Boh urobí človeka celkom úplným vo Veku kráľovstva. Po diele podmanenia sa človek podrobí zušľachteniu a súženiu. Všetci, ktorí to prekonajú a počas súženia si budú stáť za svojím svedectvom, sú tí, ktorých Boh nakoniec urobí úplnými – oni budú tí, čo zvíťazia. Počas súženia sa od človeka vyžaduje, aby prijal zušľachtenie, ktoré predstavuje posledný stupeň Božieho diela. Je to naposledy, čo bude človek zušľachtený pred ukončením celého diela Božieho riadenia, a všetci, ktorí nasledujú Boha, musia túto poslednú skúšku a posledné zušľachtenie prijať. Tým, ktorých toto súženie trápi, chýba dielo Ducha Svätého a Božie vedenie, ale tí, ktorí boli skutočne podmanení a skutočne Boha hľadajú, zostanú nakoniec pevne stáť – sú to tí, čo v sebe nosia ľudskú prirodzenosť a skutočne milujú Boha. Bez ohľadu na Božie konanie platí, že táto skupina víťazov nepríde o vízie a bude aj naďalej uvádzať pravdu do praxe bez toho, aby vo svojom svedectve zlyhala. Oni sú tí, ktorí sa nakoniec dostanú z veľkého súženia. Hoci sa tí, ktorí lovia v kalných vodách, môžu dnes naďalej priživovať, nikto nemá moc uniknúť poslednému súženiu a nikto neunikne záverečnej skúške. Pre tých, čo vytrvajú, predstavuje takéto súženie ohromné zušľachtenie; no pre tých, ktorí lovia v kalných vodách, je to dielo úplného vyradenia. Bez ohľadu na to, ako sú skúšaní, vernosť tých, čo nosia Boha v srdci, zostáva nezmenená. Tí, ktorí Boha v srdci nemajú, však zmenia svoj pohľad na Neho, hneď ako prestane byť Božie dielo pre ich telo výhodné, a dokonca sa od Neho odklonia. Takí sú ľudia, ktorí na konci nezostanú pevne stáť, ktorým ide len o Božie dary a ktorí nemajú žiadnu túžbu vydať sa Bohu a zasvätiť sa Mu. Keď sa Božie dielo zavŕši, všetci títo prízemní ľudia budú vyhnaní a nebudú hodni žiadneho súcitu. Nikto z tých, ktorým chýba ľudská prirodzenosť, nie je schopný úprimne Boha milovať. Keď je prostredie bezpečné alebo ak pred sebou majú vidinu nejakého zisku, takíto ľudia prejavujú Bohu úplnú poslušnosť. Len čo je však to, po čom túžia, ohrozené alebo definitívne odmietnuté, hneď sa vzbúria. Aj v priebehu jedinej noci sa dokážu zmeniť z usmiateho „dobrotivého“ človeka na odporného zúrivého zabijaka, ktorý sa k včerajšiemu dobrodincovi zrazu bezdôvodne správa ako k svojmu smrteľnému nepriateľovi. Ak sa títo démoni nevyženú, bez mihnutia oka by sa dopustili vraždy. Nestanú sa preto skrytým nebezpečenstvom? Dielo na záchranu človeka sa nedosiahne hneď po dokončení diela podmanenia. Aj keď sa dielo podmanenia zavŕšilo, dielo očistenia človeka sa ešte neskončilo. Toto dielo sa dokončí až vtedy, keď bude človek celkom očistený, keď Boh urobí úplnými tých, ktorí sa mu úprimne podriadia, a keď vyčistí tých, čo sa pretvarujú a nenosia Ho v srdci. Všetci, ktorí Boha v konečnej etape Jeho diela neuspokoja, budú celkom vyradení a tí, čo sú vyradení, sú z diablov. Keďže nie sú schopní Boha uspokojiť, sú voči nemu vzdorovití, a aj keď títo ľudia dnes Boha nasledujú, nedokazuje to, že oni sú tí, ktorí nakoniec zostanú. Slovo „nasledovať“ vo fráze „tí, ktorí nasledujú Boha až do konca, získajú spásu“, znamená stáť pevne počas súženia. V súčasnosti mnoho ľudí verí, že nasledovať Boha je jednoduché, ale keď sa Božie dielo čoskoro zavŕši, spoznáš pravý význam slova „nasledovať“. To, že dnes dokážeš nasledovať Boha po tom, čo si ťa podmanil, ešte nedokazuje, že si jedným z tých, ktorí budú zdokonalení. Tí, čo nedokážu vytrvať v skúškach, čo nie sú schopní zvíťaziť v súžení, nebudú nakoniec schopní pevne stáť, a teda nasledovať Boha až na samotný koniec. Všetci, ktorí skutočne Boha nasledujú, sú schopní obstáť v skúške svojej práce, zatiaľ čo tí, ktorí Boha skutočne nenasledujú, nie sú schopní obstáť v žiadnej z Božích skúšok. Skôr či neskôr budú vypudení, zatiaľ čo tí, čo zvíťazia, zotrvajú v kráľovstve. O tom, či človek skutočne hľadá, alebo nehľadá Boha, rozhoduje skúška jeho práce, čiže Božie skúšky, a rozhodnutie samotného človeka s tým nemá nič spoločné. Boh nikoho neodmieta len tak z rozmaru a všetko, čo robí, môže človeka úplne presvedčiť. Nerobí nič, čo by bolo pred človekom neviditeľné, ani nekoná žiadne dielo, ktoré by človeka nedokázalo presvedčiť. To, či je viera človeka skutočná, alebo nie, dokazujú fakty – človek o tom nerozhoduje. O tom, že „z pšenice sa nemôže stať kúkoľ a z kúkoľa pšenica“ niet žiadnych pochýb. Všetci, ktorí Boha skutočne milujú, nakoniec zotrvajú v kráľovstve a Boh nebude zle zaobchádzať s nikým, kto Ho skutočne miluje. Na základe rozličných funkcií a svedectiev budú víťazi v kráľovstve slúžiť ako kňazi alebo nasledovatelia a všetci, čo vyjdú zo súženia víťazne, sa stanú zborom kňazov v kráľovstve. Zbor kňazov sa utvorí, keď sa zakončí dielo evanjelia v celom vesmíre. Keď ten čas nadíde, to, čo by mal človek vykonať, bude plnenie jeho povinnosti v Božom kráľovstve a jeho spoločný život s Bohom v kráľovstve. Zbor kňazov budú tvoriť hlavní kňazi a kňazi a zvyšok budú Boží synovia a ľud Boží. O tom všetkom rozhodnú ich svedectvá o Bohu počas súženia. Nie sú to tituly, ktoré sa udeľujú len tak z rozmaru. Len čo sa stanoví postavenie človeka, Božie dielo sa zastaví, pretože každý sa zaradí podľa typu a vráti sa na svoju pôvodnú pozíciu. To je znakom dokončenia Božieho diela, konečným výsledkom Božieho diela a praktizovania človeka, ako i vykryštalizovaním vízií Božieho diela a spolupráce človeka. Na konci nájde človek pokoj v Božom kráľovstve a aj Boh sa vráti do svojho príbytku, aby si odpočinul. Taký bude konečný výsledok šesťtisícročnej spolupráce medzi Bohom a človekom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka