Poukazovať na Božie slová a schopnosť suverénne ich vysvetľovať neznamená, že si si osvojil realitu. Veci nie sú také jednoduché, ako si predstavuješ. To, či si si osvojil realitu, nestojí na tom, čo hovoríš, ale skôr na tom, čo žiješ. Iba keď sa Božie slová stanú tvojím životom a tvojím prirodzeným vyjadrovaním, dá sa o tebe povedať, že si si osvojil realitu, a iba potom ťa možno považovať za človeka, ktorý dosiahol pravdivé pochopenie a skutočné duchovné postavenie. Musíš byť schopný vydržať dlhé obdobia skúšok a prejaviť charakter, aký požaduje Boh. Nesmú to byť iba pózy; musí to z teba vychádzať prirodzene. Len potom si skutočne osvojíš realitu a iba vtedy dosiahneš život. Dovoľ mi uviesť príklad skúšky vykonávateľov služby, ktorý je každému známy: Ktokoľvek môže predniesť tie najvznešenejšie teórie o vykonávateľoch služby a každý túto tému v istom zmysle chápe. Hovoria o nej a každý prejav prekonáva ten predošlý, ako by šlo o súťaž. Ak však človek nepodstúpil väčšiu skúšku, potom je veľmi ťažké tvrdiť, že môže podať dobré svedectvo. V skratke, to, čo taký človek žije, je stále nedostačujúce a úplne v protiklade s jeho chápaním. Preto sa to ešte len musí stať skutočným duchovným postavením človeka a zatiaľ to nie je náplňou jeho života. Keďže sa poznanie človeka neprenieslo do reality, jeho duchovné postavenie stále pripomína hrad postavený na piesku – potáca sa a je na pokraji zrútenia. Ľudia si osvojili len veľmi málo reality; je takmer nemožné nájsť v nich aspoň štipku z nej. Prirodzene z nich prúdi príliš málo reality a všetka realita, ktorú žijú, je vynútená. To je dôvod, prečo hovorím, že ľudia sú bez reality. Hoci tvrdia, že ich srdce milujúce Boha sa nikdy nezmení, hovoria to len dovtedy, kým nie sú vystavení nejakej skúške. Keď ich jedného dňa postretnú skúšky, veci, o ktorých hovoria, opäť nebudú zodpovedať realite a znovu sa tak dokáže, že človek si žiadnu realitu neosvojil. Dalo by sa povedať, že vždy, keď narazíš na veci, ktoré nie sú v súlade s tvojimi predstavami, a ktoré si vyžadujú, aby si odložil seba samého bokom, sú tvojimi skúškami. Pred zjavením Božieho úmyslu prejde každý prísnym testom a obrovskou skúškou. Dokážeš to pochopiť? Keď chce Boh preskúšať ľudí, vždy im dovolí urobiť vlastné rozhodnutia skôr, ako sa zjaví skutočná pravda. To znamená, že keď Boh vystavuje človeka skúškam, nikdy ti nepovie pravdu. Takto odhaľuje ľudí. Je to jeden zo spôsobov, ako Boh koná svoje dielo, aby videl, či poznáš Boha dnešného dňa a či si si osvojil aspoň nejakú realitu. Naozaj nemáš pochybnosti o Božom diele? Dokážeš skutočne ustáť, keď na teba príde väčšia skúška? Kto sa odváži povedať: „Ručím za to, že nebudú žiadne problémy“? Kto sa odváži vyhlásiť: „Iní môžu mať pochybnosti, ale ja ich nikdy mať nebudem“? Je to presne tak, ako keď bol Peter vystavený skúškam: vždy sa chválil skôr, ako pravda vyšla najavo. Toto nie je chyba vlastná iba Petrovi. Je to najväčší problém, ktorému aktuálne čelí každý človek. Keby som navštívil niekoľko miest alebo niekoľkých bratov a sestry, aby som zistil, ako chápete dnešné Božie dielo, určite by ste dokázali veľa rozprávať o svojom poznaní a zdalo by sa, že nemáte vôbec žiadne pochybnosti. Ak by som sa ťa spýtal: „Môžeš naozaj, bez akýchkoľvek pochybností, potvrdiť, že dnešné dielo koná sám Boh?“, určite by si odpovedal: „Nepochybne je to dielo, ktoré koná Boží Duch. O tom niet pochýb.“ Po takejto odpovedi by si určite nepocítil ani tieň pochybnosti, ba dokonca by si sa cítil celkom spokojný, pretože by si si namýšľal, že si tým získal kúsok reality. Ľudia, ktorí majú sklon chápať veci týmto spôsobom, si osvojili menej reality. Čím viac si človek myslí, že ju získal, tým menej bude schopný obstáť zoči-voči skúškam. Beda tým, ktorí sú arogantní a povýšeneckí, a beda tým, ktorí nepoznajú sami seba. Takí ľudia sú zdatní rečníci, ale nedarí sa im, keď majú svoje slová naplniť. Pri najmenšom náznaku problémov začínajú pochybovať a do mysle sa im vkrádajú myšlienky na to, že skončia. Nemajú žiadnu realitu; majú iba teórie, ktoré stoja nad náboženstvom, bez akejkoľvek reality, ktorú teraz požaduje Boh. Najviac znechutený som z ľudí, ktorí sypú teórie z rukáva bez toho, aby mali aspoň nejakú realitu. Keď si robia svoju prácu, vykrikujú najhlasnejšie, no len čo sa stretnú s realitou, zosypú sa. Nepoukazuje to na to, že títo ľudia žiadnu realitu nemajú? Nehľadiac na to, aký zúrivý je vietor a vlny, ak dokážeš pevne stáť bez toho, aby si do svojej mysle vpustil čo i len zrnko pochybnosti, a ak dokážeš pevne stáť a nepopierať ani vtedy, keď už nikto iný nezostane, potom budeš považovaný za človeka, ktorý má skutočné pochopenie a realitu. Ak sa obraciaš, ako vietor fúka – ak nasleduješ väčšinu a učíš sa opakovať reči ostatných –, potom nezáleží na tom, aký si výrečný, pretože to nie je dôkaz, že si si osvojil realitu. Preto ti navrhujem, aby si sa neunáhlil s vykrikovaním prázdnych slov. Vieš, čo sa Boh chystá urobiť? Nesprávaj sa ako ďalší Peter, aby si si nespravil hanbu a nestratil schopnosť držať hlavu vzpriamene. To by nikomu neprinieslo žiadny prospech. Väčšina ľudí nemá skutočné duchovné postavenie. Hoci Boh vykonal veľké dielo, neudelil ľuďom realitu; presnejšie povedané, nikdy nikoho osobne nenapomínal. Niektorých ľudí odhalil takýmito skúškami, keď sa ich hriešne ruky naťahovali stále ďalej a ďalej, v domnení, že je ľahké dobehnúť Boha a že si môžu robiť, čo sa im zachce. Keďže nie sú schopní obstáť ani v takejto skúške, náročnejšie skúšky ani osvojenie si reality pre nich nepripadajú do úvahy. Nesnažia sa len oklamať Boha? Osvojenie si reality sa nedá predstierať; realita totiž nie je niečo, čo môžeš dosiahnuť jej poznaním. Závisí od tvojho skutočného duchovného postavenia, ako aj od toho, či dokážeš, alebo nedokážeš znášať všetky skúšky. Rozumieš?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len vnesenie pravdy do praxe je vlastníctvom reality