Aby sa obnovila podoba normálneho človeka, teda aby sa dosiahla normálna ľudská prirodzenosť, nestačí len potešiť Boha svojimi slovami. Ľudia tým totiž ubližujú len sami sebe a nijako to neprospieva ani ich schopnosti vnímania a zmeny. Ak sa chce človek zmeniť, musí to neustále kúsok po kúsku praktizovať. Musí začať pomaly vnímať, trošku po troške hľadať a skúmať, s pozitívnym prístupom začať žiť praktický život pravdy – svätý život. Skutočné veci, skutočné udalosti a skutočné prostredie mu potom umožnia učiť sa to v praxi. Od ľudí sa neočakáva, že budú slovami neúprimne chváliť, ale to, že sa budú učiť praktizovať svoju vieru za reálnych okolností. Najprv si uvedomia svoje zlé vlastnosti a potom normálne jedia a pijú z Božích slov a tiež normálne vnímajú a praktizujú svoju vieru. Len tak vedia pochopiť realitu a rýchlejšie sa ponoriť do podstaty. Aby sa ľudia zmenili, musí existovať určitá praktickosť. Musia praktizovať so skutočnými vecami, pri skutočných udalostiach a v skutočnom prostredí. Môže sa človek skutočne naučiť praktizovať vieru len tým, že sa bude spoliehať na cirkevný život? Môžu ľudia takto získať vhľad do reality? Nie! Ak ľudia nie sú schopní vstúpiť do reálneho života, potom nie sú schopní zmeniť svoj starý životný štýl a spôsoby. Nie je to úplne preto, že by boli leniví alebo boli veľmi závislí, ale skôr preto, že jednoducho nemajú schopnosť žiť ani pochopiť, čo Boh vyžaduje od normálneho človeka. V minulosti ľudia zvykli hovoriť, rozprávať, komunikovať, dokonca sa stali „rečníkmi“, ale nikto z nich sa nesnažil zmeniť podstatu svojho života. Namiesto toho slepo hľadali hlboké teórie. Preto dnešní ľudia musia zmeniť tento náboženský štýl viery v Boha vo svojom živote. Musia začať vieru praktizovať tak, že sa sústredia na jednu udalosť, jednu vec, jednu osobu. Musia sa sústrediť na niečo konkrétne. Len tak môžu dosiahnuť výsledky. Zmena sa u ľudí začína zmenou ich podstaty. Treba sa zamerať na podstatu ľudí, na ich život a ich lenivosť, závislosť a otroctvo. Len tak sa môžu zmeniť.

Hoci cirkevný život môže byť v niektorých oblastiach plodný, človeka môže zmeniť len reálny život. Stará prirodzenosť človeka sa bez reálneho života zmeniť nedá. Vezmime si ako príklad Ježišovo pôsobenie vo Veku milosti. Keď Ježiš zrušil predchádzajúce zákony a ustanovil prikázania nového veku, hovoril tak, že uvádzal skutočné príklady zo skutočného života. Keď viedol na Deň odpočinku svojich učeníkov cez pšeničné pole, Jeho učeníci vyhladli, a aby sa najedli, trhali obilné klasy. Farizeji to videli a povedali, že nedodržiavajú sviatosť na Deň odpočinku. Povedali tiež, že ľudia nesmú zachraňovať teľatá, ktoré v tento deň spadli do jamy, a povedali, že na Deň odpočinku sa nesmie vykonávať žiadna práca. Na príklade týchto udalostí Ježiš postupne vyhlásil prikázania nového veku. V tom čase používal mnoho praktických príkladov, aby pomohol ľuďom pochopiť a zmeniť sa. To je princíp pôsobenia Ducha Svätého a je to jediný spôsob, akým sa ľudia môžu zmeniť. Bez praktických vecí môžu ľudia chápať len teoreticky a intelektuálne. A to nie je efektívny spôsob premenenia. Ako teda môže človek získať múdrosť a vhľad do podstaty prostredníctvom precvičovania? Je možné rásť len počúvaním, čítaním a rozvíjaním svojich vedomostí? Ako sa to dá dosiahnuť? Ľudia musia pochopiť a mať skúsenosti v reálnom živote. Bez praxe to preto nejde, človek sa nesmie odkloniť od reálneho života. Ľudia musia venovať pozornosť rôznym aspektom, musia vnímať rôzne veci: úroveň vzdelania, schopnosť vyjadriť sa, schopnosť vidieť veci, schopnosť rozlišovať, schopnosť chápať Božie slová, zdravý rozum a pravidlá ľudstva a ďalšie veci týkajúce sa ľudstva, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. Keď človek dosiahne pochopenie, musí sa sústrediť na preniknutie do podstaty. Až potom sa môže zmeniť. Ak niekto dosiahol porozumenie, ale zanedbáva praktizovanie, ako sa môže zmeniť? Dnes toho ľudia veľa chápu, ale nežijú v realite, málo chápu Božie slová. Osvietenie ťa zasiahlo len okrajovo, dostal si malé duchovné vnuknutie od Ducha Svätého, ale neprenikol si do podstaty reálneho života – alebo si to ani nechcel –, a tvoja zmena tak nemohla nastať. Po takom dlhom čase ľudia chápu veľa. Sú schopní veľa hovoriť o svojich teoretických znalostiach, ale ich vonkajšia prirodzenosť, ako aj ich pôvodné vlastnosti zostávajú rovnaké a vôbec sa nezlepšujú. Ak je to tak, kedy konečne prenikneš do podstaty?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Diskusia o cirkevnom a reálnom živote