V období, keď Peter nasledoval Ježiša, vytvoril si o Ňom veľa názorov a vždy Ho posudzoval zo svojho pohľadu. Hoci Peter disponoval určitým stupňom chápania Ducha, jeho chápanie bolo trochu nejasné, a preto povedal: „Musím nasledovať toho, koho poslal nebeský Otec. Musím uznať toho, koho vyvolil Duch Svätý.“ Nerozumel tomu, čo Ježiš konal a nemal v tom jasno. Keď Ho Peter istý čas nasledoval, čoraz viac sa zaujímal o to, čo Ježiš koná a hovorí, a o samotného Ježiša. Začal cítiť, že Ježiš v ňom vzbudzuje náklonnosť i úctu. Rád sa s Ním stretával a bol pri Ňom a počúvanie Ježišových slov mu poskytovalo zaopatrenie a pomoc. V období, keď Peter nasledoval Ježiša, pozoroval a bral si k srdcu všetko z Jeho života: Jeho skutky, slová, pohyby a vyjadrenia. Nadobudol hlboké pochopenie, že Ježiš nie je ako obyčajní ľudia. Hoci jeho ľudský výzor bol úplne obyčajný, bol plný lásky, súcitu a tolerancie k ľuďom. Všetko, čo vykonal alebo povedal, bolo pre druhých nesmierne nápomocné, a Peter videl a získal od Ježiša to, čo nikdy predtým nevidel ani nevlastnil. Videl, že hoci Ježiš nemal ani veľkolepú postavu, ani nezvyčajnú ľudskú prirodzenosť, šíril okolo seba skutočne výnimočnú a neobyčajnú atmosféru. Hoci to Peter nedokázal úplne vysvetliť, videl, že Ježiš koná inak ako všetci ostatní, lebo to, čo konal, bolo úplne iné než u obyčajných ľudí. Počas obdobia, ktoré strávil v kontakte s Ježišom, Peter tiež videl, že Jeho charakter sa líši od charakteru obyčajného človeka. Vždy konal vyrovnane a nikdy sa neponáhľal, nikdy nič nepreháňal ani nepodceňoval danú tému a svoj život viedol tak, že ukazoval charakter, ktorý bol zároveň obyčajný i obdivuhodný. V rozhovoroch Ježiš hovoril jasne a s pôvabom, vždy komunikujúc veselo, ale pokojne – a pritom nikdy nestratil svoju dôstojnosť, keď vykonával svoje dielo. Peter videl, že Ježiš je niekedy mlčanlivý, zatiaľ čo inokedy hovoril bez prestávky. Niekedy bol taký šťastný, že vyzeral ako šantiaca a veselá holubica, a inokedy bol taký smutný, že vôbec nerozprával a vyzeral obťažkaný zármutkom, akoby bol vyčerpanou a unavenou matkou. Niekedy bol plný hnevu ako statočný vojak, ktorý sa chystá zabiť nepriateľa, a pri niektorých príležitostiach dokonca pripomínal revúceho leva. Niekedy sa smial, inokedy sa modlil a plakal. Bez ohľadu na to, ako sa Ježiš správal, Peter si k Nemu vypestoval bezhraničnú lásku a úctu. Ježišov smiech ho napĺňal šťastím, Jeho smútok ho zarmucoval, Jeho hnev mu naháňal strach, zatiaľ čo vďaka Jeho milosrdenstvu, odpusteniu a prísnym nárokom na ľudí si Ježiša skutočne zamiloval a vypestoval si k Nemu skutočný strach a túžbu. Samozrejme, Peter si toto všetko uvedomil postupne, až keď žil po Ježišovom boku niekoľko rokov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako Peter spoznal Ježiša