od ľudí žiada, antikristi nerobia to, čo by mali, ani nevykonávajú svoje povinnosti spôsobom, ktorý zodpovedá Jeho slovám a požiadavkám, ani sa nevzdávajú svojho usilovania sa o moc a postavenie v dôsledku porozumenia kúsku pravdy. Ich ambície a túžby vždy pretrvávajú, stále zamestnávajú ich srdcia a ovládajú celú ich bytosť, riadia ich správanie a myšlienky a určujú cestu, po ktorej kráčajú. Sú to rýdzi antikristi. Čo sa u antikristov prejavuje najviac? Niektorí ľudia hovoria: „Antikristi súperia s Bohom o ľudí, neuznávajú Boha.“ Nie je to tak, že by neuznávali Boha; vo svojich srdciach Ho skutočne uznávajú a veria v Jeho existenciu. Sú ochotní Ho nasledovať a chcú sa usilovať o pravdu, nemôžu si však pomôcť, a tak dokážu konať zlo. Hoci môžu povedať veľa vecí, ktoré znejú dobre, jedna vec zostane stále rovnaká: Ich ambícia a túžba po moci a postavení sa nikdy nezmení. Nikdy sa nevzdajú svojho usilovania sa o moc a postavenie kvôli neúspechu alebo prekážke, alebo preto, že ich Boh odsunul bokom či opustil. Taká je prirodzenosť antikristov. Tak čo povieš, vyskytol sa niekedy antikrist, ktorý zmenil svoje spôsoby a začal sa usilovať o pravdu, pretože trpel ťažkosťami alebo pochopil trochu pravdy a získal trochu poznania o Bohu – existujú takí ľudia? Nikdy sme to nevideli. Ambícia antikristov a ich usilovanie sa o postavenie a moc sa nikdy nezmení, a keď sa raz zmocnia moci, rozhodne sa jej nevzdajú; to presne určuje ich prirodzenosť-podstatu. V Božom charakterizovaní týchto ľudí ako antikristov nie je ani najmenšia nepresnosť; je to určené ich samotnou prirodzenosťou-podstatou. Niektorí ľudia si možno myslia, že antikristi sa snažia súperiť s Bohom o ľudstvo. Niekedy s Ním však antikristi nemusia nevyhnutne súperiť; ich poznanie, porozumenie a potreba postavenia a moci sú odlišné od tých, ktoré majú normálni ľudia. Normálni ľudia môžu byť niekedy márniví; môžu sa snažiť získať si u ostatných uznanie, pokúsiť sa obhájiť, urobiť na nich dobrý dojem a súperiť o lepšiu pozíciu. To je ambícia normálnych ľudí. Ak sú prepustení z vedenia a stratia svoje postavenie, bude to pre nich ťažké, ale so zmenou prostredia, s nejakým rastom ich duchovného vzrastu, s nejakým dosiahnutím vstupu do pravdy alebo so získaním hlbšieho pochopenia pravdy ich ambície postupne chladnú. Dochádza k zmene na ceste, ktorou sa uberajú, a v smere, ktorým postupujú, a ich usilovanie sa o postavenie a moc slabne. Aj ich túžby sa postupne zmenšujú. Antikristi sú však iní: nikdy by sa nevzdali svojho usilovania sa o postavenie a moc. V každom danom čase, v akomkoľvek prostredí a bez ohľadu na to, akých ľudí majú okolo seba a akí sú starí, sa ich ambície a túžby nikdy nezmenia. Čo naznačuje, že ich ambície sa nikdy nezmenia? Povedzme napríklad, že antikrist je vodcom cirkvi. Vo svojom srdci neustále premýšľajú o tom, ako môžu všetkých v cirkvi ovládať. Ak sú preložení do inej cirkvi, kde nie sú vodcom, budú ochotne normálnym nasledovníkom? Určite nie. Stále budú premýšľať o tom, ako získať postavenie a ako všetkých ovládať. Nech ide kamkoľvek, želá si uplatňovať moc ako kráľ. Aj keby ich dali na miesto bez ľudí, do stáda oviec, stále by chceli viesť stádo. Keby ich dali medzi mačky a psy, chceli by byť kráľom mačiek a psov a vládnuť zvieratám. Sú pohltení ambíciami, však? Nie je povaha takýchto ľudí démonická? Nie je to povaha satana? Satan je presne taká bytosť. V nebi sa chcel satan rovnať Bohu a po tom, čo bol zvrhnutý na zem, sa vždy snažil ovládať človeka, prinútiť ho, aby ho uctieval a zaobchádzal s ním ako s Bohom. Antikristi vždy chcú ovládať ľudí, pretože majú prirodzenosť satana; žijú podľa povahy satana, ktorá už prekročila hranice rozumu normálnych ľudí. Nie je to trochu nenormálne? Na čo sa táto nenormálnosť vzťahuje? Znamená to, že ich správanie by sa nemalo vyskytovať v normálnej ľudskej prirodzenosti. Tak teda aké je to správanie? Čo ho ovláda? Ovláda ho ich prirodzenosť. Majú podstatu zlého ducha a sú odlišní od normálneho skazeného ľudstva. V tom je ten rozdiel. To, že sa antikristi vo svojom usilovaní sa o moc a postavenie nezastavia pred ničím, nielenže odhaľuje ich prirodzenosť-podstatu, ale tiež ukazuje ľuďom, že ich ohavná tvár je presne tvárou satana a démonov. Nielenže súperia s ľuďmi o postavenie, takisto sa odvažujú súperiť o postavenie aj s Bohom. Uspokoja sa len vtedy, keď si vezmú Boží vyvolený ľud pre seba a budú ho mať úplne pod svojou kontrolou. Nezáleží na tom, v ktorej cirkvi alebo skupine ľudí sa antikristi nachádzajú, chcú získať postavenie, držať moc a prinútiť ľudí, aby ich počúvali. Bez ohľadu na to, či sú ľudia ochotní alebo či súhlasia, antikristi chcú mať posledné slovo a ide im o to, aby ich ľudia poslúchali a prijímali. Nie je to prirodzenosť antikrista? Sú ľudia ochotní ich počúvať? Volia ich a odporúčajú ich? Nie. Antikristi však chcú mať stále posledné slovo. Nezáleží na tom, či ľudia súhlasia alebo nie, antikristi chcú hovoriť a konať v ich mene, chcú byť v centre pozornosti. Dokonca sa snažia nanútiť svoje nápady iným ľuďom, a ak ich tí neprijmú, antikristi si lámu hlavu, ako ich prinútiť, aby ich prijali. Aký je toto problém? Toto je nehanebnosť a drzosť. Takíto ľudia sú rýdzi antikristi a bez ohľadu na to, či sú vodcami alebo nie, sú to tak či tak antikristi. Majú prirodzenosť-podstatu antikrista.

Niektorí ľudia sa vždy zameriavajú na zisťovanie, kto sú vodcovia cirkvi, kto sa podieľa na kázaní evanjelia, kde títo všetci žijú, s kým majú blízke vzťahy a podobne. Ako satanovi zvedovia vždy vyzvedajú a zisťujú tieto veci. Prečo sa zakaždým zaujímajú o tieto záležitosti? Mnoho ľudí nedokáže pochopiť ich pohnútky; len cítia, že títo jednotlivci sú trochu nezvyčajní. Väčšina ľudí sa o tieto veci nezaujíma; sú dosť zaneprázdnení svojimi vlastnými povinnosťami a nemajú čas sa do niečoho miešať. Sústreďujú sa na konanie svojich povinností, zameriavajú sa na praktizovanie pravdy a bez toho, aby si to uvedomovali, sa ich povaha zmení – to je Božia milosť. Existuje však typ človeka, ktorý je obzvlášť horlivý vo vyzvedaní a zisťovaní všetkých druhov záležitostí týkajúcich sa cirkvi. Keď stretne vodcu, vypytuje sa: „Ako ste riešili toho zlého človeka, toho a toho, v cirkvi?“ Vodca odpovie: „Je ťa niečo do toho, ako sme to riešili? Prečo takto vyzvedáš? Poznáš toho človeka?“ Osoba povie: „Len sa o to zaujímam, vieš? Toto je záležitosť božieho domu. Ako členovia božieho domu by sme mali byť horliví a venovať veľkú pozornosť záležitostiam jeho domu. Ako k nim môžeme byť ľahostajní?“ Vodca mu povie: „Nemal by si do tejto záležitosti strkať nos. Sústreď sa na počúvanie kázní a navštevovanie zhromaždení. Jedenie a pitie Božích slov je to, na čo sa máš sústrediť. Tebe stačí, ak budeš správne veriť v Boha.“ Ten človek trvá na svojom: „To nejde, musím sa o to zaujímať.“ Keďže mu nikto nič nepovie, premýšľa, kam ísť a vyzvedať. Keď vyšší vodcovia usporiadajú u neho doma stretnutie spolupracovníkov, cíti, že vstúpiť a pripojiť sa by vyzeralo trochu nevhodne, tvári sa teda, že prináša vodu, a vypytuje sa, či bol ten zlý človek vypudený alebo mu bolo dovolené zostať. Keď mu nikto nič nepovie, vyjde von a pootvorí dvere, stojac tam a načúvajúc. Nie je tento človek duševne chorý? Áno, je duševne chorý; bežným jazykom tomu hovoríme, že je „všetečník“. Takýto človek má určite ambície. Chce sa stať vodcom, ale nemôže, tak sa mieša do záležitostí iných, aby sa utešil, a zároveň sa uisťuje, že ľudia vidia, že vie veľa a má mimoriadny prehľad. Týmto spôsobom by ho v budúcnosti mohli zvoliť za vodcu. Aby sa stal vodcom, chce sa zúčastňovať na všetkom, vypytovať sa na všetko a vedieť všetko. Verí, že ak sa bude deň čo deň zapájať do týchto záležitostí, aj keď sa nestane vodcom, tak či tak bude mať na starosti veci a môže dosiahnuť, aby ho mali ľudia v úcte. Nemá najmenší záujem o pravdu; stará sa len o miešanie sa do cudzích záležitostí – špecializuje sa na vyzvedanie vecí, ktoré chce vedieť. Kdekoľvek je nejaký problém, bude tam, poletujúc ako otravná mucha. Nie sú takíto ľudia nechutní? Sú natoľko popletení, a predsa sú plní života – len nepremýšľajú o tom, že by robili nejakú poriadnu prácu. Majú povinnosť hostiť ľudí u seba doma, nie sú však ochotní umyť podlahu v kuchyni, aj keď je špinavá. Veria, že sa zaoberajú dôležitými záležitosťami a umývanie podlahy je niečo, čo robia obyčajní ľudia. S ich kvalitou nemôžu robiť také podradné úlohy. Nerobia vôbec žiadnu skutočnú prácu, nedokážu zvládať prácu, ktorá je súčasťou ich vlastnej povinnosti, nie sú schopní dobre vykonať žiadnu povinnosť a nerobia veci úprimne ani s oboma nohami na zemi; namiesto toho dychtia vyzvedať sa o práci cirkvi, ako aj o významných záležitostiach týkajúcich sa cirkevných vodcov, pracovníkov a bratov a sestier. Chcú ku všetkému pridať svoj názor, a ak ich ľudia nie sú ochotní počúvať, hovoria: „Ak nebudeš dbať na moje slová, utrpíš stratu!“ Nie je to nerozumné? (Je.) Preto sú niektorí antikristi skrytí; nemusia mať nevyhnutne postavenie. Aj bez neho sú ako z divých vajec. Keby získali postavenie, o koľko horšie by to bolo? O koľko vyššie by skákali? Ani keby spadli až na smrť, nevadilo by im to. Povedzte Mi, keby takíto ľudia boli zvolení za vodcov, mohol by mať Boží vyvolený ľud šťastný život? Niektorí antikristi sú skrytí – čo to znamená? Znamená to, že antikristi sa nestávajú antikristmi, keď získajú postavenie; boli nimi od začiatku. Je to len preto, že duchovný vzrast ľudí bol malý a nedokázali ich rozpoznať, alebo možno niektoré cirkvi nedokázali nájsť tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a tak si za svojich vodcov vybrali týchto horlivých ľudí, ktorí dokázali plánovať veci a vybavovať pochôdzky. Zatiaľ nehovorme o tom, či bolo správne alebo nesprávne zvoliť ich za vodcov; zamerajme sa na to, čo by sa malo urobiť, keď sa zistí, že sú antikristmi. Mali by byť odhalení a zavrhnutí. Ak bol niekto charakterizovaný ako antikrist a prepustený zo svojej pozície, mali by byť takíto ľudia v budúcnosti opäť vybraní za vodcov? (Nie, nemali by.) Prečo? (Ich prirodzenosť sa nezmení.) Ktokoľvek, kto je charakterizovaný ako antikrist, by už nemal byť znovu zvolený za vodcu, pretože jeho prirodzenosť-podstata sa nemôže zmeniť. Antikristi len pracujú pre satana; sú len otrokmi satana. Nikdy neurobia ani nepovedia nič v záujme pravdy. Podstatou antikrista je byť nepriateľský voči Bohu, mať odpor k pravde, zavrhovať ju a opovrhovať ňou. Jeho prirodzenosť sa nezmení. Ak takíto ľudia predtým neboli vodcami, nemali by byť zvolení, a ak predtým vodcami boli, ale došlo k ich prepusteniu, zmenia sa, ak sa v budúcnosti opäť stanú vodcami? (Nie, nezmenia.) Stále sú antikristmi. Určuje to ich prirodzenosť-podstata.

II. Rozbor toho, ako si antikristi získavajú ľudí

Práve sme hovorili o prejavoch zavádzania ľudí antikristmi. Zavádzanie a získavanie si ľudí znamenajú zhruba to isté, líšia sa však v povahe aj v metóde. Zavádzanie je používanie falošných fasád na pomýlenie ľudí, aby uverili, že sú pravdivé. Získavanie si ľudí je vedomé používanie niektorých metód s cieľom dosiahnuť, aby ľudia počúvali určitú osobu a nasledovali jej cestu – ich úmysel je celkom jasný. Zavádzanie a získavanie si ľudí zahŕňajú používanie zdanlivo správnych slov na zavádzanie ľudí a hovorenie vecí, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami a ktoré ľudia ľahko prijímajú, s cieľom ich zavedenia. Ľudia v nich nevedomky začnú veriť a nasledovať ich, postavia sa na ich stranu a pridajú sa k ich bande. Takto ich antikristi odlákajú od skupiny správnych ľudí do svojho vlastného tábora. Stručne povedané, ak ľudia prijmú takéto konanie zo strany antikristov, môžu im uveriť a uctievať ich, a potom prijať a poslúchať všetko, čo antikristi hovoria, a nevedomky ich začať nasledovať. Neboli oklamaní a podvedení? Niektorí antikristi pri kontakte s ľuďmi a v rozhovoroch s nimi na dosiahnutie svojho cieľa zavádzať a získavať si ľudí často používajú určité taktiky, čo vedie k rozdeleniam, frakciám a klikám v rámci cirkvi. Napríklad, ak je antikrist z juhu a stretne iného južana, možno povie: „Obaja sme južania: vyrastali sme na vode z tej istej rieky a hovoríme rovnakým jazykom. Severania nehovoria naším jazykom – je nemožné sa s nimi zblížiť! Hoci všetci veríme v toho istého boha, ich životné zvyky ako severanov sú odlišné od našich a naše osobnosti nie sú v súlade. Nemáme sa o čom rozprávať. Takže ty a ja sme ako rodina a musíme držať spolu.“ Môže to znieť rozumne, akoby len vyjadrovali určitý názor, hovoria to však s motívom a zámerom a ľudia by to mali vedieť rozpoznať. V skutočnosti to, čo antikrist hovorí, nie je to, čo má na srdci; je to chameleón, ktorý svoje slová prispôsobuje podľa toho, s kým hovorí. Keď antikrist stretne severanov, možno povie: „Sever je skvelý; je tam čerstvý vzduch. Hoci ja som sa narodil na juhu, vyrastal som na severnej vode. Už len to nás zbližuje!“ Keď to severania počujú, môžu mať pocit, že antikrist je celkom dobrý človek, a začnú sa s ním stýkať. Antikrist je neuveriteľne zručný v zavádzaní a získavaní si ľudí, používa rôzne taktiky na rozdelenie cirkvi, čím spôsobuje, že južania a severania tvoria odlišné skupiny, a to všetko pre antikristov vlastný zisk, aby dosiahol svoj cieľ spolčiť sa a vytvoriť si vlastnú frakčnú silu. Najmä počas cirkevných volieb, ak antikrist vidí, že by mohol byť zvolený brat alebo sestra zo severu, zapojí sa do zákulisných praktík, tajne zamení hlasy a nakoniec sú všetci zvolení cirkevní vodcovia a diakoni z juhu. Antikristi sa nezastavia pred ničím, aby zavádzali a získavali si ľudí, spôsobujú rozdelenia a frakcie a používajú tieto metódy na rozdelenie a ovládanie cirkvi. Aký je ich účel? (Založiť si vlastné nezávislé kráľovstvo.) Aká je povaha založenia nezávislého kráľovstva? Znamená to byť v úplnom rozpore s Kristom, nárokovať si Boží vyvolený ľud pre seba a postaviť sa proti Bohu ako seberovný. Nie je toto ako organizovanie konkurenčného predstavenia proti Bohu? (Áno.) Presne také to je. Aké sú teda dôsledky takéhoto konania antikristov? Ich konanie vážne narúša a vyrušuje prácu cirkvi a je to niečo, čo priamo uráža Božiu povahu. Boh naň odpovie v hneve a všetci takíto antikristi budú určite musieť čeliť trestu a zničeniu – o tom niet pochýb. Vo Veku zákona bolo 250 vodcov, ktorí sa postavili proti Mojžišovi, priamo potrestaných. Vo Veku milosti tí, ktorí ukrižovali Pána Ježiša, tiež čelili priamemu trestu; boli prekliati a skončili zle. Toto je výsledok toho, keď sa antikristi stavajú proti Bohu, a nevyhnutný koniec pre tých, ktorí sa Bohu vzpierajú.

Ako antikristi používajú rôzne metódy na získavanie si ľudí, aby rozdelili cirkev? Po prvé, antikrist si získa ľudí, ktorí majú dary a sú výreční, pričom na nich najprv urobí dobrý dojem, rozširujúc tak okruh svojej vlastnej sily tým, že sa s nimi spriatelí. Nebude si všímať chudobných ľudí alebo tých s nižšou kvalitou či relatívne prostoduchých, dokonca ich možno vylúči. Ktokoľvek má v spoločnosti postavenie a bohatstvo, antikrist vymyslí spôsob, ako si týchto ľudí získať, zatiaľ čo bratia a sestry, ktorí sa úprimne vydávajú, ale majú málo peňazí, alebo tí, ktorí majú nízke spoločenské postavenie, nemajú žiadny vplyv a ostatní ich ľahko šikanujú, budú v cirkvi označení za občanov druhej kategórie. Takto sa cirkev s niekoľkými desiatkami členov nebadane rozdelí na dve triedy ľudí. Kto je za to zodpovedný? (Antikristi.) Antikristi budú robiť takéto veci. Ak dobrý vodca, ktorý skutočne rozumie pravde, objaví v cirkvi takúto situáciu, použije na jej vyriešenie pravdu. Nedovolí, aby sa ľudia v cirkvi delili podľa hodnosti alebo klasifikovali na základe spoločenského postavenia, ani nerozdelí cirkev. Zabezpečí, aby všetci bratia a sestry bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú alebo či majú nejaké spoločenské postavenie, boli zjednotení v Božích slovách a pred Bohom. Antikristi, naopak, nielenže takéto problémy neriešia, ale namiesto toho využívajú skazené povahy ľudí na dosiahnutie svojich cieľov. Hľadajú tých, ktorí majú spoločenské postavenie a bohatstvo, a získavajú si ich. Ako si ich získavajú? Môžu povedať: „Tvoje spoločenské postavenie je požehnaním od boha, ktoré ustanovil boh. Mal by si využiť svoje podmienky na plnenie si povinnosti v božom dome. Ja som teraz vodca a v okolí som pre svoju vieru celkom známy. Moja rodina ma dosť prenasleduje a s mojou vodcovskou úlohou sú spojené isté riziká. Potrebujem ľudí ako ty, aby mi pomohli zaistiť bezpečnosť. Ak to pre mňa urobíš, v budúcnosti dostaneš veľké požehnania a v živote urobíš rýchly pokrok!“ Takto si antikristi získavajú a lákajú ľudí, aby ich nasledovali. Ak sa antikristovi niekto zapáči alebo ho považuje za užitočného, zariadi mu ľahké povinnosti alebo povinnosti, pri ktorých môže byť v centre pozornosti, a robí všetko pre to, aby ho vyzdvihol. Nezaujíma ho, či táto osoba spĺňa alebo nespĺňa princípy pre používanie ľudí v Božom dome. Pokiaľ má spoločenské postavenie a môže mu byť užitočná, získa si ju. Aby dosiahli svoje ciele, antikristi sa približujú, lichotia a získavajú si tých, ktorí majú v spoločnosti bohatstvo a postavenie, pričom si pre seba ťažia výhody. Majú aj druhú metódu na získavanie si ľudí s peniazmi, mocou a postavením, a tou je zhovievavosť. Takíto ľudia sa v cirkvi často dopúšťajú zlých skutkov, tlmia nadšenie bratov a sestier a vyrušujú život cirkvi. Antikristi sa tomu s radosťou prizerajú a dovoľujú im páchať zlé skutky, aké sa im len zachce. Aký je účel antikristovej zhovievavosti? Je ním to, aby si ich získal, a potom z nich profitoval. Antikristi im dokonca s pretvárkou hovoria: „Hoci ste si ma vybrali za vodcu a ja mám zodpovednosť vás viesť, táto cirkev nepatrí len mne. V cirkvi nemôžem rozhodovať iba ja sám. Aj vy musíte pomáhať; ak sa niečo vyskytne, môžete mať tiež slovo – tomu sa hovorí spolupráca.“ Toto hovoria tým, ktorí sú bohatí, vplyvní a pre nich výhodní, a robia všetko pre to, aby si týchto jednotlivcov získali, až kým nedosiahnu bod, keď ich môžu ovládať. Avšak tých, ktorí úprimne veria v Boha, ale nemajú peniaze, spoločenské postavenie ani žiaden zjavný úžitok, sa snažia zo všetkých síl vylúčiť, napádať alebo jednoducho ignorovať. Čo sa myslí ich nevšímavosťou? „Ak tých zopár z nás drží spolu a staneme sa baštou zo železa, odhadujem, že vy, obyčajní ľudia, aj tak nič významné nezmôžete. Ak budeš poslušne počúvať moje slová, dovolím ti ďalej veriť. Ale ak budeš stále hľadať tie najmenšie chyby, vyjadrovať svoje názory na mňa alebo ma hlásiť vyššie postaveným, potom ťa budem trýzniť a vypudím ťa!“ Takýto je ich plán. Niektorí ľudia nemajú rozlišovaciu schopnosť, dostanú strach a povedia si: „Nesmieme ich uraziť. Vytvorili si vlastnú frakciu a my si to nemôžeme dovoliť. Naše slová majú malú váhu, a ak náhodou povieme niečo, čím ich nahneváme, a vodca nás naozaj vypudí, stratíme príležitosť veriť v Boha.“ Títo ľudia sú na smrť vydesení. V tomto správaní, keď si antikristi získavajú ľudí, sa skrýva podlá, surová a zlomyseľná povaha. Aký je ich účel pri získavaní si ľudí? Je to tiež upevnenie si pozície. Aký je účel vytvárania klík alebo bánd? Ide o rozšírenie okruhu ich sily, aby mali ľudí, ktorí ich podporujú, a tak si ešte viac zabezpečili svoju moc a postavenie. Stretol sa niekto z vás s takýmito záležitosťami? Keď antikrist ovláda cirkev, každý, kto má peniaze, postavenie alebo je panovačný, sa okolo neho zhromaždí a spoločne prevezmú kontrolu, stanú sa frakciou, bandou štyroch, piatich alebo šiestich ľudí. Nikomu nie je dovolené odhaľovať ich problémy. Antikrist si týchto ľudí získava, pretože je pre neho náročné ich ovládať. Musí si ich pevne pritiahnuť, urobiť z nich svojich pomocníkov, a tak si zabezpečiť svoju pozíciu. Okrem toho majú títo ľudia hodnotu, ktorú môže antikrist využiť. Jeho metóda, ako si ich získať, je v istom zmysle spôsob, ako ich uchlácholiť a zabrániť im, aby ohrozovali jeho pozíciu.

Pokiaľ ide o tento aspekt získavania si ľudí zo strany antikristov, práve sme hovorili o dvoch prejavoch. Dejú sa také veci vo vašej cirkvi? Povedzte Mi, existuje niečo také? (Áno.) Rozhodne áno. Aké sú teda, medzi všetkým, čo súvisí so získavaním si ľudí, ďalšie prejavy, ktoré majú povahu získavania si ľudí antikristmi? Aké sú dôsledky toho, že si ich získavajú? Prečo si antikristi chcú získať ľudí? Ak si ich nezískajú, môžu dosiahnuť svoj cieľ ovládať ich? (Nemôžu.) Musia si pred seba priviesť ľudí, ktorí ich počúvajú a stotožňujú sa s ich vôľou, aby mohli zaujať pozíciu a mali nad kým uplatňovať autoritu. Ak okolo nich nie je nikto, kto by ich počúval, neznamená to, že si nebudú môcť naplniť svoju ambíciu získať postavenie a moc? Preto len vtedy, keď si získajú každý druh človeka, ktorého si možno získať, nadobudnú postavenie a moc. Ako zaobchádzajú s tými, ktorých si získať nemožno? (Vylučujú ich a útočia na nich.) Začnú na nich útočiť a vylučovať ich. Neboli tu snáď antikristi, ktorí z tých v cirkvi, ktorých si nebolo možné získať, urobili takzvaných „poslucháčov“? Kázne, chválospevy a knihy Božích slov vydané cirkvou jednoducho týmto ľuďom nie sú poskytované, alebo nie sú po dlhšiu dobu informovaní o zhromaždeniach. Takéto veci určite existujú a všetko sú to veci, ktoré robia antikristi. Tí, ktorých antikristi napádajú a vylučujú, neboli vyškrtnutí cirkvou, neodišli z vlastnej vôle a ani dobrovoľne neprestali chodiť na zhromaždenia. Všetci sú to úprimní veriaci v Boha, ale pretože majú určitú rozlišovaciu schopnosť voči antikristom, sú často vylučovaní a nemôžu sa včas dostať ku knihám Božích slov ani kázňam, chválospevom a rôznym pracovným opatreniam vydaným cirkvou, ani nemôžu jesť a piť Božie slová. Na druhej strane tí, ktorí podliehajú antikristom, teda tí, ktorí ich dokážu počúvať, ktorých si získali a ktorí sa im poddali, majú prednostný prístup k rôznym knihám a videám distribuovaným Božím domom a tešia sa tomuto priaznivému zaobchádzaniu. Cirkev je tak kvôli správaniu a konaniu antikristov uvrhnutá do chaosu a rozdelená a v srdciach ľudí vládne nepokoj.