Druhý príbeh: O veľkej hore, malom potôčiku, prudkom vetre a obrovskej vlne

Bol raz jeden malý potôčik, ktorý sa kľukatil sem a tam, až nakoniec pritekal k úpätiu veľkej hory. Hora stála tomuto maličkému potôčiku v ceste, a tak sa potôčik hore prihovoril svojím jemným slabučkým hláskom: „Nechaj ma, prosím, prejsť. Stojíš mi v ceste a blokuješ mi cestu vpred.“ „Kam ideš?“ opýtala sa hora. „Hľadám svoj domov,“ odpovedal potôčik. „Dobre teda, pokračuj a teč rovno cezo mňa!“ Ale maličký potôčik bol taký slabý a taký mladý, že nebolo možné, aby cez takú obrovskú horu akokoľvek pretiekol. Ostávalo mu len naďalej tiecť proti úpätiu hory…

Prihnal sa prudký vietor, ktorý so sebou niesol piesok a sutiny na miesto, kde stála hora. „Nechaj ma prejsť!“ zreval vietor na horu. „Kam ideš?“ opýtala sa ho. „Chcem prejsť na druhú stranu úbočia,“ odpovedal vietor kvílením. „Dobre teda, ak sa dokážeš predrať cez môj driek, môžeš ísť!“ Prudký vietor kvílil tu a tam, ale bez ohľadu na to, ako zúrivo fúkal, nedokázal sa cez driek hory predrať. Postupom času sa vietor unavil a zastavil sa, aby si odpočinul. Na opačnej strane úbočia začal pofukovať jemný vánok, ktorý potešil tamojších ľudí. Takto hora pozdravila ľudí…

Na pobreží sa jemné kvapôčky oceánu valili na skalnatý breh. Zrazu z vody povstala obrovská vlna a s dunením si to namierila k úbočiu hory. „Ustúp!“ zakričala obrovská vlna. „Kam ideš?“ opýtala sa hora. Bez toho, aby vlna dokázala zastaviť svoj postup, zarevala: „Rozširujem svoje územie! Chcem si natiahnuť paže!“ „Dobre teda, ak dokážeš prejsť cez môj vrcholok, nechám ťa prejsť.“ Obrovská vlna cúvla trochu vzad a následne sa opäť valila k hore. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala sa dostať cez vrchol hory. Ostávalo jej len valiť sa pomaly naspäť do mora…

Celé tisícročia malý potôčik jemne obtekal okolo úpätia hory. Riadil sa jej pokynmi, až sa mu nakoniec podarilo nájsť cestu späť domov, kde sa spojil s riekou, ktorá sa vzápätí vlievala do mora. Pod dohľadom hory sa potôčik nikdy nestratil. Potôčik a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Prudký vietor kvílil celé tisícročia, ako bolo jeho zvykom. I naďalej často prichádzal „navštevovať“ horu s obrovskými vírmi plnými piesku, ktoré sa krútili v jeho poryvoch. Vyhrážal sa hore, ale nikdy sa mu nepodarilo predrať sa cez jej driek. Vietor a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Po celé tisícročia sa obrovská vlna nikdy nezastavila, aby si odpočinula, a neúnavne pochodovala vpred, aby neustále rozširovala svoje územie. Zas a znova sa s dunením valila oproti úbočiu hory, no hora sa nikdy ani o piaď nepohla. Hora dohliadala na more a tak sa stvorenia v mori množili a prosperovali. Vlna a hora sa navzájom podporovali a záviseli jedna od druhej; navzájom sa posilňovali, pôsobili jedna na druhú a existovali pospolu.

A to je koniec nášho príbehu. Najprv Mi povedzte, o čom bol tento príbeh? Pre začiatok v ňom vystupovali veľká hora, malý potôčik, prudký vietor a obrovská vlna. Čo sa udialo v prvej časti s malým potôčikom a veľkou horou? Prečo som sa rozhodol hovoriť práve o nich? (Vďaka opatere hory nezišiel potôčik nikdy zo svojej cesty. Boli odkázaní jeden na druhého.) Čo podľa vás robila hora – chránila malý potôčik alebo mu prekážala? (Chránila ho.) Ale neprekážala mu? Hora i potôčik na seba navzájom dohliadali. Hora potôčik chránila a zároveň mu prekážala. Hora chránila potôčik, aby sa pripojil k rieke, ale bránila mu, aby netiekol tam, kam prvotne chcel, čím by spôsobil záplavy a priniesol ľuďom pohromu. Nebola prvá časť príbehu práve o tom? Tým, že hora chránila potôčik a zatarasila mu cestu, chránila domovy ľudí. Malý potôčik sa následne pripojil k rieke, ktorá tiekla pod úpätím hory, a tiekol ďalej do mora. Nie je to pravidlo, ktoré riadi existenciu potôčika? Čo potôčiku umožnilo vliať sa do rieky a následne do mora? Nebola to práve hora? Potôčik sa spoliehal na ochranu hory a jej bránenie. Nie je snáď toto hlavnou myšlienkou príbehu? Vidíš na tom, aké dôležité sú hory pre vodu? Mal Boh svoj zámer, keď stvoril každú horu, veľkú i malú? (Áno.) Tento krátky úryvok, v ktorom nevystupuje nič iné ako malý potôčik a veľká hora, nám umožňuje vidieť hodnotu a dôležitosť Božieho stvorenia týchto dvoch vecí. Ukazuje nám tiež múdrosť a zámer v Jeho vláde nad nimi. Nie je to tak?

O čom bola druhá časť príbehu? (O prudkom vetre a veľkej hore.) Je vietor dobrý? (Áno.) Nie tak úplne. Niekedy je príliš silný a spôsobuje pohromy. Ako by si sa cítil, keby si musel stáť v prudkom vetre? To závisí od jeho sily. Ak by to bol vietor tretieho alebo štvrtého stupňa, dalo by sa to vydržať. Človek by mohol mať nanajvýš problém udržať oči otvorené. Avšak, ak by zosilnel a zmenil sa na hurikán, dokázal by si mu odolať? Nedokázal. A preto je nesprávne, keď ľudia tvrdia, že vietor je vždy dobrý alebo vždy zlý, pretože to závisí od jeho sily. Akú úlohu zohráva v tomto príbehu hora? Nie je jej úlohou filtrovať vietor? Do akej podoby zmierňuje hora prudký vietor? (Do vánku.) No a v prostredí, ktoré obývajú ľudia, zažíva väčšina z nich víchrice alebo jemné vánky? (Vánky.) Nezamýšľal to takto Boh a nebol to jeden z Jeho úmyslov pri stvorení hôr? Aké by to bolo, keby ľudia žili v prostredí, kde by piesok divoko poletoval vo vetre, nemal by žiadne prekážky a nič by ho nefiltrovalo? Je možné, že krajina sužovaná poletujúcim pieskom a kameňmi by bola neobývateľná? Kamene by mohli ľudí zasiahnuť a piesok by ich mohol oslepiť. Vietor by mohol ľudí zraziť z nôh na zem alebo ich vzniesť do vzduchu. Domy by boli zničené a nasledovali by všetky typy katastrof. A predsa má existencia prudkého vetra nejakú hodnotu? Povedal som, že je zlý, a tak by niekto mohol mať pocit, že nemá žiadnu hodnotu. Ale je to naozaj tak? Nemá hodnotu, keď sa zmení na vánok? Čo ľudia najviac zo všetkého potrebujú, keď je počasie vlhké a dusné? Potrebujú jemný vánok, ktorý na nich bude zľahka fúkať, aby ich osviežil a vyčistil im hlavy, zbystril ich myslenie, napravil a zlepšil stav ich mysle. Napríklad teraz všetci sedíte v jednej miestnosti s mnohými ďalšími ľuďmi vo vydýchanom vzduchu. Čo potrebujete najviac zo všetkého? (Jemný vánok.) Keď človek príde na miesto, kde je vzduch ťažký a špinavý, môže sa mu spomaliť myslenie, znížiť krvný obeh i bystrosť jeho mysle. Trochu pohybu a prúdenia však osvieži vzduch a ľudia sa na čerstvom vzduchu cítia inak. Hoci mohli malý potôčik aj prudký vietor spôsobiť pohromu, pokým je tu hora, zmení toto nebezpečenstvo na silu, ktorá prináša ľuďom úžitok. Nie je to tak?

O čom bola tretia časť príbehu? (O veľkej hore a obrovskej vlne.) O veľkej hore a obrovskej vlne. Tento úryvok sa odohráva na pobreží pri úpätí hory. Vidíme horu, vytryskujúce jemné kvapôčky oceánu a obrovskú vlnu. Čo v tomto prípade predstavuje hora vo vzťahu k vlne? (Ochrancu a bariéru.) Oboje – ochrancu i bariéru. V úlohe ochrancu bráni moru, aby zaniklo, vďaka čomu sa stvorenia, ktoré v ňom žijú, môžu množiť a prosperovať. Ako bariéra zabraňuje tomu, aby sa morská voda vyliala a spôsobila katastrofu, ublížila ľuďom a zničila ich domovy. Preto môžeme povedať, že hora predstavuje ochrancu aj bariéru.

V tomto tkvie dôležitosť vzájomného prepojenia medzi veľkou horou a malým potôčikom, veľkou horou a prudkým vetrom a veľkou horou a obrovskou vlnou. V tom spočíva význam ich vzájomného posilňovania, pôsobenia a spolunažívania. Existenciu vecí, ktoré stvoril Boh, riadi pravidlo a zákon. Aké Božie skutky ste teda videli v tomto príbehu? Ignoruje Boh všetky veci, odkedy ich stvoril? Vytvoril pravidlá a navrhol spôsoby, akými všetko funguje, len preto, aby ich následne ignoroval? To je to, čo sa stalo? (Nie.) Čo sa potom stalo? Boh aj naďalej všetko riadi. Ovláda vodu, vietor i vlny. Nedovolí im bujnieť ani im nedovolí, aby spôsobovali škody alebo ničili obydlia, v ktorých žijú ľudia. Vďaka tomu môžu ľudia na zemi ďalej žiť, množiť sa a prosperovať. To znamená, že keď Boh stvoril všetky veci, už vopred mal naplánované pravidlá ich existencie. Pri stvorení každej veci Boh zabezpečil, aby bola prínosom pre ľudstvo, a prevzal nad ňou kontrolu, aby nespôsobovala ľudstvu problémy alebo pohromy. Keby nebolo Božieho riadenia, netiekli by vody úplne bez zábran? Nefúkal by vietor úplne bez zábran? Riadia sa voda s vetrom pravidlami? Ak by ich Boh neriadil, ak by ich neovládali nijaké pravidlá, vietor by kvílil a vody by tiekli bez zábran a spôsobovali povodne. Ak by bola vlna vyššia ako hora, mohlo by more existovať? Nie. Ak by hora nebola taká vysoká ako vlna, more by nejestvovalo a hora by stratila svoju hodnotu a význam.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII