Dnes ľudia veria, že Biblia je Boh a že Boh je Biblia. Taktiež veria, že všetky slová Biblie boli jediné slová, ktoré Boh povedal, a že všetky vyslovil Boh. Tí, ktorí veria v Boha, si dokonca myslia, že hoci všetkých šesťdesiatšesť kníh Starej a Novej zmluvy napísali ľudia, všetci boli inšpirovaní Bohom a zaznamenali výroky Ducha Svätého. Toto chápanie človeka je skreslené a nie je úplne v súlade s faktami. V skutočnosti je väčšina Starej zmluvy okrem prorockých kníh historickým záznamom. Niektoré z listov Novej zmluvy pochádzajú zo skúseností ľudí a niektoré z osvietenia Ducha Svätého. Napríklad Pavlove listy vznikli z diela človeka, všetky boli výsledkom osvietenia Duchom Svätým a boli napísané cirkvám. Boli to slová nabádania a povzbudenia pre cirkevných bratov a sestry. Tieto slová nevyslovil Duch Svätý – Pavol nemohol hovoriť v mene Ducha Svätého a nebol ani prorokom a už vôbec nevidel vízie, ktoré uvidel Ján. Jeho listy boli napísané cirkevným jednotkám v Efeze, Korinte, Galácii a iným cirkvám. Pavlove listy Novej zmluvy sú teda listami, ktoré Pavol napísal cirkvám, a nie inšpiráciami Ducha Svätého ani priamymi výrokmi Ducha Svätého. Sú to len slová nabádania, útechy a povzbudenia, ktoré napísal cirkvám počas svojho diela. Sú tiež záznamom veľkej časti Pavlovho vtedajšieho diela. Boli napísané pre všetkých bratov a sestry v Pánovi, aby vtedajší cirkevní bratia a sestry poslúchali jeho radu a nasledovali cestu pokánia Pána Ježiša. Pavol v žiadnom prípade nepovedal, že či už sú to cirkvi tej doby alebo budúcnosti, všetky musia jesť a piť, čo napísal, ani netvrdil, že všetky jeho slová pochádzajú od Boha. Podľa vtedajších cirkevných okolností jednoducho komunikoval s bratmi a sestrami, nabádal ich a podnecoval v nich vieru. Jednoducho kázal alebo dohováral ľuďom a nabádal ich. Jeho slová vychádzali z jeho vlastného bremena a týmito slovami ľudí podporoval. Pôsobil ako apoštol v cirkvách svojej doby, bol pracovníkom, ktorého používal Pán Ježiš, a preto musel prevziať zodpovednosť za cirkvi a ujať sa cirkevných činností, musel poznať stavy bratov a sestier – a preto napísal listy všetkým bratom a sestrám v Pánovi. Všetko poučné a pozitívne, čo ľuďom povedal, bolo správne, ale nepredstavovalo to výroky Ducha Svätého a nemohlo to predstavovať Boha. Je to poburujúce chápanie a obrovské rúhanie, keď ľudia zaobchádzajú so záznamami o ľudských skúsenostiach a s listami človeka, akoby to boli slová, ktoré Duch Svätý vyslovil cirkvám! To platí najmä pre listy, ktoré Pavol napísal cirkvám, pretože jeho listy boli napísané bratom a sestrám na základe okolností a situácie každej vtedajšej cirkvi a slúžili na nabádanie bratov a sestier v Pánovi, aby mohli prijať milosť Pána Ježiša. Jeho listy mali pozdvihnúť vtedajších bratov a sestry. Dá sa povedať, že to bolo jeho vlastné bremeno a bolo to aj bremeno, ktoré mu dal Duch Svätý. Nakoniec, bol apoštolom, ktorý viedol cirkvi tej doby, písal cirkvám listy a nabádal ich – to bola jeho zodpovednosť. Mal identitu pracujúceho apoštola a bol len Bohom vyslaný apoštol, nebol prorokom ani veštcom. Jeho dielo a životy bratov a sestier boli pre neho nesmierne dôležité. Preto nemohol hovoriť v mene Ducha Svätého. Jeho slová neboli slovami Ducha Svätého ani sa nedali považovať za Božie slová, pretože Pavol nebol nič iné než stvorená bytosť a určite nebol vtelením Boha. Jeho identita nebola rovnaká ako Ježišova. Ježišove slová boli slovami Ducha Svätého, boli Božími slovami, lebo Jeho totožnosť predstavovala Krista – Božieho Syna. Ako by sa Mu mohol Pavol rovnať? Ak ľudia považujú listy alebo slová ako Pavlove za výroky Ducha Svätého a uctievajú ich ako Boha, potom možno len povedať, že nedokážu rozlišovať. Drsnejšie povedané, nie je to jednoducho rúhanie? Ako by mohol človek hovoriť v mene Boha? A ako by sa ľudia mohli skláňať pred záznamami jeho listov a slov, ktoré vyslovil, akoby to bola svätá alebo nebeská kniha? Mohol by človek bezstarostne vysloviť Božie slová? Ako by mohol človek hovoriť v mene Boha? A tak, čo ty na to – nemohli by byť listy, ktoré napísal cirkvám, poškvrnené jeho vlastnými myšlienkami? Ako by nemohli byť poškvrnené ľudskými myšlienkami? Písal listy cirkvám na základe svojich osobných skúseností a vlastného poznania. Pavol napríklad napísal list galatským cirkvám, ktorý obsahoval určitý názor, a Peter napísal ďalší, v ktorom vyjadril iný názor. Ktorý z nich pochádzal z Ducha Svätého? Nikto to nemôže s istotou povedať. Preto možno len povedať, že obaja niesli bremeno za cirkvi, ich listy však predstavujú ich duchovné postavenie, zabezpečenie a podporu pre bratov a sestry, ich bremeno voči cirkvám a len ľudskú prácu – nepochádzali celkom z Ducha Svätého. Ak tvrdíš, že jeho listy sú slovami Ducha Svätého, si smiešny a dopúšťaš sa rúhania! Pavlove listy a ostatné listy Novej zmluvy sa rovnajú spomienkam novších duchovných postáv: sú na rovnakej úrovni ako knihy Watchmana Neeho alebo skúsenosti Lawrencea a podobne. Skrátka, knihy nedávnych duchovných postáv nie sú súčasťou Novej zmluvy, ale podstata týchto ľudí bola rovnaká: boli to ľudia, ktorých použil Duch Svätý počas určitého obdobia, a nemohli priamo zastupovať Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (3)