Podriadenosť, ktorú Boh od ľudí vyžaduje počas svojho pôsobenia v tele, nezahŕňa zdržanie sa vynášania súdov alebo odporovania, ako si predstavujú. Skôr vyžaduje, aby ľudia používali Jeho slová ako princíp, podľa ktorého žijú a ako základ svojho prežitia, aby uviedli celú podstatu Jeho slov do praxe, a aby úplne uspokojili Jeho úmysly. Jeden aspekt požiadavky o podriadenie sa vtelenému Bohu zahŕňa praktizovať Jeho slová, zatiaľ čo druhý aspekt sa týka schopnosti podriadiť sa Jeho normálnosti a praktickosti. Obidva musia byť absolútne. Tí, ktorí dosiahnu obidva tieto aspekty, majú ozajstné srdcia milujúce Boha. Boh si získal všetkých týchto ľudí a všetci milujú Boha tak, ako milujú svoj vlastný život. Vtelený Boh vnáša do svojho diela normálnu a praktickú ľudskú prirodzenosť. Takto sa Jeho vonkajšia schránka normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti stáva pre ľudí obrovskou skúškou. Je to ich najväčší problém. Nedá sa však vyhnúť normálnosti a praktickosti Boha. Skúšal všetko, aby našiel riešenie, ale nakoniec sa nedokázal zbaviť vonkajšej schránky svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. A preto sa Boh nakoniec stal telom, a nie Bohom Ducha v nebi. On nie je Bohom, ktorého ľudia nevidia, je Bohom, ktorý nosí plášť stvorenej bytosti. Zbaviť sa teda schránky svojej normálnej ľudskej prirodzenosti by vôbec nebolo jednoduché. Bez ohľadu na to, stále vykonáva dielo, ktoré chce robiť z perspektívy tela. Toto dielo je vyjadrením normálneho a praktického Boha, tak ako by sa ľudia nemohli podriadiť? Čo môžu ľudia robiť s Božími skutkami na zemi? On robí to, čo chce. Všetko, čo ho robí šťastným, je presne také, ako má byť. Ak sa ľudia nepodriadia, môžu mať nejaké ďalšie zmysluplné plány? Ľudstvo sa doteraz dokázalo spasiť iba prostredníctvom podriadenosti. Nič rozumnejšie nikomu nenapadlo. Ak chce Boh skúšať ľudí, čo s tým môžu urobiť? Toto všetko nevymyslel Boh v nebi, vymyslel to vtelený Boh. Chce to urobiť tak, aby to nemohol žiadny človek zmeniť. Boh v nebi nezasahuje do toho, čo koná vtelený Boh, nie je to ďalší dôvod, prečo by sa mu ľudia mali podriadiť? Hoci je praktický a normálny, je to Boh, ktorý sa stal telom. Všetko, čo chce, robí na základe svojich vlastných nápadov. Boh v nebi Mu zveril všetky úlohy. Ty sa Mu musíš podriadiť vo všetkom, čo robí. Hoci má ľudskú prirodzenosť a je úplne normálny, toto všetko zariadil zámerne. Ako teda môžu ľudia na Neho zízať s nesúhlasom? Chce byť normálny, preto je normálny. Chce žiť v ľudskej prirodzenosti, preto žije v ľudskej prirodzenosti. Chce žiť v božskej prirodzenosti, preto žije v božstve božskej prirodzenosti. Ľudia sa na to môžu pozerať akokoľvek, ale Boh bude vždy Bohom a ľudia budú vždy ľuďmi. Jeho podstatu nemožno poprieť kvôli nejakému drobnému detailu, ani Ho nemožno vytlačiť z „osoby“ Boha kvôli jednej malej veci. Ľudia majú slobodu ľudských bytostí a Boh má dôstojnosť Boha. Vzájomne do seba nezasahujú. Nemohli by ľudia dať Bohu trochu slobody? Nemohli by tolerovať, aby bol Boh trochu neformálny? Nebuď na Boha taký prísny! Mali by sme sa všetci tolerovať, nevyriešilo by sa tým všetko? Existovalo by nejaké odcudzenie? Ak niekto nedokáže tolerovať takú banálnu záležitosť, ako potom môže povedať niečo ako: „Srdce premiéra je také veľké, že by sa v ňom dalo plaviť loďou“? Ako môžu byť pravými ľuďmi? Nie je to Boh, kto spôsobuje ľudstvu problémy, to ľudia spôsobujú problémy Bohu. Vždy riešia veci tak, že robia z komára somára. Naozaj robia veľa kriku pre nič a to je tak zbytočné! Keď Boh pôsobí v rámci normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti, to, čo robí, nie je dielom ľudstva, ale Božím dielom. Ľudia však nevidia podstatu Jeho diela; vždy vidia len vonkajšiu schránku Jeho ľudskej prirodzenosti. Nevideli také veľké dielo, no trvajú na tom, aby uvideli Jeho obyčajnú a normálnu ľudskú prirodzenosť a nenechajú to tak. Ako sa môže toto nazývať podriadenosť Bohu? Boh v nebi sa teraz „zmenil“ na Boha na zemi a Boh na zemi je teraz Bohom v nebi. Nezáleží na tom, či Ich vonkajší vzhľad je rovnaký, nezáleží ani na tom, ako presne konajú. Nakoniec ten, kto koná Božie dielo, je sám Boh. Musíš sa podriadiť, či chceš alebo nie – v tejto veci nemáš na výber! Ľudia sa musia podriadiť Bohu, musia sa absolútne podriadiť Bohu bez najmenšej pretvárky.

Ľudia, ktorých si chce vtelený Boh dnes získať, sa zosúlaďujú s Jeho úmyslami. Potrebujú sa len podriadiť Jeho dielu a prestať sa neustále zaoberať želaniami Boha na nebi, žiť v nejasnostiach a sťažovať to vtelenému Bohu. Tí, ktorí sa Mu dokážu podriadiť, absolútne počúvajú Jeho slová a poslúchajú Jeho opatrenia. Týchto ľudí vôbec nezaujíma, aký je v skutočnosti Boh v nebi alebo aké dielo Boh v nebi v súčasnosti medzi ľuďmi vykonáva. Naplno odovzdávajú svoje srdcia Bohu na zemi a odovzdávajú Mu celé svoje bytosti. Nikdy neberú ohľad na vlastnú bezpečnosť, ani si nerobia veľkú hlavu z normálnosti a praktickosti Boha v tele. Zdokonalí tých, ktorí sa podriadia Bohu v tele. Tí, ktorí veria v Boha v nebi, nezískajú nič. Pretože to nie je Boh v nebi, ale Boh na zemi, ktorý dáva ľuďom sľuby a požehnania. Ľudia by si nemali vždy ctiť Boha v nebi ako veľkého a pritom hľadieť na Boha na zemi ako na obyčajného, priemerného človeka. To je nespravodlivé. Boh v nebi je veľký, úžasný a obdivuhodne múdry, ale ten Boh na nebi vôbec neexistuje. Boh na zemi je veľmi priemerný a bezvýznamný a je tiež úplne normálny. Nemá mimoriadny intelekt ani nevykonáva činy, ktoré by zatriasli zemou. Jednoducho koná a hovorí veľmi normálnym a praktickým spôsobom. Aj keď nehovorí cez hromy a neprivoláva vietor a dážď, On je naozaj vtelením Boha v nebi a On je naozaj Bohom žijúcim medzi ľuďmi. Ľudia nesmú považovať za Boha toho, koho dokážu chápať a kto zodpovedá ich vlastným predstavám, alebo ctiť si Ho ako veľkého, zatiaľ čo toho, koho nemôžu prijať a absolútne si Ho nedokážu predstaviť, vnímať ako nízkeho. Toto všetko pochádza z ľudskej vzdorovitosti; to všetko je zdrojom odporu ľudstva voči Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, korí skutočne milujú Boha, sa dokážu úplne podriadiť Jeho praktickosti