Každé Božie slovo zasiahne jedno z našich smrteľných miest, zanechá na nás rany a naplní hrôzou. Odhalí naše predstavy, myšlienky a skazenú povahu. Počnúc každým našim slovom a skutkom až po každú myšlienku a nápad, sa naša prirodzenosť a podstata prejavia v Jeho slovách. Vyvoláva to v nás strach a chvenie a my nemáme kam ukryť svoju hanbu. Jednému po druhom nám hovorí o všetkých našich činoch, cieľoch a úmysloch, dokonca aj o skazenej povahe, ktorú sme my sami nikdy neobjavili. Dokazuje, že nás odhalil vo všetkých našich úbohých nedokonalostiach a ešte viac, že nad nami úplne zvíťazil. Súdi nás za to, že sa Mu protivíme, napomína nás za to, že sa Mu rúhame a odsudzujeme Ho, a dáva nám pocítiť, že v Jeho očiach nemáme ani jednu spásonosnú vlastnosť, že sme živý satan. Naše nádeje sú zmarené. Neodvažujeme sa viac klásť Mu nezmyselné požiadavky alebo dávať akékoľvek návrhy a dokonca aj naše sny sa zo dňa na deň rozplynú. Túto skutočnosť si nikto z nás nedokáže predstaviť ani prijať. V sekunde strácame vnútornú rovnováhu a nevieme, ako pokračovať na ceste, ktorá leží pred nami, alebo ako pokračovať v našich presvedčeniach. Zdá sa, akoby sa naša viera vrátila na začiatok a akoby sme Pána Ježiša nikdy nestretli ani nespoznali. Všetko okolo nás sa napĺňa zmätkom a my nerozhodne váhame. Sme zdesení, sklamaní a hlboko v našich srdciach ukrývame nepotlačiteľný hnev a hanbu. Snažíme sa to odľahčiť, nájsť východisko a naďalej čakáme na nášho Spasiteľa Ježiša, aby sme Mu mohli vyliať naše srdcia. Hoci niekedy navonok pôsobíme vyrovnane, ani povýšene ani pokorne, naše srdcia sužujú pocity straty, aké sme nikdy predtým nepocítili. Aj keď niekedy pôsobíme nezvyčajne pokojne, naša myseľ sa zmieta v mukách ako búrlivé more. Boží súd a napomínanie nám zobrali všetky naše nádeje a sny, ukončili naše výstredné túžby, a preto neochotne pripúšťame, že On je náš Spasiteľ. Jeho súd a napomínanie vytvorili medzi nami a Ním takú hlbokú priepasť, že ju nikto nechce prekročiť. Kvôli Jeho súdu a napomínaniu naše životy po prvýkrát utrpeli takú veľkú porážku, také veľké poníženie. Jeho súd a napomínanie nás prinútili skutočne uznať Božiu dôstojnosť a neprijateľnosť ľudských urážok, v porovnaní s tým, akí sme nízki a špinaví. Po prvýkrát sme si uvedomili, akí sme namyslení a okázalí, a že človek nikdy nebude rovný Bohu, ani nedosiahne Jeho úroveň. Skrze Boží súd a napomínanie už viac netúžime žiť v takej skazenosti, chceme sa čo najskôr zbaviť tejto povahy a podstaty a prestať sa k Nemu správať ohavne a odporne. Sme šťastní z Jeho súdu a napomínania a poslúchame Jeho slová, už sa viac nebúrime proti Jeho ovládaniu a usporiadaniu. Jeho súd a napomínanie v nás znovu vyvolali túžbu prežiť a sme šťastní, že sme Ho prijali za nášho Spasiteľa... Vykročili sme z diela podmanenia, z pekla, vyšli sme z temného údolia smrti... Všemohúci Boh si nás získal, túto skupinu ľudí! Zvíťazil nad satanom a porazil zástupy svojich nepriateľov!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 4: Zazrieť Božie zjavenie v Jeho súde a napomínaní