Podobenstvá Pána Ježiša

Podobenstvo o rozsievačovi (Mt 13, 1-9)

Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou (Mt 13, 24-30)

Podobenstvo o horčičnom zrnku (Mt 13, 31-32)

Podobenstvo o kvase (Mt 13, 33)

Vysvetlenie podobenstva o kúkoli (Mt 13, 36-43)

Podobenstvo o poklade (Mt 13, 44)

Podobenstvo o perle (Mt 13, 45-46)

Podobenstvo o sieti (Mt 13, 47-50)

Prvé je podobenstvo o rozsievačovi. Je to veľmi zaujímavé podobenstvo. Sejba je v živote ľudí bežnou činnosťou. Druhou je podobenstvo o kúkoli. Ktokoľvek, kto už sadil plodiny, a určite každý dospelý, vie, čo je „kúkoľ“. Tretím je podobenstvo o horčičnom zrnku. Všetci viete, čo je horčica, nie? Ak neviete, môžete sa pozrieť do Biblie. Štvrtým podobenstvom je podobenstvo o kvase. Väčšina ľudí vie, že kvas sa používa na fermentáciu a je to niečo, čo ľudia používajú vo svojom každodennom živote. Ďalšie podobenstvá vrátane šiesteho podobenstva o poklade, siedmeho podobenstva o perle a ôsmeho podobenstva o sieti sú odvodené a získané zo skutočného života ľudí. Aký obraz maľujú tieto podobenstvá? Je to obraz Boha, ktorý sa stal normálnym človekom, žije s ľudstvom a na komunikáciu s ním a zabezpečovanie toho, čo potrebuje, používa jazyk života, ľudský jazyk. Keď sa Boh stal telom a dlhý čas žil medzi ľuďmi, po tom, ako zažil rôzny spôsob ich života a bol jeho svedkom, sa z týchto skúseností stal Jeho učebný materiál, prostredníctvom ktorého premenil svoj božský jazyk na ľudský. Samozrejme, tieto veci, ktoré v živote videl a počul, tiež obohatili skúsenosti Syna človeka s ľuďmi. Keď chcel, aby ľudia porozumeli nejakým pravdám, časti Božích úmyslov, mohol použiť podobné podobenstvá ako tieto, aby ľuďom povedal o Božích úmysloch a Jeho požiadavkách na ľudstvo. Všetky tieto podobenstvá súviseli so životmi ľudí. Ani jedno z nich nebolo také, že by sa ich nedotýkalo. Keď Pán Ježiš žil s ľudstvom, videl poľnohospodárov, ako sa starajú o svoje polia, a vedel, čo je kúkoľ a kvasenie. Rozumel tomu, že ľudia milujú poklady, preto použil metafory o poklade a perle. V živote často vídaval rybárov, ako rozhadzujú svoje siete. Pán Ježiš videl tieto a ďalšie činnosti spojené s ľudským životom a tento druh života aj zažil. Rovnako ako každý iný normálny človek zažil každodenné ľudské činnosti a jedol trikrát denne. Osobne si vyskúšal život priemerného človeka a pozoroval životy iných ľudí. Keď toto všetko pozoroval a osobne zažil, nemyslel na to, ako mať dobrý život, alebo ako by mohol žiť slobodnejšie a pohodlnejšie. Pán Ježiš vďaka svojim skúsenostiam so skutočným ľudským životom videl, aké majú ľudia vo svojich životoch ťažkosti. Videl ťažkosti, nešťastie a smútok ľudí žijúcich pod mocou satana, ktorí pri satanovej skazenosti žili život v hriechu. Keď sám prežíval ľudský život, videl bezmocných ľudí žijúcich v skazenosti a videl a zažil úbohé podmienky ľudí žijúcich v hriechu, ktorí uprostred múk, ktorým ich vystavovali satan a hriech, úplne stratili svoj smer. Keď Pán Ježiš videl tieto veci, videl ich so svojou božskou alebo ľudskou prirodzenosťou? Jeho ľudská prirodzenosť naozaj existovala a bola veľmi živá. Toto všetko mohol zažiť a vidieť. Ale samozrejme, tieto veci videl aj vo svojej podstate, ktorou je Jeho božská prirodzenosť. To znamená, že to videl samotný Kristus, Pán Ježiš, ktorý bol človekom, a na základe všetkého, čo videl, vnímal dôležitosť a potrebu diela, ktoré vykonal v tomto čase, keď žil v tele. Hoci sám vedel, že zodpovednosť, ktorú musel vziať na seba v tele, je obrovská, a tiež, aká krutá bude bolesť, ktorej bude čeliť, keď videl bezmocné ľudstvo v hriechu, jeho nešťastný život a vetchý boj pod zákonom, bol čoraz zarmútenejší a čoraz úzkostlivejšie chcel ľudstvo zachrániť pred hriechom. Nezáležalo na tom, akým ťažkostiam bude čeliť alebo akou bolesťou bude trpieť, bol stále odhodlanejší vykúpiť ľudstvo, ktoré žilo v hriechu. Mohli by ste povedať, že Pán Ježiš začal počas tohto procesu čoraz jasnejšie rozumieť dielu, ktoré musel vykonať a ktorým bol poverený. Stále s väčšou horlivosťou chcel vykonať dielo, ktoré mal prijať – vziať na seba všetky hriechy ľudstva a odčiniť ich, aby už nežilo v hriechu. Boh by bol zároveň schopný odpustiť ľuďom hriechy kvôli obete za hriech, čo by Mu umožnilo pokračovať v diele spočívajúcom v záchrane ľudstva. Mohli by sme povedať, že Pán Ježiš bol vo svojom srdci ochotný ponúknuť seba za ľudstvo, obetovať sa. Bol tiež ochotný stať sa obetou za hriech, byť pribitý na kríž a nemohol sa dočkať, kedy toto dielo vykoná. Keď videl biedne podmienky ľudského života, ešte viac chcel čo najrýchlejšie vykonať svoje poslanie. Nechcel sa omeškať ani o minútu a dokonca ani o sekundu. Keďže pociťoval takúto naliehavosť, nemyslel na to, aká veľká bude Jeho bolesť, ani sa viac nebál toho, koľko poníženia bude musieť zniesť. Vo svojom srdci mal len jedno presvedčenie: Keď obetuje sám seba, keď bude pribitý na kríž ako obeta za hriech, bude vykonaná Božia vôľa a Boh bude môcť začať nové dielo. Život ľudstva a stav jeho existencie v hriechu sa úplne premenia. Jeho presvedčenie a to, čo bol odhodlaný urobiť, súviseli so záchranou človeka. Mal len jeden cieľ, ktorým bolo nasledovať Božiu vôľu, aby Boh mohol úspešne začať ďalšiu etapu svojho diela. Toto mal Pán Ježiš v tom čase na mysli.

Vtelený Boh žijúci v tele vlastnil normálnu ľudskú prirodzenosť. Mal pocity a racionalitu normálneho človeka. Vedel, čo je šťastie a bolesť, a keď videl, že ľudstvo žije takýto druh života, hlboko v sebe cítil, že na to, aby ho vyviedol z hriechu, nebude postačovať, keď mu dá len nejaké naučenia, niečo preň zabezpečiť alebo ho niečo naučiť. Na vykúpenie ľudstva z hriechu tiež nepostačovalo, aby ľudstvo len dodržiavalo prikázania – jeho slobodu a Božie odpustenie mohol získať len výmenou za to, že na seba vezme hriech ľudskej prirodzenosti a stane sa podobou hriešneho tela. Takže po tom, ako Pán Ježiš okúsil život ľudí v hriechu a bol jeho svedkom, Jeho srdca sa zmocnila silná túžba – umožniť ľuďom, aby sa vyslobodili zo svojich životov, v ktorých čelili ťažkostiam v hriechu. Kvôli tejto túžbe stále viac cítil, že sa musí dať čo najskôr a čo najrýchlejšie ukrižovať a vziať na seba hriechy ľudskej prirodzenosti. Takéto boli myšlienky Pána Ježiša v čase, keď žil s ľuďmi a videl, počul a cítil biedu ich života v hriechu. Že by vtelený Boh mohol mať takýto úmysel s ľudstvom, že by mohol vyjadriť a zjaviť takýto postoj – je to niečo, čo by mohol mať priemerný človek? Čo by videl priemerný človek, keby žil v takomto prostredí? Čo by si myslel? Keby tomuto všetkému čelil priemerný človek, pozeral by sa na problémy z nadhľadu? Určite nie! Hoci navonok vyzerá vtelený Boh úplne rovnako ako človek, hoci si osvojuje poznatky človeka a hovorí jeho jazykom a niekedy dokonca vyjadruje svoje myšlienky prostredníctvom metód ľudstva alebo pomocou jeho spôsobu reči, Jeho spôsob vnímania ľudí a podstaty vecí vôbec nie je rovnaký ako spôsob, akým vnímajú ľudstvo a podstatu vecí skazení ľudia. Jeho pohľad a vznešenosť, ktorú má, je niečo, čo skazený človek nemôže dosiahnuť. Je to preto, lebo Boh je pravda, lebo telo, ktoré nosí, má aj podstatu Boha, a Jeho myšlienky a to, čo vyjadruje Jeho ľudská prirodzenosť, sú tiež pravda. Pre skazených ľudí je to, čo vyjadruje v tele, zabezpečením pravdy a života, a to nielen pre jednu osobu, ale pre celé ľudstvo. V srdci ktoréhokoľvek skazeného človeka je len tých pár ľudí, s ktorými má vzťah. Stará a zaujíma sa len o túto hŕstku ľudí. Keď je na obzore nejaké nešťastie, najprv myslí na svoje deti, manžela alebo manželku či rodičov. Súcitný človek by prinajlepšom pomyslel na nejakého príbuzného alebo dobrého priateľa, no siahajú myšlienky takéhoto súcitného človeka ďalej? Nie, nikdy! Ľudia sú napokon ľudia a na všetko sa dokážu dívať len z výšky a perspektívy ľudskej bytosti. Vtelený Boh je však úplne iný ako skazený človek. Nezáleží na tom, aký je vtelený Boh obyčajný, normálny a skromný a dokonca ani na tom, s akou neúctou sa na Neho ľudia zvysoka pozerajú, Jeho myšlienky a postoj voči ľudstvu sú veci, ktoré by žiadny človek nemohol mať ani ich napodobniť. Ľudstvo bude vždy pozorovať z pohľadu božskosti, zo vznešenosti svojej pozície Stvoriteľa. Vždy ho bude vidieť prostredníctvom podstaty a postoja Boha. V žiadnom prípade ho nemôže vidieť z postavenia priemerného človeka alebo z pohľadu skazeného človeka. Ľudia sa pozerajú na ľudstvo očami človeka a ako meradlo používajú ľudské poznatky, pravidlá a teórie. Je to v medziach toho, čo ľudia vidia svojimi očami, a je to rozsah, ktorý sú schopní dosiahnuť skazení ľudia. Keď sa na ľudstvo pozerá Boh, díva sa božskými očami a ako meradlo používa svoju podstatu a to, čo má a čím je. Do týchto medzí patria veci, ktoré ľudia nevidia, a práve v tomto sú vtelený Boh a skazení ľudia úplne rozdielni. Tento rozdiel je daný odlišnou podstatou ľudí a Boha – práve tieto odlišné podstaty určujú ich identitu a postavenie, ako aj perspektívu a výšku, z ktorej vidia veci. Vidíte v Pánovi Ježišovi výraz a zjavenie samotného Boha? Mohli by ste povedať, že to, čo Pán Ježiš urobil a povedal, súviselo s Jeho službou a vlastným Božím dielom riadenia, že to všetko bol výraz a zjavenie Božej podstaty. Hoci sa prejavil ako človek, Jeho božskú podstatu a zjavenie Jeho božskosti nemožno poprieť. Bol tento ľudský prejav skutočne prejavom ľudskej prirodzenosti? Jeho ľudský prejav bol vo svojej podstate úplne iný než ľudský prejav skazených ľudí. Pán Ježiš bol vtelený Boh. Keby bol skutočne jedným z bežných, skazených ľudí, mohol by vidieť život ľudstva v hriechu z božskej perspektívy? V žiadnom prípade! Toto je rozdiel medzi Synom človeka a bežnými ľuďmi. Všetci skazení ľudia žijú v hriechu a keď niekto vidí hriech, nič zvláštne pritom necíti. Všetci sú rovnakí. Je to ako keď prasa žije v blate – vôbec sa necíti nepríjemne alebo špinavo. Naopak, dobre žerie a má zdravý spánok. Keď mu niekto vyčistí chliev, bude sa cítiť zle a nezostane čisté. Zakrátko sa bude opäť váľať v blate a bude mu veľmi príjemne, pretože je to špinavé stvorenie. Ľudia považujú prasatá za špinavé. Keď však prasaťu vyčistíš jeho obydlie, nebude sa cítiť o nič lepšie. To je dôvod, prečo nikto nedrží prasa vo svojom dome. Spôsob, akým ľudia vnímajú prasatá, sa bude vždy líšiť od toho, ako sa cítia samotné prasatá, pretože ľudia a prasatá nie sú z jedného druhu. A pretože vtelený Syn človeka nie je rovnakého druhu ako skazení ľudia, len vtelený Boh môže mať božskú perspektívu a so vznešenosťou Boha vidieť ľudstvo a všetko ostatné.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III