Ľudské dielo ostáva v určitom rozsahu a je obmedzené. Jeden človek môže vykonávať len dielo v určitej fáze a nemôže vykonávať dielo celého obdobia – inak by ľudí voviedol doprostred pravidiel. Ľudské dielo sa môže uplatniť len v určitom čase alebo fáze. Je to preto, lebo skúsenosť človeka má svoj rozsah. Človek nemôže porovnávať ľudské dielo s Božím. Spôsoby ľudského praktizovania a jeho poznanie pravdy sa vzťahujú na určitý rozsah. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráča človek, je úplne úmyslom Ducha Svätého, pretože človek môže byť Duchom Svätým len osvietený a nemôže Ním byť úplne naplnený. Veci, ktoré môže človek zakúsiť, sú všetky v dosahu normálnej ľudskej prirodzenosti a nemôžu prekročiť rozsah myšlienok normálnej ľudskej mysle. Všetci tí, ktorí vedia žiť pravdu-realitu, ju prežívajú v rámci tohto rozsahu. Keď zažívajú pravdu, je to vždy skúsenosť normálneho ľudského života osvieteného Duchom Svätým. Nie je to spôsob prežívania, ktorý sa odchyľuje od normálneho ľudského života. Pravdu osvietenú Duchom Svätým zažívajú na základe svojho ľudského života. Táto pravda sa navyše líši od človeka k človeku a jej hĺbka súvisí so stavom človeka. O ceste, ktorou ľudia kráčajú, možno povedať len toľko, že je to normálny ľudský život niekoho, kto sa usiluje o pravdu, a možno ju nazvať cestou, ktorou kráča normálny človek osvietený Duchom Svätým. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú, je cestou, ktorou kráča Duch Svätý. Podľa normálnej ľudskej skúsenosti, keďže ľudia, ktorí sa usilujú, nie sú rovnakí, nie je rovnaké ani pôsobenie Ducha Svätého. Okrem toho, keďže prostredie, ktoré ľudia zakúšajú, a rozsah ich skúseností nie sú rovnaké, a vzhľadom na spojenie ich mysle a myšlienok, je ich skúsenosť v rôznej miere zmiešaná. Každý človek chápe pravdu na základe svojich odlišných, individuálnych podmienok. Ľudské chápanie skutočného významu pravdy nie je úplné a tvorí len jeden alebo niekoľko jej aspektov. Rozsah pravdy, ktorú človek prežíva, sa u jednotlivých ľudí líši podľa ich podmienok. Takto poznanie tej istej pravdy, vyjadrenej rôznymi ľuďmi, nie je rovnaké. Znamená to, že ľudská skúsenosť má vždy obmedzenia a nemôže úplne predstavovať úmysly Ducha Svätého. Ani ľudské dielo nemožno vnímať ako Božie, aj keď to, čo človek vyjadruje, veľmi dobre zodpovedá Božím úmyslom a jeho skúsenosť sa veľmi približuje dielu zdokonaľovania, ktoré koná Duch Svätý. Človek môže byť iba Božím služobníkom a konať dielo, ktoré mu Boh zveril. Môže len vyjadriť poznanie osvietené Duchom Svätým a pravdy, ktoré získal na základe svojich osobných skúseností. Nie je spôsobilý a nespĺňa podmienky na to, aby predstavoval výstup Ducha Svätého. Nemá právo hovoriť, že jeho dielo je Božím dielom. Človek má ľudské pracovné princípy a všetci ľudia majú rôzne skúsenosti a disponujú rôznymi podmienkami. Ľudské dielo zahŕňa všetky jeho skúsenosti, ktoré získal osvietením Ducha Svätého. Tieto skúsenosti môžu predstavovať len bytie človeka a nepredstavujú bytie Boha ani úmysly Ducha Svätého. Preto sa o ceste, po ktorej kráča človek, nedá povedať, že je cestou, ktorou kráča Duch Svätý, keďže ľudské dielo nemôže predstavovať dielo Božie a dielo a skúsenosti človeka nie sú úplnými úmyslami Ducha Svätého. Ľudské dielo je náchylné na podliehanie pravidlám a postup jeho diela sa ľahko zúži na obmedzený rozsah a nedokáže viesť ľudí k slobodnej ceste. Väčšina nasledovníkov žije v obmedzenom rozsahu a aj ich spôsob prežívania má obmedzený rozsah. Ľudská skúsenosť je vždy obmedzená. Metóda, ktorou človek koná dielo, je tiež obmedzená na niekoľko typov a nedá sa porovnať s dielom Ducha Svätého alebo s dielom samotného Boha. Je to preto, že ľudská skúsenosť je v konečnom dôsledku obmedzená. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, neviaže sa na pravidlá. Nech sa vykonáva akýmkoľvek spôsobom, neobmedzuje sa na jedinú metódu. Pre Božie dielo neexistujú žiadne pravidlá – všetko Jeho dielo je uvoľnené a slobodné. Bez ohľadu na to, koľko času človek strávi Jeho nasledovaním, nemôže vyselektovať žiadne zákony, ktoré by riadili Boží spôsob konania. Hoci sa Jeho dielo riadi princípmi, vždy sa vykonáva novými spôsobmi a vždy má nový vývoj, a to je mimo dosahu človeka. V jednom období môže Boh vykonávať niekoľko rôznych druhov diela a viesť ľudí rôznymi spôsobmi, vďaka čomu majú vždy nové vstupy a zmeny. Zákony Jeho diela nedokážeš rozoznať preto, lebo vždy koná novými spôsobmi, a len tak Boží nasledovníci nebudú spútaní pravidlami. Dielo samotného Boha sa vždy vyhýba ľudským predstavám a čelí im. Svoju povahu môžu premeniť len tí, ktorí Ho nasledujú a hľadajú s úprimným srdcom. Budú môcť žiť slobodne, bez toho, aby boli obmedzení nejakými pravidlami alebo limitovaní nejakými náboženskými predstavami. Ľudské dielo kladie na ľudí nároky na základe ich vlastných skúseností a toho, čo môžu sami dosiahnuť. Štandard týchto požiadaviek je v určitom rozsahu ohraničený a spôsoby ich praktizovania sú tiež veľmi obmedzené. Nasledovníci tak nevedome žijú v tomto obmedzenom rozsahu a postupom času sa z týchto vecí stávajú pravidlá a rituály. Ak dielo jednej etapy vedie niekto, kto neprešiel osobným zdokonaľovaním Boha a neprijal súd, všetci jeho nasledovníci sa stanú religionistami a odborníkmi na odpor voči Bohu. Preto, ak je niekto spôsobilým vodcom, tento človek musel podstúpiť súd a prijať zdokonalenie. Tí, ktorí neprešli súdom, hoci môžu disponovať pôsobením Ducha Svätého, vyjadrujú len nejasné a nepraktické veci. Časom zavedú ľudí do nejasných a nadprirodzených pravidiel. Dielo, ktoré koná Boh, sa nezhoduje s ľudským telom. Nie je v súlade s ľudskými myšlienkami, ale odporuje ľudským predstavám. Nie je poznačené nejasným náboženským koloritom. Výsledky Božieho diela nemôže získať niekto, kto Ním nebol zdokonalený, pretože sú mimo dosahu ľudského myslenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo