To, čo človek dosiahol teraz – jeho terajšie duchovné postavenie, poznanie, láska, vernosť, podriadenosť a pochopenie –, to sú výsledky dosiahnuté súdom slova. To, že si verný a zostávaš stáť až do dnešného dňa, sa dosiahlo prostredníctvom slova. Teraz človek vidí, že dielo vteleného Boha je vskutku neobyčajné a obsahuje veľa vecí, ktoré človek nemôže dosiahnuť a ktoré sú tajomstvami a zázrakmi. Mnohí sa preto podriadili. Niektorí sa od svojho narodenia nikdy nikomu nepodriadili, no keď dnes vidia Božie slová, úplne sa podriadia bez toho, aby si všimli, že tak urobili, a neodvažujú sa skúmať ani hovoriť nič iné. Ľudstvo podľahlo slovu a klania sa pred súdom slova. Ak by Duch Boží hovoril priamo k človeku, všetci ľudia by sa podriadili hlasu, padli by bez slov zjavenia, podobne ako Pavol padol na zem vo svetle na ceste do Damasku. Ak by Boh pokračoval týmto spôsobom, človek by nikdy nebol schopný spoznať svoju vlastnú skazenosť skrze súd slova, a tým dosiahnuť spásu. Len keď sa Boh stane telom, môže osobne preniesť svoje slová do uší každej ľudskej bytosti, aby všetci tí, ktorí majú uši, mohli počuť Jeho slová a prijať Jeho dielo súdu slovom. Iba tak sa dosiahne výsledok Jeho slovom, a nie Duchom, ktorý sa prejavuje za účelom zastrašenia človeka k podriadenosti. Iba prostredníctvom tohto praktického a zároveň mimoriadneho diela sa môže úplne odhaliť stará ľudská povaha, ukrytá hlboko vo vnútri po mnoho rokov, aby ju človek mohol rozpoznať a zmeniť. Tieto veci sú skutočným dielom vteleného Boha, v ktorom hovorí a vykonáva súd praktickým spôsobom a dosahuje výsledky súdu nad človekom skrze slovo. Toto je autorita vteleného Boha a význam Božieho vtelenia. Deje sa to preto, aby sa prejavila autorita vteleného Boha, aby sa prejavili výsledky dosiahnuté pôsobením slova a aby sa prejavila skutočnosť, že Duch prišiel v tele a preukazuje svoju autoritu tým, že súdi človeka slovom. Hoci Jeho telo má vonkajšiu podobu bežnej a normálnej ľudskej prirodzenosti, Jeho slová dosahujú výsledky, aby ukázali človeku, že má plnú autoritu, že On sám je Boh a že Jeho slová sú vyjadrením samotného Boha. Týmto spôsobom celé ľudstvo uvidí, že On je samotný Boh, že je Bohom, ktorý sa stal telom, nikto Ho nemôže uraziť, nikto nemôže prekonať Jeho súd slova a žiadna sila temnoty nemôže zvíťaziť nad Jeho autoritou. Človek sa Mu úplne podriaďuje, pretože On je Slovo, ktoré sa stalo telom, pre Jeho autoritu a Jeho súd slovom. Dielo, ktoré prináša Jeho vtelené telo, je autoritou, ktorú vlastní. Stal sa telom, pretože aj telo môže mať autoritu a dokáže praktickým spôsobom vykonávať medzi ľuďmi skutky, ktoré budú pre človeka viditeľné a hmatateľné. Toto dielo je oveľa praktickejšie ako dielo, ktoré koná priamo Boží Duch, ktorý má všetku autoritu a jeho výsledky sú tiež zjavné. Je to preto, že vtelené Božie telo môže hovoriť a konať praktickým spôsobom. Vonkajšia podoba Jeho tela síce nemá žiadnu autoritu, ale človek sa k nej môže priblížiť, zatiaľ čo Jeho podstata autoritu má, avšak Jeho autorita nie je pre nikoho viditeľná. Keď hovorí a koná, človek nedokáže odhaliť existenciu Jeho autority. To Mu uľahčuje vykonávať dielo praktickým spôsobom. Celé toto praktické dielo prináša výsledky. Aj keď si nikto neuvedomuje, že Boh má autoritu, nevidí, že sa nesmie uraziť, ani nevidí Jeho hnev, Boh dosahuje zamýšľané výsledky svojich slov skrze svoju zahalenú autoritu, svoj skrytý hnev a slová, ktoré otvorene hovorí. Inými slovami, človek je úplne presvedčený skrze Jeho tón hlasu, prísnosť Jeho reči a všetku múdrosť Jeho slov. Týmto spôsobom sa človek podriaďuje slovu vteleného Boha, ktoré zdanlivo nemá žiadnu autoritu, čím sa napĺňa Boží cieľ spásy človeka. Toto je ďalší aspekt významu Jeho vtelenia: hovoriť praktickejším spôsobom a dovoliť, aby realita Jeho slov pôsobila na človeka a ten tak mohol byť svedkom moci Božieho slova. Preto ak by toto dielo nebolo vykonané prostredníctvom vtelenia, nedosiahlo by ani tie najmenšie výsledky a nebolo by schopné úplne zachrániť hriešnych ľudí. Keby sa Boh nestal telom, zostal by pre človeka neviditeľným a nehmotným Duchom. Človek, stvorenie tela, on a Boh patria do dvoch rôznych svetov a majú rôzne prirodzenosti. Boží Duch je nezlučiteľný s človekom, ktorý je z tela, a jednoducho neexistuje spôsob, ako medzi nimi vytvoriť vzťah, nehovoriac o tom, že človek nie je schopný premeniť sa na ducha. Preto sa Boží Duch musí stať stvorenou bytosťou, aby mohol konať svoje pôvodné dielo. Boh môže vystúpiť na najvyššie miesto a pokoriť sa, aby sa stal ľudským stvorením, konať medzi ľuďmi skutky a žiť medzi nimi, ale človek nemôže vystúpiť na najvyššie miesto a stať sa duchom, a už vôbec nedokáže zostúpiť na najnižšie miesto. Preto sa Boh musí stať telom, aby vykonal svoje dielo. Z rovnakého dôvodu aj počas prvého vtelenia mohlo človeka vykúpiť iba telo vteleného Boha skrze Jeho ukrižovanie, zatiaľ čo by nebolo možné, aby bol ako obeta za hriech človeka ukrižovaný Duch Boží. Boh sa mohol priamo stať telom, aby slúžil ako obeta za hriech človeka, ale človek nemohol priamo vystúpiť do neba, aby prijal obetu za hriech, ktorú mu Boh pripravil. Keďže je to tak, jediné, čo by bolo možné, by bolo požiadať Boha, aby niekoľkokrát prebehol medzi nebom a zemou, nie aby človek vystúpil do neba a prijal túto spásu, pretože človek padol a jednoducho nemohol vystúpiť do neba, nieto ešte získať obetu za hriech. Preto bolo nevyhnutné, aby Ježiš prišiel medzi ľudí a osobne vykonal dielo, ktoré jednoducho nemohol vykonať človek. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to z absolútnej nevyhnutnosti. Keby mohol Duch Boží priamo vykonať ktorúkoľvek z etáp, nepodriadil by sa potupe vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)