Prehľad Božích myšlienok, predstáv a činov od stvorenia sveta

Dnes si najprv zhrnieme myšlienky a predstavy Boha a každý Jeho krok, odkedy stvoril ľudstvo. Pozrieme sa na to, aké dielo vykonal od stvorenia sveta po oficiálny začiatok Veku milosti. Potom môžeme zistiť, ktoré myšlienky a predstavy Boha človek nepozná. Následne si môžeme objasniť postupnosť Božieho plánu riadenia a dôkladne porozumieť kontextu, v ktorom Boh vytvoril svoje dielo riadenia, jeho zdroju a procesu vývoja, a zároveň dôkladne pochopiť, aké výsledky chce, aby Jeho dielo riadenia prinieslo – teda podstatu a účel Jeho diela riadenia. Aby sme týmto veciam porozumeli, musíme sa vrátiť do dávnych, pokojných a tichých čias, keď neexistovali žiadni ľudia…

Boh osobne stvoril prvého živého človeka

Keď Boh vstal zo svojej postele, ako prvá Mu napadla táto myšlienka: stvoriť živého človeka – skutočného, živého človeka – niekoho, s kým bude žiť, a kto bude Jeho neustálym spoločníkom. Táto osoba by Ho počúvala a On by sa na ňu mohol spoľahnúť a rozprávať sa s ňou. Potom si Boh po prvýkrát vzal za hrsť hliny a použil ju na stvorenie úplne prvého živého človeka podľa obrazu, ktorý si predstavoval vo svojej mysli. Tejto živej bytosti dal potom meno – Adam. Ako sa Boh cítil, keď mal túto živú a dýchajúcu osobu? Po prvýkrát pocítil radosť z milovanej osoby, spoločníka. Prvý raz tiež cítil zodpovednosť otca a obavy, ktoré s tým prichádzajú. Tento živý a dýchajúci človek priniesol Bohu šťastie a radosť. Po prvýkrát cítil potešenie. Bola to prvá vec, ktorú Boh nedosiahol svojimi myšlienkami a dokonca ani slovami, ale vytvoril ju vlastnými rukami. Keď táto bytosť – živý a dýchajúci človek – stála pred Bohom, z mäsa a krvi, s telom a tvarom, a bola schopná hovoriť s Bohom, mal radosť, akú nikdy predtým necítil. Boh skutočne cítil svoju zodpovednosť a táto živá bytosť sa nedotkla len Jeho srdca, ale každým svojím drobným pohybom Boha zahriala pri srdci a zapôsobila na Neho. Keď stála pred Bohom, Bohu prvýkrát napadlo, že získa viac takýchto ľudí. Bol to sled udalostí, na začiatku ktorého stála táto prvá myšlienka Boha. Pre Boha sa všetky tieto udalosti odohrávali po prvý raz, ale bez ohľadu na všetky Jeho vtedajšie pocity – radosť, zodpovednosť, obavu – nemal nikoho, s kým by sa o tieto pocity počas nich podelil. Od tej chvíle Boh skutočne pociťoval osamelosť a smútok, ktorý nikdy predtým nezažil. Cítil, že človek nemohol prijať ani pochopiť Jeho lásku a obavy, ani Jeho úmysly týkajúce sa človeka, a tak vo svojom srdci stále pociťoval smútok a bolesť. Tieto veci síce spravil pre človeka, človek však o tom nevedel a nerozumel tomu. Okrem šťastia, radosti a potešenia, ktoré Mu človek priniesol, prišli rýchlo aj prvé pocity smútku a osamelosti. Takéto myšlienky a pocity mal Boh v tom čase. Aj keď robil všetky tieto veci, radosť v Jeho srdci sa zmenila na smútok a smútok na bolesť a tieto pocity sa zmiešavali s úzkosťou. Chcel sa poponáhľať, aby tento človek, toto ľudstvo vedelo, čo má vo svojom srdci, a skôr porozumelo Jeho úmyslom. Ľudia by sa potom mohli stať Jeho nasledovateľmi, šírili by Jeho myšlienky a prispôsobili sa Jeho úmyslom. Už by len nepočúvali, ako Boh hovorí, a nezostávali by bez slov; už by vedeli, ako sa pripojiť k Bohu v Jeho diele; a predovšetkým by už neboli ľuďmi ľahostajnými voči Božím požiadavkám. Tieto prvé veci, ktoré Boh urobil, majú dnes veľký zmysel a veľkú hodnotu pre Jeho plán riadenia a pre ľudí.

Keď Boh stvoril všetky veci a ľudstvo, nedoprial si odpočinok. Bol nepokojný a netrpezlivo chcel vykonávať svoje riadenie a získať ľudí, ktorých v rámci ľudstva tak miloval.

Boh koná sériu nevídaných činov niekedy v období Veku zákona

Z Biblie ďalej vieme, že krátko po tom, ako Boh stvoril ľudí, sa po celom svete rozšírila veľká potopa. V záznamoch o nej sa spomína Noe a môžeme povedať, že Noe bol prvý človek, ktorého Boh povolal, aby spolu s Ním vykonal Jeho úlohu. Samozrejme, bolo to tiež prvýkrát, čo Boh oslovil človeka na zemi, aby urobil niečo podľa Jeho príkazu. Keď Noe postavil archu, Boh po prvý raz zaplavil zem. Po tom, ako ju potopou zničil, bolo to prvýkrát od stvorenia človeka, čo k ľuďom pocítil odpor. Práve to Boha donútilo prijať bolestivé rozhodnutie a zničiť ľudské pokolenie potopou. Keď potopa zničila zem, Boh uzatvoril s ľuďmi prvú zmluvu, aby im ukázal, že už svet potopami nikdy viac nezničí. Symbolom tejto zmluvy bola dúha. Toto bola prvá zmluva Boha s ľudstvom, takže dúha bola prvým symbolom Božej zmluvy. Dúha je skutočná, hmotná vec, ktorá existuje. Samotná existencia dúhy v Bohu často vyvoláva smútok nad predchádzajúcim ľudským pokolením, o ktoré prišiel, a neustále Mu pripomína, čo sa mu stalo… Boh svoje tempo nezmiernil – bol nepokojný a nedočkavo chcel vo svojom riadení vykonať ďalší krok. Potom si ako prvého človeka pre svoje dielo v Izraeli vybral Abraháma. Bolo to zároveň po prvý raz, čo si vybral takéhoto kandidáta. Rozhodol sa, že prostredníctvom tohto človeka začne vykonávať svoje dielo spočívajúce v záchrane ľudstva a že bude vo svojom diele pokračovať medzi jeho potomkami. Z Biblie vieme, že práve toto Boh s Abrahámom urobil. Potom spravil z Izraela prvú vyvolenú zem a prostredníctvom svojho vyvoleného národa – Izraelitov – začal vykonávať svoje dielo Veku zákona. A opäť spravil niečo po prvýkrát – Izraelitom dal výslovné pravidlá a zákony, ktoré ľudstvo malo dodržiavať, a podrobne im ich vysvetlil. Bolo to prvýkrát, čo Boh dal ľuďom takéto konkrétne, štandardizované pravidlá, ako majú prinášať obete, žiť, čo majú a nemajú robiť, ktoré sviatky a dni majú svätiť, a zásady, ktoré mali dodržiavať pri každom svojom konaní. Bolo to po prvýkrát, čo Boh dal ľudstvu takéto podrobné, štandardizované ustanovenia a zásady, ako majú žiť svoje životy.

Vždy keď poviem „prvýkrát“, znamená to, že ide o dielo, ktoré Boh nikdy predtým nevykonal. Označuje to dielo, ktoré predtým neexistovalo, a aj keď Boh stvoril ľudstvo a najrôznejšie stvorenia a živé bytosti, takéto dielo nikdy predtým nevykonal. Súčasťou celého tohto diela bolo Božie riadenie ľudstva. Celé to súviselo s ľuďmi a ich spásou a riadením zo strany Boha. Po Abrahámovi Boh opäť urobil niečo po prvýkrát – vybral si Jóba ako niekoho, kto žije podľa zákona, dokáže odolať pokúšaniu satana a zároveň sa naďalej báť Boha, vyhýbať sa zlu a stáť si za svedectvom o Bohu. Bolo to zároveň po prvýkrát, čo Boh dovolil satanovi pokúšať nejakého človeka, a po prvýkrát, čo so satanom uzavrel stávku. Nakoniec po prvý raz získal niekoho, kto bol schopný stáť si za svojím svedectvom a svedčiť o Ňom tvárou v tvár satanovi, a niekoho, kto mohol satana poriadne zahanbiť. Odkedy Boh stvoril ľudstvo, išlo o prvého človeka, ktorého získal a ktorý bol schopný svedčiť o Ňom. Keď tohto človeka získal, ešte viac túžil pokračovať vo svojom riadení a vykonať ďalšiu etapu svojho diela spočívajúcu v príprave miesta a ľudí, ktorých si vyberie pre ďalší krok svojho diela.

Po duchovnom spoločenstve o tomto všetkom, rozumiete dôkladne Božím úmyslom? Boh považuje tento prípad svojho riadenia a spásy ľudstva za dôležitejší než čokoľvek iné. Tieto veci nekoná len pomocou svojej mysle, svojich slov a určite nie s nedbalým postojom – všetky tieto veci robí podľa plánu, s cieľom, normami a so svojimi úmyslami. Je jasné, že toto dielo záchrany ľudstva má pre Boha i človeka veľký význam. Je jedno, aké ťažké je toto dielo, aké veľké sú prekážky, akí slabí sú ľudia alebo aká hlboká je vzdorovitosť ľudstva, nič z toho nie je pre Boha ťažké. Boh sa neustále zamestnáva, starostlivo sa usiluje a riadi dielo, ktoré chce sám vykonať. Zároveň všetko organizuje a uplatňuje svoju zvrchovanosť nad všetkými tými ľuďmi, na ktorých bude konať svoje dielo, a celým dielom, ktoré chce vykonať – nič z toho sa nikdy predtým nestalo. Je to prvýkrát, čo Boh použil tieto metódy a zaplatil takú vysokú cenu za tento veľký projekt spočívajúci v riadení a záchrane ľudstva. Ako Boh vykonáva toto dielo, kúsok po kúsku a bez výhrad vyjadruje a sprístupňuje ľudstvu svoje dôsledné úsilie, čo má a čím je, svoju múdrosť a všemohúcnosť a každú stránku svojej povahy. Tieto veci sprístupňuje a vyjadruje tak, ako to nikdy predtým nerobil. Okrem ľudí, ktorých chce Boh riadiť a zachrániť, v celom vesmíre neboli nikdy žiadne stvorenia tak blízko k Bohu, žiadne stvorenia s Ním nikdy nemali taký dôverný vzťah. Boh vo svojom srdci považuje ľudstvo, ktoré chce riadiť a zachrániť, za najdôležitejšie. Toto ľudstvo si nadovšetko cení. Hoci za ľudí zaplatil vysokú cenu a hoci Mu stále ubližujú a vzdorujú Mu, nikdy na nich nezanevrie a neúnavne pokračuje vo svojom diele, bez sťažností alebo ľútosti. Je to preto, lebo vie, že ľudia sa skôr či neskôr na Jeho volanie prebudia a budú dojatí Jeho slovami, uvedomia si, že je Pánom stvorenia, a znova sa postavia na Jeho stranu…

Po tom všetkom, čo ste dnes počuli, môžete mať pocit, že všetko, čo Boh robí, je úplne normálne. Zdá sa, že ľudia zo slov a diela Boha vždy cítili nejaké Jeho úmysly, ktoré s nimi mal, ale medzi ich pocitmi alebo poznaním a tým, čo si myslí Boh, je vždy určitý odstup. Preto si myslím, že je potrebné so všetkými ľuďmi komunikovať o tom, prečo Boh stvoril ľudstvo, a čo stojí za Jeho želaním získať si ľudstvo, v ktoré dúfal. Je nevyhnutné podeliť sa o to s každým, aby v tom mali všetci vo svojich srdciach jasno a rozumeli tomu. Pretože každá myšlienka a predstava Boha a každá etapa a vek Jeho diela súvisia a sú úzko spojené s Jeho celým dielom riadenia. Keď porozumieš myšlienkam, predstavám a úmyslom Boha v každom kroku Jeho diela, je to rovnaké, ako keby si porozumel tomu, ako vzniklo dielo Jeho plánu riadenia. Na základe toho sa prehlbuje vaše porozumenie Bohu. Hoci všetko, čo Boh urobil, keď, ako som spomínal, najprv stvoril svet, teraz vyzerá len ako „informácia“, ktorá je bezvýznamná z hľadiska hľadania pravdy, počas tvojich skúseností príde deň, keď si nebudeš myslieť, že ide len o jednoduché útržky informácií, ani že to je proste len nejaká záhada. Keď Boh neskôr v tvojom živote získa miesto v tvojom srdci, alebo keď dôkladnejšie a hlbšie porozumieš Jeho úmyslom, potom budeš naozaj rozumieť dôležitosti a potrebe toho, o čom dnes hovorím. Nezáleží na tom, do akej miery tomu teraz rozumiete; je potrebné, aby ste týmto veciam porozumeli a poznali ich. Keď Boh niečo robí, keď vykonáva svoje dielo, či už prostredníctvom svojich predstáv alebo svojimi vlastnými rukami, nezávisle od toho, či to robí prvý alebo poslednýkrát, skutočne má plán a Jeho zámery a myšlienky sú vo všetkom, čo robí. Tieto zámery a myšlienky predstavujú Božiu povahu a vyjadrujú, čo Boh má a čím je. Tieto dve veci – Božiu povahu a to, čo má a čím je – musí pochopiť každý jeden človek. Keď porozumie povahe Boha a tomu, čo Boh má a čím je, postupne môže porozumieť, prečo Boh robí to, čo robí, a prečo hovorí to, čo hovorí. Vďaka tomu môžu mať ľudia väčšiu vieru pri nasledovaní Boha a hľadať pravdu a zmenu svojej povahy. To znamená, že porozumenie Bohu zo strany človeka a jeho vieru v Boha od seba nemožno oddeliť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III