Vo svojom úsilí máte príliš veľa individuálnych predstáv, nádejí a očakávaní. Súčasné dielo je na to, aby sa orezávali vaše túžby po postavení a vaše výstredné túžby. Nádeje, postavenie a predstavy sú klasickými predstaviteľmi satanskej povahy. Dôvodom, prečo tieto veci existujú v ľudských srdciach, je výlučne to, že satanov jed vždy rozožiera ľudské myšlienky a ľudia sa ešte vždy nedokážu zbaviť týchto satanových pokušení. Žijú uprostred hriechu, no napriek tomu neveria, že je to hriech a stále si myslia: „Veríme v Boha, takže nám musí udeliť požehnania a všetko pre nás náležite zariadiť. Veríme v Boha, preto musíme byť nadradení ostatným, mať lepšie postavenie a budúcnosť ako ktokoľvek iný. Keďže veríme v Boha, musí nám dať neobmedzené požehnania. Inak by sa to nedalo nazvať vierou v Boha.“ Myšlienky, na ktoré sa ľudia spoliehajú, aby prežili, im už mnoho rokov rozožierajú srdcia do takej miery, že sa z nich stali zákerní ľudia, zbabelci a podliaci. Nielenže im chýba pevná vôľa a rozhodnosť, ale začali byť aj chamtiví, arogantní a svojhlaví. Úplne im chýba akákoľvek rozhodnosť, ktorá by presahovala ich vlastné ja, a čo viac, nemajú ani kúsok odvahy, aby sa zbavili obmedzení týchto temných vplyvov. Myšlienky a životy ľudí sú také prehnité, že ich pohľady na vieru v Boha sú stále neznesiteľne ohavné, a keď ľudia aj hovoria o svojich pohľadoch na vieru v Boha, je jednoducho neznesiteľné to počúvať. Všetci ľudia sú zbabelí, neschopní, podlí a krehkí. Necítia odpor k silám temnoty ani lásku k svetlu a pravde; namiesto toho robia všetko pre to, aby ich vyhnali. Nie sú vaše súčasné myšlienky a pohľady práve také? „Keďže verím v Boha, mal by som byť len zasypávaný požehnaniami a mať zaistené postavenie, ktoré nikdy neupadne a zostane vyššie než postavenie neveriacich.“ Tento druh perspektívy v sebe neprechovávate len jeden alebo dva roky, ale mnoho rokov. Váš transakčný spôsob myslenia je príliš rozvinutý. Hoci ste dnes dospeli k tomuto kroku, stále ste sa nevzdali postavenia, ale neustále sa naň pýtate a denne ho pozorujete s hlbokým strachom, že jedného dňa ho stratíte a vaše meno bude poškodené. Ľudia svoju túžbu po pohodlí nikdy neodložili bokom. Keď vás teda dnes takto súdim, aký stupeň pochopenia nakoniec nadobudnete? Poviete, že hoci vaše postavenie nie je vysoké, predsa ste sa tešili z Božieho povýšenia. Vzhľadom na váš nízky pôvod nemáte postavenie, ale získavate ho vďaka tomu, že vás Boh povyšuje – je to niečo, čo vám daroval. Dnes môžete osobne prijímať Boží výcvik, Jeho napomínanie a súd. To je ešte viac Jeho povýšenie. Jeho očistenie a spaľovanie môžete prijímať osobne. Toto je veľká Božia láska. V priebehu vekov sa nenašiel ani jeden človek, ktorý prijal Jeho očistenie a spaľovanie, a nikto nebol schopný zdokonaliť sa prostredníctvom Jeho slov. Boh s vami teraz hovorí tvárou v tvár, očisťuje vás, odhaľuje vašu vnútornú vzdorovitosť – to je skutočne Jeho povýšenie. Aké schopnosti majú ľudia? Či už sú Dávidovými synmi, alebo Moábovými potomkami, vo výsledku sú ľudia stvorené bytosti, ktoré nemajú nič, čím by sa mali chváliť. Keďže ste stvorené bytosti, musíte plniť povinnosti stvorenej bytosti. Nie sú na vás žiadne iné nároky. Takto by ste sa mali modliť: „Ó, Bože! Či už mám postavenie alebo nie, teraz rozumiem sám sebe. Ak je moje postavenie vysoké, je to vďaka Tvojmu povýšeniu, a ak je nízke, je to vďaka Tvojmu ustanoveniu. Všetko je v Tvojich rukách. Nemám žiadne možnosti voľby ani sťažnosti. Ty si ustanovil, že sa narodím v tejto krajine a medzi týmto ľudom, a všetko, čo mám robiť, je byť úplne podriadený pod Tvojou nadvládou, pretože všetko je súčasťou toho, čo si ustanovil. Nepremýšľam o postavení, veď napokon som len stvorenou bytosťou. Ak ma umiestniš do bezodnej jamy, do jazera ohňa a síry, nie som ničím iným než stvorenou bytosťou. Ak ma používaš, som stvorená bytosť. Ak ma zdokonaľuješ, som stále len stvorenou bytosťou. Ak ma nezdokonalíš, stále Ťa budem milovať, pretože nie som nič viac než stvorená bytosť. Nie som nič viac než nepatrná stvorená bytosť, ktorú stvoril Pán tvorstva, len jeden spomedzi všetkých stvorených ľudí. To Ty si ma stvoril a teraz si ma opäť vložil do svojich rúk, aby si so mnou naložil podľa svojej vôle. Som ochotný byť Tvojím nástrojom a Tvojím protipólom, pretože všetko je tak, ako si to ustanovil. Nikto to nemôže zmeniť. Všetky veci a všetko dianie je v Tvojich rukách.“ Keď príde čas a už viac nebudeš myslieť na postavenie, oslobodíš sa od neho. Len vtedy budeš môcť sebavedome a odvážne hľadať a tvoje srdce sa môže oslobodiť od akýchkoľvek obmedzení. Len čo sa ľudia od týchto vecí oslobodia, potom už nebudú mať žiadne obavy. Aké obavy má väčšina z vás práve teraz? Stále vás obmedzuje postavenie a neustále sa obávate o svoje vlastné vyhliadky. Stále obraciate stránky s Božími výrokmi, chcete čítať vyjadrenia, ktoré sa týkajú konečného osudu ľudstva, a chcete vedieť, aké sú vaše vyhliadky a aký bude váš konečný osud. Pýtate sa: „Mám naozaj nejaké vyhliadky? Vzal mi ich Boh? Boh len hovorí, že som protipól; aké sú teda moje vyhliadky?“ Je pre vás ťažké odložiť svoje vyhliadky a osud. Teraz ste nasledovníkmi a získali ste určité pochopenie tejto etapy diela. Stále ste však neodložili svoju túžbu po postavení. Keď je vaše postavenie vysoké, hľadáte dobre, no keď je nízke, už nehľadáte. Požehnania vyplývajúce z postavenia máte stále na mysli. Čím to je, že väčšina ľudí sa nedokáže zbaviť negativity? Nie je odpoveďou vždy to, že dôvodom sú pochmúrne vyhliadky? Hneď ako sa objavia Božie výroky, ponáhľate sa zistiť, aké je v skutočnosti vaše postavenie a totožnosť. Postavenie a totožnosť uprednostňujete a víziu odsúvate na druhé miesto. Na treťom mieste je niečo, do čoho by ste mali vstúpiť, a na štvrtom mieste sú súčasné Božie úmysly. Najprv sa pozeráte na to, či sa Boží titul pre vás ako „protipóly“ zmenil alebo nie. Čítate a čítate, a keď vidíte, že titul „protipól“ bol odstránený, ste šťastní, hojne Bohu ďakujete a velebíte Jeho veľkú moc. Ak však vidíte, že ste stále protipólmi, rozrušíte sa a zápal vo vašom srdci sa okamžite vytratí. Čím viac takto hľadáš, tým menej budeš žať. Čím väčšia je túžba človeka po postavení, tým vážnejšie ho bude treba orezávať a bude sa musieť podrobiť veľkému zušľachteniu. Takíto ľudia sú bezcenní! Treba ich orezávať a primerane súdiť, aby sa týchto vecí úplne zbavili. Ak sa budete touto cestou uberať až do konca, nič nezožnete. Tí, ktorí sa neusilujú o život, sa nemôžu premeniť, a tí, ktorí neprahnú po pravde, ju nemôžu získať. Nezameriavaš sa na to, aby si sa usiloval o osobnú premenu a vstup, ale namiesto toho sa sústredíš na výstredné túžby a veci, ktoré obmedzujú tvoju lásku k Bohu a bránia ti priblížiť sa k Nemu. Môžu ťa tieto veci premeniť? Môžu ťa priviesť do kráľovstva? Ak predmetom tvojej snahy nie je hľadanie pravdy, potom môžeš rovno využiť túto príležitosť a vrátiť sa do sveta, aby si sa v ňom uplatnil. Takto strácať čas sa naozaj neoplatí – načo sa trápiť? Nie je pravda, že by si si mohol užívať všetky možné veci na tomto krásnom svete? Peniaze, krásne ženy, postavenie, márnivosť, rodina, deti a tak ďalej – nie sú tieto svetské veci tými najlepšími, ktoré si môžeš užívať? Načo sa tu potulovať a hľadať miesto, kde by si mohol byť šťastný? Syn človeka nemá kam hlavu skloniť, tak ako by si mohol mať miesto, na ktorom by ti bolo príjemne? Ako by pre teba mohol stvoriť krásne bezstarostné miesto? Je to možné? Okrem Môjho súdu dnes môžeš prijímať len učenia o pravde. Nemôžeš odo Mňa získať pohodlie ani mať ustlané na ružiach, po čom túžiš dňom i nocou. Nedoprajem ti bohatstvá tohto sveta. Ak sa úprimne usiluješ, som ochotný dať ti cestu života v celom jej rozsahu, aby si bol zasa ako ryba vo vode. Ak sa nebudeš usilovať úprimne, vezmem si to všetko späť. Nie som ochotný vydávať zo svojich úst slová tým, čo bažia po pohodlí a sú ako prasatá a psy!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?