Božia povaha nebola pred človekom nikdy skrytá – ľudské srdce sa vzdialilo od Boha

Od čias stvorenia je Božia povaha v súlade s Jeho dielom. Nikdy nebola pred človekom skrytá, ale bola úplne verejne známa a človeku objasnená. S postupom času sa však ľudské srdce čoraz viac vzďaľovalo od Boha a ako sa prehlbovala ľudská skazenosť, človek a Boh boli od seba čoraz ďalej. Človek pomaly, ale isto zmizol z Božích očí. Stal sa neschopným „vidieť“ Boha, v dôsledku čoho zostal bez akýchkoľvek „správ“ o Bohu; preto nevie, či Boh existuje, a dokonca zachádza tak ďaleko, že úplne popiera Božiu existenciu. Nepochopenie Božej povahy a toho, čo má a čím je, preto nie je spôsobené tým, že Boh je pred človekom skrytý, ale tým, že jeho srdce sa odvrátilo od Boha. Hoci človek verí v Boha, nemá Ho v srdci, nevie, ako Ho milovať, ani Ho nechce milovať, pretože jeho srdce sa k Nemu nikdy nepriblíži a on sa Mu vždy vyhýba. Výsledkom toho je, že ľudské srdce je od Boha vzdialené. Kde sa teda nachádza jeho srdce? Srdce človeka v skutočnosti nikam neodišlo: namiesto toho, aby ho dal Bohu alebo Mu ho zjavil, nechal si ho pre seba. A to aj napriek tomu, že niektorí ľudia sa často modlia k Bohu a vravia: „Ó, Bože, pozri na moje srdce – Ty vieš všetko, na čo myslím!“ a niektorí dokonca prisahajú, že nechajú Boha, aby sa na nich pozrel, aby mohli byť potrestaní, ak porušia svoju prísahu. Hoci človek dovoľuje Bohu nahliadnuť do svojho srdca, neznamená to, že je schopný podriadiť sa Božiemu ovládaniu a opatreniam, ani to, že prenechal svoj osud, svoje vyhliadky a všetko Božej kontrole. Takže bez ohľadu na prísahy, ktoré dávaš Bohu, alebo na to, čo Mu tvrdíš, v Božích očiach je tvoje srdce pred Ním stále zatvorené, pretože Bohu iba dovolíš, aby sa pozrel na tvoje srdce, ale nedovolíš Mu, aby ho ovládal. Inými slovami, vôbec si svoje srdce Bohu nedal a vyslovuješ iba pekne znejúce slová, aby ich Boh počul; pritom skrývaš pred Bohom svoje rozličné klamlivé úmysly spolu so svojimi intrigami, machináciami a plánmi, držíš svoje vyhliadky a osud vo svojich rukách a v hĺbke duše sa obávaš, že ti ich Boh vezme. Boh preto nikdy neuvidí úprimnosť človeka voči Nemu. Hoci Boh pozoruje hlbiny ľudského srdca a vidí, čo si človek myslí a čo si želá robiť vo svojom srdci, a vidí, aké veci vo svojom srdci prechováva, ľudské srdce nepatrí Bohu a človek Mu ho neodovzdal, aby ho ovládal. To znamená, že Boh má právo pozorovať, ale nemá právo ovládať. Človek vo svojom subjektívnom vedomí nechce ani nemá v úmysle nechať Boha, aby ho ovládal. Nielenže sa človek pred Bohom uzavrel, ale existujú aj takí ľudia, ktorí hľadajú spôsoby, ako zaobaliť svoje srdcia, peknými rečičkami a lichôtkami sa snažia vytvoriť falošný dojem a získať Božiu dôveru a skrývajú svoju pravú tvár pred Božím zrakom. Cieľom ich snahy zabrániť Bohu, aby videl, je nedovoliť Mu, aby vnímal, akí skutočne sú. Nechcú dať svoje srdcia Bohu, ale chcú si ich nechať pre seba. Podtextom toho je, že to, čo človek robí a čo chce, si všetko sám naplánoval, vypočítal a rozhodol; nepožaduje účasť ani zásah Boha, o to menej potrebuje Božie riadenie a opatrenia. Či už ide o Božie príkazy, Jeho poverenie alebo požiadavky, ktoré Boh kladie na človeka, rozhodnutia človeka sú založené na jeho vlastných úmysloch a záujmoch, na jeho vlastnom stave a okolnostiach v danom čase. Človek vždy používa vedomosti a názory, s ktorými je stotožnený, ako aj svoj vlastný intelekt, aby posúdil a zvolil cestu, ktorou by mal ísť, a nedovolí zásah alebo kontrolu Boha. To je srdce človeka, ktoré vidí Boh.

Od začiatku až podnes dokázal hovoriť s Bohom jedine človek. To znamená, že medzi všetkými živými vecami a Božími stvoreniami nikto okrem človeka nebol schopný hovoriť s Bohom. Človek má uši, ktorými počúva, a oči, ktorými vidí; má jazyk, vlastné myšlienky a slobodnú vôľu. Má všetko, čo treba, aby počul Boha hovoriť, pochopil Božie úmysly a prijal Božie poverenie, a tak Boh kladie na človeka všetky svoje želania a chce z neho urobiť spoločníka, ktorý s Ním bude jedna myseľ a bude s Ním môcť kráčať. Odkedy Boh začal riadiť, čaká na človeka, aby Mu dal svoje srdce, aby Mu ho dovolil očistiť a vybaviť, aby sa stal pre Boha uspokojivým a milovaným, bál sa Ho a vyhýbal sa zlu. Boh sa vždy tešil a čakal na tento výsledok.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II