V širokom svete sa oceány vylievajú do polí a polia zasahujú do oceánov. Stále znova sa to opakuje. Okrem Neho, kto všetko riadi, nik nedokáže viesť a riadiť toto ľudstvo. Neexistuje nikto mocný, kto by pracoval alebo robil prípravy pre toto ľudstvo. A už vôbec tu nie je nikto, kto dokáže viesť toto ľudstvo ku konečnému osudu svetla a oslobodiť ho od pozemských nespravodlivostí. Boh narieka nad budúcnosťou ľudstva. Smúti nad jeho pádom. Trápi Ho, že ľudstvo krok za krokom kráča k úpadku po ceste, z ktorej niet návratu. Nik nepremýšľal nad tým, akým smerom ide ľudstvo, ktoré zlomilo srdce Bohu a zrieklo sa Ho, aby páchalo zlo. Práve z tohto dôvodu nik nevníma Boží hnev, preto nik nehľadá spôsob, ako by sa mohol zapáčiť Bohu, ani sa neusiluje prísť k Bohu. Ba čo viac, nik sa neusiluje pochopiť Boží žiaľ a bolesť. Hoci človek počuje Boží hlas, ide si svojou cestou. Naďalej sa vzďaľuje od Boha. Vyhýba sa Božej milosti a opatere. Odmieta Jeho pravdu. Radšej sa odovzdá satanovi, Božiemu nepriateľovi. A kto premýšľal nad tým – keby človek zotrval vo svojej tvrdohlavosti –, ako sa Boh zachová voči tomuto ľudstvu, ktoré Ho odmietlo bez toho, aby sa za Ním obzrelo? Nik nevie, že opakované Božie pripomienky a povzbudenia sú tu preto, lebo Boh pripravil vo svojich rukách pohromu, aká tu ešte nebola. Táto pohroma bude pre telo a dušu človeka neznesiteľná. Nie je to len trest tela, ale aj duše. Musíš to vedieť: keď sa Boží plán nenaplní a keď Jeho pripomienky a povzbudenia nenájdu odozvu, aký hnev to v Ňom vyvolá? Nebude to podobné ničomu, čo kedy stvorená bytosť zažila alebo počula. A preto hovorím, že táto pohroma nemá obdobu a nikdy sa nebude opakovať. Lebo Boh plánoval stvoriť ľudstvo len raz a zachrániť ľudstvo len raz. Je to prvýkrát a zároveň naposledy. Preto nik nemôže pochopiť starostlivé zámery a vrúcne očakávanie s akým Boh teraz zachraňuje ľudstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka