Tí, ktorí sú nevedomí a arogantní, sa nielenže nesnažia a ani si neplnia svoju povinnosť, ale ešte aj vystierajú ruky k milosti, akoby si to, o čo žiadajú, zaslúžili. A keď nedostanú to, o čo žiadajú, stále viac upúšťajú od svojej vernosti. Ako možno takýchto ľudí považovať za rozumných? Máte úbohé kvality a ste bez rozumu, úplne neschopní plniť si povinnosť, ktorá vám v diele riadenia prináleží. Vaša hodnota sa už poriadne prepadla. Už vaša neschopnosť odvďačiť sa Mi za to, že som vám preukázal takú milosť, je činom obrovského vzdoru, ktorý stačí na to, aby som vás zavrhol a ukázal vašu zbabelosť, neschopnosť, podlosť a bezcennosť. Čo vás oprávňuje vystierať ruky? To, že nedokážete byť ani v najmenšom nápomocní pri Mojom diele, nie ste schopní byť verní a svedčiť o Mne, sú vaše poklesky a zlyhania. Vy však na Mňa útočíte, hovoríte o Mne nepravdy a ponosujete sa, že som nespravodlivý. To je vaša vernosť? To je vaša láska? Čo okrem toho dokážete? Ako ste prispeli k celému dielu, ktoré bolo vykonané? Koľko úsilia ste vynaložili? Prejavil som už veľkú zhovievavosť tým, že som vás neobviňoval, no vy sa Mi stále bezostyšne ospravedlňujete a tajne sa na Mňa sťažujete. Je vo vás aspoň štipka ľudskej prirodzenosti? Aj keď je povinnosť človeka poškvrnená ľudskou mysľou a ľudskými predstavami, musíte si plniť svoju povinnosť a preukázať svoju vernosť. Nečistoty v konaní človeka sú otázkou jeho kvality, ale ak človek nekoná svoju povinnosť, svedčí to o jeho vzdorovitosti. Medzi povinnosťou človeka a tým, či je požehnaný, alebo zatratený, nie je žiadna súvislosť. Povinnosť je to, čo má človek plniť. Je to jeho poslanie zoslané z neba a nemalo by závisieť od odmeny, podmienok alebo dôvodov. Len vtedy si človek plní svoju povinnosť. Byť požehnaný znamená, keď je niekto po tom, ako zakúsi súd, zdokonalený a teší sa z Božích požehnaní. Človek je prekliaty vtedy, keď sa jeho povaha po zažití napomínania a súdu nezmení, a keď nezažije zdokonalenie, ale je potrestaný. No bez ohľadu na požehnanie alebo zatratenie majú stvorené bytosti konať svoju povinnosť, robiť to, čo musia a čoho sú schopné. To je to najmenšie, čo by mal robiť človek, ktorý sa usiluje o Boha. Nemal by si plniť povinnosť len preto, aby si bol požehnaný, a nemal by si odmietať konať zo strachu, že budeš zatratený. Chcem vám povedať toto: Človek by mal konať svoju povinnosť a ak toho nie je schopný, je to jeho vzdorovitosť. Človek sa postupne mení práve pri tom, ako koná svoju povinnosť, a práve v tomto procese preukazuje svoju vernosť. Čím viac si teda dokážeš plniť svoju povinnosť, tým viac pravdy dostaneš a tým skutočnejší bude tvoj výraz. Tí, ktorí svoju povinnosť plnia iba mechanicky a nehľadajú pravdu, budú napokon vyradení, pretože takíto ľudia nekonajú svoju povinnosť v praktizovaní pravdy a nepraktizujú pravdu pri vykonávaní svojej povinnosti. Sú to tí, ktorí zostanú nezmenení a budú zatratení. Nečisté sú nielen ich výrazy, ale zlé je aj všetko, čo vyjadrujú.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka