Evanjelium Matúša Novej zmluvy dokumentuje Ježišov rodokmeň. Na začiatku sa uvádza, že Ježiš bol potomkom Abraháma a Dávida a synom Jozefa, ďalej sa píše, že Ježiš bol počatý z Ducha Svätého a narodil sa z panny – čo by znamenalo, že nebol synom Jozefa alebo potomkom Abraháma a Dávida. Rodokmeň však trvá na spojení Ježiša s Jozefom. Ďalej rodokmeň začína zaznamenávať spôsob, akým sa Ježiš narodil. Uvádza, že Ježiš bol počatý Duchom Svätým, že sa narodil z panny a nebol synom Jozefa. Napriek tomu je v rodokmeni jasne napísané, že Ježiš bol synom Jozefa, a pretože rodokmeň je napísaný pre Ježiša, zaznamenáva štyridsaťdva generácií. Pokiaľ ide o generáciu Jozefa, stručne uvádza, že Jozef bol manželom Márie, a tieto slová slúžia ako dôkaz, že Ježiš bol potomkom Abraháma. Nie je to rozpor? Rodokmeň jasne dokumentuje Jozefov pôvod, je to očividne rodokmeň Jozefa, ale Matúš trvá na tom, že ide o rodokmeň Ježiša. Nepopiera to fakt, že Ježiš bol počatý z Ducha Svätého? Nie je teda rodokmeň podľa Matúša ľudským výmyslom? Je to smiešne! Takto môžeš vedieť, že táto kniha nepochádza úplne z Ducha Svätého. Možno existujú ľudia, ktorí si myslia, že Boh musí mať rodokmeň na zemi, v dôsledku čoho označujú Ježiša za štyridsiatu druhú generáciu Abraháma. To je naozaj smiešne! Ako by mohol mať Boh rodokmeň po príchode na zem? Ak tvrdíš, že Boh má rodokmeň, nezaraďuješ Ho medzi stvorené bytosti? Lebo Boh nepochádza zo zeme, je Pánom stvorenia, a hoci je z tela, nemá to isté jadro ako človek. Ako by si mohol zaradiť Boha medzi bytosti rovnakého druhu ako stvorenú bytosť? Abrahám nemohol predstavovať Boha. Bol predmetom vtedajšieho Jahveho diela, bol iba verným služobníkom, ktorého Jahve schválil, a pochádzal z izraelského ľudu. Ako by mohol byť Ježišovým predkom?

Kto napísal Ježišov rodokmeň? Napísal ho sám Ježiš? Povedal im Ježiš osobne: „Napíšte môj rodokmeň“? Matúš ho zaznamenal po Ježišovom ukrižovaní. V tom čase vykonal Ježiš veľa skutkov, ktoré boli pre Jeho učeníkov nepochopiteľné, a neposkytol žiadne vysvetlenie. Keď odišiel, učeníci začali všade kázať a pôsobiť a kvôli tejto etape diela začali písať listy a knihy evanjelií. Knihy evanjelií Novej zmluvy boli zaznamenané dvadsať až tridsať rokov po ukrižovaní Ježiša. Izraelský ľud predtým čítal len Starú zmluvu. To znamená, že na začiatku Veku milosti ľudia čítali Starú zmluvu. Nová zmluva sa objavila až počas Veku milosti. Nová zmluva neexistovala, keď pôsobil Ježiš. Ľudia zaznamenali Jeho dielo až po Jeho vzkriesení a nanebovstúpení. Až vtedy vznikli štyri evanjeliá, okrem ktorých boli napísané aj Pavlove a Petrove listy, ako aj Kniha zjavenia. Viac ako tristo rokov po tom, čo Ježiš vystúpil do neba, nasledujúce generácie selektívne zozbierali tieto dokumenty a až potom vznikla Nová zmluva Biblie. Až po dokončení tohto diela vznikla Nová zmluva, ktorá predtým neexistovala. Boh vykonal všetko toto dielo a Pavol a ostatní apoštoli napísali množstvo listov cirkvám na rôznych miestach. Ľudia, ktorí prišli po nich, spojili svoje listy a pripojili najväčšiu víziu zaznamenanú Jánom na ostrove Patmos, v ktorej bolo prorokované Božie dielo posledných dní. Ľudia vytvorili túto postupnosť, ktorá sa líši od dnešných výrokov. To, čo je dnes zaznamenané, je vykonané podľa krokov Božieho diela. To, s čím sa dnes ľudia zapodievajú, je dielo osobne vykonané Bohom a Ním vyslovené slová. Ty – ľudstvo – nemusíš zasahovať. Slová, ktoré pochádzajú priamo od Ducha, boli usporiadané krok za krokom a líšia sa od usporiadania ľudských záznamov. Dá sa povedať, že to, čo zaznamenali, bolo podľa ich vzdelanostnej úrovne a ľudskej kvality. To, čo zaznamenali, boli skúsenosti ľudí, každý mal svoje vlastné prostriedky na zaznamenávanie a spoznávanie a každý záznam bol iný. Ak teda uctievaš Bibliu ako Boha, si nanajvýš nevedomý a hlúpy! Prečo nehľadáš dnešné Božie dielo? Iba Božie dielo môže človeka zachrániť. Biblia nemôže zachrániť človeka – ľudia by ju mohli čítať niekoľko tisíc rokov a stále by sa ani v najmenšom nezmenili. Ak budeš uctievať Bibliu, nikdy nezískaš dielo Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (3)