Satan po prvý raz pokúša Jóba (ukradnú mu dobytok a jeho deti postihne pohroma) (Vybrané pasáže)

Jóbova reakcia

Jób 1, 20-21 Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa a povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa tam aj vrátim. Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“

Jóbovo rozhodnutie vrátiť všetko, čo vlastní, pramení z jeho strachu z Boha

Keď Boh povedal Satanovi: „Všetko, čo má, je v tvojej moci, len na neho nevystri svoju ruku,“ satan odišiel. Čoskoro na to sa Jób dostal pod náhle a prudké útoky: najprv boli vyplienené jeho voly a osly a niektorí z jeho sluhov zabití; potom jeho ovce a niektorých ďalších sluhov pohltili plamene; následne mu vzali jeho ťavy a ešte viac jeho sluhov bolo zavraždených; nakoniec prišli o život jeho synovia a dcéry. Táto séria útokov predstavovala muky, ktorými Jób trpel počas prvého pokúšania. Ako prikázal Boh, počas týchto útokov sa satan zameral len na Jóbov majetok a jeho deti a samotnému Jóbovi neublížil. A jednako sa Jób v okamihu premenil z majetného muža s veľkým bohatstvom na niekoho, kto nemal nič. Nikto nedokázal odolať tomuto neuveriteľne prekvapivému útoku ani naň správne reagovať, no Jób napriek tomu ukázal svoju mimoriadnu stránku. V Písme sa uvádza nasledujúci úryvok: „Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa.“ Toto bola Jóbova prvá reakcia, keď sa dozvedel, že prišiel o svoje deti a všetok majetok. Predovšetkým nevyzeral prekvapene ani zdesene a už vôbec neprejavoval hnev či nenávisť. Vidíte teda, že vo svojom srdci už uznal, že tieto pohromy neboli náhoda ani neboli dielom ľudskej ruky a už vôbec to nebola odplata alebo trest. Namiesto toho ho zasiahli Jahveho skúšky. Bol to Jahve, kto chcel vziať jeho majetok a deti. Jób bol vtedy veľmi pokojný a mal jasnú hlavu. Jeho dokonalá a spravodlivá ľudská prirodzenosť mu umožnila rozumne a prirodzene robiť presné úsudky a rozhodnutia o pohromách, ktoré ho postihli, a v dôsledku toho sa správal nezvyčajne pokojne: „Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa.“ „Roztrhol svoj plášť“ znamená, že bol vyzlečený a nič nevlastnil; „oholil si hlavu“ znamená, že sa vrátil pred Boha ako novorodenec; „padol na zem, klaňal sa“ znamená, že prišiel na svet nahý a aj dnes, keď stále nič nemal, bol vrátený Bohu ako novonarodené dieťa. Jóbov postoj voči všetkému, čo sa mu prihodilo, nemohla dosiahnuť žiadna stvorená bytosť. Jeho dôvera v Jahveho presahovala oblasť viery; bol to jeho strach pred Bohom, jeho podriadenosť Bohu. Bol schopný ďakovať Bohu nielen za to, že mu dal, ale aj za to, že mu vzal. Okrem toho bol schopný sám od seba vrátiť Bohu všetko, čo vlastnil, vrátane svojho života.

Jóbov strach z Boha a podriadenosť voči Nemu sú príkladom pre ľudstvo a jeho dokonalosť a spravodlivosť boli vrcholom ľudskej prirodzenosti, ktorú by mal človek vlastniť. Hoci Boha nevidel, uvedomil si, že Boh skutočne jestvuje, a vďaka tomuto poznaniu sa Ho bál. Vďaka svojmu strachu pred Bohom sa Mu dokázal podriadiť. Dal Bohu voľnú ruku, aby mu vzal všetko, a vôbec sa neponosoval, len padol pred Bohom a povedal Mu, že aj keby v tej chvíli vzal jeho telo, s radosťou a bez ponosy by Mu to dovolil. Celé jeho správanie bolo podmienené jeho dokonalou a spravodlivou ľudskou prirodzenosťou. To znamená, že v dôsledku svojej nevinnosti, čestnosti a láskavosti bol Jób neochvejný vo svojom poznávaní a prežívaní Božej existencie. Na tomto základe kládol na seba požiadavky a vytváral normy pre svoje myslenie, správanie a princípy konania pred Bohom v súlade s Božím vedením a Božími skutkami, ktoré videl medzi všetkými vecami. Postupom času v ňom jeho skúsenosti vyvolali skutočný a ozajstný strach z Boha a spôsobili, že sa vyhýbal zlu. To bol zdroj bezúhonnosti, na ktorej Jób pevne lipol. Bol posadnutý čestnou, nevinnou a láskavou ľudskou prirodzenosťou a mal ozajstnú skúsenosť so strachom z Boha, s podriadením sa Bohu a vyhýbaním sa zlu, ako aj s poznaním, že „Jahve dal a Jahve vzal“. Len vďaka tomu bol schopný stáť pevne vo svojom svedectve uprostred takýchto podlých útokov satana a len vďaka tomu bol schopný nesklamať Boha a poskytnúť Mu uspokojivú odpoveď, keď na neho doľahli Božie skúšky. Hoci Jóbovo správanie počas prvého pokúšania bolo veľmi priamočiare, neskoršie generácie nemali istotu, že dosiahnu takúto priamočiarosť, a to ani po celoživotnom úsilí, a nemuseli ani dosiahnuť vyššie opísané Jóbovo správanie. Dnes, keď čelíte Jóbovmu priamočiaremu správaniu a porovnávate ho s výkrikmi a odhodlaním „absolútnej podriadenosti a vernosti až do smrti“, ktoré Bohu preukazujú tí, ktorí tvrdia, že veria v Boha a nasledujú Ho, cítite hlbokú hanbu, alebo nie?

Keď čítaš v Písme o všetkom, čo Jób a jeho rodina podstúpili, ako na to reaguješ? Strácaš sa vo svojich myšlienkach? Prekvapuje ťa to? Mohli by sa skúšky, ktoré postihli Jóba, opísať ako desivé? Inak povedané, je dosť hrozné čítať o Jóbových skúškach, ako sú opísané v Písme, nehovoriac o tom, aké by boli v skutočnom živote. Vidíte teda, že to, čo sa stalo Jóbovi, nebol „nácvik“, ale skutočný „boj“ so skutočnými „zbraňami“ a „nábojmi“. No čia ruka ho vystavila týmto skúškam? Boli, samozrejme, dielom satana, ktorý činil tieto veci vlastnými rukami. Napriek tomu to všetko schválil Boh. Povedal Boh satanovi, akými prostriedkami má pokúšať Jóba? Nie. Boh len vytvoril jednu podmienku, podľa ktorej sa mal satan riadiť, a potom Jóba zasiahlo pokúšanie. Keď na Jóba prišlo pokúšanie, ľudia pocítili zlo a ohavnosť satana, jeho zlomyseľnosť a odpor voči človeku, ako aj jeho nepriateľstvo voči Bohu. Na tom vidíme, že slová nedokážu opísať, aké kruté bolo toto pokúšanie. Dá sa povedať, že zlomyseľná prirodzenosť, s ktorou satan ubližoval človeku, a jeho škaredá tvár, boli v tej chvíli úplne odhalené. Satan využil príležitosť, ktorú dostal s Božím dovolením, aby vystavil Jóba horúčkovitému a neľútostnému týraniu, ktorého metóda a úroveň krutosti sú pre dnešných ľudí nepredstaviteľné a úplne neznesiteľné. Namiesto toho, aby sme povedali, že Jób bol pokúšaný satanom a že počas tohto pokúšania obstál vo svojom svedectve, je lepšie povedať, že v skúškach, ktoré pre neho pripravil Boh, sa Jób pustil do boja so satanom, aby chránil svoju dokonalosť a spravodlivosť a ubránil cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. V tomto zápase stratil Jób stádo oviec a dobytka a prišiel o celý svoj majetok i o svojich synov a dcéry. Nevzdal sa však svojej dokonalosti, spravodlivosti ani strachu z Boha. Inými slovami, v tomto zápase so satanom sa Jób radšej zbavil svojho majetku a detí, než aby stratil svoju dokonalosť, spravodlivosť a strach z Boha. Radšej sa držal zásad toho, čo znamená byť mužom. Písmo poskytuje stručný opis celého procesu, ako Jób prišiel o svoj majetok, a tiež dokumentuje Jóbove správanie a postoj. Tieto strohé, krátke vyjadrenia vyvolávajú pocit, že Jób bol takmer pokojný, keď čelil tomuto pokušeniu, ale ak by sa to, čo sa naozaj stalo, malo odohrať znovu – aj s ohľadom na skutočnosť satanovej zlomyseľnej prirodzenosti –, potom by veci neboli také jednoduché alebo ľahké, ako je opísané v týchto vetách. Realita bola oveľa krutejšia. Taká je úroveň skazy a nenávisti, s akou satan zaobchádza s ľudstvom a so všetkými, ktorých Boh schvaľuje. Keby Boh nepožiadal satana, aby Jóbovi neublížil, satan by ho nepochybne bez výčitiek svedomia zmárnil. Satan nechce, aby niekto uctieval Boha, ani si neželá, aby tí, ktorí sú spravodliví v Božích očiach, a tí, ktorí sú dokonalí a čestní, mohli pokračovať v strachu pred Bohom a vo vyhýbaní sa zlu. Keď sa ľudia boja Boha a vyhýbajú sa zlu, znamená to, že sa vyhýbajú satanovi a vzdorujú mu, a tak satan využil Božie povolenie, aby bez milosti vylial na Jóba všetok svoj hnev a nenávisť. Vidíte teda, aké veľké boli muky, ktoré znášal Jób od hlavy až po päty, zvonku až do špiku kostí. Dnes nevidíme, ako sa to vtedy udialo, a z biblických záznamov môžeme získať len krátky náznak Jóbových pocitov, keď bol vtedy vystavený mučeniu.

Jóbova neochvejná bezúhonnosť zahanbuje satana a núti ho v panike utiecť

Čo teda urobil Boh, keď bol Jób vystavený týmto mukám? Pozoroval, sledoval a čakal na výsledok. Ako sa Boh cítil pri pozorovaní a sledovaní? Bol samozrejme zdrvený žiaľom. Je však možné, že mohol oľutovať, že dovolil satanovi pokúšať Jóba, len pre žiaľ, ktorý cítil? Odpoveď znie: nie, nemohol cítiť takú ľútosť. Lebo pevne veril, že Jób je dokonalý a spravodlivý, že sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Boh dal jednoducho satanovi príležitosť overiť Jóbovu spravodlivosť pred Bohom a odhaliť satanovu vlastnú podlosť a opovrhnutie. Okrem toho to bola pre Jóba príležitosť svedčiť o svojej spravodlivosti, bohabojnosti a vyhýbaní sa zlu pred ľuďmi sveta, satanom a dokonca aj všetkými, ktorí nasledujú Boha. Dokázal konečný výsledok, že Božie hodnotenie Jóba bolo správne a bezchybné? Premohol vlastne Jób satana? Čítame tu archetypálne slová, ktoré vyslovil Jób, slová, ktoré sú dôkazom, že satana premohol. Povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa tam aj vrátim.“ To je Jóbov postoj podriadenosti voči Bohu. Ďalej povedal: „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ Tieto slová, ktoré vyslovil Jób, dokazujú, že Boh pozoruje hlbiny ľudského srdca a vie nazrieť do mysle človeka, a dokazujú, že jeho schvaľovanie Jóba bolo bezchybné, že tento muž, ktorý bol schválený Bohom, bol spravodlivý. „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ Tieto slová sú Jóbovým svedectvom o Bohu. Boli to tieto obyčajné slová, ktoré zastrašili a zahanbili satana a prinútili ho v panike utiecť a ktoré ho navyše spútali a zanechali bez zdrojov. Tieto slová tiež spôsobili, že satan pocítil zázračnosť a moc skutkov Boha Jahveho, a umožnili mu vidieť mimoriadnu charizmu človeka, ktorého srdce ovláda Božia cesta. Okrem toho satanovi odhalili mocnú vitalitu, ktorú preukázal malý a bezvýznamný človek tým, že sa držal cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Tak bol satan v prvom zápase porazený. Napriek tomu, že sa „z toho poučil“, nemal v úmysle nechať Jóba odísť ani nedošlo k žiadnej zmene v jeho zlomyseľnej prirodzenosti. Satan skúšal pokračovať v útokoch na Jóba, a tak opäť prišiel pred Boha…

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II