Božia autorita (I) Druhá časť

2. Na uzatvorenie zmluvy s človekom Boh používa svoje slová

Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Po tom, čo stvoril všetky veci, sa autorita Stvoriteľa ešte raz potvrdila a ukázala v dúhe na znak zmluvy

Autorita Stvoriteľa sa vždy ukazuje a uplatňuje medzi všetkými stvoreniami a On nielenže riadi osud všetkého, ale aj ľudstvo, osobitné stvorenie, ktoré stvoril vlastnými rukami a ktoré má odlišnú životnú štruktúru a existuje v odlišnej forme života. Po tom, ako Stvoriteľ všetko stvoril, neprestal vyjadrovať svoju autoritu a moc; pre Neho sa autorita, ktorou držal zvrchovanosť nad všetkými vecami a nad osudom celého ľudstva, formálne začala len vtedy, keď sa ľudstvo skutočne zrodilo z Jeho rúk. Mal v úmysle riadiť ľudstvo a vládnuť mu. Zamýšľal ho zachrániť a skutočne si ho získať. Chcel si získať ľudstvo, ktoré by dokázalo riadiť všetko a žilo pod Jeho autoritou, poznalo ju a podriadilo sa jej. Boh teda začal oficiálne vyjadrovať svoju autoritu medzi ľuďmi pomocou svojich slov a začal ju používať na uskutočňovanie svojich slov. Samozrejme, že Božia autorita sa počas tohto procesu ukazovala na všetkých miestach; vybral som len niektoré konkrétne, dobre známe príklady, na ktorých môžete pochopiť a spoznať jedinečnosť Boha a Jeho jedinečnú autoritu.

Pasáž z knihy Genezis 9, 11-13 sa podobá vyššie uvedeným pasážam so záznamom o Božom stvorení sveta, ale je v nich aj istý rozdiel. V čom spočíva ich podobnosť? V tom, že Boh používa slová na to, čo zamýšľal, a rozdiel zasa v tom, že tu citované pasáže predstavujú rozhovor Boha s človekom, v ktorom s ním uzavrel zmluvu a povedal mu o tom, čo je v nej obsiahnuté. Toto uplatňovanie Božej autority sa uskutočnilo počas Jeho rozhovoru s človekom, čo znamená, že pred stvorením ľudstva boli Božie slová pokynmi a príkazmi, vydané stvoreniam, ktoré mienil stvoriť. Teraz však existoval niekto, kto Božie slová počúval, a tak boli Jeho slová rozhovorom s človekom a zároveň napomenutím a výstrahou pre neho. Božie slová boli navyše prikázania, ktoré niesli Jeho autoritu a ktoré boli vydané všetkým veciam.

Aký Boží čin je zaznamenaný v tomto úryvku? Úryvok opisuje zmluvu, ktorú Boh uzavrel s človekom po tom, čo zničil svet potopou. Hovorí človeku, že Boh už takúto skazu na svete znovu nespôsobí a že na tento účel vytvoril znamenie. Aké to bolo znamenie? V Písme sa hovorí, že „Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou“. To sú pôvodné slová, ktoré Stvoriteľ adresoval ľudstvu. Keď vyslovil tieto slová, pred očami človeka sa objavila dúha a zostala tam až dodnes. Každý už videl takúto dúhu, ale keď ju vidíš, vieš, ako vzniká? Veda ju nevie nijako dokázať, ani lokalizovať jej zdroj, ani určiť miesto, kde sa nachádza. Je to preto, že dúha je znamením zmluvy uzavretej medzi Stvoriteľom a človekom. Nevyžaduje si vedecký základ, nevytvoril ju človek ani ju nedokáže zmeniť. Je pokračovaním Stvoriteľovej autority po tom, čo vyslovil svoje slová. Stvoriteľ použil vlastnú osobitnú metódu, aby dodržal zmluvu s človekom a svoj prísľub, a tak je Jeho použitie dúhy ako znamenia zmluvy, ktorú ustanovil, nebeským nariadením a zákonom, ktorý zostane navždy nezmenený, či už vo vzťahu k Stvoriteľovi, alebo k stvorenému ľudstvu. Treba povedať, že tento nemenný zákon je ďalším skutočným prejavom Stvoriteľovej autority po tom, čo všetko stvoril, a že Jeho autorita a moc sú neobmedzené; použitie dúhy ako znamenia je pokračovaním a predĺžením Stvoriteľovej autority. Bol to ďalší čin, ktorý Boh vykonal pomocou svojich slov, a zároveň znak zmluvy, ktorú pomocou slov uzavrel s človekom. Oznámil človeku to, čo sa rozhodol uskutočniť, a akým spôsobom sa to naplní a dosiahne. Takto sa táto záležitosť naplnila podľa slov z Božích úst. Iba Boh má takú moc a aj dnes, niekoľko tisíc rokov po tom, čo vyslovil tieto slová, môže človek pozorovať dúhu, ktorú vyslovili Božie ústa. Vďaka týmto slovám, ktoré vyslovil Boh, zostala dúha zachovaná a nezmenená až dodnes. Nikto ju nemôže odstrániť ani zmeniť jej zákonitosti a existuje len vďaka Božím slovám. Práve to je Božia autorita. „Boh svoje slová myslí vážne, to, čo povie, sa stane, a to, čo urobí, bude trvať naveky.“ Tu sa jasne prejavili takéto slová a je to jasné znamenie a vlastnosť Božej autority a moci. Takýmto znamením alebo vlastnosťou nedisponuje žiadna zo stvorených bytostí, ani ju nevidno u žiadnej z nestvorených bytostí. Prináleží iba jedinečnému Bohu a odlišuje identitu a podstatu, ktorou disponuje iba Stvoriteľ, od identity a podstaty stvorených bytostí. Zároveň je to aj znamenie a vlastnosť, ktorú okrem samotného Boha nemôže prekonať žiadna stvorená ani nestvorená bytosť.

Uzatvorenie Božej zmluvy s človekom bolo veľmi dôležitým činom, ktorý Boh zamýšľal použiť na to, aby človeku oznámil istú skutočnosť a povedal mu o svojich úmysloch. Na tento účel použil jedinečnú metódu, keď použil zvláštne znamenie na uzavretie zmluvy s človekom. Znamenie, ktoré bolo prísľubom zmluvy, ktorú s ním uzavrel. Bolo teda ustanovenie tejto zmluvy významnou udalosťou? Aká významná vlastne bola? Na zmluve je zvláštne práve toto: nie je to zmluva uzatvorená medzi ľuďmi, skupinami ani krajinami, ale medzi Stvoriteľom a celým ľudstvom a bude platiť až do dňa, keď Stvoriteľ všetko zničí. Vykonávateľom tejto zmluvy je Stvoriteľ a jej udržiavateľom je tiež Stvoriteľ. Stručne povedané, celá dúha na znak uzatvorenia zmluvy s ľudstvom sa naplnila a uskutočnila na základe rozhovoru medzi Stvoriteľom a ľudstvom a zostala takou až do súčasnosti. Čo iné môžu stvorené bytosti robiť okrem toho, že sa podriadia autorite Stvoriteľa, poslúchajú ju, veria jej, vážia si ju, svedčia o nej a chvália ju? Veď nikto okrem jedinečného Boha nemá moc uzavrieť takúto zmluvu. Každé objavenie sa dúhy je správou pre ľudstvo, ktorá ho upozorňuje na zmluvu medzi Stvoriteľom a ľudstvom. V neustálom objavovaní sa zmluvy medzi Stvoriteľom a ľudstvom sa ľudstvu neukazuje dúha alebo samotná zmluva, ale nezameniteľná autorita Stvoriteľa. Opakované objavovanie dúhy preukazuje obrovské a zázračné skutky Stvoriteľa na skrytých miestach a zároveň je životne dôležitým odrazom Stvoriteľovej autority, ktorá nikdy nezanikne a nikdy sa nezmení. Nie je to prejav ďalšieho aspektu jedinečnej autority Stvoriteľa?

3. Božie požehnania

Gn 17, 4-6 Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.

Gn 18, 18-19 Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané. Veď ho poznám a viem, že prikáže svojim synom a svojmu domu zachovávať Jahveho cestu, aby vykonávali spravodlivosť a súd, aby Jahve splnil Abrahámovi to, čo mu sľúbil.

Gn 22, 16-18 „Prisahal som na seba,“ riekol Jahve, „lebo si to urobil a neušetril si svojho jediného syna. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu, a tvoje potomstvo obsadí bránu svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol Môj hlas.“

Jób 42, 12 A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.

Jedinečný spôsob a vlastnosti Stvoriteľových výrokov sú symbolom Jeho jedinečnej identity a autority

Mnohí chcú hľadať a získať Božie požehnania, ale nie každý ich môže získať, lebo Boh má svoje vlastné zásady a žehná človeka svojím vlastným spôsobom. Prísľuby, ktoré Boh dáva človeku, a množstvo milosti, ktoré mu udeľuje, sa prideľujú na základe myšlienok a činov človeka. O čom teda svedčia Božie požehnania? Čo v nich môžu ľudia vidieť? Odložme teraz bokom diskusiu o tom, akých ľudí Boh požehnáva a o princípoch Božieho požehnania človeka. Namiesto toho sa pozrime na Božie požehnanie človeka s cieľom spoznať Božiu autoritu, z pohľadu spoznania Božej autority.

Všetky štyri vyššie uvedené úryvky Písma hovoria o Božom požehnaní človeka. Podrobne opisujú príjemcov Božích požehnaní, akými sú Abrahám a Jób, a tiež dôvody, prečo Boh udelil svoje požehnanie, a čo toto požehnanie obsahovalo. Tón a spôsob Božích výrokov, perspektíva a pozícia, z ktorej hovoril, umožňujú ľuďom vážiť si to, že ten, kto udeľuje požehnania, a príjemca týchto požehnaní majú výrazne odlišnú identitu, postavenie a podstatu. Tón a spôsob týchto výrokov a pozícia, z ktorej boli vyslovené, sú jedinečné pre Boha, ktorý má identitu Stvoriteľa. Má autoritu a moc, ako aj česť Stvoriteľa a majestát, o ktorom nikto nepochybuje.

Najprv sa pozrime na knihu Genezis 17, 4-6: „Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.“ Tieto slová boli zmluvou, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, ako aj Božím požehnaním Abraháma: Boh ho učinil otcom národov a urobil ho veľmi plodným. Vzišli z neho národy a vzišli z neho i králi. Vidíš v týchto slovách Božiu autoritu? A ako ju vnímaš? Ktorý aspekt podstaty Božej autority vidíš? Pri pozornom čítaní týchto slov nie je ťažké zistiť, že autorita a identita Boha sa jasne prejavuje v znení Božích výrokov. Napríklad, keď Boh hovorí: „Moja zmluva je s tebou a budeš… som ťa učinil… urobím ťa…“ také frázy ako „budeš“ a „urobím ťa“, ktorých znenie potvrdzuje Božiu identitu a autoritu, sú v jednom ohľade ukazovateľom Stvoriteľovej vernosti; v inom zvláštne slová, ktoré používa Boh s identitou Stvoriteľa a zároveň sú súčasťou bežnej slovnej zásoby. Ak niekto povie, že dúfa, že iný človek bude veľmi plodný, urobia sa z neho národy a vyjdú z neho králi, potom je to nepochybne akési želanie, nie prisľúbenie alebo požehnanie. Ľudia sa teda neodvážia povedať: „Urobím ťa takým a onakým, budeš taký a onaký,“ pretože vedia, že takú moc nemajú. Nezáleží to od nich a aj keby niečo také povedali, ich slová by boli čistým nezmyslom, poháňaným ich túžbami a ambíciami. Odváži sa niekto hovoriť takýmto veľkolepým tónom, ak cíti, že nemôže splniť svoje želania? Každý praje svojim potomkom všetko dobré a dúfa, že budú vynikať a tešiť sa z veľkého úspechu. „Aké veľké šťastie by bolo, keby sa jeden z nich stal vládcom! Ak by sa jeden z nich stal guvernérom, tiež by to bolo dobré – len aby bol niekto z nich významný!“ To všetko sú želania ľudí, ale svojim potomkom môžu priať len požehnanie a nemôžu naplniť ani uskutočniť žiadne zo svojich sľubov. Vo svojom srdci každý jasne vie, že nemá moc dosiahnuť takéto veci, lebo všetko, čo sa ho týka, je mimo jeho kontroly, a ako by teda mohol rozkazovať o osude iných? Tieto slová môže Boh povedať preto, lebo disponuje takouto autoritou a je schopný splniť všetky prísľuby, ktoré dáva človeku, a uskutočniť všetky požehnania, ktoré človeku udeľuje. Človeka stvoril Boh a pre Boha by bolo hračkou urobiť niekoho nesmierne plodným; na to, aby sa niekoho potomkom darilo, by stačilo Jeho jediné slovo. Boh by sa pre takúto vec nikdy nemusel zapotiť, zaťažovať sa tým ani sa pre to príliš namáhať. Ide totiž o samotnú Božiu moc a autoritu.

Cítite po prečítaní vety „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané“ z knihy Genezis 18, 18 Božiu autoritu? Vnímate výnimočnosť Stvoriteľa? Vnímate Jeho nadradenosť? Božie slová sú isté. Boh nevyslovuje takéto slová preto, že by si bol istý úspechom, alebo na to, aby ho takto prezentoval. Naopak, sú dôkazom autority Božích výrokov a sú prikázaním, ktoré napĺňa Božie slová. Existujú dva výrazy, ktorým by ste tu mali venovať pozornosť. Keď Boh hovorí: „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané,“ je v týchto slovách nejaký prvok dvojzmyselnosti? Nejaký prvok, ktorý by vyvolával obavy alebo strach? Kvôli slovám „určite“ a „bude“ obsiahnutým v Božích výrokoch sa tieto prvky, ktoré sú človeku vlastné a často sa v ňom prejavujú, nikdy nevzťahovali na Stvoriteľa. Nikto by sa neodvážil použiť takéto slová, keď želá druhým dobro ani požehnať druhého s takou istotou, že mu dá veľký a mocný národ, alebo prisľúbiť, že v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Čím istejšie sú Božie slová, tým viac o niečom svedčia – a čo je to niečo? Sú dôkazom toho, že Boh má autoritu, ktorou môže tieto veci vykonať a že ich uskutočnenie je nevyhnutné. Boh si bol vo svojom srdci bez najmenšieho zaváhania istý všetkým, čím Abraháma požehnal. Navyše sa to všetko uskutočnilo v súlade s Jeho slovami a žiadna sila to nemohla zmeniť, prekaziť, znemožniť alebo narušiť ich naplnenie. Bez ohľadu na to, čo by sa ešte stalo, nič by nemohlo zrušiť alebo ovplyvniť naplnenie a uskutočnenie Božích slov. Toto je samotná moc slov vyrieknutých z úst Stvoriteľa a autorita Stvoriteľa, ktorá nestrpí odmietanie človeka! Máš po prečítaní týchto slov ešte stále pochybnosti? Tieto slová zazneli z Božích úst a v Božích slovách je moc, majestát a autorita. Takúto moc a autoritu a nevyhnutnosť vykonania skutočnosti nedosiahne ani neprekoná žiadna stvorená či nestvorená bytosť. Len Stvoriteľ môže hovoriť s ľuďmi takýmto tónom a intonáciou a fakty preukázali, že Jeho prísľuby nie sú prázdnymi slovami ani márnymi chválami, ale vyjadrením jedinečnej autority, ktorú neprekoná žiadna osoba, udalosť ani vec.

Aký je rozdiel medzi slovami, ktoré hovorí Boh, a slovami, ktoré hovorí človek? Keď čítaš tieto slová, ktoré vyslovil Boh, cítiš silu Jeho slov a Jeho autoritu. Ako sa cítiš, keď počuješ ľudí hovoriť takéto slová? Považuješ ich za nesmierne arogantných a chválenkárskych, za ľudí, ktorí sa predvádzajú? Veď nemajú takú moc ani autoritu, a tak vôbec nedokážu dosiahnuť takéto veci. To, že sú si takí istí svojimi sľubmi, len svedčí o ľahostajnosti ich poznámok. Ak niekto hovorí takéto slová, potom je nepochybne arogantný a príliš sebavedomý a javí sa ako klasický príklad archanjelskej povahy. Tieto slová vyšli z Božích úst. Vnímaš v nich nejaký prvok arogancie? Máš pocit, že Božie slová sú len žartom? Božie slová sú autoritou a skutočnosťou a skôr, ako ich Boh vyriekne zo svojich úst, čiže kým sa rozhodne niečo urobiť, tak to už aj vykonal. Možno povedať, že všetko to, čo Boh povedal Abrahámovi, bola zmluva, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, a prísľub, ktorý mu dal. Tento prísľub bol ustanovenou ako aj vykonanou skutočnosťou, a tieto skutočnosti sa postupne napĺňali v Božích myšlienkach podľa Božieho plánu. Takže to, že Boh hovorí takéto slová, neznamená, že má arogantnú povahu, pretože Boh môže takéto veci dosiahnuť. Má takúto moc a autoritu, je plne schopný takéto činy realizovať a ich uskutočnenie je v plnom rozsahu Jeho schopností. Keď z Božích úst zaznievajú slová ako tieto, sú zjavením a vyjadrením skutočnej Božej povahy, dokonalým zjavením a prejavom Božej podstaty a autority, a nejestvuje nič primeranejšie a vhodnejšie ako dôkaz Stvoriteľovej identity. Spôsob, tón a znenie takýchto výrokov sú presne známkou Stvoriteľovej identity a dokonale zodpovedajú výrazu vlastnej Božej identity; nie je v nich žiadna pretvárka ani nečistota. Sú úplne a absolútne dokonalým prejavom podstaty a autority Stvoriteľa. Čo sa týka stvorených bytostí, tie nemajú ani takúto autoritu, ani podstatu, a už vôbec nie moc, ktorú dáva Boh. Ak sa človek takto správa, potom je to určite prejav jeho skazenej povahy. Koreňom toho je rušivý vplyv ľudskej arogancie a bezuzdnej ctižiadosti a odhalenie zlomyseľných úmyslov nikoho iného ako diablov a satana, ktorí chcú ľudí zavádzať a zlákať ich, aby zradili Boha. Ako sa Boh pozerá na to, čo sa zjavuje takýmto jazykom? Hovorí, že si chceš prisvojiť Jeho miesto, chceš sa za Neho vydávať a nahradiť Ho. Keď napodobňuješ tón Božích výrokov, tvojím úmyslom je nahradiť Božie miesto v ľudských srdciach, privlastniť si ľudstvo, ktoré právom patrí Bohu. Toto je čisto a jednoducho satan. Sú to činy potomkov archanjela, ktoré sú pre nebo neprípustné! Sú medzi vami takí, ktorí niekedy určitým spôsobom napodobňovali Boha tým, že povedali niekoľko slov s úmyslom pomýliť a zavádzať ľudí, a vzbudili v nich pocit, akoby slová a činy tejto osoby mali autoritu a moc Boha, akoby podstata a identita tejto osoby boli jedinečné, ba dokonca akoby tón slov tejto osoby bol podobný Božiemu? Urobili ste už niekedy niečo podobné? Napodobňovali ste niekedy Boží tón vo svojom prejave gestami, ktoré akoby predstavovali Božiu povahu, pričom ste sa domnievali, že ide o moc a autoritu? Koná alebo plánuje konať väčšina z vás často takýmto spôsobom? Keď teraz skutočne vidíte, vnímate a poznáte autoritu Stvoriteľa a pozriete sa späť na to, čo ste kedysi robili a čo ste o sebe prezrádzali, nie je vám zle? Uvedomujete si svoju nehodnosť a nehanebnosť? Po rozanalyzovaní povahy a podstaty takýchto ľudí by sme mohli povedať, že sú prekliatymi plodmi pekla a že každý, kto robí takéto veci, privoláva na seba poníženie? Uvedomujete si vážnosť tejto prirodzenosti? Nakoľko je to vážne? Úmyslom ľudí, ktorí takto konajú, je napodobňovať Boha. Chcú byť Bohom, aby ich ľudia uctievali ako Boha. Chcú odstrániť Božie miesto v ľudských srdciach a zbaviť sa Boha, ktorý pôsobí medzi ľuďmi. Robia to preto, aby dosiahli svoj cieľ ovládať ľudí, pohlcovať ich a zmocňovať sa ich. Každý má takéto podvedomé túžby a ambície a žije v takejto skazenej satanskej podstate, v satanskej prirodzenosti, v ktorej je v nepriateľstve s Bohom, zrádza Ho a chce sa Ním stať. Ešte aj po Mojom duchovnom spoločenstve na tému Božej autority sa chcete alebo túžite vydávať za Boha alebo Ho napodobňovať? Stále túžite byť Bohom a želáte si sa Ním stať? Človek nemôže napodobniť Božiu autoritu ani sa zosobniť s Božou identitou a postavením. Hoci dokážeš napodobniť tón, ktorým Boh hovorí, Božiu podstatu napodobniť nevieš. Aj keď dokážeš stáť na Božom mieste a vydávať sa za Boha, nikdy nebudeš schopný vykonať to, čo zamýšľa vykonať Boh, a nikdy nebudeš schopný vládnuť a všetkému rozkazovať. V Božích očiach budeš navždy malou stvorenou bytosťou a bez ohľadu na to, aké veľké sú tvoje zručnosti a schopnosti, i na to, koľko talentov máš, vo svojej celistvosti si pod nadvládou Stvoriteľa. Aj keď dokážeš vysloviť niekoľko odvážnych slov, nepreukazuješ tým, že máš podstatu Stvoriteľa, ani to neznamená, že máš Jeho autoritu. Autorita a moc Boha sú podstatou Jeho samotného. Nenaučil sa ich ani si ich nepridal zvonku, ale sú vrodenou podstatou samotného Boha. A tak vzťah medzi Stvoriteľom a stvorenými bytosťami nemožno nikdy zmeniť. Ako jeden člen stvoreného ľudstva si človek musí zachovať svoje vlastné postavenie a správať sa slušným spôsobom. Poctivo si chráň to, čo ti Stvoriteľ zveril. Nejednaj proti pravidlám, nerob veci, ktoré presahujú hranice tvojich schopností alebo sú Bohu odporné. Nesnaž sa byť veľkým alebo stať sa nadčlovekom, či vyvyšovať sa nad ostatných, ani sa nesnaž stať sa Bohom. Ľudia by nemali túžiť po tom, aby takí boli. Snaha stať sa veľkým alebo nadčlovekom je absurdná. Túžba stať sa Bohom je ešte hanebnejšia, je odporná a opovrhnutiahodná. To, čo je chvályhodné a čoho by sa mali stvorené bytosti držať viac než čohokoľvek iného, je stať sa pravou stvorenou bytosťou. To je jediný cieľ, o ktorý by mali všetci ľudia usilovať.

Stvoriteľova autorita nie je obmedzená časom, priestorom ani geografiou a nedá sa vypočítať

Pozrime sa na knihu Genezis 22, 17-18. Je to ďalší úryvok, ktorý vyslovil Boh Jahve a v ktorom povedal Abrahámovi: „Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu, a tvoje potomstvo obsadí bránu svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol Môj hlas.“ Boh Jahve požehnal Abraháma mnohokrát, aby sa jeho potomstvo rozmnožilo – ale do akej miery sa malo rozmnožiť? Do takej, o akej hovorí Písmo: „ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu“. To znamená, že Boh chcel Abraháma obdarovať potomstvom početným ako hviezdy na nebi a hojným ako piesok na morskom pobreží. Boh hovoril pomocou podobenstiev a z týchto podobenstiev nie je ťažké pochopiť, že Boh nechcel Abraháma obdarovať len jedným, dvoma alebo dokonca len tisíckami potomkov, ale nespočítateľným číslom, dostatočným na to, aby vytvorili množstvá národov, pretože Boh Abrahámovi prisľúbil, že bude otcom mnohých národov. Rozhodol však o tomto čísle človek alebo Boh? Môže človek kontrolovať, koľko bude mať potomkov? Je to na ňom? Od človeka nezávisí ani to, či ich vôbec bude mať niekoľko, a nieto ešte „ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu“. Kto by si neželal, aby jeho potomkov bolo toľko ako hviezd? Žiaľ, veci sa nie vždy vyvíjajú podľa toho, ako chceš. Bez ohľadu na to, aký je človek šikovný alebo schopný, nie je to na ňom. Nikto nemôže vybočiť z toho, čo nariadil Boh. Koľko ti dovolí, toľko budeš mať: ak ti Boh dá málo, potom nikdy nebudeš mať veľa, a ak ti dá veľa, nemá zmysel sa rozhorčovať nad tým, koľko máš. Nie je to tak? To všetko závisí od Boha, nie od človeka! Človeku vládne Boh a nikto nie je výnimkou!

Keď Boh povedal: „Rozmnožím tvoje potomstvo,“ bola to zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, a podobne ako zmluva, ktorej znamením bola dúha, sa mala uskutočniť naveky, a bol to tiež prísľub, ktorý dal Boh Abrahámovi. Jedine Boh je spôsobilý a schopný uskutočniť tento sľub. Bez ohľadu na to, či tomu človek verí a prijíma to alebo nie, a bez ohľadu na to, ako sa na to človek pozerá a ako to vníma, sa to všetko do písmena splní podľa slov, ktoré vyslovil Boh. Božie slová sa nezmenia preto, že sa zmení ľudská vôľa alebo predstavy a nezmenia sa ani preto, že sa zmení nejaká osoba, udalosť alebo vec. Všetko môže zaniknúť, ale Božie slová ostávajú naveky. V skutočnosti je deň, keď všetko zanikne, presne tým dňom, keď sa úplne naplnia Božie slová, pretože On je Stvoriteľ, má autoritu a moc Stvoriteľa a ovláda všetky veci a celú životnú silu. Dokáže z ničoho urobiť niečo a z niečoho urobiť nič. Riadi premenu všetkých vecí zo živých na mŕtve. Pre Boha nie je nič jednoduchšie ako rozmnožiť niečie potomstvo. Človeku to znie fantasticky, ako rozprávka, ale pre Boha to, čo sa rozhodne a sľúbi vykonať, nie je fantastické ani rozprávkové. Skôr je to skutočnosť, ktorú Boh už videl a určite sa uskutoční. Vážite si to? Dokazujú fakty, že Abrahámovi potomkovia boli početní? Akí početní boli? Takí ako „hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu“ o ktorých hovorí Boh? Rozšírili sa do všetkých národov a krajov, do všetkých končín sveta? Čím sa táto skutočnosť dosiahla? Uskutočnila sa autoritou Božích slov? Niekoľko stoviek či tisícok rokov po tom, čo Boh vyslovil svoje slová, sa Jeho slová naďalej napĺňali a neustále sa uskutočňovali. Je to moc Božích slov a dôkaz Jeho autority. Keď Boh na počiatku všetko stvoril, povedal: „Nech sa objaví svetlo!“ a objavilo sa svetlo. Stalo sa to veľmi rýchlo, naplnilo sa to vo veľmi krátkom čase a pri uskutočňovaní a napĺňaní nedošlo k žiadnemu oneskoreniu. Účinky Božích slov boli okamžité. Oboje boli prejavom Božej autority, ale keď Boh požehnal Abraháma, umožnil človeku vidieť druhú stránku podstaty Božej autority, ako aj skutočnosť, že Stvoriteľova autorita je nevypočítateľná, a navyše umožnil človeku vidieť praktickejšiu, znamenitejšiu stránku Stvoriteľovej autority.

Po vyslovení Božích slov preberá Božia autorita velenie nad týmto dielom a skutočnosť prisľúbená Božími ústami sa postupne začína stávať realitou. V dôsledku toho sa vo všetkom začnú objavovať zmeny, podobne ako keď sa s príchodom jari zazelená tráva, rozkvitnú kvety, pučia stromy, vtáky začnú spievať, priletia späť husi a polia sa hemžia ľuďmi… S príchodom jari sa všetko omladzuje, a to je zázračný čin Stvoriteľa. Keď Boh uskutočňuje svoje prísľuby, všetko na nebi i na zemi sa obnovuje a mení v súlade s Božími myšlienkami – nič nie je výnimkou. Keď Božie ústa vyslovia nejaký záväzok alebo sľub, všetko slúži ich naplneniu a vykonáva sa v záujme ich naplnenia. Všetky stvorenia sú ovládané a usporiadané pod nadvládou Stvoriteľa, zohrávajú svoju príslušnú úlohu a plnia svoju príslušnú funkciu. Toto je prejav Stvoriteľovej autority. Čo za tým vidíte? Ako spoznáte Božiu autoritu? Má Božia autorita nejaký rozsah? Je nejako časovo ohraničená? Dá sa povedať, že má určitú výšku alebo dĺžku? Možno povedať, že má istú veľkosť alebo silu? Dá sa merať podľa ľudskej miery? Božia autorita sa nezapína a nevypína, neprichádza a neodchádza a nikto nemôže zmerať, aká veľká je Jeho autorita. Bez ohľadu na to, koľko času uplynie, keď Boh požehná človeka, toto požehnanie bude pretrvávať, čo bude svedčiť o neoceniteľnej Božej autorite a umožní ľudstvu znovu a znovu uzrieť zjavenie neuhasiteľnej životnej sily Stvoriteľa. Každý prejav Jeho autority je dokonalou ukážkou slov z Jeho úst, ktoré sa ukazujú všetkým veciam a ľudstvu. Okrem toho všetko, čo sa uskutočňuje prostredníctvom Jeho autority, je neporovnateľne nádherné a absolútne bezchybné. Možno povedať, že Jeho myšlienky, slová, autorita a celé dielo, ktoré koná, sú neporovnateľne krásnym obrazom a ľudský jazyk nedokáže pre stvorenia vyjadriť ich dôležitosť a hodnotu. Keď Boh dáva človeku prísľub, pozná ho tak dobre ako vlastnú dlaň, či už ide o to, kde žije, alebo čo robí, o jeho minulosť pred prijatím zasľúbenia alebo po ňom, alebo o to, aké veľké boli zvraty v prostredí, v ktorom žije. Nezáleží na tom, koľko času uplynie od toho, čo Boh vyslovil svoje slová, pre Neho je to akoby ich práve vyslovil. To znamená, že Boh má moc a takú autoritu, že môže sledovať, kontrolovať a splniť každý prísľub, ktorý dá ľudstvu, a bez ohľadu na to, o aký prísľub ide, ako dlho potrvá, kým sa úplne naplní, a navyše bez ohľadu na to, ako široký je rozsah, ktorého sa jeho uskutočnenie dotýka – napríklad čas, zemepis, rasa a tak ďalej –, tento prísľub sa uskutoční a splní. Ba čo viac, jeho uskutočnenie a naplnenie si od Neho nevyžaduje ani najmenšiu námahu. O čom to svedčí? Dokazuje to, že rozsah Božej autority a moci stačí na to, aby kontroloval celý vesmír a ľudstvo. Boh stvoril svetlo, ale to neznamená, že riadi len svetlo alebo len vodu, pretože ju stvoril, a že všetko ostatné s Bohom nesúvisí. Nebolo by to mylné chápanie? Hoci sa Božie požehnanie Abraháma po niekoľkých stovkách rokov postupne vytratilo z pamäti človeka, pre Boha zostal tento prísľub stále rovnaký. Ešte stále bol v procese uskutočňovania a nikdy sa nezastavil. Človek nikdy nevedel ani nepočul, ako Boh uplatňoval svoju autoritu, ako bolo všetko riadené a usporiadané a koľko úžasných príbehov sa počas tohto obdobia odohralo medzi všetkým Božím stvorením. Každý úžasný kúsok prejavu Božej autority a zjavenia Jeho činov sa však vo všetkom odovzdal a vyzdvihol, všetko ukazovalo a hovorilo o zázračných činoch Stvoriteľa a každý mnohokrát vyrozprávaný príbeh o Stvoriteľovej zvrchovanosti nad všetkým bude navždy ohlasovaný všetkými vecami. Autorita, ktorou Boh všetkému vládne, a Božia moc všetkému ukazujú, že Boh je prítomný všade a v každom čase. Keď sa staneš svedkom všadeprítomnosti Božej autority a moci, uvidíš, že Boh je prítomný všade a v každom čase. Božia autorita a moc nie sú obmedzené časom, zemepisom, priestorom ani žiadnou osobou, udalosťou či vecou. Rozsah Božej autority a moci presahuje ľudskú predstavivosť. Pre človeka je nepochopiteľná, nepredstaviteľná a človek ju nikdy úplne nespozná.

Niektorí ľudia si radi domýšľajú a predstavujú, ale kam až môže siahať ľudská predstavivosť? Môže ísť za hranice tohto sveta? Je človek schopný odvodiť a predstaviť si pravosť a presnosť Božej autority? Sú odvodzovanie a predstavivosť človeka schopné umožniť mu dosiahnuť poznanie Božej autority? Môžu dosiahnuť, aby si človek skutočne vážil Božiu autoritu a podriadil sa jej? Fakty dokazujú, že ľudský úsudok a predstavivosť sú len výplodom ľudského intelektu a neposkytujú človeku ani najmenšiu pomoc či úžitok pri spoznávaní Božej autority. Po čítaní sci-fi literatúry si niektorí dokážu predstaviť Mesiac alebo to, ako vyzerajú hviezdy. To však neznamená, že človek rozumie Božej autorite. Predstavivosť človeka je jednoducho len predstavivosť. Fakty týkajúce sa týchto vecí, teda ich spojenie s Božou autoritou, vôbec nechápe. Čo z toho, aj keby si bol na Mesiaci? Azda to svedčí o tom, že chápeš Božiu autoritu viacrozmerne? Svedčí to o tom, že si dokážeš predstaviť rozsah Božej autority a moci? Keďže odvodzovanie a predstavivosť človeka mu neumožňujú spoznať Božiu autoritu, čo by mal robiť? Najmúdrejšie by bolo nič si nedomýšľať ani nepredstavovať, teda človek sa nikdy nesmie spoliehať na predstavivosť ani na svoje domnienky, keď ide o spoznávanie Božej autority. Čo vám týmto chcem povedať? Poznanie Božej autority, moci, Jeho vlastnej identity a Božej podstaty nemožno dosiahnuť spoliehaním sa na svoju predstavivosť. Keďže pri poznávaní Božej autority sa nemôžete spoliehať na predstavivosť, akým spôsobom potom môžete dosiahnuť skutočné poznanie Božej autority? Spôsob, ako to dosiahnuť, je jesť a piť Božie slová, byť v duchovnom spoločenstve a zakúšať Božie slová. Takto budete postupne zažívať a overovať si Božiu autoritu a postupne jej začnete rozumieť a spoznávať ju. To je jediný spôsob, ako dôjsť k poznaniu Božej autority; žiadne skratky nejestvujú. Požiadať vás o to, aby ste si nič nepredstavovali, nie je to isté, ako nútiť vás pasívne sedieť a očakávať zničenie alebo vám brániť v akejkoľvek činnosti. Nepoužívať mozog na premýšľanie a predstavovanie si znamená nepoužívať logiku na vyvodzovanie záverov, vedomosti na analyzovanie a vedu ako základ, ale namiesto toho si vážiť, overovať a potvrdzovať, že Boh, v ktorého veríš, má autoritu, potvrdzovať, že má zvrchovanosť nad tvojím osudom a že Jeho moc v každom okamihu dokazuje, že On sám je pravý Boh, a to prostredníctvom Božích slov, pravdy a všetkého, s čím sa v živote stretávaš. To je jediný spôsob, ktorým môže ktokoľvek pochopiť Boha. Niektorí hovoria, že by chceli nájsť jednoduchý spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť, ale napadá vám takýto spôsob? Hovorím ti, že o tom nemusíš premýšľať, lebo nejestvujú žiadne iné spôsoby! Jediným spôsobom je svedomito a vytrvalo spoznávať a overovať si, čo Boh má a čím je, prostredníctvom každého slova, ktoré vyjadruje, a všetkého, čo koná. To je jediný spôsob, ako spoznať Boha. Lebo to, čo Boh má a čím je, a všetko Božie nie je pusté a prázdne, ale praktické.

Skutočnosť Stvoriteľovej kontroly a nadvlády nad všetkými vecami a živými bytosťami svedčí o pravej existencii Jeho autority

Podobne je v Knihe Jób zaznamenané Jahveho požehnanie Jóba. Čím Boh obdaroval Jóba? „A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.“ (Jób 42, 12) Čo boli tieto veci, ktoré boli dané Jóbovi, z pohľadu človeka? Boli majetkom ľudstva? Nebol by Jób s týmto majetkom v tom veku veľmi bohatý? Ako potom získal takýto majetok? Čo spôsobilo jeho bohatstvo? Je samozrejmé, že Jób k nemu prišiel vďaka Božiemu požehnaniu. O tom, ako sa Jób na tento majetok pozeral a ako vnímal Božie požehnania, tu nebudeme diskutovať. Pokiaľ ide o Božie požehnania, všetci ľudia dňom i nocou túžia po tom, aby ich Boh požehnal. Človek však nemá žiadnu kontrolu nad tým, koľko majetku môže počas svojho života získať, ani nad tým, či môže od Boha prijať požehnania – to je nesporný fakt! Boh má autoritu a moc udeliť človeku akýkoľvek majetok, umožniť človeku získať akékoľvek dobrodenie, a predsa existujú princípy Božieho požehnania. Akých ľudí Boh požehnáva? Samozrejme, že požehnáva ľudí, ktorých má rád! Boh požehnal Abraháma aj Jóba, no požehnania, ktoré dostali, neboli rovnaké. Boh požehnal Abraháma potomstvom, ktorého bolo toľko ako piesku a hviezd. Keď Boh požehnal Abraháma, spôsobil, že potomkovia jedného človeka a jedného národa sa stali mocnými a prosperujúcimi. V tom vládla ľudstvu Božia autorita, ktorá vdýchla dych Boha medzi všetky veci a živé bytosti. Pod zvrchovanosťou Božej autority sa toto ľudstvo rozmnožovalo a existovalo rýchlosťou a v rozsahu, ktorý určil Boh. Konkrétne životaschopnosť tohto národa, rýchlosť jeho rastu a priemerná dĺžka života boli súčasťou Božích opatrení a princíp toho všetkého bol úplne založený na prísľube, ktorý dal Boh Abrahámovi. To znamená, že bez ohľadu na okolnosti, Božie prísľuby pokračujú bez prekážok a uskutočňujú sa pod prozreteľnosťou Božej autority. V prísľube, ktorý Boh dal Abrahámovi, bez ohľadu na prevraty vo svete, na dobu a na katastrofy, ktoré ľudstvo prežilo, Abrahámovi potomkovia nebudú čeliť riziku vyhladenia a ich národ nevymrie. Božie požehnanie však Jóbovi prinieslo nesmierne bohatstvo. Boh mu dal množstvo živých, dýchajúcich stvorení, ktorých špecifiká – ich počet, rýchlosť rozmnožovania, mieru prežitia, množstvo tuku v ich tele a podobne – tiež riadil Boh. Hoci tieto živé bytosti nemali schopnosť hovoriť, aj ony boli súčasťou Stvoriteľových opatrení a princíp, na základe ktorého ich Boh usporiadal, bol založený na požehnaniach, ktoré Boh prisľúbil Jóbovi. V požehnaniach, ktoré dal Boh Abrahámovi a Jóbovi, sa síce ich prísľuby líšili, ale autorita, ktorou Stvoriteľ riadil všetky veci a živé bytosti, bola rovnaká. Každý detail Božej autority a moci je vyjadrený v Jeho rôznych prísľuboch a požehnaniach Abrahámovi a Jóbovi a opäť ukazuje ľudstvu, že Božia autorita ďaleko presahuje ľudskú predstavivosť. Tieto detaily ľudstvu opäť hovoria, že ak túžia spoznať Božiu autoritu, môžu to dosiahnuť len prostredníctvom Božích slov a skúseností s Božím dielom.

Božia autorita zvrchovanosti nad všetkým umožňuje človeku vidieť skutočnosť: Božia autorita nie je obsiahnutá len v slovách: „A Boh riekol: ‚Nech sa objaví svetlo, a objavilo sa svetlo, nech sa objaví obloha, a objavila sa obloha, nech sa objaví súš, a objavila sa súš,‘“ ale okrem toho je Jeho autorita vyjadrená aj v tom, ako umožnil, aby svetlo naďalej pretrvávalo, ako zabránil tomu, aby obloha zanikla, a ako ponechal zem navždy oddelenú od vody, ako aj v detailoch toho, ako vládol a riadil veci, ktoré stvoril – svetlo, oblohu a zem. Čo ešte vidíte v Božom požehnaní ľudstva? Je zrejmé, že po tom, čo Boh požehnal Abraháma a Jóba, Božie kroky neustali, pretože Boh ešte len začal uplatňovať svoju autoritu a mal v úmysle uskutočniť každé svoje slovo a zrealizovať každý detail, o ktorom hovoril, a tak v nasledujúcich rokoch pokračoval v konaní všetkého, čo zamýšľal. Keďže Boh má autoritu, možno sa človeku zdá, že stačí, aby Boh prehovoril, a bez toho, aby čo i len pohol prstom, sa uskutočnia všetky záležitosti a veci. Takéto predstavy sú dosť absurdné! Ak zastávaš len jednostranný názor, že Boh uzatvára zmluvu s človekom pomocou slov a že všetko pomocou nich uskutočňuje, a nie si schopný vidieť rôzne znamenia a skutočnosti, že Božia autorita má nadvládu nad existenciou všetkých vecí, potom je tvoje chápanie Božej autority veľmi prázdne a smiešne! Ak si človek takto predstavuje Boha, potom treba povedať, že ľudské poznanie Boha bolo zahnané do poslednej priekopy a dostalo sa do slepej uličky, pretože Boh, ako si Ho človek predstavuje, je len strojom, ktorý vydáva príkazy, a nie Bohom, ktorý má autoritu. Čo si si uvedomil na príkladoch Abraháma a Jóba? Všimol si si praktickú stránku Božej autority a moci? Po tom, čo Boh požehnal Abraháma a Jóba, nezostal tam, kde bol, ani neposlal svojich poslov do práce a nečakal na výsledok. Naopak, len čo Boh vyslovil svoje slová, pod vedením Božej autority sa všetko začalo podriaďovať tomu, čo Boh zamýšľal vykonať, a ľudia, veci a predmety, ktoré Boh požadoval, boli pripravení. To znamená, že hneď ako z Božích úst zazneli Jeho slová, v celej krajine sa začala uplatňovať Božia autorita a Boh nastolil smer, aby uskutočnil a naplnil prísľuby, ktoré dal Abrahámovi a Jóbovi. Zároveň urobil všetky náležité plány a prípravy k všetkému, čo bolo potrebné pre každý krok a každú kľúčovú etapu, ktorú plánoval uskutočniť. Počas tohto obdobia Boh nielenže usmerňoval svojich poslov, ale aj všetko, čo stvoril. To znamená, že rozsah, v ktorom sa uplatňovala Božia autorita, nezahŕňal len poslov, ale všetky stvorené veci, ktoré boli usmerňované tak, aby boli v súlade s dielom, ktoré chcel vykonať. Boli to konkrétne spôsoby, ktorými sa uplatňovala Božia autorita. Vo svojich predstavách môžu niektorí chápať Božiu autoritu takto: Boh má autoritu a moc, a tak Mu stačí len zostať v treťom nebi alebo na nejakom pevnom mieste a nemusí vykonávať žiadne konkrétne dielo a celé Božie dielo sa dokončí v Jeho myšlienkach. Niektorí možno veria, že hoci Boh požehnal Abraháma, nemusel urobiť nič a stačilo, keď vyslovil svoje slová. Stalo sa to naozaj tak? Zjavne nie! Hoci má Boh autoritu a moc, Jeho autorita je skutočná a reálna, nie bezduchá. Pravosť a skutočnosť Božej autority a moci sa postupne odhaľuje a stelesňuje vo všetkom Jeho stvorení, v Jeho kontrole nad všetkým a v procese, ktorým vedie a riadi ľudstvo. Každá metóda, každá perspektíva a detail Božej zvrchovanosti nad ľudstvom a nad všetkým, a celé dielo, ktoré vykonal, ako aj Jeho chápanie všetkého – to všetko doslova dokazuje, že Božia autorita a moc nie sú prázdnymi slovami. Jeho autorita a moc sa prejavujú a zjavujú neustále a vo všetkom. Tieto prejavy a zjavenia vypovedajú o skutočnej existencii Božej autority, pretože Boh používa svoju autoritu a moc, aby pokračoval vo svojom diele, a všetkému rozkazoval a vládol v každej chvíli; Jeho moc a autoritu nemôžu nahradiť ani anjeli, ani Boží poslovia. Boh rozhodol, aké požehnania udelí Abrahámovi a Jóbovi – toto rozhodnutie bolo na Ňom. Aj keď Boží poslovia osobne navštívili Abraháma a Jóba, ich konanie vychádzalo z Božích prikázaní a ich činy sa udiali pod Božou autoritou a podobne aj poslovia boli pod Božou zvrchovanosťou. Hoci človek vidí, že Boží poslovia navštevujú Abraháma, a v biblických záznamoch nie je svedkom toho, že by Boh Jahve osobne niečo vykonal, v skutočnosti jediný, kto skutočne uplatňuje moc a autoritu, je samotný Boh, a o tom nikto z ľudí nepochybuje! Hoci si videl, že anjeli a poslovia majú veľkú moc a konali zázraky alebo že vykonali niektoré veci, ktorými ich poveril Boh, ich činy slúžia len na dokončenie Božieho poverenia, a v nijakom prípade nie sú prejavom Božej autority, pretože žiaden človek ani predmet nemá a ani nedisponuje autoritou Stvoriteľa, ktorá by všetko stvorila a všetkému vládla. Žiadny človek ani predmet teda nemôže uplatňovať ani prejavovať autoritu Stvoriteľa.

Autorita Stvoriteľa je nemenná a neporušiteľná

Čo ste videli v týchto troch častiach Svätého písma? Vnímate, že existuje princíp, podľa ktorého Boh uplatňuje svoju autoritu? Napríklad, že Boh použil dúhu, aby s človekom uzavrel zmluvu – umiestnil ju do oblakov, aby človeku povedal, že už nikdy nepoužije potopu na zničenie sveta. Je dúha, ktorú ľudia vidia dnes, tou istou, ktorú Boh vyslovil zo svojich úst? Zmenila sa jej prirodzenosť a význam? Bezpochyby nie. Boh použil svoju autoritu, aby vykonal tento čin, a zmluva, ktorú s človekom uzatvoril, trvá dodnes. O čase, keď sa táto zmluva zmení, rozhodne, samozrejme, Boh. Po tom, čo Boh povedal: „svoju dúhu umiestnim do oblakov,“ Boh vždy dodržiaval túto zmluvu, a to až do dnes. Čo na tom vidíš? Hoci Boh disponuje autoritou a mocou, vo svojom konaní je veľmi prísny a zásadový a zostáva verný svojmu slovu. Jeho prísnosť a princípy Jeho konania poukazujú na neporušiteľnosť Stvoriteľa a neprekonateľnosť Jeho autority. Hoci má najvyššiu autoritu, všetko je pod Jeho nadvládou a má moc všetkému vládnuť, Boh nikdy nepoškodil ani neprerušil svoj vlastný plán a zakaždým, keď uplatňuje svoju autoritu, je to v prísnom súlade s Jeho vlastnými princípmi. Presne sa riadi tým, čo odznelo z Jeho úst, a dodržiava kroky a ciele svojho plánu. Netreba pripomínať, že všetko, čo Boh riadi, dodržiava princípy, podľa ktorých sa uplatňuje Božia autorita, a žiaden človek ani vec nie sú vyňaté z ovládania Jeho autority, ani nemôžu zmeniť princípy, podľa ktorých sa uplatňuje Jeho autorita. V Božích očiach sa tým, ktorí sú požehnaní, dostáva šťastia, ktoré prináša Jeho autorita, a tým, ktorí sú prekliati, sa dostáva z titulu Božej autority trest. Pod zvrchovanosťou Božej autority nie je žiaden človek ani vec vyňatá z uplatňovania Jeho autority, ani nemôžu zmeniť princípy, na základe ktorých sa Jeho autorita uplatňuje. Autorita Stvoriteľa sa nezmení zmenou akéhokoľvek faktora a podobne sa z akéhokoľvek dôvodu nezmenia ani princípy, na základe ktorých sa uplatňuje. Nebo a zem môžu prejsť veľkými otrasmi, ale autorita Stvoriteľa sa nezmení. Všetko môže zaniknúť, ale autorita Stvoriteľa nikdy nezmizne. To je podstata Stvoriteľovej nemennej a neporušiteľnej autority, a v tom spočíva samotná jedinečnosť Stvoriteľa!