Cirkevný život je len druh života, pri ktorom sa ľudia stretávajú, aby okúsili slová Boha, a zaberá len malý kúsok ich života. Ak by aj reálny život ľudí mohol byť ako ich cirkevný život – vrátane normálneho duchovného života, normálneho okúsenia Božích slov, modlenia sa a normálnej blízkosti k Bohu, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s Božími úmyslami, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s pravdou, žitia reálneho života, v ktorom sa praktizuje modlitba a stíšenie sa pred Bohom, v ktorom sa spievajú chválospevy a tancuje sa –, potom by ich práve a jedine takýto život priviedol do života Božích slov. Väčšina ľudí sa sústreďuje len na niekoľko hodín svojho cirkevného života a „nestará“ sa o svoj život mimo týchto hodín, akoby sa ich to netýkalo. Je tiež veľa ľudí, ktorí prenikajú do svätého života len vtedy, keď jedia a pijú Božie slová, spievajú chválospevy alebo sa modlia, a potom sa znovu vrátia k svojmu starému ja. Takýto život nemôže ľudí zmeniť a už vôbec ich nevedie k poznaniu Boha. Ak ľudia veria v Boha a túžia po zmene svojej prirodzenosti, potom sa nesmú odpútavať od reálneho života. Práve v reálnom živote musíš spoznať samého seba, vzdorovať samému sebe, praktizovať pravdu a tiež sa naučiť princípy, zdravý rozum a pravidlá vlastného správania vo všetkom. Až potom sa môžeš postupne zmeniť. Ak sa sústredíš len na teoretické vedomosti a žiješ len uprostred náboženských obradov a pritom sa neponáraš hlboko do reality, nevstupuješ do reálneho života, nikdy neprenikneš do podstaty, nikdy nespoznáš sám seba, pravdu ani Boha a budeš navždy slepý a nevedomý. Božie dielo spásy ľudí nespočíva v tom, že im po krátkom čase umožní žiť normálny ľudský život, ani v tom, že zmení ich mylné predstavy a náuky. Jeho cieľom je skôr zmeniť ich starú prirodzenosť, zmeniť celý ich starý spôsob života a zmeniť všetky ich zastarané spôsoby myslenia a duchovného pohľadu. Zameranie sa len na cirkevný život nezmení staré životné návyky ľudí ani dlho zaužívané spôsoby života. Nech sa deje čokoľvek, ľudia sa nesmú odpútať od reálneho života. Boh žiada, aby žili bežný ľudský život v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, aby žili pravdu v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, a aby konali, čo im bolo určené, v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote. Aby človek mohol preniknúť do podstaty, musí obrátiť všetko k reálnemu životu. Ak ľudia, ktorí veria v Boha, nedokážu vstúpiť do reálneho života a spoznať samých seba, ak nedokážu žiť bežný ľudský život v reálnom živote, neuspejú. Tí, ktorí vzdorujú Bohu, nemôžu vstúpiť do reálneho života. Takí ľudia hovoria o ľudskej prirodzenosti, ale žijú ako démoni. Takí ľudia hovoria o pravde, ale namiesto toho žijú podľa náuky. Boh zavrhuje tých, ktorí nedokážu žiť pravdu v reálnom živote, hoci v Neho veria. Musíš preto skúšať prenikať do reálneho života, spoznávať vlastné nedostatky, vzdorovitosť a nevedomosť a spoznávať vlastnú neobvyklú ľudskú povahu a slabosti. Len tak môžeš prepojiť svoje poznatky so svojou skutočnou prirodzenosťou a ťažkosťami. Len tento druh poznania je skutočný a umožní ti skutočne pochopiť svoju prirodzenosť a dosiahnuť jej zmenu.

Teraz, keď sa formálne začalo zdokonaľovanie ľudí, musíš vstúpiť do reálneho života. Aby si sa mohol zmeniť, musíš najprv vstúpiť do reálneho života a postupne sa krok za krokom meniť. Ak sa vyhýbaš normálnemu ľudskému životu a hovoríš len o duchovných záležitostiach, bude to suché, monotónne a nereálne. Ako sa takto ľudia môžu zmeniť? Preto ti teraz hovorím, aby si vstúpil do reálneho života, aby si praktizoval, aby si položil základ na preniknutie do pravdivej skúsenosti. To je jeden z aspektov toho, čo ľudia musia robiť. Duch Svätý má hlavne viesť. Zvyšok už je na človeku, ako praktizuje a pokúša sa preniknúť do podstaty. Každý človek môže vstúpiť do reálneho života inou cestou, aby mohol vniesť Boha do reálneho života a žiť skutočnú normálnu ľudskú prirodzenosť. Jedine tak vyzerá zmysluplný život!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Diskusia o cirkevnom a reálnom živote